Tolali materiallar va qog’oz kimyoviy texnologiyasi va dizayni kafedrasi udk 541. 64+53


Download 0.53 Mb.
Pdf ko'rish
bet13/39
Sana09.01.2022
Hajmi0.53 Mb.
#268879
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   39
Bog'liq
polimerlar fizikasi va kimyosi fanidan laboratoriya mashgulotlari boyicha uslubiy korsatma

 

II BO’LIM. POLIMERLANISH 

 

Bir  qancha  molekulalarning  o’zaro  kovalent  bog’lar  bilan  birikib,  yuqori 



molekulyar modda hosil qilish reaktsiyasi polimerlanish deb ataladi. 

 

Polimerlanish  natijasida  polimerdan  boshqa  modda  ajralib  chiqmaydi,  ya’ni 



monomerning  boshlang’ich  tarkibi  o’zgarmay  qoladi.  Polimerlanish  reaktsiyasini 

umumiy holda quyidagicha yozish mumkin: 

                                                     nA 

 (A)





 

Tarkibida  qo’sh  bog’lari  bo’lgan  yoki  siklik  tuzilishga  ega  bo’lgan  moddalar 

polimerlanish  reaktsiyasiga  kirisha  oladi  va  monomerlar  deb  ataladi.  To’yinmagan 

uglevodorodlarni  polimerlab,  karbozanjirli  polimerlar  olinadi.  Polimerlarning  sanoat 

ahamiyatiga  ega  bo’lganlaridan:  polietilen,  polipropilen,  polibutilen,  polivnilxlorid, 



 

17 


poliviniliden 

xlorid, 


polistirol, 

poliakrilatlar, 

polivinilasetat, 

polibutadien, 

polixloropren, poliizopren va ularning qo’shma polimerlari ishlab chiqariladi.  

 

Polimerlanish  reaktsiyasiga  karbonil,  oksim  va  qo’sh  bog’lari  bo’lgan  boshqa 



xil  moddalar  ham  kirisha  oladi  va  natijada  geterozanjirli  polimerlar  hosil  bo’ladi; 

poliformaldegid ana shular jumlasidandir: 

                                         nCH

2

 = O 



 



CH

2

 – O – CH



2

 – O 


 

 



Polimerlanish reaktsiyasi o’z tezligiga qarab, zanjirsimon va bosqichli bo’ladi. 

Bosqichli  polimerlanish  natijasida  monomer  molekulalarining  o’zaro  birikishi  va 

uzayishi sekin – asta davom etadi. Bunday reaktsiyani istalgan vaqtda to’xtatish  va 

hosil  bo’lgan  dimer,  trimer  va  tetromer  kabi  oraliq  birikmalarni  sof  holatda  ajratib 

olish  mumkin.  Zanjirsimon  polimerlanish  uchta  elementar  reaktsiyadan:  faol 

markazning paydo bo’lishi, zanjirning o’sishi va zanjirning uzilishidan iborat. 

  

1.  Faol  markazning  hosil  bo’lishi  anchagina  energiya  talab  qiladi  va  sekin 



boradi.  Tashqi  energiya  yordamida  faollashtirilgan  monomerlarning  bir  qismi  o’sib, 

bir qismi boshlang’ich holatga qaytadi: 

                                                          A

1

 



 A

1



 

 

2.  Polimer  zanjirining  o’sishi  juda  ham  oz  faollanish  energiyasini  talab  qiladi 

va katta tezlik bilan boradi: 

                                                   A

1



 + A

1

 



 A

2



 

                                                   A

2



 + A



1

 



 A

3



 

                                                   A

n-1

 



 + A

1

 



 A

n



 

 



bu erda: 

 

A



1

 



 monomer molekulasi; 

          A

1



 



 monomerning faol markazi; 

          A

2



, A

3



, A

n-1


 



 o’sayotgan radikallar; 

          A

n



 - polimer molekulasi. 



 

3.  Polimer  zanjirning  uzilishi  katta  faollanish  energiyasini  talab  qilmaydi  va 

ancha tez boradi: 

                                               A 

  



 A

n

 




 

18 


Polimer  zanjirining  o’sish  tezligi  polimer  zanjirining  uzilish  tezligidan 

qanchalik  yuqori  bo’lsa,  vujudga  kelgan  polimer  molekulasi  ham  shunchalik  uzun 

bo’ladi. 


Download 0.53 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   39




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling