2 Sanoat reaktoriea bo‘lgan asosiv talablar


Download 34.88 Kb.
bet1/7
Sana19.06.2023
Hajmi34.88 Kb.
#1604875
  1   2   3   4   5   6   7
Bog'liq
2 Sanoat



2 Sanoat reaktoriea bo‘lgan asosiv talablar kimyoviy ishlab chiqarishning 
tavsifiga bog ‘liq b o ‘lib, quyidagilardan iborat:
1. Yuqori m ahsuldorlik va intensivlikni t a ’m inlashi.
2. Ekzoterm ik reaksiya issiqligidan va endoterm ik jarayonlarning borishi 
u c h u n ta s h q a rid a n b e rila d ig a n iss iq lik la rd a n t o ‘liq rd q fo y d a la n ish
im koniyatini berishi.
3. R eagentlarni aralashtirish va bir jo y d a n boshqa joyga k o ‘chirish, 
tash ish kabilar u ch u n sarflan ad ig an en e rg iy ad an ra tsio n al fo y d alan ib
sarfiyotni kam aytirishni ta ’m inlash.
4. Tuzilishi ju d a oddiy, oson boshqariladigan va xavfsiz, shu bilan b ir 
q ato rd a arzon m ateriallardan (qo ra m etallar, silikatli m ateriallar, arzo n 
plastm assalar va hokazolar) yasalgan boMishi.
5. Im k o n i b o ric h a t o ‘liq ro q m e x a n iz a ts iy a la s h g a n b o ‘lis h i va 
jarayonlarni boshqarishni avtom atlashtirishni t a ’m inlashni.
6 . S h aro itn in g asosiy p a ra m e trla ri (С , T, P) k a tta q iy m a tla rd a
o ‘zgarganda ham reaktor b arq aro r ishlab turadigan b o ‘lishi kerak.
Bu k o ‘rsatilgan talablar k o ‘p in ch a bir-biriga teskari, y a’ni q aram a- 
qarshi xarakterga ega. 6-rasm da gazning tezligini oshirish re a k to r ishining 
intensivligini kamaytirishi (X egri chizig‘iga qarang) yaqqol k o ‘rinib turibdi.

6 -r a s m . A p p a ra td a g i gaz 
te z lig i W o r tg a n d a r e a k to r d a
(m a h s u lo tg a ) a y la n is h d a r a ja - 
sining, ish intensivligining (I) va 
g id ra v lik q a r s h ilik n in g ( д Р )
o ‘zgarishi.
S hu bilan bir q ato rd a d astlabk i m o d d a la rn in g tay y o r m ah su lo tg a 
aylanish darajasi ham kam ayadi va uskunada bosim ning o ‘zgarishi (gidravlik 
qarshilik) ortadi, y a’ni gazni tashish u c h u n (reaktordan intensiv o ‘tkazish 
u c h u n ) sarflanadigan energiya m iq d o ri h a m ortadi. D em ak , u m u m iy
m ahsuldorlikni istagancha em as, am m o m a ’lum bir chegaragacha oshirish 
m um kin. U shbu qaram a-qarshilikni bosh q a m isolda ham k o ‘rish m um kin. 
M a s a la n , issiq lik d a n f o y d a la n is h n i y a x s h ila s h issiq a lm a s h tir is h
qurilm alarini m urakkablashuviga olib keladi, bu holat esa reak to rning ta n - 
narxini oshirib yuboradi. S huning u c h u n h a m yuqorida aytilgan talablarni
41

hisobga olgan holda, chuqur kompleks iqtisodiy hisob-kitoblar qilingandan 


keyingina reaktor turi tanlanadi.



Download 34.88 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling