Xujalik mablaglarini turkumlang Хo’jalik mablag’lari va ularning manbalari tasnifi

K orxona
aktivlari
(m ulki)
Yil
boshi
Yil
oxiri
Farqi
( + ; - )
Korxona 
passivlari  (kapital, 
majburiyatlari)
Yil
boshi
Yil
oxiri
Farqi
( + ; - )
1.  U zoq  m uddatli 
aktivlar
4 3 9 1 2
445 2 6
+ 6 1 4
1.  O 'z  mablag'lari 
manbalari
35625
38141
+ 2 5 1 6
2.  Joriy  aktivlar 
jam i
724 6 6
65061
- 7 4 0 5
2.  Majburiyatlar 
jam i
80753
7 1 4 4 6
- 9 3 0 7
2.1.  Tovar-m od- 
div  zaxiralar
306 7 2
32149
+  1477
2.1.  U zoq muddatli 
majburiyatlar
10128
-
-1 0 1 2 8
2.2.  D ebitorlik 
qarz  lari
4 1 0 0 0
32000
- 9 0 0 0
2.2.  Qisqa muddatli 
qarzlar va kreditlar
12161
2 2 9 3 9
+ 1 0 7 7 8
2.3.  Pul  m ablag'­
lari
794
612
- 1 8 2
2 .3 .  Kreditor 
lik  qarzlari
58464
4 8 5 0 7
- 9 9 5 7
Balans
116378
109587
- 6 7 9 1
Balans
116378
109587
-6 7 9 1
3 0 -ja d v a ld a n   ko‘rinib  turib d ik i,  korxona  mulki  yiln in g   oxirida  shu 
yiln in g   boshiga  nisbatan  6791  m in g   so‘mga  yoki  5,0 8 % ga  kamaygan.  Shu 
ju m la d a n ,  u zo q   muddatli  aktivlar  614  m in g   so‘mga  (1,4%  ga)  oshgan,  am m o 
jo riy   aktivlar  7405  m in g   so 'm g a  (10,12%  ga)  kamaygan.  Jami  joriy  aktivlar 
tarkibida  z a h ira la rn in g   hajmi  1477  m in g   so'm ga  (4,8%  ga)  oshgan,  am m o 
qolganlari  kam aygan.  Shundan  debitor  qarzlari  9000  m in g   so 'm g a   (22%  ga), 
pul  m ablag'lari  182  m in g   so‘m ga  (22,9%  ga)  kamaygan.  M u lk n in g   tashkil 
topish  m an b a id a   ham   kam ayish  so d ir  bo'lgan.  O 'z   m ablag'lari  manbai  2516 
m in g   so 'm g a   (7,1%  ga)  oshgan,  a m m o   majburiyatlar  hajmi  9307  m ing  so'm ga 
(11,5%  ga)  kam aygan.  K reditor  qarzlari  9957  m ing  so'm ga  yoki  17%  ga 
k am aygan,  qisqa  muddatli  m ajburiyatlar  10778  m in g   so'm ga  yoki 
8 8
%  ga 
oshgan.
K o rx o n a n in g   moliyaviy  holatiga  baho  berishda  balans  m a  lumotlari 
asosida  nisbiy  ko'rsatkichlarini  aniqlash  va  tahlil  qilish  k atta  ahamiyatga 
ega  bo'ladi,  c hunki  ular  asosida  moliyaviy  holatni  yaxshilash  imkoniyatlari 
aniqlanadi.
K o rx o n a n in g   moliyaviy  holatiga  baho  berishda  mutlaq  ко  rsatkichlarga 
q a ra g a n d a   nisbiy  ko'rsatkichlar  k en g   qoilaniladi.  Nisbiy  ко rsatkichlar 
am aliy o td a moliyaviy  koeffitsiyentlar  deb  ataladi.  Moliyaviy  koeffitsiyentlarni 
h isoblashda m utlaq  ko'rsatkichlardan  foydalaniladi.
134

Korxonaning  moliyaviy  ahvoliga  baho  berishda  quyidagi  moliyaviy 

koeffitsiyentlar  ko‘proq  ishlatiladi.
1.  Moliyaviy  barqarorlik  koeffitsiyenti.
2.  Moliyaviy  mustaqillik  koeffitsiyenti.
3.  ToMovga  qodirlik  koeffitsiyenti.
4.  O 'z  v a   qarz  m ablag'larining  o‘zaro  nisbati  koeffitsiyenti.
5.  O lz  ayianm a  mablag'lari  bilan  ta’m inlanish  koeffitsiyenti.
6
.  M oddiy  ayianm a m a b la g ia r   hissasi  koeffitsiyenti.
7.  Jami  ayianm a  m ablag'larning  ja m i  m ulk  qiym atidagi  hissasi  koeffit­
siyenti.
M a z k u r  koeffitsiyentlarning  tahlili  asosan  navbatdagi  p a ra g ra fla rd a   aks 
ettirilgan.