Spolu s vami chránime životné proStredie
Najväčšie slovenské zimné
Download 440.23 Kb. Pdf ko'rish
|
- Bu sahifa navigatsiya:
- Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív acer iconia tab W510
- 32 GB, 64 GB + pamäťová karta microSd
- Kedy sa u teba zrodila túžba cestovať
- A čo ťa priviedlo do Južnej Ameriky, o ktorej je tvoja prvá kniha
- V čom spočíva čaro nezávislého cestovania Mnoho ľudí uprednostňuje poznávacie zájazdy. Aký máš na ne názor
- Robíš si pred cestami aspoň svoj vlastný itinerár Kde bývať, kam ísť…
- Ako si cestoval po Južnej Amerike
- Čo ti cestovanie po Južnej Amerike dalo
- Ako funguje couchsurfing
- Rozhovor lines
- Tvoji rodičia majú z tvojho dobrodružného cestovania radosť, však :-)
- Čo ťa priviedlo do Afganistanu Je to predsa najnebezpečnejšia krajina sveta...
- Ktorá krajina ťa pozitívne alebo negatívne prekvapila
- Ako reagujú na bielych nemoslimov
- Čo najnezvyčajnejšie sa ti tam prihodilo
- Cestuješ sám alebo ťa niekto sprevádza
- Ako a kedy sa zrodil nápad napísať cestopisnú knihu
- A čo bedekre typu Lonely Planet
|
Najväčšie slovenské zimné strediská majú spoločné skipasy za veľmi výhodnú cenu Užite si s jedným skvelým skipasom najviac kilometrov zjazdoviek aj freeride zóny po oboch stranách Chopku v najväčšom lyžiar- skom stredisku v Jasnej Nízke Tatry. Extra zábavu na lyžiach na Donovaloch, dokonalú rodinnú pohodu vo Veľkej Rači. Freeride, naj- strmšie, ale aj pohodové zjazdovky vo Vrátnej. Ideálnu lyžovačku na úpätí Veľkej Fatry na svahoch Malina Brda. Alebo dajte prednosť našim veľhorám a zasnívajte sa na Štrbskom Plese, či vyskúšajte zlyžovať najdlhšiu 6 km zjazdovku v Tatranskej Lomnici. K lyžovačke máte naviac aj dokonalý relax a zábavu v ter- málnom Aquaparku TATRALANDIA! Oproti minulému roku je SLOVAKIA SUPER SKIPAS obohatený o ďalšie stredisko – Vrátnu – Free Time Zone! Neváhajte a zakúpte si tento skipas v predpredaji za skvelé ceny a zabezpečte si parádnu lyžovačku v sied- mich slovenských top lyžiarskych stredis- kách! Môžete si zakúpiť SLOVAKIA SUPER SKIPAS na 10 dní, 15 dní a celosezónny. Do 21. decembra dostanete skipasy v širokej sieti predajných miest Ticketportal a od no- vembra aj priamo na predajných miestach v strediskách JASNÁ – Nízke Tatry, VYSOKÉ TATRY – Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso, PARK SNOW Donovaly, Snowparadise Veľká Rača, Ružomberok – Malinô Brdo a Vrátna Free Time Zone. Viac info získate na: www.superskipas.sk lines | 2012 21
Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: lines | 2012 22 na 3-dňový a 6-dňový skipas v stredisku PARK SNOW Donovaly, zľavy v požičovniach lyžiarske- ho výstroja, lyžiarskych školách, aquaparkoch. A ďalšie zľavy a ostatné výhody bližšie opísané na webovej stránke www.parksnow.sk Ako karta funguje? Jednoducho – nosíte ju stále so sebou, na akcep- tačných miestach sa ňou preukážete a využíva- te jej výhody pri čerpaní skvelých zliav! Každý partner akceptujúci PARK SNOW Card má svoju prevádzku označenú nálepkou. Zoznam akcep- tačných miest bude priebežne aktualizovaný a bude dostupný na www.parksnow.sk. Viac in- formácií nájdete na na www.parksnowcard.sk
PARK SNOW Donovaly pred dvoma rokmi ako jedno z prvých slovenských lyžiarskych stredísk umožnil svojim hosťom, ktorí vlastnia smarfóny s operačnými systémami iOS a Android, aby si bezplatne stiahli do svojich mobilov špeciálnu „lyžovačkovú" aplikáciu. Tá poskytuje prehľadne usporiadané základné dáta zo strediska PARK SNOW Donovaly. V novembri 2012 si môžete stiahnuť jej aktualizáciu. V Appstore pre operač- né systémy iOS a v Google Play pre Android. Pre nelyžiarov Nefandíte lyžovaniu, ani snoubordova- niu? Zimnú dovolenku si v PARK SNOW Donovaly užijete aj tak. Môžete sa bezplat- ne korčuľovať na umelej ľadovej ploche, zažiť snowparagliding, psie či konské zá- prahy. Detičky sa zasa zabavia v PATTY SKI Funparku, kde je pre nich pripravený skve- lý animačný program. Náš tip | Text: Erik Stríž / Foto: archív acer iconia tab W510 kombinovať viac produktov do jedné- ho kompaktného celku je pre výrobcov veľká výzva, ktorá sa v prípade Aceru pretavila do hybridného notebooku Iconia W510. Tento notebook s minimalistic- kým vzhľadom využíva najmodernejšie tech- nológie aktívnej regulácie výkonu, výhody samostatného tabletu s plne dotykovým dis- plejom a komfort, ktorý je bežne v segmen- te ultraprenosných počítačov potlačený do úzadia. Čo možno zaujme viac, ako možnosť oddelenia dotykového displeja od klávesni- ce, je najnovšia generácia systému Windows od spoločnosti Microsoft. Windows 8 prešiel najzásadnejšou úpravou ovládania a vzhľadu v jeho histórii, vďaka čomu poskytne úplne novú používateľskú skúsenosť. Dôvodov na zmeny bolo viac, predovšetkým chcel softvé- rový gigant Microsoft udržať krok s ovládaním zariadení cez dotykové displeje. Podľa odbor- nej verejnosti sa výrobcovi tento progresívny krok vydaril a konečne bude pre tablety do- stupný systém, ktorý bude použiteľný vo všetkých ohľadoch používania. Základom sú veľké farebné dlaždice, ktoré obsa- hujú aktívny obsah aplikácií alebo odkazy na ich spustenie. Toto nové prostredie doteraz známe len z telefó- nov so systémom Windows Phone sa volá Metro. Acer Iconia Tab W510 je mož- né používať ako dve rôzne zariadenia – tablet alebo notebook. V prípade tabletu ide o štandardný dotykový displej zabalený v úhľadnom reprezentatívnom obale bez vý- razných prvkov. Tablet s novým systémom sa dá plne ovládať za pomoci jemných dotykov, problém nebude ani so zložitými webstránka- mi s malým textom. V tejto forme je Iconia W510 ideálna napríklad na prezentáciu grafickej prá-
Trendy sa menia a spoločnosti pôsobiace v oblasti elektroniky sú nútené neustále predstavovať novinky, ktoré sa od ostatných líšia nielen dizajnom, ale aj kompletným softvérom a dokonca konštrukciou. Acer v tomto duchu do predaja uvádza notebook, ktorý je zároveň tabletom i plnohodnotnou mobilnou kanceláriou. S lines | 2012 24
acer iconia tab W510 Hrúbka tabletu: 8,8 mm Hmotnosť: 600 g Displej: 10,1 palca, 1 366 × 768 bodov Procesor: dvojjadrový 1,5 Ghz intel atom Pamäť:
32 GB, 64 GB + pamäťová karta microSd Cena od: 549 € Viac informácií o produktoch ACER nájdete na
ce alebo on-line projektu klientom alebo na pasívne sledovanie interne- tového obsahu. Keď sa k tabletu pripojí klávesnica, významne zjednodušuje predo- všetkým prácu s dlhým a zložitejšie formáto- vaným textom, napríklad posielanie e-mailov alebo chatovanie. Po technickej stránke ide o rovnaký typ klávesnice, aký máte na svojom notebooku. Hybridný tablet Acer Iconia Tab W510 je vyba- vený procesorom Intel Atom 1,5 GHz s dvomi jadrami, 2 GB operačnou pamäťou a interným úložiskom s kapacitou 32 GB. Acer si pripra- vil aj hybridy s pamäťou 64 GB, ktoré budú dostupné vo všetkých ostatných verziách. Dotykový displej má uhlopriečku 10,1 palca, na ktorých sa zobrazuje raster 1 366 × 768 bodov. Komunikačné technológie sú tradične dostatočne rozsiahle na to, aby mal zákazník pocit slobody takmer v každom ohľade. Na internet sa hybrid pripojí cez Wi-Fi, komuni- kácia s periférnymi zariadeniami je zabezpe- čená za pomoci portov microUSB, microHDMI a 3,5 mm jacku, prítomný je aj Bluetooth. Na zadnej strane tabletu je umiestnený 8 Mpx fotoaparát a webkamera na prednej stra- ne zaznamenáva obraz v rozlíšení 1 600 × 1 200 bodov. Budúcnosť hybridného notebooku/tabletu Acer Iconia W510 je pomerne zreteľná. Už dnes sa pozornosť všetkých odborných médií za- meriava práve na tento produkt pre jeho kon- vertibilitu, nový operačný systém Windows 8 a čo nebolo spomenuté, úžasnú výdrž batérie. Vydrží váš malý notebook až 18 hodín práce? Acer Iconia Tab W510 áno. lines | 2012 25
lonely planet je pre mňa zbytočné Rozhovor | Text: Barbora Daxner / Foto: Michal Knitl Nečakal som, že v Iráne stopnem Porsche a budem v ňom piť vodku, hovorí cestovateľ Michal Knitl, autor cestopisnej knihy Na juhoamerickej vlne.
Počas druhého ročníka vysokej školy som sa vy- bral s kamarátom na program Work and Travel do San Diega. Dva mesiace som tam pracoval ako šofér bicyklovej rikše. Jeden mesiac som cesto- val po juhozápade USA a omrkol som aj Mexiko. Inšpirovali ma spolužiaci, ktorí takto išli cestovať rok predtým. V treťom ročníku na výške som sa zasa vydal s kamarátom a dvoma kamarátkami na road trip po Európe. Za sedemnásť dní sme precestovali Slovensko, Poľsko, Pobaltské štá- ty, Fínsko, Švédsko a Dánsko. Na jeseň v tom istom roku som prvýkrát cestoval sám – inter- railom po západnej Európe. Chcel som nav- štíviť kamarátku v Taliansku, ďalšiu v Paríži a ka- maráta v Brightone. Nakoniec som tridsať dní cestoval po Európe vlakmi. A vo štvrtom roční- ku som išiel na leto na Erazmus do Portugalska. Nebolo to však priveľmi o štúdiu. Naučil som sa tam plávať s hlavou vo vode, cestoval som po Portugalsku a trochu po Maroku. Potom som sa zapojil do kampane Eurizons. Bolo nás päťdesiat mladých z celej Európy. Stopovali sme z Rigy do Štrasburgu, rozprávali o Rozvojových cieľoch tisícročia (MDGs), zbierali názory ľudí, pýtali sa ich, čo by chceli odkázať europoslancom a po-
26
dobne. Výsledky sme potom prezentovali v europarlamente v Štrasburgu.
o ktorej je tvoja prvá kniha? V piatom ročníku na vysokej škole som strávil ako dobrovoľník deväť mesiacov vo Fínsku. Bol som tam od októbra do júna, takže mi bola pekná zima!: -) A potom, ako som spro- moval, som sa ocitol v takej malej osobnost- nej kríze. Premýšľal som, čo vlastne chcem v živote robiť a čo mi ide najlepšie. Výsledok bol ten, že som začal pracovať ako snoubor- dový inštruktor. A potom som jedného dňa pocítil, že potrebujem vypadnúť. Vypadnúť z Európy. So šťastím som sa dostal na projekt do Uruguaja. Keby projekt nebol, išiel by som do Južnej Ameriky na vlastnú päsť o mesiac až dva neskôr.
cestovania? Mnoho ľudí uprednostňuje poznávacie zájazdy. Aký máš na ne názor? Mám teóriu, že s cestovkou by som ani zadar- mo nešiel. Prečo? Lebo všetko je organizova- né. Prekážalo by mi, že by mi niekto cudzí ro- lines | 2012 27
bil program a nemohol by som ísť kam chcem a kedy chcem. Moji rodičia prišli za mnou do Južnej Ameriky s cestovkou, lebo sami sa ísť báli. Preto som videl, ako tieto poznávacie zá- jazdy fungujú. A tých šesť dní, čo som s nimi a so zájazdom strávil, mi bohato stačilo. :-)
Cestovanie po Európe bolo na moje pomery ešte dosť organizované. Z domu som vyšiel s ruksakom na chrbte a päťdesiatimi papiermi, na ktorých som mal rozpis vlakov. Býval som v tej dobe ešte v hosteloch, ak som práve nebol na návšteve u niektorého z kamarátov. Dnes už nebývam ani v hoteloch, ani v hosteloch. Cestujem pomocou couchsurfingu, teda žijem u domácich. Alebo v horách stanujem. V hote- loch by som nebýval ani zadarmo. S domácimi sa cítim lepšie. Myslím si, že hotely majú veľkú nevýhodu – človek je tam sám, nikoho nespo- zná, nepričuchne k lokálnej kultúre a ešte za to aj veľa platí. Hostely sú niečo podobné. Áno, stretnete mnoho cestovateľov - ale opäť nie ste v úzkom kontakte s domácimi. Ja cestujem preto, aby som spoznal domácich v danej kraji- ne, nie cudzincov.
Prišiel som tam ako dobrovoľník. Keď mi po troch mesiacoch končil projekt v Uruguaji, ro- zoslal som e-mail asi dvesto couchsurferom smerom na juh kontinentu. Pri couchsurferoch to funguje tak, že na žiadosť o ubytovanie od- povie v priemere jeden z desiatich a ponúkne možnosť bývať u neho. Vtedy sa mi ozvali tri- dsiati a podľa toho, v ktorej lokalite sa nachá- dzali, som si naplánoval trasu. Počas križovania Južnej Ameriky som teda žil u domácich, videl som ich každodenný život a naučil som sa po španielsky. V Južnej Amerike sa väčšinou býva v rodine. Mladí nemajú peniaze na to, aby sa osamostatnili. Keďže mám rád prírodu, cho- dieval som aj do národných parkov. V Čile som si zadovážil aj stan, ešus a celú výbavu. Z pät- nástich mesiacov, ktoré som strávil v Južnej Amerike, som bol pol roka dobrovoľníkom a v stane v národných parkoch som žil štyri až päť mesiacov. Podobný čas som strávil u cou- chsurferov a menej ako mesiac v hosteli.
Úžasné zážitky a skvelých priateľov. Zistil som, aké sú medzi nami rozdiely. Tam majú ľudia málo, no napriek tomu sa dokážu radovať zo života. U nás sú ľudia stále s niečím nespokojní. Juhoamerické krajiny sú otvorenejšie, šťastnej- šie. Tu sa stále za niečím ženieme.
Na stránke www.couchsurfing.org si vytvoríte profil, dáte fotku a napíšete niečo o sebe. Tak ako na facebooku. Pomocou vyhľadávania si môžete nájsť ľudí po celom svete, napríklad v Rio de Janeiro. Napíšete im správu, kedy by ste chceli prísť a oni podľa toho, či majú čas, či sa im váš profil páči a či majú možnosť uby- tovania môžu napísať áno, alebo nie. Všetko je
28
dobrovoľné. Rovnako môžete hostiť ľudí u seba doma, alebo ak nemáte kde, môžete sa s nimi stretnúť, alebo ukázať im mesto. Každý ponde- lok sú i stretnutia couchsurferov v Bratislave. V iných mestách to nie je také pravidelné. O bezpečnosť je postarané troma spôsobmi. Každý po stretnutí alebo hosťovaní u niekoho napíše osobnú referenciu a tak, ak sa vám ozve niekto, kto má 50 pozitívnych referencií, niet sa čoho báť. Druhou možnosťou je „vouchovanie“, resp. zaručenie sa za človeka, ktoré môže dať iba človek, za ktorého sa už traja ľudia zaručili. Poslednou je verifikácia – overenie mena a ad- resy na základe jeho príspevku, z ktorého orga- nizácia funguje. Ten je dobrovoľný. Po zaplate- ní bankovým prevodom vám klasickou poštou príde kód, ktorý napíšete na stránku a ľudia potom vedia, že vaše meno a adresa sú pravé.
V strednej Ázii som najmä trekoval a býval som v stane. V Nepále som išiel na dve osemnásťdňo- vé túry, na ktoré veľa ľudí nechodí. Absolvoval som trek do Dolpa a okolo Kančendžongy, tre- tej najvyššej hory sveta. Išiel som celkom sám. Bez vodcu, bez nosičov. Musel som obchádzať kontroly, pretože turistika v týchto oblastiach na vlastnú päsť je zakázaná. Na mape je zazna- čené, kde sa kontroly nachádzajú. A keď ma raz chytili, zaplatil som len normálny poplatok a mohol som ísť ďalej. Na tieto túry treba povo- lenie, ktoré získavajú iba turistické kancelárie. Tie vedia vybaviť povolenie s „naaranžovaným“ sprievodcom, keď máte sprievodcu na papie- ri, aby ste ten papier dostali, ale s vami nejde. Dávať takto cez 100 dolárov namiesto 40 som nemienil. V Strednej Ázii, najmä v Kirgizsku a Pamíre, som našliapal okolo 1000 a v Nepále cez ďalších 500 kilometrov.
Veľkú. Teraz majú radosť, lebo som doma. Časom si však už zvykli. Najväčší stres mali, keď som išiel do Afganistanu a keď som im napí- sal, že idem pešo dvesto kilometrov cez poho- rie Pamír. Vytlačil som si staré sovietske mapy, zbalil som si jedlo a išiel som.
predsa najnebezpečnejšia krajina sveta... Vybral som sa navštíviť kamaráta, ktorý tam pracoval na jednom projekte pre organizáciu Človek v ohrození. Inak by som tam nešiel. Do Kábulu som pricestoval po zemi. Dva dni au- tobusom z Khorogu. To tiež cestovatelia nor- málne nerobia. Celý pobyt v Kábule som trávil s ním. Von sme sa dostali trikrát. Raz do starého mesta a raz na televíznu vežu, z ktorej je výhľad na mesto. Cez víkend sme išli na výlet mimo mesta, na ktorý sa kamaráti veľmi tešili – mohli sa voľne poprechádzať na čerstvom vzduchu. Dvakrát som musel ísť aj na indickú ambasá- du, ale to ma viezol jeho šofér. V Afganistane cudzinci priveľmi nechodia von. Rozvojoví pracovníci musia po príchode podpísať revers, že za múrmi sídla organizácie sa pohybujú na vlastnú zodpovednosť. Nemajú veľa možností, lines | 2012 29
Rozhovor ako sa voľne poprechádzať. Budova, kde sídli organizácia, je obohnaná trojmetrovými múr- mi a na dvore stojí zaparkované auto. Človek nasadne do auta a bleskovo sa presunie do iného komplexu budov, opäť obohnaného múrmi.
negatívne prekvapila? Nevedel som, čo mám očakávať od Gruzínska alebo od Iránu. Gruzínsko sa mi zdalo vo všet- kom iné ako zvyšok sveta. Šoférujú šialene, ich abeceda vyzerá ako špagety. Majú úžasnú prí- rodu – päťtisícové hory pohoria Kaukaz, more, aj kvalitné víno. Hovorí sa o ňom, že ruskí cári ho uprednostňovali pred francúzskym.
Iránci sú najpohostinnejší ľudia na svete. Krajina je oveľa vyspelejšia, ako si všetci mys- lia. Ich mestá sú na podobnej úrovni ako na Slovensku. Je tam možno väčší ruch a dezorga- nizovanejšia doprava, no človek je tam v úpl- nom bezpečí. Aj keď nie je moslim. To, čo sa o Iráne hovorí v západniarskych médiách, je hrôza. Realita je celkom iná. Cestovateľ sa tam nemá absolútne čoho báť.
Sú na cudzincov zvedaví. Hoci zo zákona majú zakázané ubytovávať cudzincov, aj tak to robia. Panujú tam však určité pravidlá. Dievča nemô- že ísť s chlapcom na rande na verejnosti. Ak ich chytí policajt, telefonuje rodine dievčaťa a zisťu- je, či vie, s kým sa ich dcéra stretáva. A nemajú tam napríklad žiadne bary, lebo nepijú. Pri pre- chádzke mestom mi domáci vysvetľoval, ako to tam chodí. Mladí chalani a i baby chodia v sku- pinkách stále dookola a keď sa im niekto páči, snažia sa tajne vymeniť telefónne číslo. Potom si dlho, predlho píšu, až kým sa raz, na tajnom mieste, stretnú.
Navštívil som dedinku pri Tabrize, na severozá- pade krajiny, kde sú do skaly vytesané hlinené domy. Nepremáva tam autobus. S domácimi som išiel s taxíkom, no cestou späť som sa s ním už nechcel vrátiť, lebo pre jedného to bolo drahé. A tak som zháňal alternatívny spôsob. Prihovoril som sa pekne nahodenej dvojici, ktorá sa tam tiež vybrala na výlet. Pýtal som sa ich, ako sa vrátia naspäť do dediny. Súhlasili, že ma vezmú naspäť na zastávku autobusu svojím autom, ak mi však nevadí, že vzadu je málo miesta. Hovorím im, že lines | 2012 30
je to úplne v pohode a môžem byť i na streche. No keď sme prišli k autu, neveril som vlastným očiam. Najnovší kabriolet Porsche Carrera. Vzadu bolo naozaj málo miesta. :-) Vrchol všetkého však bol, keď počas jazdy vytiahli plastovú fľašu vodky a všetci, vrátane šoféra, sme si z nej logli. V Iráne je pritom alkohol zakázaný. Hoci normálne nepi- jem, vtedy som nemohol odmietnuť. Fakt by ma nenapadlo, že v Iráne stopnem Porsche a budem v ňom piť vodku. :-)
Väčšinou sám. Občas sa však niekto ku mne pri- dá po ceste. V Iráne som stretol jedného Slováka, ktorý stopoval. Tak som stopoval s ním. Alebo som v Kirgizsku bol na sedemnásťdňovej túre na ľadovec s dvoma Slovákmi. Inak som v tej krajine za dva mesiace prešiel peši asi 600 kilometrov Väčšinu sám.
Po pol roku v Južnej Amerike som prišiel k Mateovi, ktorý býval na samote uprostred fjordu v centrálnej časti Čile. Osem dní som mu strážil pozemok s takmer nulovou možnosťou komunikácie s ostatným svetom. Práve vtedy padlo rozhodnutie. Pôvodne som chcel urobiť niečo s fotkami, ale dnes má každý fotoaparát. Cestoval som štýlom ako málokto. Na Slovensku a ani v Čechách nikto nenapísal o couchsurfingu alebo dobrovoľníctve v Južnej Amerike v takom rozsahu, a tak som sa rozhodol o svojich zážit- koch, skúsenostiach a poznatkoch napísať kni- hu. Najzaujímavejšie je, že ľudia si môžu prečítať o tom, u koho som spal, a potom tej istej osobe napísať a ísť k nej domov.
Z bedekrov si len vytlačím mapu a to je všetko. Nepoužívam ich. Nie som cieľová skupina. Do reštaurácií nechodím, agentúry nepotrebujem, v hoteloch nespím. A ani do múzeí nechodím. Preto je pre mňa bedeker zbytočný.
Download 440.23 Kb. Do'stlaringiz bilan baham: 
|