1- ma’ruza kirish

5- MA’RUZA 
Induksion qizdirish asoslari. 
Reja 
5.1. Induksion qizdirish  qurilmalari.  
5.2.Elektron nur, lazer va ionlar yordamida qizdirish va qurilmalari.  
5.1. Induksion qizdirish  qurilmalari 
Induksion  qizdirish  qurilmalari  (IQQ)  mashinasozlik  va  sanoatning  boshqa 
yo‗nalishlarda keng qo‗llanilib, asosan ikki turga bo‗linadi : 
- kesim yuza bo‗yicha to‘liq induksion qizdirish qurilmalari (TIQQ); 
- kesim yuza bo‗yicha yuzalarini induksion qizdirish qurilmalari (YUIQQ)  
 
TIQQ  lar  detallarga  plastik  ishlov  (shtamplash,  presslash,  prokatka    qilish 
kabilar)  berishdan  oldin  amalga  oshiriluvchi  issiqlik  ishlovi  berish  uchun 
mo‗ljallangan. 
 
Detallarga to‗liq issiqlik ishlovi berish uchun quyidagi shart bajarilishi talab 
qilinadi: 
                                                   
r
ucc
0
3
2
3
5

 

.
 
 
                             (5.1) 
bu erda: r
0
  - qizdirilayotgan detal radiusi ; 
 
   

z.iss
- qizdirilayotgan metallga tokning sizib kirish chuqurligi. 
 
Po‗lat  detallarga  to‗liq  induksion  issiqlik  ishlovi  berish  uchun  manbaning 
tok chastotasi quyidagi tenglamaga ko‗ra tanlanadi. 
                                                
f
d


3 10
4
0
2
 
[Gs]   
 
 
          (5.2) 
bu erda d
0
   - qizdirilayotgan detal diametri [sm]. 
 
Ishlov berilayotgan detallarning geometrik o‗lchovidan va materialidan kelib 
chiqib, IQQ lar 50 - 10000 Gs chastotali manbalardan iste‘mollanadilar. 
 
Ishlash prinsipiga ko‗ra TIQQ lar davriy rejim  va  uzluksiz rejim IQQ lariga 
bo‗linadi. 
 
Davriy  rejim  TIQQ  larida  faqat  bitta  detalpga  yoki  uning  ma‘lum  qismiga 
issiqlik ishlovi beriladi. 
 
Uzluksiz  rejim  TIQQ  larida  esa  induktor  magnit  maydoniga  kiritilgan  bir 
nechta detallarga bir paytning o‗zida issiqlik ishlovi beradi. 
 
Bunday    qurilmalarning  induktorlari  detallarning  formasi  va  o‗lchamlariga 
bog‗liq  bo‗lib,  shaklan  aylana  (doira),  oval,  kvadrat  yoki  to‗g‗ri  to‗rtburchak 
formasidagi konstruksiyaga ega bo‗ladi. 
 
TIQQ  larning  ishlash  prinsipi  yuza  effekti  va  yaqinlik  effektlariga 
asoslangan.  Bunday  qurilmalar  detallarga  termokimyoviy  ishlov  berishdan 
(toblash,  sementlash,  azotlash  kabi)  oldin  issiqlik  ishlovi  berish  uchun 
mo‗ljallangan. 

---

35 
 
 
IQQ qurilmaning manbadan istemol qilayotgan aktiv quvvati: 
                                    
P
P
P
a
c
U
KB
U










 
 
 
[kVt]   
        (5.3) 
bu erda: 
P

 - detalni qizdirish uchun sarf etiluvchi quvvat ( kVt ) 
 
 
 
U
KB
U





  -  mos  ravishda  induktor,  kondensator  batareyasi,  tarmoq 
va manbaning  foydali ish koeffitsientlari.  
 
O‗z o‗rnida 
P
C
t
t
g n
P
K




(
)
0

 
[kVt]   
 
 
(5.4) 
bu erda: 
 
C
p
-  harorat  farqi 
t
t
K
0

(Dj/kGK)  bo‗lgan  xolat  uchun  issiqlik    siimining 
o‗rtacha integral qiymati : 
 
t
t
K
0
,
- mos ravishda detalning boshlanich va belgilangan harorati, K: 
 
g - bitta detalp massasi, kG: 
 
n  -  induktor  hosil  qilgan  magnit  maydonida  bir  paytning  o‗zida  
qizdirilayotgan detallar soni : 
 

- qizdirish uchun ketgan vaqt, sek . 
 
Detalni  belgilangan  qalinlikda  (chuqurlikda)  qizdirish  uchun  zarur  optimal 
chastota: 
                                                  
f
T




 
(
)
3
2
 
[Gs]   
                  (5.5) 
bu erda: 
 

- detalp materialining solishtirma elektr qarshiligi  ( Om.m ); 
 

- magnit singdiruvchanlik. 
 
YUIQQ lar uchun (

=1) optimal chastota : 
                                                      
f


4
3
2

 [Gs]                                            (5.6) 
 
 
SHuningdek, silindr yoki tekis detallarni qizdirishda : 
                                        
2
3
5
10
5
,
0
d
f



 
[Gs]   
                              (5.7) 
 
Murakkab formadagi po‗lat detallarni qizdirishda : 
                                       
f
d



5 10
5
3
2
  [Gs]     
 
                               (5.8) 
 
YOki qizdirilayotgan detalp diametriga ko‗ra : 
2
5
10
2
m
d
f



 
[Gs]       
 
(5.9) 
bu erda: d
m 
- qizdirilayotgan detalp diametri . 
Generatorning quvvati : 
R
gen
=R
0  
F
m
   
[kVt]   
(3.27) 
bu erda: R
0
  -  solishtirma  quvvat,  [kVt/sm
2
],  chastota  va  detalp  diametrlari 
qiymatidan kelib chiqib 0,5 dan 3,0 kVt/sm
2
 miqdorida tavsiya etiladi. 
 
F
m
- qizdirilayotgan yuza, [sm
2
] 

---

36