Anorganik kimyo


SnCl 4   +  3H20   =   H


Download 5.87 Mb.
Pdf ko'rish
bet47/61
Sana26.09.2017
Hajmi5.87 Mb.
#16581
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   61

SnCl

4

  +  3H20   =   H

2

S n 0 3+ 4HC1

SnCl

4

 xlorid  kislota bilan  H

2

[SnC l6]  geksaxlorstannat kislotani 

hosil qiladi:

SnCl

4

  +  2HC1  =   H

2

[SnCl6]

Bu  kislotaning  N a 2[S n C lJ   va  ( N H

4

)

2

[SnC l6]  kabi  tuzlari 

m a’lum.

Q o ‘r g ‘oshin   (P lu m b u m ).  Eng  k o‘p  tarqalgan  galenit  yoki 



qo'rg'oshin  yaltirog'i  —  PbS.  U n in g  anglezit  —P b S 0 4,  krokoit 

—P b C r0 4,  serussit  —  P b C 0

3

  minerallari  bor.



Sanoatda asosan  PbS  dan  olinadi:

2PbS  +  3 0 2  =   2PbO  +  2 S 0



PbO  +  С  =   Pb+CO



Kul  rang tusli  metall,  327°C  da suyuqlanadi.  Qo'rg'oshin galo­

genlar,  oltingugurt,  vodorod  bilan hosil  qilgan birikmalar kovalent 

xarakterga ega.

Suyu ltirilgan  kislotalar  q o'rg o sh in g a   t a ’sir  etm a yd i.  Bu 

qorg'oshin  xloridlari  va  sulfatlarining  eruvchanligi  yom onligiga 

bog'liq.

K onsentrlangan  sulfat  kislotaga  qo'rg'oshin  ta ’sir  ettirilsa 

eriydigan tuzi  P b (H S 0

4)2


 hosil bo'lshi  bilan boradi.  Q o'rg'oshinga 

suyultirilgan nitrat  kislota  ta’sir ettirilsa  N O   ,  agar konsentrlangan 

nitrat kislota ta’sir ettirilsa  N 0

2

  hosil bo'ladi:



3Pb  +  8 H N 0 3=   3 P b (N 0 3) ,+   2NO  + 4 Қ О

Q o'rg'oshin  atsetatlarda yaxshi  eriydi va qo'rg'oshin  atseiatini 

hosil qiladi:

Qaynoq  ishqorlarda qo'rg'oshin yaxshi  eriydi va gidroksiplum - 

batlarni  hosil  qiladi:

Pb  +  2NaOH  +  2H 20   =  Na

2

[Pb(OH)J  +  H

2

PbO  sariq tusli  m odda.  Q o'rg'oshinni  havoda qizdirish orqali 

olinadi.

P b(O H )2_ oq  tusli  m odda.  Q o ‘rg‘osh in   galogenidlari:  PbF2, 

PbC l,,  PbBr2,  P b l

2

  o z  eriydi.



Pb(O H

)2

 amfoter modda uning ishqorlarda erishidan gidroksip- 



lumbitlar  olinadi:

Pb(OH

)2

  + 4NaOH  =  Na

4

[Pb(OH)J

Agar  u  ishqorlarda  suyuqlantirilsa,  plubitlar  hosil  bo'lish i 

kuzatiladi:

Pb(OH

)2

  +  2NaOH  =  Na

2

P b 0

2

 +  2H20



Pb(II)  birikmalari.  PbCl2,  P b l2,  P b S 0 4,  PbS va  Pb(C H

3

CO O )2.



Pbl2~  sariq rangli.  Qaynoq suvda yaxshi eriydi.  Qayta kristallansa 

oltinsim on  kristallar  hosil  qiladi.

P b S 0 4-   qo'rg'oshin(II)  sulfati.  Suvda  erim aydi,  lekin  ishqor­

larning  konsentrlangan  eritm asida  plumbatlar  hosil  qilib  eriydi. 

U ndan  bo'yoqlar  tayyorlanadi.

P b ( C H 3C O O ) 2_  q o ‘r g ‘o sh in   ( I I )   a ts e t a t i.  Q o'rg'osh in n in g  



suvda  yaxshi  eriydigan  tuzlaridan  biri.  «Q o'rg'osh in  shakari» 

d ey ilad i.  T ib b iy otd a   u z o q   b itm a y d ig a n   yaralarni  d avo lash d a  

q o'llanilad i.

P b  (IV ) b irik m alari.  P b 0 2~  qora qo'ng'ir rangli beqaror birik­



ma.  P b 0 2ham   am foter oksid uning  kislotalik xossalari  kuchliroq. 

PbH

4

  (plumban)  amalda ajratib  olinm agan,  beqaror birikma.  P b 0



ishqorlar  bilan  suyuqlantirilsa,  plumbatlar  hosil  bo'ladi:

Na20   +  P b 0

2

 =   Na

3

P b 0

3

Q o'ig'oshin  (IV)  oksidining asoslik xossalari  beqaror birikma­



lar hosil  bo'lganligi  tufayli  uncha  ko'rinmaydi:

Pb  (IV)  galogenidlaridan  PbF

4

  (suyuqlanish  harorati  600°C) 



gina  barqaror  birikma  hisoblanadi.  Bu  birikmaning  komplekslari 

ham  m a ’lum:

PbF

4

  +  2KF  =   KJPbFJ



Pb  (IV)  galogenidlari  suvli  eritmalarda  o son  gidrolizlanadi.

P b 0

2

  kuchli  oksidlovchi  bo'lib,  kislotali  m uhitda  M n2+  ni 



M n 0 4_ gacha oksidlaydi:

5PbO  +   2MnSO,+  3H,SO  =  5 P b S 0 ,+ 2 H M n 0 ,+ 2 H ,0













2

Surik Pb

3

0

4

  (zarg'aldoq-qizil  rangli)  u  H

4

P b 0

4

  ning  qo'rg'o- 

shinli  tuzidir  (Pb

2

P b 0 4).  Surik  nihoyatda  kuchli  oksidlovchi 



hisoblanadi:

2KI+Pb

3

0

4

+8CH

3

C 0 0 H = 2 C H

3

C 0 0 K + J

2

+3Pb(CH

3

C 0 0 )

2

+4H 20



Pb  (II)  ni  Pb(IV )  a ylan tirilish i  u ch u n   q o 'r g 'o sh in   (II) 

atsetatiga  qaynoq  ishqor eritmasida  xlor ta ’sir ettiriladi:

Pb(CH

3

C 0 0 )

2

+Cl

2

+ 4 K 0 H = P b 0

2

+2KCl+2CH

3

C 0 0 K + 2 H 20



PbO  —  billur  shisha  tayyorlashda  ishlatiladi.  P b C r0 4-   sariq 

mineral bo'yoqlar tarkibiga kiradi.

Tetraetilqo'rg'oshin  —  [Pb(C

2

H 5)4]  200°C  da  qaynaydigan 



zaharli  suyuqlik.  U   gidrolizga  uchram aydi  va  oksidlovchi  em as. 

T etra etilq o 'rg 'o sh in   b en zin ga  q o 'sh ilsa   u n in g   sifatini  y a x sh i- 

laydi.

Q o'rg'oshinning  (II)  eruvchan  birikmalari  zaharli.

T u b b iy o td a   is h la tilis h i.  Q o 'rg 'o sh in   va  uning  birikm alari 



nerv-  tom ir tizim iga va qonga  ta’sir qiladigan zaharlar turkumiga 

kiradi.  U n in g  toksik ta’sir qilish  m exanizm i juda  murakkab.  Pb2+

IV  A   guruh  elem entlari  ich id a  kuchli  kom peks  h o sil  qilish 

xossasiga eg a.U   bioligandlar bilan  m ustahkam  kom plekslar hosil 

qiladi.

Bu  ionlar  porfirin  sintezida  ishtirok  etadigan,  gem   sintezini 

boshqaradigan  biom olekulalardagi  sulfogidril  m olekulalarining 

ta’sirini  yo'qqa  chiqaradi.  Q o'rg'oshin  atsetatning  0,2 5—5,0  %  li 

eritmalari  terining  yiringli  yallig'lanishida  sirtqi  m alham   sifatida 

ishlatiladi.Q o'rg'oshin  birikmalarining  antiseptik  xossalari  Pb2+

ionlarining  oqsil  bilan  birikib  qiyin  eriydigan  album inatlar  hosil 

qilishi bilan tushuntiriladi.  O rganizm da q o ‘rg‘oshin  miqdori juda 

oz  (

10-6


  %).

Q alayning  odam   tanasidagi  m iqdori  10  m g  bo'lib,  u  asosan 

suyak, jigar va o ‘pka to'qim alarida uchraydi.

2 3   -  b o b g a   oid  savol  va  m a s a la la r



1. Nima uchun uglerod (IV) oksidini olish uchun marmartoshga sulfat 

kislota emas,  balki xlorid kislota ta’sir ettiriladi? Tarkibida 96%  C aC 0



bo'lgan  1  kg marmartoshdan qancha hajm  CO, olish mumkin?



2. Oz va ortiqcha  miqdordagi C 0

2

 laming ishqor eritmasi bilan  reaksiya 



tenglamalarini yozing.

3.  Quyidagi tuzlarning gidrolizlanish tenglamalarini molekular va ionli 

shakllarda yozing:  N a

2

C 0 3,  K H C 03,  (NH

4

)

2

C 0 3.



4.

  Kalsiy karbid quyidagi sxema bo'yicha olinadi:

CaO  +  С  ->  CaC

2

  +   CO





t  CaC

2

 olish uchun  qancha  CaO  kerak?  Bunda qancha  hajm  CO 



hosil bo'ladi?

5.  Quyidagi reaksiyalarni tugallang:

a)  Ge  +  HNO,

b)  Sn  +  H N 0

3

  -► 



d)  Sn  +  KOH  ->

e)  Pb  +  KOH  -> 

0   P b 0

2

  +  HCI  ->

6

.  Reaksiyalarni tugallab, tenglashtiring:

a)  Pb

3

0

4

  +  KJ  +  H

2

S 0

4

b)  SnCl

2

  +  FeCl

3

  ->

d) SnCl

2

 +  KjCr

2

0

7

 +  H

2

S 0

4

 ->



e)  Pb

3

0

4

  +  M n (N 0

3)2


  +  H N 0

3

  ->



f)  Pb(CH

3

COO

)2

  +  CaOCI

2

  +  H20   ->



7.  Q o'rg'oshin  bilan zaharlanganda  organizmdan uni  chiqarish 

uchun  natriy sulfatning  10%  li  eritmasi  ishlatiladi.  Bu  nimaga  asos­

langan?

8

.  CO  molekulasining  tuzilishini  valent  bog'Ianish  va  molekular 



orbitallar usullari yordamida tushuntiring.

9.  a- va p- stannat  kislotalarining  olinish reaksiyalarini yozing.

10. Quyidagi o'zgarishlarni amalga oshiruvchi reaksiya tenglamalarini 

yozing:  a)  C 0

2

  -»  M g C 0

3

  -»  M g(H C 0

3)2


  -> M gC 0

3


Si  -»  Mg2Si  -»  SiH



S i0 2->  K

2

S i0

3

  -»  H

2

S i0

3

11. Tarkibida 95% CaC0

3

 tutgan 2 kg oxaktoshdan qancha hajm (n.sh.) 

uglerod  (IV)  oksidi  olish  mumkin?  (

Javob:

  424  1).

12.

 Quyidagi moddalarning farmatsevtik ahamiyatini tushuntiring:

Al(OH)  ,  H ,B 04,  Na  B .0 /7 H ,0 ,  NaHCO,,  (MgOH),CO„  CaCO„

Pb(CH

3

COO)2,  KA1(S04)2.



13.

 Quyidagi jarayonlarning reaksiya tenglamalarini yozing.

SiF

4

t



S i-»S iH 4 ->  S i0

2

  -> N a

2

S i0

3

  -> H

2

S i0



 



Si

14.

  Quyidagi  tuzlarning  gidrolizlanish  reaksiya  tenglamalarini 

yozing:  K

2

C 0 3,  N a

2

S i 0 3,  P b (N 0 3)2,  Pb(CH

3

COO)2.



15.

 Quyidagi tuzlarning qaysi biri ko'proq gidrolizlanadi? Javobingizni 

asoslang.  a)  P b (N 0 3),  yoki  S n (N 0 3),  b)  SnCl

2

 yoki  SnCl4.



16.

  Quyidagi reaksiyalarni tugallang va tenglashtiring:

a)  Si  +  NaOH  +  H 20   -> 

e)  SnS

2

  +  H,S  ->



b)  Sn  +  HCI kons  -> 

f )  PbS  +   H

2

0

2

  ->

d)  SnS  +  Na,S  -> 

g)  PbS  +   H N 0

3

  -> .



17.

  Natriy gidrokarbonat tibbiy amaliyotida me’da shirasi kislotaliligi 

ortganda qo'llaniladi.  Shu  tuzning  10%  li  (p =   1,13 g/sm 3)  eritmasi  pH 

ini hisoblang. 

{Javob:

 pH  =  8,35).

18.

  Q o‘rg‘oshin  atsetat  —  Pb(CH ,CO O

)2

  teri  yalligManishda 



burishtiruvchi  vosita sifatida  ishlatiladi.  0,5%  li 200  ml  (p =   1,0 g/sm 3) 

eritma tayyorlash  uchun  qancha qo'rg'oshin atsetat  kerakligini  hisob­

lang.

19.

  Quyidagi qatorda kislota - asoslik va qaytamvchilik xossalari qanday 

o'zgaradi?  Ge(OH), -> Sn(OH

)2

 -»  Pb(OH

)2

20 .

  Qo'rg'oshin birikmalari bilan zaharlanganda  10% li  natriy sulfat 

eritmasi, sianidlar bilan zaharlanganda esa natriy tiosulfat eritmasi ishlatiladi. 

Ularning ta’sir etishini  asoslab,  reaksiya tenglamalarini yozing.

21.

  Valent bog'Ianish usuli va MO usuli bilan uglerod (II) oksiddagi 

kimyoviy bog'larni tushuntiring.

22.  5,6-10

"3

  ml  uglerod  (IV)  oksidi  (n.sh.)  olish  uchun  ortiqcha 



kalsiy karbonatga 

2

 n xlorid kislota eritmasidan  necha ml qo'shish kerak?



23.  SnCI,  eritmasida  pH  qiymati  yettidan  katta  yoki  kichikligini 

ko'rsating.  Nima uchun SnCl

2

 eritmasini tayyorlaganda unga ozgina kislota 



(HCI)  qo'shiladi?

24.  Qo'rg'oshin  (II)  birikmalari  qaytaruvchi,  qo'rg'oshin  (IV) 

birikmalari esa oksidlovchi bo'ladi.  Reaksiya tenglamasini tugallab, yarim 

reaksiyalar usulida tenglashtiring.

KJ  +  P b02 +  CH,COOH  =  

Pb(CH3COO)2  +  Cl,  +  NaOH  =

PbS  +  H NO , „ 

=

3  kons


25.  Reaksiya  tenglamalarini  tugallab,  yarim  reaksiyalar  usulida 

tenglashtiring:  H

2

0 2+  P b 0

2

 =  

MnS

0

4+   P b 0 2+  H N 0

3

 =

26.  Amaliy  kimyoda  SnCl

2

  qaytaruvchi  sifatida  keng  qo'llaniladi. 



Reaksiyalarni tugallab,  yarim  reaksiyalar usulida tenglashtiring:

SnCI

2

  +   K

2

Cr

2

0

7

  +  HCI  ->

H JSnC lJ  +  HgCl

2

 -»   SnCl

2

 +  FeCl

3

27. a- va (3- qalay kislotalarining olinish reaksiyalarini yozing,  ularning 



fizik va kimyoviy xossalarini ifodalang.

28.  Qo'rg'oshin suyultirilgan natriy gidroksidning qaynoq eritmasida 

eritilganda  qo'rg'oshin  (II)  ning  koordinatsion  soni 

6

  ga  teng  bo'lgan 



kompleks birikmasi  hosil bo'ladi.  Reaksiya tenglamasini tuzib,  kompleks 

birikmani nomlang.

29.  PbO, oksidlovchi ekanligini nazarda tutib, reaksiyalarni tugallang 

va yarim reaksiyalar usulida tenglashtiring:

HCI  +  P b 0

2

  -> 



KBr  +  P b 0

2

  +  H

2

S 0

4

  ->



30.  Qo'rg'oshin (II) va (IV) gidroksidlar amfoter xossalarini namoyon 

qiladi.  Mana shu reaksiya kompleks birikma hosil bo'lishini e ’tiborga olib, 

molekular va  ionli shaklda yozing.

31. Analitik kimyoda vismut (III) ionlarini aniqlash  ishqoriy sharoitda 

boradi, shu  reaksiyani yozib, yarim reaksiyalar usulida tenglashtiring.

32.  Oksidlanish-qaytarilish  reaksiyalarining  turini  aniqlab,  ularni 

elektron balans va yarim reaksiyalar usulida tenglashtiring:

P b (N 0

3)2


  ->  PbO  +   N 0

2

  +  O,



N aN O ,  +  PbO,  +  H ,S 0

4

 ->  P bS0

4

  +  N a N O ,+   H.O.





2

33.  Shisha tarkibini ko'rsating. Natriy silikat gidrolizini dimetasilikat 



ion  hosil  bo'lishini e ’tiboiga olib yozing.

34.  Quyidagi reaksiyalarda qalay (II) tuzlari hosil bo'lishini e ’tiborga 

olib,  ularni tugallang va yarim  reaksiyalar usulida tenglashtiring:

Sn  +  HCI 

.  —> 

Sn  +  H-SO, 

.  —> 

Sn  +  HNO. 

.  —>

su yuli 


4  su yult 

3  suyuli

35.  Quyidagi o'tish reaksiya tenglamalarini tuzing:

Sn ->  SnCI

2

  ->  Sn(OH

)2

 ->  Na

2

[Sn(OH)4]  -> Na

2

[Sn(OH)6],

36. Uglerodning quyidagi allotropik shakl o‘zgarishlaridagi gibridlanish 

turlarini ko'rsating:  a) olmosda; 

b)  karbinda;  d) grafitda.

37.  Birgalikda gidrolizning molekular va ionli tenglamalarini yozing:

A1

2

(S 0

4)3

  +  Na

2

C 0

3

 +   H20  =  

A1CI

3

  +  CH3COONa +  H20  =



24-  bob.  V A GURUH  ELEM ENTLARI



A  guruh  elem entlari  qatoriga  azot,  fosfor,  m ishyak,  surma 

va vism ut kiradi.  Bu guruh  elem entlari  atom ining tashqi qavatida 

5  tadan elektron bor.  Ular 3  ta elektron  biriktirishi va  5  ta elektron 

y o ‘qotishi  m um kin.  Shuning  uchun  bu  elem entlar  + 5 ,  + 3   va  -3 

oksidlanish  darajasini  nam oyon  etadi.

Bu  guruh  elem entlari  metallmaslardir.  M etallm aslik  xossasi 

azot  va  fosforga  xos.  As,  Sb  va  Bi  m etallm aslik  xossalari  bilan 

birgalikda  m etall  xossalarini  ham   nam oyon  etib,  m etall  xossa 

vism utga  qarab  kuchayadi.V A  guruh  elem entlarining  eng  asosiy 

kattaliklari 45-jadvalda keltirilgan.

45-jadval

V A guruh elementlarining eng asosiy kattaliklari



Asosiy kattaliklar

Azot

Fosfor

As

Surma

Vismut

Atom  massasi 

Elektron  formulasi 

Atom  radiusi,  nm 

Suyuql.  harorati,  °C 

Qayn.  harorati,  °C 

Zichligi,g/sm3 

Yer  po‘stlog‘idagi 

miqdori,  %

14,006 

2s22p3 

0,071 

-210 

-195,8 

0,81*** 

1  10 2

30,97 

3s23p3 

0,13 

44,1* 

257 

1,83* 

8-10 2

74,82

4s24p3

0,148

**

**

5,72**** 

5-104

121,75

5s25p3

0,161

630,5

1634

6,68

4-10-5

208,98

6sJ6p3

0,182

271,3

1550

9,80

2-I0-5

*  oq  fosfor;  **615°C  sublimatsiyalanadi;  ***  suyuq  azotga  tegishli; 

****  kul  rang  mishyak  uchun.

Bu guruh  elem entlarining atom   radiusi  vism utga qarab ortadi, 

ionlanish  energiyasi  kamayadi.

2 4 .1 .  A z o t

A zot  (N itg e n iu m ).  1772-yil  Rezerford  tom on id an   och ilgan , 

uni  1774-yiI  A.  Lavuaze  «Azot»  deb  atagan.  K o‘p  tarqalgan 

kim yoviy  elem en t.  A zot  yer  shari  atm osferasining  asosiy  qism ini 

tashkil  qiladi.  U   havoda  hajm jihatdan 7 5 ,6   %  dan  78,2  %  gacha 

boradi.  H avodagi  azotn ing  hissasi  75,53  %  ni  tashkil  etsa,  yer 

p o ‘stlog‘idagi  miqdori  (gidrosfera va atmosferani ham  qo'shilganda) 

0,04 % gacha boradi.

A zotning eng  m uhim  birikmalaridan  N a N 0

3

 chili  selitrasidir. 



Bundan  tashqari,  K N 0

3

  —  hind  selitrasi  ham   uchraydi.  Azot 



ko'pgina  m uhim  organik birikmalar tarkibiga  kiradi.

Tabiatda  azotn ing  ikkita  izotopi  bor:  ^4N   (99,635% )  va  -,5N  

(0,365% ).

F izik  x o s s a la ri. A zot  rangsiz gaz,  hidi va  m azasi y o ‘q.  Bir litr 



suvda  15,5  ml  azot  eriydi.  U n in g   qaynash  harorati  — 198°C.  A zot 

m olekulasi juda  barqaror  hatto  3000°C  da  ham   parchalanm aydi 

Download 5.87 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   43   44   45   46   47   48   49   50   ...   61




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling