1- ma’ruza kirish

dielektrik yo‘qolish hisobiga amalga oshiriladi. 
 
Dielektrikli  kondensatordan  o‗tayotgan  tok,  uning  ikki  tashkil  etuvchisi, 
ya‘ni  siljish toki  I 
sm   
=    j

C

U  va  o‗tkazuvchanlik  toki  I
p
=gU  yiindisidan  iborat 
bo‗ladi: 
                             
I
I
I
j C
g U
CM





(
)

  [A]                                  
(5.10) 
 
O‗tkazuvchanlik  tokining  siljish  tokiga  nisbati,  dielektrikdagi  yo‗qolish 
koeffitsientini aniqlaydi: 
                                              
tg
I
I
CM



 
 
 
 
                      (5.11) 
Ushbu  koeffitsient  dielektrikning  jinsi,  uning  fizik  holati  (namligi  va  harorati  ), 
shuningdek maydon chastotasiga bog‗liq. 
 
Dielektrikda energiya yo‗qolishi miqdori: 
                               
2
U
tg
C
P






ä
  [Vt]   
                         (5.12) 
bu erda : 
 
U - kondensator plastinalari orasidagi kuchlanish, [V]; 
 

 -  tokning aylanma chastotasi,  

 = 2 

 f, [ 
1
/Cek]; 
 
S - kondensator plastinalari o‗rtasidagi siim, [f]; 
 
YAssi,  ko‗p qatlamli kondensator siimi : 

---

37 
 
                                  
C
E
E
b l
a
g


 
0
  [f] 
 
                         
        (5.13) 
bu erda: 
 
b - elektrodning eni, [cm] 
 
a - kondensator plastinalari o‗rtasidagi izolyator qalinligi, [sm]; 
 
l
  - kondensator uzunligi, [sm]; 
 
E
o
 - elektrik doimiy; E
o
 = 8,8510
-14
 f/sm, 
 
E
d
  - nisbiy dielektrik singdiruvchanlik. 
 
Dielektrikning ‗ajm birligida ajralgan quvvat miqdori: 
                          
a
U
tg
C
V
U
tg
C
V
P
P
2
0
2
0













ä
ä
ä
, [
vt
/sm
3
]                        (5.14) 
 
Ushbu  tenglamada  S
o
=S/(
b l

)  va  yassi  kondensator  uchun  E  =  U/a  ni 
‗isobga olsak: 
 
             
P
E f tg
E
0
2
7
5 55
10

  



,

  [vt/sm
3
]  
                      (5.15) 
bu erda E - elektr maydon kuchlanganligi, [kv/sm]. 
 
Mahsulotni qizdirish uchun talab qilinadigan quvvat miqdori: 
                               

)
(
17
,
4
1
2
t
t
C
G
W




 [kvt] 
 
                               (5.16) 
bu erda: 
 
G - mahsulotning og‗irligi, [kg]; 
 
S - solishtirma issiqlik sig‗imi, [kkal/kggrad]; 
 
(t
2
 - t
1
) - , belgilangan va boshlang‗ich haroratlar o‗rtasidagi farq, [
o
S]; 

  - qizdirish uchun ketgan vaqt. 
Ekvivalent  sxemasidagi  R
1 
-  metall,  induktiv  g‗altak  va  elementlarni 
tutashtiruvchi o‗tkazgichlarning aktiv qarshiligi. Konturning to‗la aktiv qarshiligi: 
R
k
 = R
1
 + R
n 
 
 
 
(5.17) 
Agar, R
k
<<2
L
C
H
H
/
 bo‗lsa, unda rezonansdagi ekvivalent qarshilik: 
R
L
C
R
H
H
H
3


  
 
 
 
(5.18) 
 
bu erda  
L
H
   - kontur induktivligi.