A. N. Elmurodov Respublika ta’lim markazi uslubchisi

 
πππππr
2
  formula  bo‘yicha  hisoblanadi.
Demak,  doiraning  yuzi  to-
moni  shu  doira  radiusiga  teng
bo‘lgan  kvadrat  yuzidan  π
marta  katta  ekan  (145- rasm).
3- m a s a l a .
  Doiraning  ra-
diusi  1 sm  ga  teng.  Uning
yuzini  toping.
Y e c h i s h .  S = πr
2 
 formu-
laga  ko‘ra,  S = π · 1
2
 = π (sm
2
).
J a v o b :   S = π sm
2
.
4- m a s a l a .
  Doiraning  yuzi  12,56  sm
2
  ga  teng.  Uning  ra-
diusini  toping.
Y e c h i s h .   S = πr
2
  formulada,  S = 12,56;
 
π =  3,14  desak,
12,56 = 3,14· r
2
,  bundan  r
2
= 4.  Qanday  son  o‘z-o‘ziga  ko‘payti-
rilsa,  4chiqadi?
r · r = 2 · 2,  demak,  r = 2  (sm).
J a v o b :   r = 2  sm.
1155. 1)  Aylana  deb  nimaga  aytamiz?  Doira  deb-chi?  Ularning
bir-biridan  farqi  nimada-yu,  o‘xshashligi  nimada?
2)  Aylana  uzunligi  deganda  nimani  tushunasiz?  U  qanday
formula  bo‘yicha  hisoblanadi?  Misollar  keltiring.
= 
π ·
O
r
S
r
2
145
?

224
3)  Doira  yuzini  hisoblash  formulasini  bilasizmi?
4)  Aylana  uzunligining  diametrga  nisbati  nimaga  teng?
π  harfi  nimani  bildiradi?
1156. Radiusi:  1)  0,5  sm;  2)  5  dm;  3)  20  sm;  4)  0,4  m;
5)  40  mm  bo‘lgan  aylananing  uzunligini  toping.
1157. Diametri:  1)  4  dm;  2)  50  sm;  3)  0,01  m;  4)  100  sm;
5)  200  mm  bo‘lgan  aylananing  uzunligini  toping.
1158. Uzunligi:  1)  31,4  sm  ga;  2)  56,52  dm  ga;  3)  0,628  m  ga;
4) 2,512  m  ga  teng  bo‘lgan  aylananing  diametri  nechaga
teng?
1159. Aylana  radiusi  3  dm  ga  orttirildi.  Shu  aylana  uzunligi
qanchaga  ortadi?
1160. Diametri  2,4  dm  ga  teng  bo‘lgan  g‘ildirak  144,72  m  ma-
sofada  necha  marta  aylanadi?
1161. G‘ildirak  2 763,2  m  masofada  440  marta  aylandi.  Shu  g‘il-
dirakning  radiusi  necha  metr?
1162. Radiusi:  1)  5,5  sm  ga;  2)  10,8  dm  ga;  3)  15,2  dm  ga  teng
bo‘lgan  doiraning  yuzini  toping.  Natijani  yuzdan  birlar
xonasigacha  yaxlitlang.
1163. Diametri:  1)  3,6  dm;  2)  19,4  m  ga  teng  bo‘lgan  doiraning
yuzini  toping.  Natijani  birlar  xonasigacha  yaxlitlang.
1164. 1)  Diametri  26  sm  bo‘lgan  basketbol  to‘pi  uzunligi  81  sm
bo‘lgan  simdan  yasalgan  halqadan  o‘tadimi?
2)  Uzunligi  85  sm  bo‘lgan  simdan  yasalgan  halqadan-chi?
1165. Doiraning  radiusi  1,2  marta  ortsa,  uning  yuzi  qanchaga
ortadi?
1166. Doiraning yuzi: 1) 36π sm
2
 ga; 2) 16π dm
2
 ga; 3) 81π dm
2
 ga
teng.  Shu  doira  aylanasining  uzunligi  qancha?
1167. Kvadratning  tomoni  4sm  ga
teng  (146- rasm).  Bo‘yal-
gan  yuzlarni  toping  va  na-
tijalarni  taqqoslang.  Xulosa
chiqaring.
1168. Yuzi  50,24  sm
2
  ga  teng
bo‘lgan  doira  aylanasining
uzunligi  necha  detsimetr?
Natijani  o‘ndan  birlar  xo-
nasigacha  yaxlitlang.
A
D
B
C
O
146

225
1169. Katta  doiraning  (147- rasm)  ra-
diusi  1,3  dm  ga,  bo‘yalgan  yuz
esa  1,44π  dm
2
  ga  teng.  Kichik
doiraning  radiusini  toping.
1170. G‘ildirakning  diametri  68  sm  ga
teng.  U  100  marta  aylanganda
qancha  metrni  bosib  o‘tadi?
1171. a) Radiusi:  1)  3,6  sm  ga;
2) 24dm  ga  teng  bo‘lgan  ayla-
naning  uzunligini  toping.  Natijani
birlar  xonasigacha  yaxlitlang.
b) Diametri: 1) 5,8 dm ga; 2) 42 sm ga teng bo‘lgan ayla-
naning  uzunligini  toping.  Natijani  birlar  xonasigacha  yax-
litlang.
1172. Yuzi: 1) 25π dm
2
 ga; 2) 314 sm
2
  ga  teng  bo‘lgan  doira  ay-
lanasining  uzunligi  qancha?
1173. Doiraning  yuzi  314  sm
2
  ga  teng.  Doira  diametrini  toping.
1. Teng  tomonli  uchburchakning  perimetri  28,8  sm  ga  teng.
Uning  tomoni  uzunligini  toping.
A)  9,6  sm;
B)  9,16  sm;
D)  8,6  sm;
E)  9,06  sm.
2. Uchburchakning  perimetri  27,8  sm  ga  teng.  Uning  bir  tomo-
ni  ikkinchisidan  3,5  sm  qisqa,  uchinchisidan  esa  2,7  sm
uzun.  Shu  uchburchakning  uzun  tomoni  necha  santimetr?
A)  18,8  sm;
B)  11,7  sm;
D)  15,3  sm; E)  12,5  sm.
3. Aylananing  uzunligi  25,12  sm  ga  teng.  Shu  aylana  radiusini
toping.
A)  6,28  sm;
B)  3,5  sm;
D)  4  sm;
E)  4,6  sm.
4. Radiusi  3  sm  bo‘lgan  doira  yuzini  toping  (
!,14
π ≈
  deb    oling).
A)  28,026  sm
2
;
D)  21,126  sm
2
;
B)  28,36  sm
2
;
E)  27,26  sm
2
.
O
R
r
147
I n g l i z   t i l i n i   o ‘ r g a n a m i z !
uchburchak – triangle
aylana – circle
to'rtburchak – rectangle
trapetsiya – trapezoid
kvadrat – square
yuza – area
O‘zingizni  sinab  ko‘ring!
TEST 10
15 — Matematika, 6

226
T a r i x i y   m a ’ l u m o t l a r
π sonining  amaliyotdagi  ahamiyatini  olimlar
darhol  payqaganlar  va  uni  katta  aniqlik  bilan  hi-
soblashga  intilganlar.  Buni  quyidagi  jadvaldan
bilib  olish  mumkin:
Olimning
Mamlakat-
πππππ ning taqribiy
Verguldan
nomi
Asr
ning hozirgi
qiymati
keyingi nechta
nomi
raqam aniq
Arximed
Miloddan Yunoniston
3,14285;
avvalgi III
3,14084
2
Vitruviy
Miloddan Yunoniston
3,12500
1
avvalgi I
Ptolemey
Milodiy II Yunoniston
3,14166
3
Djan-Yen
II
Xitoy
3,16214
1
Ariabxatta
V
Hindiston
3,14159
5
Si-chun
V
Xitoy
3,14160
3
Braxmagupta
VII
Hindiston
3,14234;
3,1428
2
Muhammad
3,14285;
    Muso
VIII
O‘zbekiston
3,14160
3
al-Xorazmiy
22
62832
7
20000
;
Abu Nasr
IX
O‘zbekiston
3,14285;
Forobiy
3,14084
2
Leonardo
XIII
Italiya
3,14183
3
da Vinchi
Bxaskara
XII
Hindiston
3,14160
3
G‘iyosiddin
 Jamshid
XV
O‘zbekiston 3,14159265358979325...
17
al-Koshiy
   Fransua Viyet
XVI
Fransiya
3,1415926535
10
π  ni  aniqroq  hisoblash  borasida  eng  yaxshi  natijani  birinchi
bo‘lib  Ulug‘bek  rasadxonasining  yetakchi  olimlaridan  biri
Al-Koshiy  olganligidan  doimo  faxrlanamiz.

227
Yakuniy  takrorlash
1.  Sonlarning  bo‘linish  belgilari
1174. Bir  son  ikkinchisidan  9  ta  ortiq,  uchinchisidan  esa  6  ta
kam.  Bu  uchta  sonning  yig‘indisini  3  ga  bo‘lganda  bo‘-
linma  20  ga  teng  bo‘ladi.  Shu  sonlarni  toping.
1175. Yulduzcha  (∗)  o‘rniga  shunday  raqam  qo‘yingki,  natijada
hosil  bo‘lgan  son  3  ga  bo‘linsin:
1)  3∗8;
2)  ∗10;
3)  17∗;
4)  4 ∗25.
1176. 1)  1  dan  600  gacha  sonlar  ichida  9  ga  bo‘linadigan  sonlar
nechta?  2)  3  ga  bo‘linadigan  sonlar-chi?
1177. Yulduzcha  o‘rniga  shunday  raqam  qo‘yingki,  natijada
hosil  bo‘lgan  son  9  ga  bo‘linsin:
1)  283 + 1∗3;
2)  ∗01 + 10∗;
3)  2 013 – ∗25.
1178. Qo‘sh  tengsizlikning  tub  yechimlarini  toping:
1)  1  ≤  x  ≤  32;
2)  31  ≤  x  ≤  47;
3) 101 ≤ x < 114.
1179. Yulduzchalar 
o‘rniga 
shunday 
raqamlar 
qo‘yingki,
2 408 + 4 ∗2∗  yig‘indi;  9∗4∗ – 2017  ayirma  9  ga  bo‘linsin.
2.  Har  xil  maxrajli  kasrlarni  qo‘shish  va  ayirish
1180. Hisoblang:
1)  EKUB (372,  168);
3)  EKUB (840,  720);
2)  EKUK (816,  51);
4)  EKUK (24,  25).
1181. Hisoblang:    1) 
"'
#

&
$
! 
+
+
;
2) 
%
"
'
 "
#
"#
+
+
.
1182. Tenglamani  yeching:
1) 
( )
!
%

#
$
#
N
−
+
=
;
2) 
( )
!
%
'
"
$
$
N −
+
=
.
1183. Kvadratning  tomoni 

"
#
  dm  bo‘lib,  u  to‘g‘ri  to‘rtburchak-
ning  enidan 

#
 
  dm  uzun,  bo‘yidan 
!
"
 
  dm  qisqa.  To‘g‘ri
to‘rtburchakning  perimetri  kvadratning  perimetridan  qan-
cha  ortiq?
1184. AB  kesmani  C  nuqta  ikkita  qismga  ajratadi: 

"

+* =
  m,
AC esa CB dan 

#
 
 m uzun. AB kesmaning uzunligini toping.

228
1185. Qulay  usul  bilan  hisoblang:
1) 
&
!
 '
"%
"
"%
 #
 
&
−
+
;
2) 
 $
&
 $
!%
'
!%
 !
%
4
+
−
.
1186. O‘ylangan  songa 
7
12
15
  qo‘shilsa, 
7
2"
16
  va 
13
15
10
  sonlar  yi-
g‘indisiga  teng  son  hosil  bo‘ladi.  O‘ylangan  sonni  toping.
3.  Oddiy  kasrlarni  ko‘paytirish  va  bo‘lish
1187. Amallarni  bajaring:
1) 
2
3

4
7
#
3
9
4

2

⋅
−
⋅
;
2) 
#
7

4
2
7
7
7
2,4 

3 : 1
⋅
⋅
−
.
1188. Qulay  usul  bilan  hisoblang:
1) 
5
15
5
15
7
37
7
37
39
3
2
3
⋅
−
⋅
;
2) 
⋅
+
⋅
5
13
4
13
9
28
9
28
2
1
4
1
.
1189. Songa  uning 
4
5
  qismi  qo‘shilsa,  90  hosil  bo‘ldi.  Shu  sonni
toping.
1190. Mototsiklchi  soatiga  60  km  tezlik  bilan  2  soat-u  45  minut
yurdi.  So‘ngra  soatiga  50  km  tezlik  bilan  3  soat-u  36  minut
yo‘l  yurdi.  Mototsiklchi  jami  necha  kilometr  yo‘l  yurgan?
1191. Amallarni  bajaring:
1) 
+
−
3
2#
1
1
11
36
6
30
3
: 18 100 :
# : 1
;
2) 
3 21
17
1
1
# 2#
20
17
#1
12 :
: 1,19 3
: 1
−
+
.
1192. To‘g‘ri to‘rtburchakning yuzi 
4
#
20
 m
2
 ga, asosi esa 
1
2
6
 m ga
teng.  Shu  to‘g‘ri  to‘rtburchakning  balandligini  toping.
4.  Nisbat  va  proporsiya
1193. Kasr  sonlar  nisbatini  butun  sonlar  nisbatiga  almashtiring:
1)  3,25  :  9,75;
2) 
2
#
17
3 12 18
:
:
;
3) 
1
4
9
9
2 : 8
.
1194. Nisbatning  noma’lum  hadini  toping:
1)  x  :  1,2  =  2,5;
2)  1,8  :  x  =  1,5;
3) 
3
1
7
20
: 11
1
N
=
.
1195. Nisbatlardan  proporsiya  tuzish  mumkinmi:
1)  1,5  :  7,5  va 
1
3
7
7
1 : 3
;
2)  4  :  1  va  10  :  2,5?

229
1196. Proporsiyaning  asosiy  xossasidan  foydalanib  tenglamani
yeching:
1) 
3
4
22
28
7
N +
=
;
2) 
1
3
1
7 28
3
2 :
3
: 1,5
N
=
;
3) 
3
7
2 1
4 1
N
N
−
−
=
.
1197. Bir  son  ikkinchisidan  102  ga  katta.  Bu  sonlar  nisbati
9,3 : 0,8  ga  teng.  Shu  sonlarni  toping.
1198. Guruchda  75 %,  arpada  esa  60 %  kraxmal  bor.  5  kg  gu-
ruchdan  chiqadigan  kraxmal  necha  kilogramm  arpadan
chiqadigan  kraxmalga  (massasi  bo‘yicha)  teng  bo‘ladi?
1199. Yuzi  20  gektar  bo‘lgan  ekin  maydonining  o‘lchamlari
50 sm  ga  40 sm  li  to‘g‘ri  to‘rtburchak  shaklidagi  tarhini
chizish  uchun  masshtabni  qanday  tanlash  kerak?
1200. Proporsiyaning  noma’lum  hadini  toping:
1)  x  :  8  =  4  :  2;
3) 
2
1
1
7
7
9
2 : 1
: 2
N
=
;
2)  7,8  :  x  =  7,2  :  1,2;
4)  5  :  4  =  2,5  :  x.
1201. 10,  27,  15  sonlari  uchligiga  shunday  bir  to‘rtinchi  sonni
topingki,  natijada  bu  sonlar  proporsiya  hosil  qilsin.
Masala  nechta  yechimga  ega?
1202. A  va  B  shaharlar  orasidagi  masofa  180  km.  Bu  masofa
yengil  mashinada  2  soatda,  yuk  mashinasida  esa  3  soatda
bosib  o‘tiladi.  A dan  B  ga  qarab  yuk  mashinasi  yo‘lga
chiqdi.  Xuddi  shu  vaqtda  B  dan  A  ga  qarab  yengil  mashi-
na  yo‘lga  chiqdi.  Ular  A shahardan  necha  kilometr  narida
uchrashadilar?
1203. Proporsiyaning  asosiy  xossasidan  foydalanib  tenglamani
yeching:
1) 
2 1
3 1
6
4
N
N
+
−
=
;
2) 
4
1
7
7
: 2,5 8 : 2
N
=
;        3) 
−
+
=
10,#
#1
3,6
1,8
N
N
.
5.  Musbat  va  manfiy  sonlar.  Musbat  va  manfiy
sonlarni  qo‘shish  va  ayirish
1204. Koordinata  o‘qida  A(2)  nuqta  berilgan  bo‘lib,  u  o‘q  bo‘y-
lab  siljitilgandan  keyin  B(–3)  nuqtaga  o‘tdi.  B  nuqta
necha  birlik  va  qaysi  tomonga  siljitilgan?
1205. Hisoblang:
1) 
2
1
3
2
2,8
3,5
2
1
−
⋅ −
⋅ −
⋅ −
;
2) 
9
1
3
31
3
4
3,1
1
1
−
⋅ −
−
⋅ −
.

230
1206. Tenglamani  yeching:
1)  | x |  =  1;
2)  | x |  =  1,5;
3)  | 3  –  x |  =  3.
1207. Hisoblang:
1)  125
  + ((−125)  + 25);
4)  3,71
  +  ((−2,71)  +  9);
2)  149
  − (126  − (−70));
5)  143
 +  (−176)  +  166;
3)  −202
  +  ((−38)  +  102);
6)  43,1
  −  (7,8  −  (−23,1)).
1208. Son  o‘qida  koordinatasi  bilan  berilgan  ikki  nuqta  orasi-
dagi  masofani  toping.  Mos  rasmlar  chizing:
1)  A(−1),  B(3);
3)  C(−4),  D(−1);
5)  E(−2),  O(0);
2)  F(2,5),  G(4,5);
4)  K(−1),  L(2);
6)  P(−5),  Q(1).
1209. Tenglamani  yeching:
1)  10
 +  x  =  −20 + (−5);
3)  −16  −  x
 = 32 −  (−12);
2)  −12
 + x  =  −11 − (−10);
4)  x
 + (−18) = −29 − (−19).
1210. Hisoblang:
1)  −29
  − (−21);
3)  −(−8
  − 14) −  (−18 +  32);
2)  −(−7,9)
  −  8,6;
4) 
(
) (
)
1
2
2
2
3
3
7
7
2
1
3
1
− −
−
−
−
.
1211. Yulduzcha  (∗)  o‘rniga  mos  sonlar  qo‘ying:
1)  −28
 + (−22) + ∗  =  −55  −  3;
2)  ∗
 −  32 − (−38) = −29  −  (−21);
3)  −78
 − (−22) − ∗ = −(−63) − 96.
6.  Musbat  va  manfiy  sonlarni  ko‘paytirish
va  bo‘lish
1212. Darajaning  ishorasini  aniqlang:
1)  (−1)
1
;
3)  (−1)
2
;
5)  (−1)
2 013
;
2)  (−1)
3
;
4)  (−1)
4
;
6)  (−1)
2 014
.
1213. Guruhlash  qonunidan  foydalanib  hisoblang:
1)  2,5
  ⋅  3 ⋅  (−8);
4) 
( )
#
9
9
23
2
27
−
⋅
⋅
;
2)  (−25)
  ⋅  17  ⋅  (−0,4);
5) 
⋅
⋅ −
14
15
0,125 3
( 8);
3) 
4
7
7
25
3
( 18)
⋅ −
⋅
;
6) 
( )
1
11
4
( 5,5) 2.
−
⋅ −
⋅
1214. Umumiy  ko‘paytuvchini  qavsdan  tashqariga  chiqaring  va
hisoblang:
1)  −122
 ⋅ 83 − 61 ⋅ 46 − (−6) ⋅ 122;
2)  −136
 ⋅ 57 − 68 ⋅ 36 − 50 ⋅ 68.

231
1215. Tenglamani  yeching:
1)  (12
  +  x)  :  (−3)  = (−7)  :  3,5;
3) 
7
2
4
3
N
N
− −
−
=
;
2)  (x
  −  9)  :  (−1,8)  =  (−2,5)  :  (−0,5);
4) 
8
20
3
4
N
N
−
+
=
.
1216. Ifodaning  qiymatini  toping:
1)  (−14,4)
  ⋅  (−2)  :  (−3,6)  ⋅  (−1);
2)  (−33,6)
  :  2,8  ⋅  (−3,5)  :  (−7);
3)  42,5
  :  (−5)  :  (−17)  ⋅  (−24);
4) 
6
3
7
7
8 : 4
−
  ⋅  (−2,8)  :  (−0,7).
1217. Tenglamani  yeching:
1)  (−24)
 ⋅ x =  480; 3)  2,5x  = −17,5;
5)  28,9
 : (−x) = 17;
2) 
2
1
9
9
2
1
N
⋅ =
;
4)  −x
  :  1,2 =  1,3;
6)
( )
1
3
3
4
: 1
N
−
−
=
.
1218. Umida  bir  son  o‘yladi.  Uni  (−5) ga  ko‘paytirib,  javobni
9  ga  bo‘ldi.  Bo‘linmadan  80  ni  ayirib,  natijani  (−11) ga
bo‘ldi.  Hosil  bo‘lgan  sonning  80 % iga  (−50) ni  qo‘shgandi,
(−46)  chiqdi.  Umida  qanday  sonni  o‘ylagan  ekan?
7.  Tenglamalarni  yechish
1219. 1) Tenglamaning  ildizi  nima?  Tenglama  ildizga  ega  bo‘-
lishi  shartmi?  Misollar  keltiring.
2)  Tenglamaning  asosiy  xossalarini  ayting  va  misollarda
tushuntiring.
1220. Noma’lum  x  qatnashgan  hadlarni  tenglamaning  chap  qis-
miga,  ma’lum  (ozod)  hadlarni  esa  o‘ng  qismiga  o‘tkazib,
ifodani  soddalashtiring  va  hosil  bo‘lgan  tenglamani  yeching:
1)  2,7x
  −  2,8  =  4,2  − 4,3x;
3)
 −5,3x  + 4,5  =  4,7x  −  5,5;
2)
4
7
1 N
 −  4,9 =  11,1  − 
3
7
6 N
;
4) 0,25x  + 
2
3
4
 = 1,75x + 
2
3
2
.
1221. 1)  Beshta  ketma-ket  kelgan  toq  natural  sonlar  yig‘indisi
9 975  ga  teng.  Shu  sonlarni  toping.
2)  Beshta  ketma-ket  kelgan  juft  natural  sonlar  yig‘indisi
10 080  ga  teng.  Shu  sonlarni  toping.
1222. Beshta  sonning  o‘rta  arifmetik  qiymati  (−3,2)  ga  teng.
Shu 5 ta songa yana bir  x son qo‘shib, o‘rta arifmetik qiy-
mat hisoblangan edi, u: 1) 2,4 ga; 2) 
2
3
8
 ga; 3) −3 ga teng
chiqdi.  x  ni  toping.

232
1223. Tijoratchida  110  kg  mahsulot  bor  edi.  Agar  u  1  kg  mah-
sulotni  4 000  so‘mdan  sotsa,  120 000  so‘m  zarar  ko‘radi.
Tijoratchi  hamma  molini  sotib,  100 000  so‘m  foyda  ko‘r-
di.  U  mahsulotning  bir  kilogramini  necha  so‘mdan  sotgan?
1224. Bir  fermerning  ekin  maydoni  ikkinchisinikiga  qaraganda
20 %  ko‘p.  Ammo  hosildorlik  ikkinchi  fermerda  birinchi-
sinikiga  qaraganda  25 %  ko‘p.  Qaysi  fermer  va  necha  foiz
ortiq  hosil  yig‘ib  oladi?
1225. To‘rtta  sonning  yig‘indisi  3 888  ga  teng.  Bu  sonlarning
nisbati  4 : 3 : 5 : 6  kabi.  Shu  sonlarni  toping.
1226. 576 m  masofada  aravaning  orqa  g‘ildiragi  oldingisiga
qaraganda  60 ta  kam  aylanadi.  Oldingi  g‘ildirak  aylanasi
3,2 m  bo‘lsa,  orqa  g‘ildirak  aylanasi  uzunligini  toping.
1227. Tenglamani  yeching:
1)  (7x
 + 3) − (5x − 7) = (2x − 5) − (3x − 6);
2)  3(2x
 − 3)  + 4(2 − 5x) = 7(2 − 3x) − 2(3x − 1);
3) 
(
)
(
)
5
4
1
1
8
5
3
3
1,6
0,75
1
5 3
N
N
N
⋅
−
+
⋅
+
= −
;
4) 
(
)
(
)
(
)
1
7
3
7
15
2 3,5
4
3
1
2
1,4
N
N
N
⋅
−
− ⋅
+
=
⋅
−
.
1228. Ikkita  sonning  biri  ikkinchisidan  11  ta  ortiq.  Katta  sonning
30 % i  kichik  sonning  40 % idan  0,8  ga  ko‘p.  Shu  sonlarni
toping.
1229. Uchta  shkafda  376  ta  kitob  bor.  Birinchi  shkafda  ikkin-
chisiga  qaraganda  12  ta  kam,  ammo  uchinchisiga  qara-
ganda  17 ta  ko‘p  kitob  bor.  Har  bir  shkafda  nechtadan
kitob  bor?
1230. Proporsiyaning  asosiy  xossasidan  foydalanib  tenglamani
yeching:
              1) 
−
−
=
4
7
13
1
4
N
N
;
3) 
1
1
2
2
N
N
+
+
=
;
5) 
2
3
3
5
5
N
N
+
−
=
;
              2) 
1
5
3
4
N
N
+
−
=
;
4) 
3
5
1
3
N
N
+
+
=
;
6) 
3
1
1
2
N
N
−
+
=
.
1231. Avtobusning  tezligi  yengil  mashina  tezligidan  20  km/soat
kam.  Ma’lum  bir  masofani  yengil  mashina  5  soatda,
avtobus  7  soatda  o‘tadi.  Avtobus  va  yengil  mashinaning
tezligini  toping.
1232. Tijoratchi  mahsulotning  1  kg ini  16 500  so‘mdan  sotsa,
81 400  so‘m  zarar  ko‘radi.  Agar  1  kg  ini  19 800  so‘mdan

233
sotsa,  162 800  so‘m  foyda  qiladi.  Tijoratchida  necha  kilo-
gramm  mahsulot  bor?
1233. Ketma-ket  kelgan  uchta  butun  son  yig‘indisi  (−387)  ga
teng.  Shu  sonlarni  toping.
1234. Uchburchakning  perimetri  61  sm.  Uning  bir  tomoni  ikkin-
chisidan  3  sm  qisqa,  uchinchisidan  esa  5  sm  uzun.  Shu
uchburchakning  tomonlarini  toping.
8.  Ma’lumotlar
1235. 3,  5,  6  va  9  raqamlaridan  ularni  takrorlamasdan  mumkin
bo‘lgan  barcha  to‘rt  xonali  sonlarni  tuzing.  Bu  sonlarning
ichidan  nechtasi:  1)  4  ga  bo‘linadi;  2)  5  raqami  bilan
boshlanadi;  3)  9  raqami  bilan  tugaydi;  4)  nechta  holda
toq  raqamlar  yonma-yon  turadi?
1236. Ma’mura  basketbol  to‘riga  30  marta  otilgan  to‘pdan
20 tasini,  Manzura  esa  28  marta  otilgan  to‘pdan  18  tasini
tushirdi.  Qizlardan  qaysi  biri  merganroq?
9.  Geometrik  material
1237. Uchburchakning  bir  burchagi  30°  ga  teng.  Ikkinchi  bur-
chagi  esa  bundan  3  marta  katta.  Shu  uchburchakning
uchinchi  burchagini  toping.  Bu  uchburchak  qanday  uch-
burchak  bo‘ladi?
1238. Uchburchak  tomonlari  uzunliklari  6,  8,  10  sonlariga
proporsional,  perimetri  esa  72  sm  ga  teng.  Uchburchak