A. Temur-lotin p65


Download 428.66 Kb.
Pdf ko'rish
bet1/13
Sana22.04.2023
Hajmi428.66 Kb.
#1379454
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13
Bog'liq
amir temur haqida hikoyalar



AMIR TEMUR
HAQIDA HIKOYALAR
Toshkent
« 0 ‘zbekiston»
2009


8 4(50‘)б
Н-19
T o 'p lo v ch i va n a sh rg a tayyorlovchi 
To'lqin H ay it
Amir Tem ur haqida yozilgan asarlar, rivoyat, asotirlar, 
afsonalar ju d a k o ‘p. Bu nim ani anglatadi? Bu shuni angla- 
tadiki, dunyo ahli tarixda jangu jadal ichidan adolat qidirgan, 
dunyoning gay burchagiga borm asin o'zidan ulugV or bino- 
lar, yirik karvonsaroylar, xonagohlar va nahrlar (kanallar) 
goldirgan buyuk davlat arbobi, bunyodkor, yengilm as harbiy 
daho bobongizning nom ini e'zozlab tilga oladi, hatto g'anim - 
lari ham adolatli siyosatini tan olib gapiradilar. Sizga tagdim
etilayotgan hikoya, rivoyatlarda ham u zotning ana shu insoniy 
jihatlari 
o‘z aksini topgan. Buyuk Sohibgiron bobongiz hayotini 
o'rganish sizga k o ‘p yaxshiliklar in'om etadi. Oddiy, sodda, 
ravon tilda bitilgan ushbu kitobchaning Siz aziz ukajonlar 
uchun ajoyib sovg'a bo'lishiga ishonamiz.
ISBN-978-9943-01-345-2
©«O'ZBEKISTON», 2009


MAYSA HIDI
lin in g y o ru g ' y u ld u z d e k c h a ra q la g a n n igohi yam - 
y a sh il m a y sa la rg a q a d a ld i, q u y o s h is s ig 'id a y e rd a n
k o 'ta rilg a n h o v u rn in g h id i d im o g 'ig a urilib, beix tiy o r 
bolalik davrini, m a k tab d an chiqib, m aysazorlarda shata- 
loq otib ch o p g a n paytlarini, h o vur k o 'tarilay o tg an keng, 
y a s h il d a la la rn i, o 'tla b y u rg a n u y u r-u y u r y ilq ila rn i 
esladi. M aysazor... yam -yashil borliq, o 't-o 'lan lar, lola- 
q izg'aldoqlar... m aysa hidi-chi?.. M aysa hidi!.. U q a n d a y
hid? O lm a hidi? Yo'q!.. Jiy d a hidi? Yo'q! lin in g o'xsha- 
shi yo'q.
Ichkilar — xos q o 'riq ch ilar un i atro fd an o 'rab turi- 
shar, Amir Sayfiddin esa, hov p astd ag i q ish lo q q a qarab 
turar, ostid ag i q o 'n g 'ir tus ot h ar o 'y n o q lag an d a, gurros 
e sa y o tg a n sh am o l u n in g q o ra y o llarin i to rtq ila b qo- 
ch ard i.
H u k m d o rn in g q o 'n g 'iro q d e k ovozini sham ol uzoq- 
larga ohb ketdi:
— Bu qaysi qishloq?
Amir Sayfiddin qo'Uni k o 'k sig a qo'ydi:
— Bu qishlo qn i S habistor deydilar!
H u k m d o rn in g k e n g pesh o n asid ag i m ayin ajinlar bir
tek is yoyiUb ketdi.
«S habistorm i?.. A h-ha!» S ham ol tu p ro q v a m aysa 
h id i a ra la s h d im o g 'ig a u rild i v a sh u la h z a d a x ayo l 
k o 'z g u sid a q izg'ish m uqovali «G ulshani roz» k itobi ji- 
lo la n d i. A jab, « G u lsh a n i roz» — « S irlar g u lsh a n i» . 
M ah m u d Shabistariyning kitobi. O 'sh a n d a o 'n to 'rt yosh-


d a edi. Y am -yashil sh a h a r — K eshda, A b d u lla Q u tb
m ad rasasid a o 'q ir edi. Jalo lid d in R um iyning «M a'naviy 
m asn av iy » k ito b in i v a sh u l o z a rb a y jo n lik M a h m u d
S h a b is ta riy n in g « G u lsh a n i ro z» ig a ish q i tu s h ib , b ir 
q a n c h a a s h 'o rla rin i y o d o lg a n edi. F a la k n in g ish in i 
qarang: u ni b u g u n S habistor q ish lo g 'i o ston asid a turli 
o 'y la rg a g 'a rq etm oqda.
Sham ol b u safar o 't to m o n d an esib, iliqroq m aysa 
hidi bilan dim og'ini qitiqladi. H arorat ko'tarilib boiyapti...
— Q ishloq oq soq ollarini h u zu rim g a chorlang!
H u k m d o rn in g b o 'y i b ir yarim , eni y etti nayza keng-
ligidagi xos chodiri atrofida m usicha va ch u m ch u q lar 
d o n lab yurardi.
H ukm dorni zim dan kuzatayotgan qirg'iz eshik og'asi 
un ing nigohi donlab yurgan qushlarga qaratilganini к о 'rib, 
ichida suyundi. K echa chodir atrofiga don sepib qo'ygan 
edi. Chor-atrof qushga to'ldi. H ukm dor bu n d an xursand 
b o 'la d i. L ek in u h o z ir o 'z h u k m d o rin in g M a h m u d
Shabistariyni, bolalik dam lari o 'tg a n k eng, yam -yashil 
dalalarni, g ulga kirgan bog'larni, g 'u jg 'o n o'y nayotgan 
o p p o q kapalaklarni, g u ld a n -g u lg a q o 'n a y o tg a n bolari- 
larni eslab, «bolalik — qanchalik b e g 'u b o r olam» deya 
ko 'nglidan o'tkazayotganini xayoliga ham keltirmasdi.
H u k m d o r oq o 'to v g a kirdi. U ning q o 'n g 'iro q d e k ovo- 
zi q u lo q q a ch alin d i. U b ir n im alarn i o 'q im o q d a edi. 
Y asovullarning qulo q lari d in g bo'ldi.
— P a rv ard ig o r-o ! — H u k m d o rn in g ovozi b a ra lla
eshitildi. — O llohim , m ing sh u k rlar bo'lsin k im , y an a 
u lu g ' b a n d a la rin g g a ro 'b a ro ' etm o q dasen!
H ov p astda, baland, yam -yashil adir yonida, u c h ta
oq o 'to v tik ilg an y o 'l y o q asid a Amir Sayfiddin to 'r t nu- 
roniy cholni qarshi oldi. C h ollardan o ld in d a kelayotga- 
ni m iqti gavdali, q o rach a yuz, m oshkichiri soqolli kishi 
o rtid an k e la y o tg an sherik larig a razm soldi:
— T u ro n h u k m d o ri o lim la rn i-y u a s h 'o r n i y a x s h i 
k o 'rad i, deb eshitganm en!


— M ah m u d b ek n in g a sh 'o rla rid a n o 'q isa k b o 'lar?!
— Bir qishloqi sh oirn in g ash 'orlarini U lug' Amir pi- 
san d etarm ik an ?
H u k m d o rn in g o 'to v id a n a n c h a olisda, ikki b alan d
a d ir o 'rta s id a g i d o v -d a ra x tli b o g 'd a d o s h q o z o n la rd a
ovqatlar biqirlab qay n ab turar, nozik q o 'llarig a o p p o q
bejirim q o 'lq o p k iyg an sh o lg 'o m yonoqli o sh pazlarning 
q o 'li-q o 'lig a tegm aydi. P ishirgan ovqatlari h u k m d o rg a 
yoqsa, boshlari osm onga yetadi.
H ozirgina b u y ru q bo 'ld ik i, q ishloq oqsoqollari u ch u n
s h o h o n a o v q atlar hozirlasinlar. T u ro n o sh p azla rin in g
d o v ru g 'i y etti iqlim da m ashhur. Ikkita qishloq oqsoqoli 
u c h u n ikki k o sa shirin ovqat tayyorlash xam ird an qil 
s u g 'u rg a n d e k oson ish!
Y o n-atro fdan :
— K elinglar! — d eg an hayajonli ovoz eshitildi.
Yoshi an ch a g a borgan, k o 'rin ish id an biroz sipo, qor-
d ek o p p o q soqolli, k u lc h a yuzi silliq, tirsak q osh qariya 
u la rg a yaqinlashib, a w a l so'rashdi, s o 'n g h u k m d o rn in g
h u z u rig a kirish, sa lo m lash ish odobi, u b ila n q a n d a y
hol-ahvol so'rashish, qayerda, q a n d a y o 'tirish n i birm a- 
b ir tu sh u n tird i.
Q ariyalar xom ush tortishdi. Birortalari ham b iro n ta 
po d sh o h u zu rid a b o 'lm ag an . U larni biroz hay ajon ham
b o sd i. O m o n a t oq c h o d ir k o 'z la r ig a u lk a n to g 'd e k
salobatli k o 'rin d i. Ichkari kirishib, o 'n g q o 'llarin i chap 
q o 'llarig a bosib, o 'n g tizzalarini bu k ib salom lashdilar.
H u k m d o r ularni y o n ig a chorlab, m uloyim o h an g d a 
hol-ahvol so'rashdi. S o'ng M ah m u d S habistariy h aq id a 
gapirib, ash 'o rlarid an n am u n a keltirib, ayrim so'zlarni 
sharh lad i.
— O qsoqol, — d ed i u q o rach a yuz q ariy aga tikilib.
— M ah m u d S h abistor h a q id a n im alar bilasiz? O xirgi 
m anzillari q ayerd a?
Q o rach a yuz ozar ch o ln in g k u m u sh ran g qalin qosh- 
lari, q u sh q a n o tid ek k o 'tarilib tushdi:


— O 'zim izda... haligi... shu yerda!
H u k m d o rn in g bir tek is q o ra kipriklari zuv tik qot-
di:
— Shu yerdami?.. — Ko'zlari ijzoqlarga tikildi. — M enga 
ko'rsatasizlarmi?.. Ziyorat qilsak?
C ho llarnin g k o 'zlarid a h ay rat qotdi.
N ahotki!.. Jah o n g ir H ukm dor, kim san T uron sulto- 
ni, U lu g ' A m ir o d d iy q ish lo q i sh o ir q a b rin i ziy o ra t 
qilm oqchi! ?
H u k m d o rn in g och q izg'ish jilo lan ay o tg an yuzi sod da 
boqdi:
— X udo rah m at q ilg ur M ah m u d Shabistariy g 'o y a t 
nozik lutfu karam egasi erur! Siz ul zot b irla h ar q an ch a 
fax rlan san g iz arzur!
H u k m d o rn in g yuzidagi o ch q izg 'ish n u rlar cho llar­
nin g y o n o q larid a yalt-y u lt tovlandi.
— S hirin k a lo m in g iz d a n b o sh im iz o sm o n g a y etd i, 
U lug' Sulton!
H u k m d o r k o 'z qiri b ilan im o q ilg an edi, oq q o 'lq o p
k iy g an yigit oq shohi dastu rx o n olib kirdi. K eng xon- 
ta x ta u stid a b ir zu m d a shirm oy nonlar, turli sarxil me- 
valar, hil-hil p ish g an g o 'sh t, b ed an a k ab o b lar q ato r tor- 
tildi.
— Q ani, olinglar, m uh taram zotlar! Yenglar, iching- 
lar! Siz m en in g e n g hurm atli m ehm onim erursizlar!
Q o rach a yuz chol gavdasini k o 'tarib o'tirdi. Endi u 
o'zini e rk in sezar, qarsh isid a badjahl, sovuq h u k m d o r 
em as, o 'zlarig a o 'x sh ag a n m uloyim, h ar so'zini o 'lch ab
g ap irad ig an og'ir, vazm in inson turardi. Buni qarang- 
ki, u uzoq S am arq an d d a yashasa-da, M ah m ud Shabis- 
ta riy d ek o d diy qishloqi shoirni ham bilar ekan. O tasi- 
g a rahm at!
H u k m d o r q o 'lid ag i oltin hoshiyali k osani x o n tax ta 
u stig a qo'ydi:
— Bir iltim os qilsam , bajarish g a so'z berurm isizlar?
— Bajonidil, S ulton janoblari!


— Q ish lo q d a q a n c h a oila, q a n c h a erk ak-ayo l bor? 
M en g a h iso bin i bersangizlar!
Q o ra c h a y u z c h o ln in g c h a y n a g a n g o 's h t b o 'la g i 
to m o g 'ig a tiqilib, k o 'zi ko sasid an tu rtib chiqdi. Bu narsa 
u n g a ne k erak ?
H u k m d o r jid d iy tikilib turar, n ig o h id an b iro r narsa- 
ni u q ish qiyin edi.
— Bosh ustiga! — Ovozi b o 'g 'ilib chiqdi. A 'zoyi ba- 
d a n id a n o 't ch iq q a n d e k , b o sh id a h am issiqUk sezdi. 
Ichim da gapirdim , d e g a n h ad ik bilan gap in i takrorla- 
di. — Bosh ustiga, S ulton janoblari!
T u sh g a keUb, h a ro ra t a n c h a k o 'tarild i, lek in havo 
m ayin, qir-adirlar k o 'm -k o 'k , d o v -daraxtlar keU nchak- 
lard ek bezan g an , k atta-k ic h ik ariqlar suvga to'Ub oqar, 
p a g 'a -p a g 'a b u lu t suzib y u rg a n k e n g osm o n d a xabarchi 
kab u tarlar, ovga c h iq q a n q irg 'iy lar ch arx urardi.
H u k m d o r oq o tig a m indi. Y o'l-yo'l q izg 'ish soyabon 
k o 'ta r g a n d e v q o m a t y ig it h am o tin i ja d a lla td i. X os 
q o 'riq c h ilar ikki y o n d an borishar, o ld in d a y o tu g 'a n in i 
d u p u ra -d u p u r chaUb k e ta y o tg a n sh o w o z ikki q ad am
y u r ib , ir g 'is h l a b q o 'y a r , ta n b u r i g a q a r a b n a g 'm a
qilardi. Yarim y o 'ld a u lar o rtd a qoUshdi. Q ish lo q n in g
qari-yoshi U lug' A m irni k o 'rish ish tiy o q id a bir-birlarini 
itarib -turtib o ld in g a o 'tish g a shoshilm oqda.
Q ab riston y o niga kelgach, H u k m d o r o td a n tushib, 
ariq labidagi m aysa ustig a tiz cho'kdi, c h o 'g 'd e k gilam- 
lar, adras k o 'rp ach alar xos m ulozim lar q o 'h d a qoldi.
Q o rach a yuz chol u n in g ja ra n g d o r ovoziga, y u rak n i 
s e l e tu v c h i q ir o a t ig a m a h liy o b o 'l g a n c h a h a m o n
«H ukm dorga q ishloq ahU ning hisobi n e g a k erak bo'Ub 
qoldi?» d e g a n xavotirU o 'y iskanjasid a titro q d a edi.
H u k m d o r o 'rn id a n turib, q a b risto n g a kirdi.
Q o rach a yuz chol pildirab borib, o 'rtad a g i d o 'p p ay ib
tu rg a n qab rni k o 'rsa td i.
H u k m d o r y a n a tiz c h o 'k ib , q u r 'o n tilo v a t qild i. 
Y uziga fotiha to rtg ach , o 'rn id a n turdi:
7


— M en kim, A llohning quli T em u rb ek am ri farm on 
e tu rm e n k im , b u u lu g ' z o tn in g q a b r i u z r a m o 'ja z
m a q b a r a b u n y o d e tilib , s h u l a tr o f d a n m a q b a r a g a
qarashli y er ajratilsin, d arom ad lar hisob id an b o g ' b arp o
etilib, shoir qabri ziy oratg o hg a aylantirilsin!
X os m ulozim lar, saroy tarix ch ilarin in g qilqalam lari 
S am arqand shohi qo g 'ozlari u zra ajib n aq sh lar chizdi.
K echga y aq in k e n g osm on b o k ira qizning k o 'zid ay
tiniqlashdi.
Q o rach a yuz chol q o 'lid a g i q o g 'o z n i u sh la g a n c h a
titrab -q aq sh ab turardi. N ihoyat, ru xsat bo'lib, u ichkari 
kirdi.
H u k m d o r u n g a m uloyim tikildi, y o q im to y k o 'zlari 
m ehrli boqdi.
C hol yurag in i m ahkam tutdi, q altiray o tg an oyoqla- 
rini y erg a q attiq ro q bosdi:
— Bizda... U lug' Sulton, u... ming... qix-x... u ch m ing 
to 'q q iz yuz sakson b ir erkak-ayol b o r ekan.
H u k m d o r b arv asta q o 'llari b ilan tizzalarini silarkan, 
y o q im to y k o 'z la ri o 'tli c h a q n a d i. O 'n g y o n id a , xos 
q o 'riq ch i o rtid a tu rg an m o'ylovli y ig itg a yoz, d e g a n d e k
ish ora qildi:
— F arm o nim iz sh u b o 'lu rk i, M a h m u d S h ab ista riy
z o tla rin in g x o tirasi v a h u rm a ti u c h u n b u l b a n d a la r- 
nin g h ar birig a b esh m isqoldan oltin berilsun!
Q o rach a yuz ch o ln in g y u ragin i qisib tu rg a n h ad ik
ta n a s id a n ch iq ib k etd i. E ndi u x a s d e k y e n g il b o 'lib
qo lg an edi.
Q irg 'iz esh ik o g 'a b o sh id ag i ikki qu lo qli q alp o g 'in i 
qo 'li b ilan q attiq bosdi. «Bay-bay, sh u n ch a oltin tek in
ketdi-ya!», «Bu fikrim ni birov ilg 'ab q o lm adim ikan?» 
d e g a n o 'y d a y o n - a tr o f ig a o la z a r a k b o q ib q o 'y d i. 
Q o rach a yuz ch o ln in g k o 'z la rid a g i oq b illu r tom chi- 
larni ko'rib, y elk a qisdi. «Ey, n e g a y ig 'lay d i bu?»
O rtd an ozar ch ollarn ing ovozi eshitildi:
— Tashakkurim izni qabul qilgaysiz, Ulug' Hukmdor!


T em u rb ek b o sh in i k o 'ta rd i: m aysa hid i d im o g 'ig a
urilib, K esh dalalari k o 'z o ld id a yam -yashil yastandi.
QARZ
M ak tab ichi issiqqina: m oviy k osh in q o p lan g an tan- 
c h ad a y o 'g 'o n b e h i ildizlari la n g 'illab yonadi, ichkari 
x o n a g a k iraverish da, n a q sh in k o r e sh ik y o nida, jigar- 
tu s ta x ta ilg ich lard a m o 'y n a yo q ali p o 'stin lar, suvsar 
te lp a k la r, ad ra s c h o p o n la r q a to r o sig 'liq ; c h o 'g 'd e k
g ilam lar solin g an k e n g x o n a d a m ullav ach ch alar m uk 
tu sh g a n c h a q iro at bilan m ashg'ul.
X izm atkor, u zu n bo 'y li b itk o 'z yigit:
— O yoq kiyim laringizni yeching, Am irzodam , toza- 
lab qo'yam an! — dedi u n g a ta'zim bilan.
lin in g odob b ilan shirin so'zlashi, «Amirzoda» d eya 
h u rm at qilishi bo la T em u rb ek k a shirin k u lc h a d a y yoqdi. 
«M ulla A libek do m laning m ak tab id a b u n a q a em asdi»,
— o'yladi. U y e r toza, ozoda, an bar h id ig a to 'la yoqim toy 
jo y edi, am m o b u y er oppoq, saranjom -sarishta. lin in g
o 'zi o zod ag arch ilik n i, ta rtib -in tizo m n i y ax sh i k o 'rad i. 
Bu y e r g a ilk k e lg a n z a h o ti o y o q k iy im ig a e 'tib o r
berishdi. Bu yaxshi. Lekin oyoq kiyim lari iflos em as- 
ku! F aq at u yer-b u y erig a ozgina q o r tek k an , xolos.
— K o 'p ta s h a k k u r Sizga! — b o la T em u rb ek o 'n g
q o 'lin i c h a p k o 'k s ig a q o 'y d i- Bu u n in g « ch in q alb
so'zim » d eg an i edi.
Ic h k a rid a n do m laning:
— Q iroatni davom ettiringlar! M en hozir! — d eg an
ovozi eshitildi.
Bola T em urbekning n ig ohida biroz hadiksirash alo- 
m atlari paydo bo'lib, q o 'sh yuldu zd ek charaqlab turg an 
ko'ziga, b e g 'u b o r lo'p p i yuziga soya soldi. O datda, ilk 
m a k ta b g a k e lg a n b o la h am m a narsaga, xususan, hali 
notanish ustoziga ham sinchkov nazar tashlaydi. Ustoz 
bilim don, k am tar chiqsa, boshi osm onga yetib, hurm a-


tin i jo y ig a qo 'y ad i. M u lla A libekni k o 'p c h ilik b o lalar 
hu rm at qilishmasdi, chunki u k o 'p ro q k altak k a zo 'r be- 
rardi. Ammo T em urbek biror m arta ham kaltak yegani 
yo'q: ustozi nim a aytsa, darhol bajarar, b erg an vazifasi- 
ni o 'sh a zahoti, u n in g k o 'n g lid ag id ek o 'rn ig a qo'yardi. 
O tasiga aytgan so'zlari ham esida, m ulla A libek tishsiz 
og'zini кар ochib kulgancha: «Bu o 'g 'lu n g b ir eshitga- 
nini darhol xotirasida saqlab qoladi, bir o'qiganini shu 
zahoti yodlab oladi, ikki qo'llab x at yozishi ham qiziq, 
b u n d ay bola du nyoga hu km ro n bo'ladi», — d eg an edi 
o'shanda... U h u km d o r b o 'lar emish. U-ya?! U shuncha- 
lik kuchlim i?! H ech ishongisi kelm aydi. M ulla A libek 
o g 'ziga k elganini tavakkal aytgan bo'lsa-bordir.
M a y izd e k k in a bobo, o p p o q soqolli, xizrsifat yuzli 
m uloyim chol — Shayx S h am suddin kulol u n in g yo n iga 
keldi:
— Q ani, yur, bolam!
U lar o ld in m a -k e tin ic h k a ri k irish d i. B o la lar u n i 
к о 'rib, to sh qo tishd i. X o n ag a suv q u y g a n d e k su k u n a t 
c h o 'k d i.
Bola T em u rb ek b arch a n in g n ig o h id a «Bu kim bo'l- 
di?» d eg an savolning zohirligini sezdi. K o'zlar u n i ta 'q ib
etardi. B archasi so 'q im d ek, b o 'y lari daroz. Yana u b u
y e rd a e n g k ic h ig i b o 'lib q o la d i s h e k illi. O ra la rid a
urish qo qlari ham b o rg a o'xshaydi.
Y angi ustoz u n g a kito b to 'la x o n tax ta o ld id an jo y
k o 'rsatd i:
— Siz shu y erd a o'tirasiz! — Shayxning nigohi oyday 
to'lishdi. — Tanishib olinglar, bul yigitcha amir M uham ­
m ad T arag'ay janoblarining o'g'illari! Ismlari?
B ola T e m u r b e k m u lla v a c h c h a la r g a q a r a b o d o b
bilan ta'zim qildi:
— Ism im ni T em urbek, derlar! Sizlar b ilan m aktab- 
dosh b o 'lg an im d an b a g 'o y a t xursandm en!
Shayx unga, o'tiring, d e g a n d e k imo qildi, s o 'n g bola 
T e m u rb e k k a q arab :
10


— «Vash-shams» surasini qiroat qip turing, bolam! — 
dedi.
Bolalar y an a shohi q o g 'o zla rd a n aq sh lan g a n suralar 
uzra m uk tushishdi.
Bola T em urbek oyatlarni o'qib, ich ida b ir qaytarib 
chiqd i. O 'z ig a ish o n m a y y a n a q ay tard i-d a, s o 'n g ki- 
to b g a s o lis h tird i: x a v o tirla n m a s a b o 'la d i, h a m m a si 
o 'rn id a .
Shayx k ito b d an b oshini k o'tardi:
— Q ani... bolalarim ?.. Q aysi birlaring tayyorsizlar?
M u llav ach ch alarn in g bo sh lari eg ik edi.
Shayx gavdasini k o'tard i:
— M ayli, davom ettiringlar!
Bola T em urb ek u n g a qarab, ta 'z im qildi:
— U stoz?
— S o 'y lan g , T em urbek !
— Q iroatim ni sinab k o'rsangiz.
— Q ani, qani, T em urbek!
M u llav achch alar u n g a suqlanib tikilishdi: nigohlar- 
d a h ay rat ham , h asad ham b o r edi.
Shayx «boshlang!» d e g a n d e k imo qilg an edi: bola 
T e m u rb e k n in g sh irali ja ra n g d o r ovozi x o n a b o 'y la b
oh ista parvoz qildi. Bu sh u n ch ak i ovoz em asdi, u n d a
orom , lazzat, n id o ham b o r edi. D astlab u n g a h asad
b ila n q a ra g a n la r h am b u o h a n g o g 'u s h ig a k irg a c h , 
y en g il te b ra n a b oshladilar.
Shayx... sh ay x ro h a t q ilardi: k o 'z la rid a n y u ld u z la r 
so ch ilar, p o k iz a la b la rid a q u v o n c h raq s tu sh a rd i.
K eng niliy d erazad an ich k arig a n u r yog'ildi, yarqi- 
rab tu rg a n qu y o sh y ala n g 'o c h d arax tlar shoxida osilib 
tu rard i.
Bola T em u rb ek y o d olgan oyatlarini y ak u n lar ekan, 
«shukur, adashm adim », d ey a yeng il tin oldi.
Shayx un i y on ig a chaqirdi:
— Balli T em u rb ek!.. M en i k o '- o 'p x u rsa n d etd in - 
giz. Surai m ub o rak n i hozir y o d oldingizm i yo aw a l? ..
11


Bold T em u rb ek y a n a ta'zim qildi:
— R osti — d u ru std ir, ustoz! Bu su rai m u b o ra k n i 
a w a l y o d la g an em asm en!
— A hsanta! A hsanta! A hsanta!
P eshind a M u ham m ad T ara g 'a y o 'g 'lin i olib k etish g a 
keldi.
Shayx b o la T em u rb ek n i m aqtadi:
— U m rim da m uallim lik qilib o 'g 'lu n g d e k qobiliyat- 
li bolani k o 'rg a n em asm en. Bir k u n d a y o q «Vash-shams» 
surasini y o dlab oldi. Q ani, T em urbek, p ad ari buzruk- 
vo ringizga ham o 'q ib bering-chi!
Bola T em urbek suyundi. O tasi sh u n ch ah k jo n kuy- 
dirib, c h u q u r biUm oUshi u c h u n b arch a shart-sharoit- 
larni yaratib b eryapti. S h u n g a y arash a u h am tirishib 
o'qim asa, uyat-da!
M uh am m ad T ara g 'a y d u o g a q o 'l ochdi:
— X udoyo, o 'g 'h m T em urni qizam iq, ch ec h ak kabi 
g o 'd a k la r g a x o s m a ra z o f a tla r d a n o 'z p a n o h in g d a
asragil! — c h o 'n ta g id a n b ir sesk a ch iq arib , sh ay x g a 
u z a td i. — Bu sizg a, dom la! Bir d a f 'a d a o 'g 'lu m g a
Q u r'o n d a n b ir su ra o 'rg a tg a n in g iz u c h u n hadya!
— T ashakkur, am ir janoblari! D avlatlari b u n d a n -d a
ziyoda bo'lsin!
O radan bir hafta o'tib, m aktabda bola Tem urbekning 
obro'si oshib ketdi. H am m adan kichik bo'lsa-da, o'qishda, 
yozishda u n d an o'tadig an i yo'q. Boz ustiga, darslardan 
so'ng otasining yayloviga chiqib, eng uchqur otlarni minar 
edi. Yana kam o n d an o 'q otishni, suzishni o'rganayapti. 
O g'zidan biror yom on so'z chiqmaydi: odobli so'zlab, odobli 
yuradi.
S hayxning o 'tk ir n igohi m u llavachchalarni ta 'q ib eta 
boshladi:
— O 'ltu rish b o b id a e n g m a 'q u li qaysi?
M u lla v ach c h alar g 'u ld ira sh d i:
— Ikki oyoqni b u k lab o'ltirish!
— Boshni quyi egib o'ltirish!
12


— O 'ltirg a n d a o do b n i saqlash!
S h a y x n in g k o 'z la ri m a 'y u s la n d i. B ola T e m u rb e k
u n in g xafa b o 'lay o tg an in i sezdi.
— Ustoz, en g m aqbuli ikki tizzalab c h o 'k k a tushib 
o'ltirishdir!
S hayxning nigohi shitob b ilan u n g a qadaldi:
— N im a g a?
Bola T em u rbek h e c h ik k ilan m ay javob qildi:
— X u d o g a ib o d at q ilg an d a ikki tizzalab o'ltiriladur, 
b u e n g yaxshidur!
— A h san ta!
B olalar y e n g il nafas o lishdi. Y axshiyam ki, T e m u r­
b e k b o r. U b o 'lm a g a n d a , sh a y x u la rn i tin c h q o 'y - 
m asd i.
B u g u n d a rs d a n s o 'n g M u h a m m a d T a r a g 'a y u n i 
u lu g 'v o r K esh chetiga, eski m asjid y o n id ag i q ab risto n g a 
olib keldi. O 'tirib q u r'o n tilovat qilgach, dedi:
— O 'g 'lim T em u rb ek, o ta -b o b o larim izn in g m ozor- 
lari m an a shu yerda. D astlabki bobom iz Yofas ibn N u h
alayh issalom o 'g 'illa rid u r. B izlardan a w a l m u su lm o n
b o 'lg a n Q a ra c h a r N iyo n d e g a n b ir k ish id u r. C h ig 'a- 
to y x o n g a ku y o v b o 'lg a n i u c h u n K o 'ra g o n ataydurlar. 
M en d an k ey in sen ham shu laqabni ko'tarasan!
O rad an u ch yil o'tdi...
S h a y x S h a m s u d d in k u lo l b o 'y i a n c h a c h o 'z ilib
q o lg an T em u rb ek n in g yelk alarini oh ista siladi.
— M uh taram amir, o 'g 'lu n g g a q o 'lim d an k elg an ch a 
b ilim b e r d im . O r t i g 'i g a k u c h im y e tm a y d u r . E n d i 
b o sh q a ustoz q o 'lid a asrori ulum i ilohiy va h ikm ati ba- 
shariyga oshno b o 'lm o g 'i lozim.
— Sizdan b e h a d m in n atd o rm en , pirim!
Ertasi M u h am m ad T a ra g 'a y u n g a bir o t va b ir tu y a 
in 'o m etdi.
T em urbek o 'n yoshd a bo'lsa-da, k o 'rg an lar u n g a o 'n
b e s h , o 'n o lti y o sh b e ra d ila r. M a k ta b g a k e lg a n id a
ham m ad an kichik edi, u ch -to 'rt yilda tez o'sdi. Bu yil
13


b ah o rd a toshib tu rg an Ja y h u n d an suzib o'tdi. O t cho- 
pish, to sh k o 'tarish , k u ra sh tushish, d a iy o d a suzishni 
o'rgandi. Ilmi ham yom on emas. O hm lar sinovi oldida 
o ta sin in g ish o n ch in i oqlab, hofiz u n v o n ig a m u y assar 
b o 'ld i. M a n a -m a n d e g a n m u llo , e s h o n la r o ltm is h
yoshlarida ham b u u n v o n g a sazovor bo'lolm aydilar.
O rad an u ch k u n o'tib, M uh am m ad T ara g 'a y o'g'U ni 
K eshning en g m o 'ta b a r oUmi, orif, fozil kishisi A bdulla 
q u tb h u zu rig a b o sh lab bordi.
— Sen Mavlono Rumiydan o'qiganmisen? — so'radi u.
— O 'q ig anm en! — javob qildi T em urbek.
— A rsh titrar m aq talar ersa shahiy... Davom etin g
bolam !
T em u rb ek b u m asnaviyni k o 'p o 'q ig a n , m a 'n o sin i 
ham bilardi.
— B adgum on b o 'lg a y b u h o ld a n m uttaqiy!
— Balli!.. M a'n osini bilasenm i?
— H a ra k a t qilu rm en , ustoz!.. Y a'nikim , tu b a n va 
p ast zotlar sh a 'n ig a h am d u sano aytilsa, m aqtovlar seli 
y o g 'd irilsa , arsh titro q q a tu sh a d u r. Ik k in ch i satrd ag i 
p arh ez k o r v a m u tta q iy n in g b ad g u m o n lig i xususida...
— Balli, bolam , odam zod pokdil, p arh ezk o r bo'lg a- 
ni bilan m aqto vdan esan kirash i m um kin. Bu narsa bad- 
g u m o n lik k a olib keladi.
— S hoh ed i u, sh o h k im o g o h edi... D avom etin g
bolam !
T em u rb ek n in g lo 'p p i yuzi yorishdi:
— Xos edi u, xosai A lloh edi!
— Balli! S hoh b o 'l, A llo h n in g d o 'sti, xos b an d asi 
bo'l!.. — U M u h am m ad T ara g 'a y g a qaradi.
— O 'g 'lu n g iz g a y ax sh i ta 'lim berib siz. Z ebo y ig it 
b o 'lib d u r. Inshaalloh, fozil inson bo'lur!
... A bdulla q u tb b ir y ild an s o 'n g M u ham m ad T ara­
g 'a y g a dedi:
— O 'g 'lu n g iz g a bilg an im n i o 'rg a tib bo 'ld im . Endi 
un i S am arqandga, Amir Kulol h u zu rig a jo 'n a tm o q ke-
14


гак. и zoti sh arifn in g q u w a i hofizasi b iz d an kuchli- 
roqdir. X ohlasangiz, n om a yozib berurm en!
M uh am m ad T a ra g 'a y q o 'lin i k o 'k sig a qo'ydi:
— T ash ak k u r Sizga, domla! N e d esan g iz rozimiz!
... T e m u rb e k S a m a rq a n d g a k e lib tu s h g a n za h o ti
ham m o m ga bordi. Y uvinib-taranib chiqqach, ikki rak at 
nam oz o 'q id i. S o 'n g b o zo rg a tush ib , shirinliklar, n on 
va b ir kitob sotib oldi-da, Amir K ulol h u zu rig a borib, 
A bdulla q u tb dom la yozib b e rg a n nom ani topshirdi.
A m ir K ulol sa k s o n y o sh d a , o p p o q u z u n soqolli, 
ko'zlari ch aq n ab tu rg a n jo zib ad or qariya edi. U osto- 
n a d a o 'tirg a n T em u rb ek n i imladi:
— B en kel, bolam ! Y onim ga o 'tir, sen i y ax sh iro q
ko'ray. P adari b u zru k v o rin g n in g nom ini esh itganm en. 
K o'p yaxshi odam , d eb m aqtaydurlar. Sen Q u r'o n i ka- 
rim ni yod bilar ekan sen. Balli, ofarin! D o n g'i ch iq q an
arab, ajam shu arolarin in g ash 'o rlarin i ham o 'q ir em ish- 
sen! A 'sh in in g sh e'rlarin i ham bilasenm i?
— Yo'q, u k ish in in g sh e'rlarin i o'q im ag anm en !
— N im a u c h u n ?
— U k ish in in g sh e'rlari aksari g 'azal v a tashbibdur. 
M en tashbib sh e 'rla rd a n nafrat qilurm en!
— Qiziq! Fozil yigit b o 'la turib, tashbib sh e'rlard an
nafrat qilishing g 'alatid u r. Q osh, ko'z, xol, may, m a 'sh u q
kabi istilohotlarni bilm oq urafo larg a xos bo'lib, b u su- 
lu k d a n tash q ari kishilar b u n d a g i ram uzotlarga h aram u 
rozaslar! — Amir Kulol jilm aya turib, A 'sh in in g sh e'rin i 
o 'q id i v a T em u rb ek k a qaradi. T em u rb ek sh e'rn i aynan 
ta k ro r etdi. lin in g ja ra n g d o r ovozi, salobatli ohangi sh e 'r 
ta'sirin i oshirdi. K im dir b u o h an g sham oli ta 'sirid a teb- 
randi, k im dir «o'zini ko 'rsatm o q ch i» d ey a u n g a istehzo 
b ilan qaradi.
— Balli, balli! — d ed i Amir Kulol.
K allasi katta, o 'tk ir nigohli yigit:
— A 'sh in in g g'azallari xalq orasida m ashhurdir. Ara- 
biyni b ila d u rg 'o n la r u n i biladurlar. Bu yigit ham o'sha-
15


la rd a n k o 'rin a d u r. M en i arab iy d a y an g i sh e 'rim bor. 
Buni o 'q ib b eru rm en . Bir o 'q ig a n im d a y o d olsa, so'z 
o rtiqcha, e'tiro z g a o 'rin qolm aydur.
Amir K ulol T em u rb ek k a yoqim li n ig o h tashladi:
— B unga ne deysiz, bek zo d am ?
— B anda h aq bilan ziynat topadi!
— Balli!
Yigit y etti b aytlik sh e'rin i o 'q ib b o 'lar-b o 'lm as Te- 
m urb ek un i y o d d an ta k ro r etdi.
A m ir K ulolning k e n g p esh o n asid ag i ajin lar g'o y ib
bo'lib, k o 'zlari chaqnadi:
— Bu y ig itn in g p e s h o n a s id a m e n u lu g 'v o r lik n i 
ko 'rm o q d am en . Biz k o 'rm a sak ham , siz yoshlar, u n in g
olam g irlig ig a sho hid bo'lgaysizlar.
T em urbek qalbi sokin dengizdek, tin ch edi. Bu maq- 
to vlard an u m ag 'ru rlanm ad i. M aq to vlardan m ag'rurla- 
n ish n afsn i b u zad i. L ekin M u lla A lib e k n in g g a p la ri 
h a q q a o 'x sh a y d i. O 's h a n d a b e h u d a g a u n d a n n orozi 
b o 'lg an ekan. S am arqanddan boriboq uni ziyorat qiladi.
Ertasi T em u rb ek bozorga tushib zar chopon, havo- 
rang salla, qizg'ish belbog' va to 'rt-b esh kitob sotib oldi. 
U stozlarni y o 'q lab tu rish ham farz, ham qarz, — deb 
o'ylarkan, ilk ustozi — M ulla A libek k o 'z o 'n g id a nuro- 
niy cholday go'zal qiyofada nam oyon bo'ldi.
TILXAT
B alan d g 'is h tin q o 'r g 'o n n in g ik k i ta v a q a li k en g , 
q o 'n g 'irtu s darvozasi lan g ochiq. X izm atkorlar rango- 
ran g b ezatilg an otlarni y etak lab chiqishyapti. M aktab- 
d a n q a y ta y o tg a n b o la T e m u rb e k p a d a ri b u zru k v o ri- 
nin g q ay o q q ad ir otlan ay o tg an in i darhol sezdi. O tasining 
tashvishlari k o'p. X on y o 'q la g a n yoki b iro r b e k to 'y g a
ch aq irg an , b a lk i b iro r c h o 'p o n n in g b o s h ig a ta sh v ish
tu sh gan dir. P adari buzrukvori yetib borm asa, ul becho- 
ra chorasiz qolib, g 'a m -a n d u h g a b o tad u r.
16


M uham m ad T arag'ay hovlida edi. Egnida buxorocha 
oq shohi ko'ylak, nim ko'kimtir jelak, oyog'ida yangi amiri 
kovush. «Mehmonlikka otlanibdurlar, — ko'nglidan o'tkazdi 
Temurbek. — Наг safar mehmonlikka shunday odmi kiyinib 
boradurlar». U qo'lini ko'ksiga qo'yib ta'zim qildi:
— A ssalom u alaykum , p a d a ri b u zrukvor.
— V aalay ku m assalom ! M ullo bo'U ng, o'g'Um ! — 
M uh am m ad T ara g 'a y u n i keng, issiq q u c h o g 'ig a bosdi.
— U yga kirib, u st-b o sh in g iz n i y a n g ila b c h iq in g , — 
dedi, so 'ng , — sizni fozil b ir x e s h 'in g iz b irlan tanishti- 
rurm en. B o'yingiz o'sib qoldi. B undan b u y o n yor-biro- 
darlarni y o 'q la b tu rish vazifangizdir!
T em u rb ek n in g oqish, nim p u sh ti y u zid a sarosim a- 
Ик soyasi ko 'rin di. M u h am m ad T ara g 'a y o'g'U da ikki- 
lanish p ay d o b o 'lg an in i sezdi.
— Z arur y u m u sh larin g iz borm i, T em u rb ek ?
T em u rb ek ko 'zlarin i p irpiratib javob qildi:
— S ayfuddin bilan yilqim izni k o 'rg a n i b o rish g a va'- 
d a la sh g a n edik.
M uh am m ad T ara g 'a y jilm aydi:
— V a 'd a g a vafo qilm oq er y ig itn in g nufuzini oshi- 
radur, o'g 'lim . Bu xislatin g izd an g 'o y a t m am nunm en.
T em u rb ek n in g tiniq, b e g 'u b o r k o 'zlari pirpiradi:
— A m m o m en u ch u n , a w a lo , Sizning so 'zlarin g iz 
amri vojibdur, padari buzrukvor! Lozim topsangiz, y o 'ld a 
S ayfuddin d o 'stim n ik ig a kirib, uzrim ni aytib chiqsam : 
yllqini k o 'rish g a erta g a b orsak ham bo'ladur.
M uh am m ad T a ra g 'a y o 'g 'lin in g m a 'n o d o r nigo hig a 
sinchkov boqdi:
— S ay fu d d in b ek o g 'ir olm aydurm i?
— U1 ham p ad ari buzrukvori so'zini am ri vojib deb 
b ilad ig an bola!
M uh am m ad T ara g 'a y o 'g 'lin in g aqUi jav o b id an su- 
yunib, bir gaz o'sdi.
‘ Xesh (sheva) — qarindosh.
2

08-228
17


K en g o sm on q iz c h a n in g b e g 'u b o r k o 'z id a y tip-ti- 
niq, moviy. Q u yosh jilva qiladi. E rtalabki y o m g 'ir b u tu n
olam ni yuvib, tarab q o 'y g an . D ov-daraxtlar yam -yashil, 
to p -to z a lib o slarg a o 'ra lg a n . M u rg 'a k b a rg la r y u zid a 
zarrin n u rlar yalt-yu lt tovlanadi. K eng b u g 'd o y zo r da- 
lalar yashil gilam to 'sh alg an d ay : chopqillab, dum alab, 
irg'ishlab o 'y n ag in g keladi.
O tasin in g so'rovi T em u rb ek n in g xayolini bo'ldi:
— Bilasizm i o 'g 'lim , ism in g izn ing tarixi g 'o y a t qiziq. 
B uni b ilib q o 'y g a n in g iz m a 'q u l! Bir k u n i u y q u m d a
yo sh , c h iro y li, a r a b g a o 'x s h a s h y ig it m e n g a q ilic h
berd i. M en u n i q o 'lg a olib, h a v o d a o 'y n a tg a n edim , 
b u tu n ju m lai ja h o n yorishib k etd i. H azrat pirim izd an
ta 'b ir so 'rasam , u l zot: « P a y g 'a m b a ro n a tu s h k o 'rib - 
san: X u d o se n g a b ir d o n o o 'g 'il b e ra d i, u ja h o n g ir 
b o 'lg 'a y » , — d e d ila r.
T em u rb ek u c h u n b u yan g ilik edi. Pirlari K eshning 
u lu g ' odam i. S h am suddin kulol hazratlari sh u n d ay deya 
b ash o rat qilgan ekanlar, ul zo tg a ishonsa b o 'ladi.
U lar bir arava sig 'a d ig a n to sh y o 'ld a n o 'n g to m o n g a 
burihshdi. G 'ish tin d ev o d i hovU. B aland op p o q im orat 
k o 'z g a tash lan ad i.
— Keldik! — d ed i M uh am m ad Tarag'ay.
O tlar d u p u rin i eshitib, ich k arid an ignaki d o 'p p i kiy- 
gan y oshg ina yigit chiqdi. Salom b erarkan , ikki tav aqah
o g 'ir darvozani z o 'rg 'a ochdi.
Q a rin d o s h la ri x o 'p p a sem iz, g 'u m a la k k in a , b iroz 
so d daro q kishi q u ch o q ochib, a w a l M u ham m ad Tara- 
g'ay n i b a g 'rig a bosdi. S o 'n g T em u rbek ni d ast ko'tarib , 
u c h -to 'rt b o r gir-gir aylantirdi.
M eh m o n x o n a k en g , y o ru g ', derazalari baland, oy- 
nalari k o 'k ish edi. O 'tirishdi. O m in qilishdi. X izm atkor 
y ig it o fto b a d a iliq suv, m is d a sh n ik k o 'ta rib ch iq d i. 
Q o 'llarini yuvishib, op p o q so ch iq q a artishdi.
— K o'p yashang! — d ed i M uh am m ad T ara g 'a y xiz­
m atk o r yigitga.
18


E g n id a y o 'r m a y o q a li o q sh o y i k o 'y la k k iy g a n
chuvak yuz yigit q o 'lid a k a tta sarg 'ish d astu rx o n k o 'tarib
kirdi.
M u h am m ad T a ra g 'a y m uloyim jilm ayib tu rg a n b u
y ig itg a q arark an , dedi:
— Im o m u dd in aka, u k a la rg a yolchigansiz! B ebaho 
yig itlar ular!
— T o'g'ri aytasiz, M uham m ad aka, yigitlarimiz xudoga 
shukur, ju d a odobh! Padari buzrukvorlariga rahmat! — 
y ig it ch iq ib k e tg a c h , qaUn q o ra q o sh larin i chim irib
qo'shim cha qildi: — X udo m enga m olu davlat berdi.
M u h am m ad T a ra g 'a y u n g a sinchkov tikildi:
— A lloh den g, aka, d av latin g izg a b a ra k a bersin!
— Shukur, xeshim , m ing shukur! — Im om uddin aka 
u h tortdi. — Lekin farzandlarim da salohiyat, cho'ron- 
larim izda sab r-toq at yo 'q . Shu sab ab d an m olu dunyom - 
ga n u q so n yetm asa, d eb q o 'rq am en .
Bola T em urb ek o tasig a ta'zim aylab dedi:
— P adari buzrukvor, ru xsat bersangiz, b ir fikr ayt- 
sam! M u h am m ad T ara g 'a y jilm aydi:
— Siz er yigitsiz, o'g'Um! Er y ig itn in g k a tta la r bilan 
so'zlashishg a h aq lari bor. So'zlang, qu lo g 'im iz Sizda...
— A m akim ga ay tu r so'zlarim bor!
— S o'zlang, b e k yigit, so 'zlarin g izn i jo n d eb eshi- 
turm en! — Im om uddin u n g a q u lo g 'in i tutdi.
— Bek aka, — dedi bola Tem urbek biyron tilda, — 
farzandlaringizga mollaringizni bo'lib bering va ulam i o'z 
m ollariga doxil qilingkim , u lar o 'z-o 'zlari b ilan ovora 
bo'lsinlar. So'ng har uch xizmatkorni bir aqlli xizmatkor- 
ga topshiring! Ularning har birini yettitadan qulning amiri 
qiling. Keyin yetm ish xizm atkorga bosh b o 'lg an yettita 
xizmatkorni bir-biriga ta'zim va tashrifga buyuring. Ularni 
k o 'zd an qochirm ang. C hunki ular bir-birlari bilan k o 'p
suhbatlashm asinlar.
Im o m ud dinn in g d u m alo q y uzid a n u r o 'ynadi, M u ­
h am m ad T a ra g 'a y g a q arab h ay ajo n ila dedi:
19


— Sizning b u farzandingiz ja h o n g a p o d sh o b o 'lg 'ay , 
u n in g so'zlarid a p o d sh o h lik am ri bor, — s o 'n g o 'rn id an
turdi-da, to k c h ad an qalam va siyohdon olib, b o la Te- 
m u rb ek n in g o ld ig a qo'ydi:
— Bek yigit, yozing! M enga tilxat yozib bering. Davlat 
qushi boshingizga qo'ngach, farzandlarim, zurriyodlarim 
va yaqinlarim dan xiroj olmasinlar, ularning gunohlaridan 
o'tsinlar, qavmimga tarxon unvoni berilsin!
B ola T e m u rb e k jilm a y d i v a c h iro y li h u s n ix a td a
u n g a tilxat yozib berdi. Im om uddin o 'rn id an turdi-da, 
q o g 'o z n i o 'n g to m o n d a , b u r c h a k d a tu r g a n c h a rm
san d iq q a solib, qulflab qo'ydi.
O rad an yillar o'tdi. M uarrix D avlatshoh S am arqandiy 
« T azk irat u sh -sh u a ro » a s a rid a q u y id a g i s o 'z n i b itib
q o 'y d i: «U1 qavm (Im o m u d d in n in g ajd od lari) to shu 
z am o n g ach a T u rk isto n d iy o rid a tarx on d irlar» .

Download 428.66 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling