Avtomobil dvigateli va boshqa agregatlarini elektron boshqarish : kasb-hunar kollejlari uchun o'quv qo'llanma

Absolut bosimning pyezoelektr datchigi 
(2 .2 -rasm ) m ikrosxem a 
(silikon c h ip ) / va p y ezo elem en t 3  d an tashkil to p g an . U ning 
oM chamlari: yuzasi 3 m m 2, qalinligi 0,25 m m . K iritish kollekto- 
ridagi bosim m em b ran a 2 g a ta ’sir qiladi. M e m b ra n a pyezoelem ent 
3  ni siqadi va natijada pyezoelektr toki hosil b o ia d i.
D atchikka qisqich 6 orqali kattaligi 5 V b o ig a n e ta lo n k u c h la ­
nish uzatiladi. V akuum kam era (undagi bosim -0 ,1 k g s/sm 2 ni 
tashkil qiladi) 4 dagi va kiritish kollektoridagi b o sim lar farqi m e m ­
brana 2  orqali pyezoelem entga t a ’sir qiluvchi kuchni yuzaga kel­
tiradi. Bosim q a n c h alik yuqori b o i s a , p yezoelektr toki h am s h u n - 
chalik k atta b o ia d i va, dem ak , chiqish jo y i 7 d a e ta lo n kuch lan ish - 
ning pasayishi sh u n ch alik kam b o ia d i.
66

---

Drossel to ‘siqchasi yopiq b o ig a n d a (IY o D salt ishlaganda) kiri­
tish kollektoridagi bosim m inim al qiym atgacha (0,2—0,3 kgs/sm 2) ka- 
mayadi. D atchikning chiqish joyidagi kuchlanish esa 1,3±0,2 V gacha 
pasayadi. E lek tro n boshqarish bloki bu m a ’lu m o t asosida p u rk ala ­
nayotgan y o nilg‘i ulushini kam aytiradi.
D rossel to ‘liq ochilgan h olda (IY o D k atta yuklam a bilan ish­
laganda) kiritish kollektoridagi b o sim ning qiym ati atm o sfera bosi- 
m ig a c h a ( 0 ,8 5 - 0 ,9 5 k g s/sm 2) k o ‘ta rila d i. D a tc h ik n in g ch iqish 
joyidagi kuch lan ish esa 4,6±2 V gach a k o ‘tariladi. E lektron b o sh ­
qarish bloki bu signal asosida p u rk alanayotgan y o n ilg i ulushini 
oshiradi.
2 .5 . D rossel to ‘siqchasi holatining datchigi
D rossel to ‘siqchasining holati va uning burilish tezligini aniqlash 
u c h u n p o te n s io m e trli d a tc h ik la rd a n fo y d a la n ila d i (2 .3 -ra sm ). 
P oten sio m etrli d atc h ik n in g asosini bir n e c h ta kon tak t y o ik a la rig a
ega b o ig a n plyonkali rezistor tashkil qiladi. D a tch ik n in g o ‘qi bilan 
b o g ia n g a n va u bilan birga harak atlan u v ch i elastik tok uzatish 
e le m en ti k o n tak t y o ik a la ri b o ‘ylab sirpanadi. T ok uzatuvchi e le ­
m en t drossel t o ‘siqchasi keskin och ilg an d a signal o ‘zgarishi, dvi­
gatelning salt ishlashi va drossel t o ‘siqchasining h o lati haqidagi 
m a ’lu m o tlarn i u zatish n i ta'm in la y d i.
D rossel to ‘siqchasining holati d a tc h ik la rid a n k o n tak tla r dirilla- 
m asdan uzo q m u d d at dav o m id a va b a rq a ro r ishlashi talab qilinadi. 
Bu talab larn i qo n d irish u c h u n y o lk a c h a la r va to k uzatish ele- 
m en tin in g kontakt m aydonchasi m ustahkam va yeyilishga chidam li 
m ateriallard an tayyorlanadi.
Y onilg‘i uzatish tizim larini boshqarish u c h u n drossel t o ‘siqcha- 
sining h o lati haqidagi m a ’lu m o td a n tash q ari, u n ing ochilish tezligi 
to ‘glrisidagi m a ’lum ot h am zarur b o ‘ladi, chunki aylanishlar chasto­
tasi keskin o rtg an d a dvigatelning d in am ik xususiyatlarini yaxshilash 
u c h u n y o n ilg ‘i a ra la s h m a sin i m a ’lu m d a ra ja d a b o y itish tala b
qilinadi. K a rb u rato rlard a bu ja ra y o n tezlatuvchi nasos yo rd am id a 
am alga oshirilsa, ele k tro n boshqaruvli purkash tizim larid a esa har 
b ir uzatilayotgan y o n ilg i ulushi oshiriladi. B uning u c h u n , elektron 
bosh q arish blokiga m axsus m o sla m a d a n drossel t o lsiqchasining 
ochilish tezligiga pro p o rsio n al b o ig a n b ir q a to r im pulslar uzatiladi.
67

---

2 .3 - r a s m . 
D rossel t o ‘siq ch asin in g h o la ti va b u rilish tezligi d atch ig i:
1 — k o n ta k tli y o 'lk a la r; 2, 5 — chegaraviy o ‘ch irg ich ; 3 — ch egaraviy o 'c h irg ic h
ku lach o g i; 
4 — drossel to ‘siqchasi bilan b o g ia n g a n y etaklagich.
Drossel to ‘siqchasining holati va ochilish tezligi datchiklari drossel 
to ‘siqchasining yoniga m ahkam langan bitta qobiq ichiga joylashtirilgan.
K ontaktli elektrom exanik datchiklarga xos b o ‘lgan kam chiliklar 
ko n tak tsiz d a tc h ik la rd a, xususan, kodlovchi diskli o p to e le k tro n
d a tch ik lard a b o im a y d i. Pretsizion kodlovchi disklar va o p tik yoki 
fotoelektr m oslam alarning ishlatilishi hisobiga bu turdagi d atc h ik la r 
1° d a n ham kichik b o ‘lgan burilish burch ak larin i o ‘lchash im k o ­
niyatini beradi. K odlovchi diskda d a rc h a la r b o ‘lib, uning b ir to m o - 
niga yorugMik m anbayi, ikkinchi to m o n ig a fo to e lem e n t jo y lash - 
tiriladi. D isk aylanganda yorugMik nuri foto elem en tlarg a tushadi 
va bu diskni h a m d a disk bilan b o g ia n g a n drossel to ‘siqchasining 
burilish burchagini an iq oMchash im k oniyatini beradi.