S s r s m o r u u z b n d a ' ! Ч г =f,V, s '


Download 377.88 Kb.

bet1/3
Sana10.11.2017
Hajmi377.88 Kb.
  1   2   3

Dm.  LEBEDEVc

''  \


S S R S - M O R U U Z b N D A

-'  !  Ч  г =f»  ,v,  s^' 

*  '

к   ^ 


-.,>*<<  4*®*

? '  rV 


f ''A  J'" 

,

Ч 



j- 

^

tl-  V



■v.-r'v^’ -

 

:,;A ; 



1

G B I-



ц

  O JR O T - B e L y G I

OJROT-TIJRA 1934 C-


| ^ й р ^  

Dm.  LEBEDEV.

S S R S - n   k o r u u z b n d a

.  

H i


'■■Б. 

8

  ^ H fp . 



Ц-

  1934


A.  S.  IL‘TEJEV  kecyrgen

,‘ Vp»


GBI-n  O JRO T -B0LYG I 

OJROT-TURA  1934  g



SSRS— B3stra  telekejde  kol  kyci le  ^atkandardbn  te- 

rel  ^eri

^ys  toolu  predprijatijalar,  tsexter,  kolxoztor,  Brigadalar, 

^koldor,  Sovet  sojuzbBbstbn  icindegi  oromdor  granitsa  агь  ?a- 

nьпdяgь  revoljutsijanbn  genyzln  etkyrgenderdm  attarb-la  ada- 

1

ьр  turat.  Karl  Lleknexfin,  Andre  Martinln  attarb-la  adalgan 



zavodtor,  german-la  frantsuz  когп

8

о т о



1

ьпьд  attarb-la  adalgan 

tsfxter,  Klara  Tsetkin - le  Lantsutskijdin 

adb - la  adalgan 

kolxoztor,  Tel’man  la  Roza  LjukseniBurgtbn*)  adb-la  adalgan 

;§koldor ваг. KapitalistardbTioroondorbnda boo  tynej  neme  во1ьр 

Bolor  ва?  ^o k   Bolsoj  ка]зьп.

Bis deze и1игкапьр,  predprljatijalarbBbstb saza kolxoztorb- 

Bbstb 

Bastra telekejde  ?atkandardb revoljutsijaga  Ba?tagan 



ва?сь- 

lardbn,  onoa eske 

kapitalisterdia  tyrm elerinde tyrm eletkenderdla 

atarb-la 

adap 

turadbsbs.  Ne 



kereginde 

ondbj 


degezin?

Bistin 


sotsialis  gazalbBhstb 

sastra 


teleke.j  ystyndegl 

revo- 


ijutsionnbj 

k e r e k -le  

ко1во?1ьгьр,  опь  temdektej 

Bildirip 

?at- 

kanbBbstbn 



kereginde  ondbj  во1ьр  cat.  Bistin  огоопьвьз-рго1е- 

tarijat  diktaturazbnbrioroonb  во

1

ьр ?at. Sovetin proletarlarb  во]ь-



*)  Karl  LiBknext-le  Roza  LjuksemBurg—german proletarljadbnbn  ва?сь1а- 

гь 


Bolgon, 

olordb 


german 

Burzujlarh  alu  kazbr  ац  кь bgbn  кь1ьпьр,  1919  q. 

janvardbn  15-ci 

kyninde 


erltyrip 

salgandar.

Andre  Marti—frantsustbn  koraniunlst,  1919  g.  Cernomorskli  flodbnda 

turgandardb  tvjmeenge  oajtap,  olordbh  ва?сьгь  Bolgon.  Tyrmede  ве?  Cblga 

ulaj  oturgan,  frantsuz  parlamentinnin  deputadb,  ва1а  MOPR  Ispoln  tel'nb]  Ко- <

 

mltet  predsedatelinin,  ordbna  turar  zamestitell  Bolgon.



Klara  Tsetkin  germanbn  ei;  ozogb  kommunist  kl2izi  во1ьр,  eastra  tele- 

kejdi  kommunist  golbna  najtap, kerymgily kiceengenderiniuBiryyzi Bolgon.Bojb- 

пьа  kalgancb  gyryminin  kynderine  getre  telekejdln,  eastra  pi j letar  revoljut- 

«Ijazbna  Berinip,  geny  tartb?  etkyrgen.  MOPR-ц  is|iolkombnbn  predsedatell 

Bolgon.  1933  gbida  Ijunin  19-сь  kyninde  Moskvada  атьгар  gada  kaldb.

Lantsutsklj—роГ^апыг 

revoljutsioneri,  kep  gbldardbn  turkunbtia 

Pol'^a- 


dagb 

fa^isterdia  tyrmelerlnde  otnrgan  Bolgon

Tel'man—german  proletarljadbnbn  ва^сьгь, Qermandagb kommunist  par- 

tijanbn  general‘nbj  sekretarb,  emdigi  ejinde  deze  Gitlerdin  fasjist  Eajkaruzb 

tuzunda  ol  tyrmede  oturup  gai.


пьп  orooiibnda  sotsialls  ^azalbti  garandra  eydyrgen  aafbnci?, 

onojbp-ok 

Bastra 

telekej  proletarijadbnbri  а]гь1аг  argazbnbt;  ke- 



reginde  turuzbp  ?at.

„Oktjaer’skaja  revoljutsija  naza  orus  kommunisterdiq. 

taktikazb"  degen  statijazbnda  nek.  Stalin  ajdat:  ,^ац ь я 

oroondogb  setsializmanbu  fenyzi,  revoljutsijanbu  ucuna 

cbkan  Qeqyzi  dep  Bodoorgo  keW§pes.  Kazb огоопьд revo- 

Ijutsijazb  Qeqgen 

b o

I

zo



во

]



ьп

 

исьпа  gedip  ськап  kemdy 



ulu  kerek  dep  sodoaos  ucurlu,  ge  eastra  oroondordogb 

proletarijattbu  genyzin  raeqdedip  BydyrerBolu?cb  esi  men 

dep 

kerer  ucurlu.  Bu  ucuralbnda  Rossijadagb— ^аць» 



oroondo 

re voljutsijanbn  Bytken 

genyzi  imperializmnbu 

Bir 


aajbnca  tynejlense]  fajradblbp 

turgan 


gaubs-la  pro- 

duktsijazb 

emes,  ?e  oo  ko?to] 

Bastra  telekej  revoljutslja- 

zbHbq  Bazalbp  eder  до1ьпьп  eel во1ьр gat*.

Bastra  oroondordoq  gbldaii  ?blga 

Biske  l^m ekcilerdii; 

de- 


legatarb  kelip  turat.  Blstin  etkyrip  turgan  gazal  Izisis-le, 

kol- 


xoztorbBbstbu 

ezymi 


le 

tanbzarga, Blstin  motorlorbBbstbn,  sta- 

noktorbsbstbq, 

galaqdarbBbsta 

l§tenlp 

turgan  ma?lnaiarbBbstba 

sogulgan 

taBbzbn 


tbndap,  kvynzej  syyp  ugarga,  i$tep  tapkar^ 

Bir 


akcadan,  ?агьт  akcadan  ceeerle]  ?иипьр  turadblar.  Olor 

Biske  kelip, 

Bistir; 

iziBisti 

во]1огьпьг\  etken  l^tei'in 

cilep 


kere- 

diler,  Bis-le  kozo  sygynJp, 

Bir 

дапьпац  kandbj  tutak  ваг 



bo

I- 


gondo,  Bis-le  kozo  aculanbp-ta  turadblar. Kapitalist  oroondorbn- 

da  mundb]  neme  во1ьр  turar  dep  sananarga  kelizer-se?  Ger­

man  gerinia 

i§m ekcizi 

frantsuz  kapitalisterlnin 

predprijatijalarb 

B u z u lb p  

gajradblganbna  sanarkap,  aculanbp  turar-ea?  (jlok,  sa- 

narkap  aculaneas.  Ondbj 

Bolgondo, germanbq, 

frantsustbn olor- 

don-do  eske' i§mekcileri, 

Bistin 

i?teriBis 



tyrgen  дагапьр  Bydyp 

turganbn,  ol 

emeze 

tutaktu-da  Bolgonnn,  nenir;  ucun  syrekej 



Buzulap 

keryp  turadblar?  Blstin  revoljiitsijanb  olor  во]1огьпьд 

etken  keregi  o?ko?  Bodop  keryp  gadslar.  Bistin  kazb-la  kere- 

giBistin 

?агапьр  erelegeni,  olordb  во]1огьпьп  eydyrer  keregine 

tynej  edip, 

sanaazbn  tam 

kekydip  kanatandbtbp,  ucunda 

sra- 

цаХ 


ajrblbp 

argalanarbna  izendirip  gat.

Granitsa  агь  ganbndagb  proletarij,  Sovet  огоопьпа  kelip 

Bilejin  degende,  ne  ?ыа  acudb  keryp  ceneBejt  dep  ajdar!  O jto  

terel  gerine  дапьр  kelgende,  опь  tyrme,  arest, raak  gerge ssbl- 

kaga  ajdaarb,  sokturarb,  ellyrterine-de  getre  neme  sakbp  ?at. 

Ondbj-da  Bolzo,  ol  mundb]  nemelerdin  во1огьп  Bilip  turala 

SSRS-tb  syygen  adbnda,  istorijadagb  sotsializmanbn  gazalb»



^dyp  tufgan  ед Ba^tapkb gostidarstvonb  kerergetartbnbp, kyyn- 

•zej  kelet.

Во]ьпьц  tbnbn  kbskaneaj,  вага  gajbm  gyrimlnen  а]гь1агь- 

яад  ajaea], 

kapitalist 

огоопс


1

огьпьд  sastra  kol  kyci-le  fatkan- 

idarb  Biste  kandbj  kerek 

Bydyp  turganbn 

tьдdap, 

B is t^   sydyi- 

gen 

nemeleriBiske 



sygynip, 

proizvodstvodo 

cenemel  i? 

azra 


ta- 

zbkanb  la  1апьгьр 

Bis-le 

kozo  ве5?ьШьк1ьд  keregin  geдerge 



tartbzbp, 

klass  gok  sotslal  gondb 

eydyrerge 

kiceep 


turbzat. 

Olordьд 


kesizi 

SSRS-ka  i?tenerge  kellp,  ozocbl 

mergenciler 

ao- 


1ьр  turadblar.  Olor Sovet sojuztb  во]ьпьд Cbndbk  terel ?eri 

dep 


sanangan  kereginde  munajda  edip  turadblar.

•  „ S S R S - p r o l e t a r l a r d b д - l a   e a s t r a   t e l e k e j -  

k b s t a d b p ,   в a z b n g a n d a r d b д   t e r e l   g e r i ,  

Bu   l o z u n g t b  

t e l e k e j d i ц   k a z  b-d a  g a  к a  q e- 

r i n d e   m i l l i o n   t o o l u   k o l   k y c i ' - l e g a t k a n d a r  

е о ]

1

о г ь п ь ц   m a a n b z b n d a   а



1

ь р   g y r e d l i e r .

*



*



В 1 з 1 1 д  a l d b B b s t a   C b n d b k   e y t k e n   b u   o n  

- e k i   k e r e k t e r   t u r u p  

? a t ,   S o v e t   s o j u z  

k e r e ­

g i n d e   o n   e k i   t o o l u   g r a n i t s a   а г ь   g a n b n d a -  

g b   k a . r ь n d a § t a r ь в ь s t ь д   s y r e e n   g a k § b  

t a r -  

t b ? k a n b n   B i c i g e n i   t u r a t .

SSRS-ka  udurlazbp,  sler  Quulazarbgar  в а?.

^ u u k ta   N ‘ju-joгktbЦ  ?argbzbnda  m un d bj 

ucuraldu  пеше 

Bolgon.


Kep  ?blga  Amerikada  ?atkan  Flemming  degen  anglica- 

пьд  i§mekcizi  атег

1

капьц  ва?каги ко



1

ьпа  aagbp kirein 

dep 

sa- 


nangan 

Bolgon. 


Munajbp  sananganb 

deze, 


ва?ка 

gerdiд 


i^mek- 

cilerin 


Ba?karuzb 

SojedinennbJ 

§tatardaд 

^andbra  syrerge 

tur- 

gan  aajbnca 



eoldb. 

Mundbj 


nem eni  etkyrerge  turganb  deze,  i§ 

gedi§pej  turgan  kerektiд  aajbnca 

Cbgar  во

1

ьр  §ьИак



1

апьр.  ец 

ozogbzbnda 

revoljutsionnbj 

i?m ekcilerdeq  ajrblarga  turganb 

Bolgon:  Ba?karu 

?ep  tasbna 

kirses 


рго1е1аг1агс1ад  а]гь!ьр, 

olor- 


db  bradarga 

m und b j  ep 

? о

1

ьп  tasbnganb 



bu

 

в о



Ш

ъ

.



Flemming  Amerikada 

uzak  Qatkan,  lerel 

?eri  Anglija опь 

QilBirkedip 

tartpaj 

turdb: 


kazb  da 

?erde  seni  kuldanbp, 

kyciдdi 

^ ip  


turza, 

э?ко?  emes-pe?  Turgan 

IziniA  ajrblaajbn 

dep, 


ol arne- 

rikanbn  kizizi  Bolorgo 

sanandb.  Mundbj 

uguzu 


sesti  Amerika

 da  fargbCb  kereten 



9

aдdu.  ^argbCb  опь  аШьгьр  alala  suradb:



 

Ba§talgadbj 



boIzo, 

sler  amerikanbi;  ceryzine  вага 

rbgar 

BB?


Flemming  aktu  sagbzbnan,  ajttb:

 



Bojbobu 

kyynim  


le вагвагьш. 

kbCbrtbp  tartkbdbj 

bo

I- 


zo,  вагагьт.

—   ^ак§ь.  KbCbrtu  ?ar 

bo

I

o



I

o



sler eery  toozbnda kirip kal- 

gan  dep  Bodojlb.  Amerika  Sovet  sojuzbna  udurlazbp  fuulazar- 

ga  turgan  dep  sananbgar.  Sler  KbZbl  ceryge  udurlazbp  guula- 

zarbgar  ва?

Flemming  ajdbndb:

—  Мипьп  kereginde  sler  meni, nenin ucun  surap turbgar? 

Amerika  SSRS-la  guulazarga  Beletenip  turganb  ваг-ва?

-- 


^ o k  

dep 


fargbCb 

ajttb.-^e ondbj 

B

0

lz



0

,B

0



l‘§evizm 

degen. 


neme  Biske-de,  Bastra  telekejge-de  §ogbn  getirgedij 

turat.  Ajsa 

Bolzo, 

Bol‘?evikter 



Blstin-de  огоопьвьзка  1авагьр 

kelerin 


kem. 

B ile r.


—   Bor§evikter 

kemgede  boIzo, 

1авагьр 

turganb  Qok  dep^ 

Flemming  ajtb.— Sovet  sojuzb  kemle-de 

?uulazarga  turganb- 

gok, 

sler  типь  Bojbgar-da  Bileriger.



(^^argbCb  ynin  kazbrladbp  ijdi:

—   Slerdi  gargb  tuzunda  Bor?evikterdia  sajgak  sezirt 

ajdbnarga  toktodbp  turuml  Menin  suragbma  karuun  eeriger:; 

Bistin  Sojedinennbj  ^tatarbsbs  Sovet  sojuzb  la  guula^kadbj 

bo



zo



sler^^KbZbl  eery  le  fuulazarga 

sararbgar-Ba?

Flemming 

QaltanBaj 

ajtb:


—   gok.

^argbCb  ajttb:

—   Bargudbj 

Bolzo, 


Barbgar.  Bistin  ermektezer киисьпьвьз^ 

?ok. 


Mundbj  ulustardb  Amerika  kereksinip  turganb 

Qok.


Bir  kyn  etken  kijninde,  опь  ?агьт  gokko  acanadan  eler 

edip,  Anglija  terel  ferine  cbgara  syrip ijip  ?atkanbn, Flemming 

Bilip  aldb.

—   ^e ,  о?ко?,  olor'meni  SSRS-ka  udurlazbp  fuula^tbrarga 

bo

I

bos



Мипьц  ordbna  elze, 

?ак§ь 

dep  ol  ajdbndb.



Munajbp 

Cbgara 


syrdirerinen  Flemmingti  дацьз  la  M O PR ‘ 

во]1огьпьд  turuzar  ulustarbnbu  Boluzb  aajbnca  argalap  aldb... 

^ 0

  ondbj 


Bolzo, 

amerikaga  вакап  kizi  edip,  опь  aleadblar,  o l 

kynin  zajbn  cbgara  syrdirerinen  saza  i?  gokko  gada  ка

1

агьпац. 



когиипьр,  ondo  eski  aajbnca  ?adbp,  gurtap  gadat.

Dnestr  suudbn  ?akazbnda

Mundbj neme BessaraBijanbn raaktagb tujuk  deremnezlnde, 

Dnestr  suudbn  mbjrbktalganbnda, Akkermansklj  ujezote  Bolgon.

Bessaraeijada  kol  kyci le  ?atkandar, гитьп  generaldarbna 

ulaj  а т ы   вегве]  turadblar.  Olor  гитьп  pome^clkterdln  ea?ka- 

ruzb-la  garazbp  kelizerlne,  Qazbna kuldanarb  la,  acanala,  goksu- 

rap  tyremeldejirl-le  sranaj  geptenJp 

bo

I



bo

turadblar.  Orooiibq 



Bir  uc  §акагьпац  ala  Birzine  cetre  tyjmeen  dep  heme  ^ajblbp 

korku§tanbp  turat.  Nalogtordb  guucblarb  kelgende, krestjandar 

§bjdam-la  gepsenip  turadblar.  Zakon  toOBostordb  arestovat’ 

ederge  politsija  kelgende,  krestjandar  olordb  mendyrge  tynej- 

ledlp  ta?-la  sogup,  utkup  turadblar.  Mundbj  gepsenip  guulazar 

kerekterdia  toozb  дадьз  katap  Bolgon  ernes.

Bbltbrgb  gblda  majdbn  Ba§tapkb  kynderinin  aldbnda  ги­

тьп  ceryzlnin  ulustarb  Bessaraeijada  gatkan  evrejlerdi  guula- 

dbp  tonodorgo  sajgak  etkyrerge  sanandb.  Mundbj  neme  olorgo 

krestjandardb 

revoljutsijadan  kbjdbrbp,  ne  le  капькап  ecin  ev­

rejlerdi  sogup, .olordb  tonojrbna  Ba§tandbrbp  salarga  kerekty 

Bolgon. 

Bir  kanca  guulap 

tonojcb 

eandalar  deremne  gurttarga 

mundbj  sajgak  etkyrerge  ijilgen  Bolgon:

—   Evrejlerdi  sogugarl

Mundbj  kan 

tegyler 


sajgakka  klrlp  kaptbrganb  згаца]  as, 

toolu  klzi  BOldb.  Qatkan  gurttb  tonop  suzar  kerek Bir  kazb  ger- 

de  Ba?tala 

Berdi, 


ge  revoljutslonnbj  BOlgon  krestjandar  ondbj 

neme  le  tartbZbp  geqize 

Berdiler. 

Ajdarda,  munajbp eptep  1авьп- 

ganbnan  neme  во1ьр 

Bytpedi. 

Majevka  eji  guuktap  keldi,  Bastra  gurt  deremnede  oo  sy- 



rekej  kiceep  Beletenip  turdblar.

Ucunda  majdbn 

garkbndu 

kyni  gedip  keldi.  Zandarmalar- 

dbn  oncozbnan 

а т ы  


gurt 

dep 


Bodojton 

deremnenin,  Birzinde, 

kenetejln  teermen  Bazbnda  kbzbl 

шаапь 


gajbla 

Berdi, ^uugbn- 

da 

turgan 


sastra 

deremne  gurtardar; 

onoor  kanca 

gus  toolu 

krestjandar  вагьр  turdblar.  Tyrgen  ejlne  demonstratsija tezelip, 

guugbndagb  deremnedegi  ulustb  kedyrip  alarga  krestjandar  ga- 

an 

gol-lo  Bazbp 



ijdiler.

, B e s s a r a B i j a n b  

S S R  S-k  a 

o i t o  

g a n d b r -  

z b n  


d e p  

t u r u B b s l  

К и т ь п ь д  

g e r i n   в 1 а а р  

a l a a c b l a r b  

S o v e t   s o j u z k a  

u d u r l a z b p ,  

g u u  


B a ^ t a a r  

b o I z o ,  

B i s B i r   в о 1 ь , р ,  

o n c o B b s   u d u r ­

l a z b p  

c b g a r b B b S *  

dep, 

maanbzbnda  munajda  Bicilgen 



Bolgon.

Demonstrantar  Dnestr  зиидьц 

?aradb  ?aar 

eastblar.  Otor 

suudbn 


sol 

ganbndagb  maj 

Bajraradb  Bajramdaarga 

turgan 


so- 

vetkrestjandarb  la  karbnda? 

во

1

ьр 



?uukta

2

arga 



sanandblar.

Pulemeterly  ?us  toolu  zan'darmalar,  olordbq  ?о1ьп  keze 

tuj  aldblar.  Krestjandar  guulazar  gepselderi  gok-to  boIzo,  gana 

1

y?pediler.  Demonstantar  tudungan  таапьгьп  вегвезке  turgan 



kereginde  uru?  ?uu  таапь  ganbnda  tbi;  boIo  Berdi.

^u u   gepseli  ?ok,  kbzbl  kol-la  krestjandar  в

1

г castat;  etky- 



re.zandarm  otrjadb-la  Quula^t'blar. Olordbt;  keslzi  eltyrtkenl-de, 

kealzl  ealulatkanb-da  ваг  Bolgon. 

ondbj-da  boIzo, kanga  ce- 

ken,  ^brtblbp  yzylgen  maanazbn,  olor  ?uula§kan  ?erinen„  kij- 

ninde  etkyrer  demonstratsija  ejine  getre,  ojto  ekellp  sugunbp 

kojdblar.

^ u u   Bozop tokto] Bererde,  on  kirely 

salulatkan 

demonstran­

tar  Dnestr 

suuga  kalbp,  sir  (;апьпа  ?yzyp 

ijdller.  Zandarmalar 

olordb  ty?ken  mendyrge tyt;ej  atkan  oktor  lo 

uzadbp 


turdblar. 

Tal 


orto 

uluzb  suuda  elymin  taptblar.  Gala  tbiidu, ве?  ealulat- 

kan  krestjandar  suudbn 

sol  garadbna gedele, 

Sovet 

pogranicnik- 



terdin, 

aldbna  kyci 

cbgbp,  ^bgblbp,  gajbm 

Sovet 


gerin 

okjoglop 

turdblar.

Revoljutsionnbj  ^апьпап  kombdaidu  e^elon

^аць  soldatka  aldbrgan  e^elon ^^arlztin Bir  vokzalbnbn  ?a- 

Hbnda  turdb.

^ад ь  aldbrgan  soldattar  politsejskijlerge  yc  gergele^ken 

coldu  edip  kurcatkan  Bolgon;  olorgo  yjlerineri  Baza  ene  ulus- 

tan  eskezin  kemdi  de  guuktatpaj  turdblar,  listovkaga  eydy^ty 

caazbn 


bo

I

zo



,  kbskanb§  gokko  Blaap 

а1ьр 


turdblar.  Kem  kizi 

bu

 



soldatarga  Quuktaar 

во

1



ьр 

cenegende,  ondbjlardb  blgazb  gokko 

arestovat*  edip  turdblar.

Bu  e?elon  turgan  ferlnen  kbjmbktap  вагьр  ijerde,  pariz 

politsijazbUbn,  Ba^CbZb  sygyngen  aajbnca  koldorbn  sbjmanbp, 

ва§кагьр  turgan  polltsijalarbna  ajttb:

—   Uuldar, 



gak§b! Bu Biske 

mer BOldb, 

ondbj 

neme  BolBogo- 



пьпаг; 

serl  udaj Berdi. Kommunlstterdia  Biryyzi-de soldattarga 

qu- 

uktap  Boleodb.  Politsijanbn 



kurcap 

algan  aajbnca 

kommunist 

listovkalarbnbn  Biryizide 

edyp  BolBodb.  Emdi  ofitserler 

e?elon- 


db 

аты ьпса  alparbp  gadblar.  Olor  emdi  kandbj  фагавая 

neme 

goldo 


boIbos 

dep,  Bilip  ?adblar.

Temlr 

5 0


I  gorugbn  tbr^bdbp,  Pariz  tbzbndagb  kek  ?alanga 

ickerlej  maqtap,  gaka  ucb  BildifBes ty?tyk  ganbndagb  vinograd-



nikterge  terendej  kirip  ^adarda,  ondbj  ok  nemeni  Buurbl  ва?1и 

е§е


1

опьц  komandlrb  запапьр  turgan 

boIboJ 

kajsbn.


Ondbj-da  Bolzo,  klzi  sagbzb  garatpas  neme  keckerl  Ba?ta- 

la  Berdl.  Temir 

90

I  ortozb  raak  een  ?erge  kirlp,  eki  cas  ejine 



yzyk 

9

okko  m^ntaar  ucurlu  Bolordo,  komandirga  kudb  ськап 



adjudant  gygyrip  kelip,  soldattar  „internatsional*  kozoudop 

?at  dep,  til  getirdU  Polkovnik  cuguldangan  aajbnca  Cbrajb  кь- 

zarbp  cbktb.

—   Arestovat’  etsin!  dep,  kbjgbrdb.

—   ^ok 

bo

I



o

I

bos



,  fBi]  polkovnik  dep,  adjutant  karuun 

Berlndi.  Temir  ?оМьц  Bastrazbnda  oncozb  kozondop  gat.  Sler 

ugup  Qadbfbgar  ва?

.  Komandir  kupe кьвьпьц  keznegi  etkyre  salkbn  la  sekon 

proletarijatgimnazbnbn  когодь uguldb. Polkovnik  tura  gygyrdi.

Mundbj  garaeas  nemeni  toktotpos 

bo

I

zo



,  men  eastra  ofi- 

tserlerdi  arestovat  ederim!  dep  kbjgbrdb.

Опьд  kijninde  Ba§tapkb  vagongo  Qygyryp  kirdi.  Onbtek- 

?i  gepty  kozoq-la  utkudblar. 

0 1

  kbjgbrdb:



—   Toktodbgarl

Опьц 


kbjgbZbn  Biryyzide 

sagb?ka  albUBadb.  Oncozbkozo- 

цьп 

yspej 


turdblar. Ajdarda.ol  soldatardbt^  en, 

kicyzin  ?itkezinen 

tudup  adjutant  ?aar  сасьр 

ijdl.


—   Gauptvaxta  ?aar  вагаггьд!  dedi.

  ^ok.B ij  p o lk o v n ik , 



dep 

ortozbnaq 

ajrb  la ськап 

Bir 


sol- 

dat  ajttb.—

Arestovat 

edeten  во1год, 

Bastra  oncoBbstb 

arestovat 

ediger.

—   Опьд  kijnince  sen-de  вагагьд!



—   Meni-de,  meni-de  dejtiler.

Soldatar 

polkovnik 

?aar  Blaasjtblar.  01ordbД  kazbzbda 

men 

Baza 


Baratam 

dep,  ajdbnbp 

turdblar.

—   Kermeske  Barbgar!  dep  polkovnik kb§kbrdb.— Slerge ne 

kerek?

—   Soidatardbд Biryzi  ajttb:  Bisti kanaar  alparbp  gatkanbn, 



8

is  Biler  kerek.

—  Onbzb  slerge  keregi  ?ok.

—   ^ok,  вistiд  kerek. Okko Ba?tarbBbstb  udra  Bis tutpaj.sler 

emes.

—   ^eonb-la  ne  dep  ermektezer!  Kazb  ?erge 



Bisti 

alparbp 


^atkanbn. 

Bis 


BOjbBbsta 

BileriBis 

dep 

eska 


soldat  ajttb.

Qanbs  la  Bu  ejinde  vagonьд stenezine komsomoldbд  дадь 

ськап  ,Avangard“  dep  attu  gazetti  дар?ыьр salganbn,polkov-


njk  keryp  saldb.  Oo  guuktaj  ol  gygyrip  kelele  cugulbnarifce- 

gerip,  kbCbrdb:

„ N e k e r i e r ,  

s l e r d i  

M a r s e l g e  

а 1 р а г ь р  

Q a  t,  О П О Ц   а г ь   d e z e   K b d a t   g e r i n e   a t k a r b p  

i j e r .   E m d l g i z l n d e   s l e r d i   K b d a t   a l B a t b Z b n a  

u d r a   a t k a r b p   ? a t ,   o l o r d b ^ u u l a t b r b p s a l a l a  

S o v e t   s o j u z b n a   u d u r l a § t b r b p   a t k a r a r .   So- 

v e t   k a r b n d a ? t a r b g a r d b   g u u l a p ,   e l t y r e r   pa- 

l a c t a r   B o l o r g o   s l e r d i n s a g b z b g a r d a   ваг-ва?

Tuurazbnaq kergende,  on  toolu  kol-lo  Bicigeni  ваг  emtir:

„gok,  Qok,  ?ok!“

Polkovnik  gazetti  yze  soktb.

—   Oncogor  eery  tyrmezinde  oturarbgar!

©ske  vagondo  kergende,  ondbj,  yclnrizinde-de  ondbj  ok 

emtir. E^elonbn eastrazb komsomol gazeterl-le ?ар?ьгь

1

ьр kalgan. 



„Internatsionar  когоппьд  taBbZb  eeie  дапьпац  ?а]ь1ьр  turdb.

Polkovnik вагьп  kaBbngan  aajbnca  во]ьпьп  vagonbna  gy- 

gyre  Berdl.  Temlt  Qoldbn  pojezditoktop  tura  eererde,  ol  stant- 

81

]апьд  Ba^CbZbna  kbjgbrdb:



—   Kap?bgaj,  kap§bga]l Bisti 

Bir-de  sekund 

ejjne  tutpagar! 

Kargb?ka  kalgan 

вц  pojezdi, 

men  kermestin 

BOjbna-da 

кар?ь- 


gaj 

getirer 


edlm,  gaubs-la  опьц 

icinde 


vulkanda 

oturgan 


cblap 

otureastbn  kereginde!

^e,  temir  доШьд  pojezdi  gerinen kbjtnbktaganb gok.  I?me- 

kciler-le  soldatar  guulbzbp  alala miting  etiler, ondo  gbrgal  ву- 

dym  aajbnca  mundbj  rezoljutsijanb  geptep  cbgardblar:

„ S o v e t u  

K b d a t - l a  

S S R S - k a  

u d u r l a ? k a n  

g u u   B a z a l b p   C b k s a ,  

B i s  

o o   k i r i ^ p e z i e i s !



^aqbs-la  типьц  kijninde  eselon  kbjmbktap  gyrip Ijdi.  Cu- 

guldangan  polkovnik  tbrlazbp,  kupe  kbBbnda  Boktenip  saldb. 

,Internatsionaldb“  e?eIon  kozondop  turdb.

Ispanijada  Kerenskijdi  kanajda  utkudblar

Sler  Kerenskijdi  eajala  unduBaganbgar? Fevraldbn revblju- 

tsijazb  tuzunda  ook 

Burzujlardbn 

ва§сьгь-1а ^kudajb  Bolgon,  een 

gerge til-ses  Bozodor  Kerenskijdi:  sler  ezenip turugar  ва?  Gra- 

nitsa  агь  ganbndagb  kapitallsterge  sadbnbp,  guudb  yspej  „ge- 

nip  iicuna  getirer*  dep  turatan,  Sovet sajkarudbn ец kar?u  ©^ty- 

zi  sagbzbgarga  kiret  pe?

Bu  „ва?сь“  emdige  gettire  Еуторапьд  tyndyk  ganbnda ak-

10


^vardeetserdin  ortozbnda  ujalanbp,  granltsa  afb ^anbndagb 

Bur- 


aujlardan SSRS-la cuulazacblarga kozular akgvardeetserdii\ otrjad- 

tarbn  tezeergo  akca  tilenip  surap  ?yret.  01  eren,is 

eydymcizi 

^ok  kizi  ucun,  oo  kep  akca  вегве]  ?adblar, ?e  ondbj-da 

bo

I

zo



Barinderdln  stolbnan  Bir  kanca  eerilte  gedizip  turaL

Munajbp  ^uulgan 

akcaa, 


?uukta  ol  Ispanijaga  eardb.  Ispa- 

Tiijada  deze,  Sovet  sejuzb-Ia 

Burzuj 

aa§karuu  tartb?paj,  атьг 



-gepty  Bolzbn  dep,  proletariat  kyyn  kajral  gokko  Burzuj  ва$ка- 

ruzb-la  tartbzbp, 

geqizip  turat. 

Ondogb  surzujlar  Bol’?evIkterdin 

yyredyy  olorgo 

etpezin 


dep 

когкппьр, 

ne-le  ep  symenl 

tash- 


пьр,  Sovet  sojuztb  koptop,  gamandap 

turadblar. 

Mundbj  neme- 

ge  Kerenskij  esklden  ala 

tazbkan 

syraecll  во1ьр  Qat. 

Ajdarda, 

Ispanljanbn 

kapltalisteri 

опь 


kbCbrtbp  alarga 

?ep 


eydyrdiler.

Kerenskij  во]ьпьг;  ?ys  keeerln  garandbrbp,  Ispanija  pro- 

mb?lenozbnbn  tes  gaan  ?eri  Barselongo  attu-cuulanbp  ?ede  kel- 

dl.  Gorodtbri  ?aan  kinoteatrazbnda  ,SSRS-n  Be§?bldbgb  Bytpej 

kalgaribHbn  ucurb“  kereginde  опьц  ва?1аркь  lektsija  киисьпь 

Bolor  dep,  ?ar  etiler.  ^arlagan  cas  ejinde  ol  gedip  keldi.  Kino- 

пьд  ganbnda  attu-cuulu  keler  kizini  korulaarga  в1г  kanca  on 

krezi  toolu  politsejskijler  агь  вег!  easkbndap  turdblar.

Опь 

uncukpaj 



utkudblar.  Nenln, 

ucun 


в

1

г de  kizi  ко1ьп  ca- 



Bbnaaj 

?at  dep,  ol  sanarkap  turdb? 

zal  атыьпса  uncukpaj 

turdh.  Ajdarda  ol  ozo  azbndbra  yyrenip  algan  sezin 

kuucbn- 

dadb:


—   Be?Qbldbk  Bytpej 

Buzula 


eerdi... I?mekciler  acanadat; to- 

rolop  fat...  Deremne  ?urttbu  xozjajstvozb gblbjbp  tyredi...  Sovet 

Ba?karuudbu  Bazblar  ись  gedip  kleet.

Kenetejin  zal  icinde  sbgbru  uguldb.  Ba?tapkbzbnda  Bk  sb- 

gbru,  опьц  kijninde  ekincl,  ycyncl...  Kerenskij  sbgbrgan  ulustbn 

tasbzbn  вojьnbд  kbjgbZb-la  keme  eazarga  alsadanbp  turdb.  01 

tu?ta  Bastra  zal  icinde  sbgbrtkb§  tam  tbUbj  Berdi.  Kuucbndap 

turgan  Kerenskij  ajttb:

—   Bol’§evikterdi munai;cbgarbp ijiger, опоц ва?ка men  ses 

киисьпып  ajdbp  BolBOZbm.

Zal  icindegi  ulus  karuzbn  веПр,  tek$i  katkbrbza  perdiler.

—   Евгедапьпац kbjgbCbktb:-Arb cbk! Sen ak-gvardeets,  Is- 

panijadan-da  агь  ваг! Biske  slerdli;  kuucbnbgar  kerek 

5 0


k!

Kem-de  Baza  kbjgbrbp ijdi:

—   SSRS  ezQndik 

Bolzbn!


Zaldbn  aastra  icinde  kol  casbngan  taBb?  tbi^bp Cbktb. Kern- 

de  Qbdbgan  |ав1око lo  (?ijlek)  Kerenskij  ?aar  mergendej  ta^tap

a


ijdi.  01  kulisa  ^aar  ?azbnarga  mendej  касьр  Qygyrdi. Опь  avto- 

moBiline  getkence  kiskelerdiu  когодь-1а  uzadbp  ijdiler.

Polltsija  tu?tagan-la  kizini  arestovat’  ederge  tura  eererde, 

оготпьц  Bastra  gerinde  kiskenln  когоць  tbnbj  serdi.  Kerenski) 

Bazbn  ton  gakazbna  sugunbp,  Barselonon,  gaman  atka  каИьгьр,' 

ujalbp  kactb.

Enikejde  kbzbl  таапь

Fa?isterdln  kbstuuna  eastbrgan  Bolgarijanbn 

typ 

gerinde 


Enikej  attu  kidnek  deremne  ?ь1ь]ьр  kalgan  turat.  Bu  deremne 

politsijanb 

kep  katap  ambratpaj  turdb.  Опьц 

ga'tkan 


uluzb yzyl- 

Bej  tyzer  nalog kereginde,  опсогьпад  ozo 

tyjmeendep, 

revoiju- 

tsionnbj  guundar  Bolgondo,  опсогьпад  artbk  guuulbZbp, kirlzip- 

turatandar,  tek?l  дапьпац  ajtkazbn,  ea^karuucblarga  ат ы   вег- 

Bejtender 

Bolgon.


Onojbp  Enikej  uluzb 

, t


00

B

0



s“ 

atlu  во1ьр  gada  kaldblar.

Bbltbrbgb  etken  gblda,  Oktjaar  revoljutsija 

Bajrambnda 

raundbj  neme  воШь.  Enikej  uluzb guulbzbp,  mundb]  ?ep  Bydyr^ 

diler:


—   Biske  gbrgaldu  miting  eder  kerek,  de§tiler.

Ajtkan  aajbnca  aydyrdiler.  Когодсь1агьп  guup  albp  ,Inter- 

natsionaldb“  yyrenip,  plakatardb  ?urap,  lozungtar-la  maanblar- 

db  gazap  aldblar.

Demonstr^tslanbn  cas  eji  gedip  keldi.  Krestjandar  yyrle- 

zip  orongo  cbga  Bastblar.  Oncolorb  Oktjaer’  revoljufsljanb  kyn- 

dyleerge  kbjmbktaza  Cbktblar.  Syreke]  gaan  sbndu  plakattb  alb- 

пьр  Bastblar:

, S S R S   в l s t i д   t e r e l   g e r i в 

1

 s !  О  n ь  t a в a r ь p 





Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling