S a m a r q a n d d a V l a t u n IV e r sitet I

Panning o'q u v  rejadagi  boshqa  fanlar  bilan  o 'za ro   bog'liqligi  va  uslubiy jihatdan  uzviy  ketm a-

ketligi.

K om pleks  o ’zgaruvchili  funksiyalar  nazariyasi  fani  boshqa  m atem atik  fanlar  bilan  bog’langan 

bo'lib,  unda  kom pleks  analizga  xos  b o ’lgan  usullar  alohida  ta ’kidlanadi  va  ular  yordam ida  algebra  va 

m exanika,  analizning  ayrim  m asalalarini  (m asalan.  k o 'p x ad n in g   ildizi  xaqidagi  m asala  yoki  qoldiqlar 

yordam ida  aniq  integrallarni  xisoblash  m asalalari  va  boshqalar  sodda  m asalalam i  hal  etilishi 

k o ’rsatiladi).

3

---

F a n n in g   ish lab   c h iq a rish d a g i  o ‘rn i.

M atem atika  y o'nalishidagi  bakalavr  bosqichida  o ’qitiladigan  ayrim   ixtisoslik  fanlarining 

tasdiqlari  kom pleks  о  zgaruvchili  funksiyalar nazariyasi  fani  yordam ida oson  yechiladi.

Kom pleks  o ’zgaruvchili  funksiyalar  nazariyasi  lanidan  olgan  bilim larini  lalabalar  keyingi 

ta ’lim  olishlarida  qo’llashadilar.  U ndan  tashqari  bu  bilim lar  akadem ik  lisey,  kasb-hunar  kollejlarida  va 

oliy  ta ’lim   m uassasalarida 

dars  berish  jarayonida  yordam   beradi.  M exnat  faoliyati  davom ida  fan 

bo’yicha egallagan  k o ’nikm alaridan  foydalanadi.

F a n n i   o ' q i t i s h d a   z a m o n a v i y   a x b o r o t  v a   p e d a g o g i k   t e x n o l o g i y a l a r .

K om pleks 

o ’zgaruvchili 

funksiyalar  nazariyasi 

fanini 

o ’qitishda  b a ’zi 

grafiklar  va 

tenglam alam ing  taqribiy  yechim larini  kom pyuterdagi  zam onaviy  dasturlar  yordam ida  topishni 

bilishlari  nazarda  tutiladi.  Shuningdek  internet  tarm oqidagi  elektron  darsliklardan,  ilg’o r  pedagogik 

texnologiyalardan  foydalanish  m um kin.

S h a x s g a   y o ’n a l t i r i l g a n   t a ’ lim . 

Bu  ta ’lim  o ’z  m ohiyatiga  ko’ra  ta ’lim   jaray o n in in g   barcha 

ishtirokchilarini  to ’laqonli  rivojlanishlarini  ko’zda  tutadi.  Bu  esa  ta ’limni  loyihalashtirilayotganda, 

albatta,  m a ’lum  bir ta ’lim  oluvchining shaxsini  em as,  avvalo,  kelgusidagi  m utaxassislik  faoliyati  bilan 

bogliq  o ’qish  m aqsadlaridan  kelib  chiqqan  holda yondoshilishni  nazarda tutadi.

T i z i m l i  

y o n d a sh u v .  T a'lim   texnologiyasi  tiz.imning  barcha  belgilarini  uzida  m ujassam   etm og  i 

lozim : ja ray o n n in g  m antiqiyligi,  uning barcha  b o 'g 'in la rin i o ’zaro b o g ’langanligi,  yaxlitligi.

F a o l i y a t g a   y o ’n a l t i r i l g a n   y o n d a s h u v .  

S haxsning  jarayonli  sifatlarini  shakllantirishga,  ta ’lim 

oluvchining  faoliyatni  aktivlashtirish  va  intensivlashtirish,  o ’quv jaray o n id a  uning barcha  qobiliyati  va 

im koniyatlari,  tashabbuskorligini  ochishga  y o ’nallirilgan  ta 'lim n i  ifodalaydi.

D i a l o g i k   y o n d a s h u v .  

Bu  yondashuv  o ’quv  m unosabatlarini  yaratish  zaruriyatini  bildiradi. 

Uning  natijasida  shaxsning  o ’z -o ’zini  faollashtirishi  va  o ’z -o ’zini  k o ’rsata  olishi  kabi  ijodiy  faoliyati 

kuchayadi.

H a m k o r l i k d a g i   t a ' l i m n i   t a s h k i l  

e tish .  Rem okratik,  tenglik,  ta ’lim  beruvchi  va  ta ’lim  oluvchi 

faoliyat  m azm unini  shakllantirishda  va  erishilgan  natijalarni  baholashda  birgalikda  ishlashni  jo riy  

etishga e ’tiborni  qaratish zarurligini  bildiradi.

M u a m m o l i   t a ' l i m .  

T a ’lim  m azm unini  niuam m oli  tarzda  taqdim   qilish  orqali  ta ’lim  oluvchi 

faoliyatini  aktivlashtirish  usullaridan  biri.  Bunda  ilmiy  bilim ni  o b ’ektiv  qaram a-qarshiligi  va  uni  hal 

etish  usullarini,  dialektik  m ushohadani  shakllantirish  va  rivojlaitirishni,  am aliy  faoliyatga  ularni  ijodiy 

tarzda  q o ’llashni  m ustaqil  ijodiy  faoliyati  ta ’m inlaydi

A x b o r o t n i   t a q d i m   q i l i s h n i n g  z a m o n a v i y   v o s i t a l a r i   v a   u s u l l a r i n i .

Q o ’llash-yangi  kom pyuter  va axborot  texnologiyalarini o ’quv jaray o n ig a  q o ’llash.

O ’q i t i s h n i n g   u s u l l a r i   va  t e x n i k a s i  

M a 'ru z a  (kirish.  m avzuga  oid,  vizuallash),  niuam m oli 

ta ’lim,  keys-stadi,  pinbord,  paradoks  va  loyihalash  usullari.  am aliy  ishlar.

O ’q i t i s h n i   t a s h k i l   e ti s h   s h a k l l a r i :  

dialog,  polilog.  m uloqot  ham korlik  va  o ’zaro  o ’rganishga 

asoslangan  frontal,  kollcktiv  va guruh

O ’q i t i s h   v o s i t a l a r i :  

O ’qitishning a n ’anaviy  shakllari  (darslik,  m a ’ruza  m atni)  bilan  bir  qatorda -  

kom pyuter va axborot  texnologiyalari

K o m m u n i k a t s i y a   u s u l l a r i :  

tinglovchilar  bilan  operativ  teskari  aloqaga  asoslangan  bevosita 

o ’zaro  m unosabatlar.

T e s k a r i   a l o q a   u s u l l a r i   va  v o s i t a l a r i :  

kuzatish,  blis-so’rov.  oraliq  va  jo riy   va  yakunlovchi 

nazorat  natijalarini  tahlil  asosida o ’qitish  diagnostikasi.

B o s h q a r i s h   u s u l l a r i   v a   v o s i t a l a r i :  

o ’quv  m ashguloti  bosichlarini  belgilab  beruvchi  texnologik 

karta  k o ’rinishidagi  o ’quv  m ashg’ulotlarini  rejalashtirish.  q o ’yilgan  m aqsadga  crishishda  o ’qituvchi  va 

tinglovchining  birgalikdagi  harakati,  nafaqat  auditoriya  m ash g ’ulotlari,  balki  auditoriyadan  tashqari 

m ustaqil  ishlarning nazorati.

4

---

M o n ito rin g   va  b a h o la s h :  o'quv  m ashg’u lotida  ham   butim  kurs  davom ida  ham   o 'q itish n in g  

natijalarini  rejali  tarzda  kuzatib  borish  Kurs  oxirida  test  topshiriqlari  yoki  yozm a  ish  variantlari 

yordam ida tinglovchilarning bilim lari  baholanadi.

“ Kom pleks  o z g a ru v c h ili 

funksiyalar  nazariyasi”  fanini  o 'q itish   jaray o n id a  kom pyuter 

texnologiyasidan,  “ Excel”  elektron  jadvallar  dasturlaridan  foydalaniladi.  A yrim   m avzular  b o ’yicha 

talabalar  bilim ini  baholash  test  asosida  va  kom pyuter  yordam ida  bajariladi.  “ Internet”  ta rm o g ’idagi 

rasm iy  iqtisodiy  k o'rsatkichlaridan  foydalaniladi,  tarqatm a  m ateriallar  tayyorlanadi,  test  tizim i  ham da 

tayanch  so ’z  va  iboralar asosida oraliq  va yakuniy  nazoratlar o ’tkaziladi.

« М А Т К М Л Т 1 К   A N A I . I / .  ( k o m p l e k s  o ’z g a r u v e h i l i   f u n k s i y a l a r   n a z a r i y a s i ) »   f a n i d a n  

m a s h g ' u l o t l a r n i n g   m a v z u l a r  va  s o a t l a r   b o ’y i e h a   t a q s i m l a n i s h i :

A s o s i y  q i s m :

F a n n i n g   n a z a r i y   m a s h g ’ u l o t l a r i  

K o m p l e k s   o ’z g a r u v c h i l i   f u n k s i y a

K om pleks  sonlar  va  ular  ustida  am allar.  K om pleks  sonning 

k o ’rsatkichli  va  trigonom etrik 

ko’rinishi.  Kom pleks  sondan  ildiz  chiqarish.  K om pleks  sonlar  ketm a-ketligi  Soha  va  egri  chiziq 

tushunchasi.  K om pleks 

o ’zgaruvchili  funksiya.  D ifferensillanuvchi  funksiya.  Analitik  funksiya. 

K oshi-  Riman  shartlari  H osilaning 

eom etric  m a’nosi.  B a’zi  elem entar  funksiyalam i  konform  

akslantirish.  Elem entlar  funksiyalar  K om pleks  o ’zgaruvchi  bo’yicha  integral  Koshi  teorem asi  va 

uning  um um lashm asi.  K oshining  integral  form ulasi.  G arm onik  va  qo’shm a  garm onik  funksiyalar 

M orera teorem asi.  Liuvill  teorem asi

Q o ’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari: