Baqo umarov


Download 24 Kb.
Pdf ko'rish
bet22/35
Sana26.09.2017
Hajmi24 Kb.
#16530
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   35

 
CH
3
 
CH
3
 
CH
3
I--------------------------- I
I
I
 
n  CH
2
 = 

------
*
 
-сн2-^н-сн2-^н-сн2-<рн -
СООСНз 
СООСНз 
СООСНз 
СООСНз

O l e in ,  l i n o l  v a   l in o le n   k i s l o t a l a r i
Olein  kislotasi  C
17
H 33C O O H   tabiatda  glitserin  efiri  ko 'rinishid a  keng 
tarqalgan.  U ning tuzilishi  quyidagi  form ula bilan  ifodalanadi:
C H 3-   (C H
2)7
  -   C H   =   C H   -   (C H
2)7
  -   C O O H
Olein  kislotasining  tarkibida  q o ‘shbog‘  borligi  uchun  uning  m olekulasi 
ikki  atom  galogenni biriktirish  qobiliyatiga ega:
C H 3-

Br2 
------- ►
CH3 -  (CH2)7 -  £ H  
H -(C H j), -  COOH 
Br 
Br
9,10 -  dibrom stearin  kislota
Linol  ( C
17
H
3
|C O O H ) va  linolen  ( С
17
Н
29
С О О Н )  kislotalari tarkibida ikki 
va uchta q o ‘shbog‘lar m avjud,  ularning tuzilishi quyidagicha:
C H
3
- ( C H
2
)
4
- C H = C H - C H
2
- C H = C H - ( C H
2)7
 -   C O O H  
linol kislota
C H
3
- C H
2
- C H = C H - C H
2
- C H = C H - C H
2
- C H = C H - ( C H
2)7
  - C O O H  
linolen kislota
Linol  kislotasi  to 'rt  atom   vodorod  yoki  galogenni  biriktirishi  m um kin. 
Linolen  kislotasi  tarkibida  uchta  qo ‘shbog‘  borligi  u chu n  u  uch  m olekula 
vodorod yoki galogenni  biriktira oladi. H ar ikkala kislotalar gidrogenlanganda, 
oxirgi  m ahsulot  sifatida  stearin  kislotasi  ( C l
7
H
35
C O O H )  hosil  b o'ladi.
M a l e i n   v a  f i i n t a r   k i s l o t a l a r i
Oddiy to'yinm ag an  ikki  asosli  karbon  kislotalarning vakillari  b o 'lib ,  ular 
bir-biridan  fazoviy  tuzilishi  bilan  farq  qiladigan  sis-trans  izom erlardir:
Н ч  
/ Н  
НООСч  
/ Н
/ С = С\  
/ С = С ч
HOOC 
COOH 

COOH
malein  kislota 
fumar  kislota
(sis-izomer) 
(trans-izomer)
Ikkala kislota ham   olm a kislotasini  qizdirish yo'li bilan olinadi:
HOOC-gH-CH2-COOH 
--------►
 
HOOC-CH = CH-COOH  +  H20
olm a  kislotasi
Malein  va  fum ar  kislotalari  bir-biridan  fizik-kim yoviy  xossalari  bilan 
farqlanadi.  M asalan,  malein  kislota qizdirilganda  osonlik bilan  bir m olekula

suv ajratib  m alein  angidridiga  aylanadi,  fum ar kislotasi  bunday  xossaga  ega 
emas.
^
  О  
О
HC -  
С 
— OH 
HC -  C ^
II 
------------- II 

h
2
o
H C -C ^ -O H  
H C - C ^
о  
о
malein  kislota 
malein  angidrid
Yuqori  molekulali  to'yingan  karbon  (yog‘)  kislotalar
U la rn in g   asosiy  v a k illa rid a n   p a lm itin   ( C |
5
H
31
C O O H )  va  ste a rin  
(C
17
H
35
C O O H )  kislotalar katta ahamiyatga ega.  Palm itin va stearin kislotalar 
to'y in m ag an   (olein,  linol  va  linolen)  kislotalar  bilan  birgalikda  tabiatda 
keng  tarqalgan bo'lib,  o'sim lik  moylari  va hayvon yog'larining asosiy qismi 
bo'lgan triglitseridlar holida  uchraydi.  Palm itin  va stearin  kislota aralashm asi 
yog'larning  gidrolizi  natijasida  olinadi.  Bu  jarayon  100-120°C  haroratd a, 
ishqoriy  m etallarning tuzlari  ta ’sirida  olib  boriladi.  Yuqori  m olekulali  yog‘ 
kislotalarning  bu  tuzlari  sovunlar  deyiladi.  Yog
1
  kislotalarning  natriyli  tuzi 
qattiq  sovun,  kaliyli  tuzi  —  suyuq  sovun  deyiladi.  O ddiy  sovun,  asosan, 
palm itin,  stearin  va olein  kislotalarning natriyli tuzlari  aralashm asidir.  Sovun 
ishlab  c h iq a rish d a   y o g 'la r,  aso sa n ,  o 'y u v c h i  n a triy   yoki  kaliy  bilan 
gidrolizlanadi:
H
2
C-O CO Cl
7
H
35
 
H
2
C -O H

I
HC-OCOCl
7
H
35
  +  3  NaOH  ---- ►
  HC-OH 
+  3  C,
7
H35COONa

I
H2C -  OCOC|
7
H
35
 
H2C -  OH 
natriy  stearat
glitserin 
glitserin 
( sovun  ) 
tristearat
AROMATIK 
KARBON 
KISLOTALAR
A rom atik  uglevodorodlardagi  bir  yoki  bir  necha  vodorod  atom larining 
karboksil guruhiga o 'rin   almashinishi  natijasida hosil bo'ladigan birikm alarga 
a r o m a t i k   k a r b o n   k i s l o t a l a r
 deyiladi.
A rom atik  kislotalarda  karboksil  guruh  bevosita  benzol  halqasi  bilan 
bog'langan.  U lar  ham   karboksil  guruhining  soniga  k o 'ra   bir,  ikki  va  k o 'p  
asosli  b o 'lad i.
Bir  asosli  arom atik  kislotalarning  eng  oddiy  vakili  benzoy  kislotasidir, 
uning tuzilish  form ulasi  C
6
H
5
C O O H .  U  antiseptik  xossaga  ega  bo'lganligi

uchun oziq-ovqat sanoatida va tibbiyotda foydalaniladi.  Benzoy kislotaning ko‘p 
qismi  benzoil  peroksid b o ‘lib,  u  har xil  bo'yoqlar va turli  organik m oddalar 
tayyorlashda  ishlatiladi.
S anoatda benzoy  kislota toluolni  oksidlab olinadi:
C H
3
  +  

0
 
------ ►  
- O H   +  
H jO
toluol 
benzoy  kislota
Benzoy kislota  kimyoviy xossalariga k o 'ra alifatik kislotalarga o'xshaydi. 
A m m o  sirka  kislotaga  nisbatan  uning  kislotalik xossalari  kuchliroq,  chunki 
fenil  radikalining  elektronakseptorlik  t a ’siri  natijasida  —C O O H   guruhdagi 
vodorod  faollashgan.  M asalan,  u  ishqorlar t a ’sirida tuz  hosil  qiladi:
C
6
H 5C O O H   +  
N a O H  
-------- ►  
C
6
H 5C O O N a  
+  
H 20
Spirtlar bilan  reaksiyaga  kirishib,  murakkab  efir hosil  qiladi:
C
6
H 5C O O H  
+  
H O C
2
H
5
  ■*— +■ 
C
6
H
5
C 0 0 C
2
H
5
  +   H 20
benzoy  kislota 
etil  efiri
U ning hosilasi  o-sulfobenzoy kislota shakardan  300  m arta shirin  bo'lgan 
saxarinni  sintez  qilish  uchun  m uhim   xomashyodir.  Saxarin  1879-  yilda 
tasodifan  kim yogar olim   tom onidan yaratilgan,  1900-  yildan boshlab sanoat 
miqyosida ishlab chiqarilmoqda.  Saxarin oziq-ovqat sanoatida shirin pishiriqlar 
tayorlashda ishlatiladi:
0
1
C O O H  
^ Ч ^ - С ч
+  
N H
3
 
------ „  
Ю
Т  
/ N H
S 0
2
0 H
0
 -  sulfobenzoy 
О 
О
kislota 
saxarin
T ab iatd a  benzoy  kislota,  asosan,  bog'langan  holatda  uchraydi.  U ning 
hosilasi  g ip p u r  kislota benzoy  va  am inosirka kislotalarining  qoldiqlaridan 
iborat:
( 0 ) - C O  -  N H  -  C H
2
 -  C O O H
p a r a - A m i n o b e n z o y  k i s l o ta s i.
  p-Am inobenzoy kislotaning etil efiri  anestezin 
nomi bilan  m a ’lum , u tibbiyotda og'riqsizlantiruvchi  (anestezirlovchi) vosita 
sifatida ishlatiladi.

"
 
'  
©с:
o-Oksibenzoy  (salitsil)  kislotasi:
-О Н
Salitsil  kislotasi  kristal m odda,  suyuqlanish harorati  159°C.  Sovuq suvda 
qiyin eriydi.  Sanoatda salitsil kislotasi ko‘p  m iqdorda quruq natriy fenolyatga 
bosim   ostida  uglerod(IV)  oksidi  ta ’sir  ettirib  olinadi:
ONa 
+ C 0
2
 
^ \ ^ O H  
+  HCI 
0 H
130°C 
COONa  -N aC l 
COOH
Salitsil  kislotaning  hosilalari  tibbiyotda  keng  ishlatiladi.  Atsetilsalitsil 
kislotasi — aspirin (issiqlikni  pasaytiruvchi vosita sifatida) va salitsil  kislotaning 
fenil efiri-salol  (ichak kasalliklarida dezinfeksiyalovchi  vosita sifatida).
^ X O O H  
^
^
-
0
^(
0
)
^ ^
0
-C -C H
3
 
^ ^ O H
О 
salitsil  kislo tan in g   fenil
atsetilsalitsil  kislota 
efiri  (salol)
(asp irin )
I k k i   a s o s l i   a r o m a t i k   k a r b o n   k i s l o t a l a r
Benzol  qatoridagi  ikki  asosli kislotalarning uch xil  izom eri  m a ’lum : 
o r to -  
fenilendikarbon  (ftal  kislota),  р яга-fenilendikarbon  (tereftal)  va 
m e t a -  
fenilendikarbon  (izoftal)  kislotalari:
COOH 
COOH
^ ч : о о н  
^ - ^
cooh
COOH
ftal  k islo ta 
te re fta l  kislo ta 
izo ftal  kislo ta
F t a l   k i s l o t a .
  Kristall  m odda,  suyuqlanish  haroratidan  yuqori  h aroratd a 
qizdirilganda  (200-230°C)  bir  m olekula  suv  yo‘qotib,  ftal  angidridiga  ay­
lanadi:

©с
СООН 
- Н20
СООН 
200-300°С
о
ftal  angidrid
ftal  kislota
Ftal  kislota,  odatda,  naftalin  yoki  o-ksilolni  katalizatorlar  (m olibden, 
vanadiy  yoki  krem niy  oksidlari)  ishtirokida  yuqori  h aroratda  oksidlab  oli­
nadi:
R eaksiyadan  ko‘rinadiki,  hosil  bo'lgan   ftal  kislota  tezda  o ‘zidan  bir 
m olekula suv yo'qotib, ftal angidridga aylanadi.  Ftal angidridga am m iak ta ’sir 
ettirilsa,  ftalim id  hosil  bo'ladi:
F talim id  -  b o'y oqlar  va  turli  boshqa  organik  birikm alar  sintezi  u ch u n  
m uhim   dastlabki  xom ashyo  hisoblanadi.
T e r e f t a l   ( n —f e n i l e n d i k a r b o n )   k i s l o t a .
  300°C  da  suyuqlanrriasdan,  quruq 
haydaladigan  am o rf kukun  m odda.  Etilenglikol  bilan  kondensatlanishidan 
yuqori  m olekulyar efir — polietilentereftalat hosil bo'ladi.  Polietilentereftalat 
sintetik  tola -lavsan olish  uchun  ishlatiladi:
Hozirgi  vaqtda  yengil  sanoatda  bu  polim erga  tabiiy  tola  (jun,  paxta)  va 
lavsanni  aralashtirib,  gazlam alar  tayyorlanm oqda.
Tereftal  kislota sanoatda  n-  ksilolni  160°C da bosim ostida,  katalizatorlar 
(m arganets  yoki  kobalt)  ishtirokida  havo  kislorodi  bilan  oksidlab  olinadi:
-2 C 0 2;  -H20  
COOH 
- H20
ftal  kislota
+  [O]
COOH
naftalin
О
C = 0
C = 0
ftalimid
+  30:
n-ksilol

Kislotalarning muhim  vakillari
C h u m o li k i s l o t a
 H —COOH.  Rangsiz, o 'tk ir hidli,  100,5°C da qaynaydigan 
suyuqlik.  Suv bilan yaxshi  aralashadi.  Sanoatda chum oli  kislota  uning natriyli 
tuzidan  quyidagicha  olinadi:
125-150°C.  5-10  10s  Pa
C O   +  N a O H  
----------------------------------*■ 
H -   C O O N a
2 1 1 - C O O N a  
+  H .S O j 
------- ►
 
H - C O O H  

N a
2
S 0
4
c h u m o l i   k is lo ta
Chum oli  kislota boshqa karbon  kislotalardan  farq qilib,  K M n 0 4,  C rO , va 
Ag20  ta ’sirida oson oksidlanadi,  natijada karbonat angidrid va suv hosil bo'ladi.
q iz d iris h
H - C O O H  
+  A g20  
-----------------►
 
2  A g 

H20  

C 0
2
C hum oli  kislota  va  uning  tuzlariga  konsentrlangan  sulfat  kislota  ta ’sir 
ettirilganda,  uglerod(II)  oksidi  va  suvga  parchalanadi:
H
2
S 0
4
H  -  C O O H  
--------- * 
C O  

H20
Chum oli  kislota organik sintezda,  to'qim achilik,  ko'nchilik sanoatlarida, 
tibbiyotda va boshqa sohalarda keng ishlatiladi.
S i r k a   k i s l o t a
  C H ,C O O H .  0 ‘tkir  hidli,  rangsiz  suyuqlik  118,5°C  da 
qaynaydi.  Suv bilan istalgan  nisbatda aralashadi,  +16,6°C dan past  haroratda 
muzga o'xshash  kristallarga aylanadi.
Sirka  kislota  olishning  asosiy  sanoat  usuli  atsetilendan  olinadigan  sirka 
aldegidini  m a rg a n e ts  k a ta liz a to rla ri  ish tiro k id a   havo  k islo ro d i  b ilan  
oksidlashdan  iborat:
И2°  
o  
o 2 
о
HC = CH  ----------- ►
  С Н з - С ^  
------ ►
 
CH
3
-C C ^
etin 
Hg+2;  H+ 

O-H
etanal 
etan  kislotasi
Sirka kislota tuzlari  — atsetatlar kimyo sanoatining turli sohalarida ishlatiladi. 
T em ir,  am m oniy  va  xrom   atsetatlari  to 'q im ach ilik   sanoatida  ohorlovchi 
(xurush)  sifatida,  m is(II)  asosli  atsetati  (yar-m edyanka)  b o 'y o q   sifatida 
ishlatiladi.  Sirka  kislota tuzlaridan  ko ‘proq ishlatiladigani 
q o ' r g ' o s h i n   q a n d i  
deb  ataluvchi  q o 'rg 'o s h in   atsetatining  k ristallo g id ratid ir  [ ( C H
3
C O O
) 2 
P b ’3H 20   ];  bu  tuz  zaharli  bo'lishiga  qaram asdan  oq  belila  olishda  keng 
ishlatiladi.  Sirka kislotadan  oziq-ovqat sanoatida go'sht va baliq m ahsulotlarini 
konservalash, kimyo sanoatida murakkab efirlar, sirka angidridi, sintetik atsetat 
tola,  xushbo'y  m oddalar va  erituvchilar  olishda  ham   foydalaniladi.

B e n z o y   k i s l o t a
  C6H 5COOH.  121,5°C  da  suyuqlanadigan  hidsiz  kristall 
m odda,  oson  sublim atlarnadi.  Sovuq  suvda  yom on,  issiq  suvda  esa  yaxshi 
eriydi,  organik  erituvchilardan  spirt  va  efirlarda  ham   yaxshi  eriydi.  Benzoy 
kislota tabiatda peruan va toluan maJhamJari tarkibida, ayniqsa, benzoy smolasi 
tarkibida bog'langan  holda uchraydi.  Benzoy kislota antiseptik xossaga ega 
bo'lgani uchun farmatsiyada surtm a dorilar tayyorlashda ishlatiladi.  Sanoatda 
bo'yoqlar sintez qilishda, oziq-ovqat mahsulotlarini  konservalashda ishlatiladi. 
Tibbiyotda benzoy kislota tuzi  — natriy benzoat  katta  ahamiyatga ega.
N a t r i y   b e n z o a t
 C6H 5COONa.  Bu tuz sof benzoy kislotaga nisbatan shilliq 
pardalarga  kuchli  t a ’sir  etm aydi.  U ndan  tibbiyotda  balg'am   ko'chiruvchi, 
revmatizmni  davolovchi va siydik haydovchi  vosita sifatida ishlatiladi,  bundan 
tashqari  tibb iy o td a  ishlatiladigan  b a ’zi  bir  q o 'sh   tu zlarni  olishda  ham  
qo'llaniladi.
T a y a n c h   i b o r a l a r
Karbon kislotalar.  Karbon  kislota tuzlari.  G rinyar va  nitril  sintezi.  M alon 
efiri.  Karboksil guruhi qutblanishiga radikallarning t a ’siri.  Q ahrabo angidridi.
a ,- to 'y in m a g a n   k a rb o n   k islo ta la r.  Y u q o ri  m o le k u ly a r  to 'y in g a n   va 
to'yinm agan yog'  kislotalari  (palm itin, stearin,  m argarin,  olein,  linol,  linolen 
kislotalar).  M alein  va  fum ar kislotalari,  m alein  angidridi.  A rom atik  karbon 
kislotalari.  Sulfobenzoy kislotalari.  Saxarin.  Salitsil  kislota. Aspirin (atsetilsalitsil 
kislota).  Salol, 
orto-,  m eta-,  p a ra -
ftal  kislotalari.  Lavsan  sintetik  tolasi 
(polietilen tereftalat).  Q o'rg'oshin atsetati  kristallogidrati  (qo'rg'oshin  qandi). 
Benzoy kislotasi  va uning hosilalari  (peruan va toluan  m alham i).
N a z o r a t   s a v o l l a r i
1.  Karbon  kislotalarining um um iy form ulasini  yozing.
2.  Karbon  kislota tarkibidagi  karboksil guruhining elektron  tuzilishini  va 
tarkibiy  qism larini  ko'rsatib  bering.
3.  Bir  va  k o 'p   atom li  spirtlar,  fenollar  va  karbon  kislotalar  tarkibidagi 
gidroksil  g u ru h   vodorodining  harakatchan lig i  va  reaksion  qobiliyatini 
taqqoslang.
4.  Karbon  kislotalari  tarkibida  ichki  va  molekulalararo vodorod  bog'lari 
uchraydim i?  Fikringizni  m isollar  bilan  isbotlang.
5.  Karboksil guruhi  bilan bog'langan  radikal tabiati  va tuzilishi  vodorod 
atom ining  harakatchanligiga ta ’sir etadim i?
6
.  Quyidagi  karbon kislotalarini  ratsional va xalqaro nom enklatura buyicha 
nomlang:

a) H-COOH 
b)CH
3
-CH
2
-CH2- CH-COOH 
d) CH
3
 -  С -  COOH
C H j 
C H
3
7  С Н ,—C H j—C H
2
—C H j—C O O H   form ula  bilan  ifodalanadigan  karbon 
kislotaning barcha izomerlarini  yozing va  nomlang.
8
.  Quyidagi  karbon  kislotalarining  tuzilish  form ulalarini  yozing:  a)  2- 
m etilpropan  kislota;  b)  2,3  -dim etilbutan  kislota;  d)  3 -m etilp entan  kislota;
e)  izom oy  kislota;  f)  izovalerian  kislota.
9.  a)  b u ta n o l-1 ,  b)  2 -m e tilb u ta n a l,  d)  b u ta n o n ,  e)  p e n ta n o n - 3  
oksidlanganda  qanday kislotalar hosil  bo‘lishini  reaksiya tenglam alari orqali 
ifodalang.
10.  Sirka  kislotasini  etil  spirtidan,  1,1,1-trixloretandan,  m etilxlorididan, 
etilendan  olish  usullarining reaksiya  tenglam alarini  yozing.
11.  Nega  bir  atom li  spirtlar ishqor  bilan  reaksiyaga  kirishm aydi,  karbon 
kislotalar  osonlik  bilan  tuz  hosil  qiladi?
12.  U chta ikki  asosli  karbon kislota form ulalarini yozing va  nom lang.
13.  Quyidagi  reaksiya  tenglam alarini  yozing,  dastlabki  va  olingan 
m ahsulotlarni  to ‘g ‘ri  nomlang:
a)  CH
3
-CH2-COOH  +  CH3OH 
----- ►
b)CH3-COOH  + 
Br
2
 
----- ►
d) CH
2
 = CH-COOH  + 
HCI 
----- ►
e) H-COOH 

C
2
H5OH 
----- ►
14.  Olein  kislotasining  a)  vodorod;  b)  brom ;  d)  suv;  e)  glitserin;  bilan 
reaksiya tenglam alarini yozing va  olingan  m ahsulotlarni  nom lang.
15.  Quyidagi juftlik  kislotalarning qaysi birlari  metallar bilan oson reaksiyaga 
kirishadi:
a)  sirka va xlorsirka kislota,
b)  propion  va  chum oli  kislota,
d)  cx-xlormoy  va y-brom valerian  kislota.
16. 
6
 gramm  sirka kislota necha litr  (n.sh.da) xlor bilan reaksiyaga kirishib, 
xlorsirka  kislotani  hosil  qiladi?
17.  10 mol  m etakril  kislota polimerlanib,  70  % unum  bilan organik shisha 
hosil  qildi.  O lingan shaffof m oddaning m assasini  aniqlang.
18. 
Tereftal  kislota  va  ikki  atom li  spirt  —  propand iol-1 ,3   orasidagi 
polikondensatlanish reaksiya tenglam asini  yozing.
19.  Arom atik m ono- va  dikarbon  kislotalar qanday usullar bilan  olinadi? 
Reaksiya tenglam alarini yozing.

20. Qahrabo kislota bilan ikki mol etil spirtining o ‘zaro reaksiya tenglamasini 
yozing.
21.  Akril  kislotaga  a)  vodorod brom idi, b)  etil  spirti,  d)  m o ‘l  miqdordagi 
o'yuvchi  kaliy t a ’sir ettirilganda nim alar hosil  b o ‘lsdi?  Olingan birikm alarni 
nom lang va reaksiya tenglam alarini tuzing.
22.  Yuqori  m olekulali  karbon  kislotalari  qanday olinadi?
23.  Linol  va  linolen  kislotalari  glitserin  bilan  reaksiyaga  kirishsa,  nim a 
hosil  b o ‘ladi?
24.  Salitsil  kislotasining  etil  spirti  va  sirka  kislotasi  bilan  reaksiya 
tenglam alarini  tuzing.  O lingan  m ahsulotlarni  nom lang.
25.  Benzoy kislotaning qanday hosilalari tibbiyotda ishlatiladi?
26.  To'yingan ikki asosli  karbon kislotalari qizdirilganda qanday m oddalar 
hosil  b o ia d i?
27.  Karbon kislotalarining kundalik turmushda ishlatiladigan qanday muhim 
hosilalarini  bilasiz?
A d a b i y o t l a r
1.  Грандберг И .И .  Органическая химия,-  М осква.-  “Д р о ф а”,-  2002.- 
С. 357-392.
2.  Pirm uxam edov  I.  Organik  ximiya.-  T oshkent.-  “ M ed itsin a” 
1987.- 
206-240-  betlar.
3.  Вивю рский  В.Я.  В опросы,  упраж нения и задачи  по органической 
хим ии  с  ответам и  и  р еш ен и я м и ,-  М осква.-  “ В ладос” ,-  С.  63-69.
KARBON  K ISLO TA LA R N IN G   H O SILA LA R I 
MURAKKAB 
EFIR LA R
K arbon  kislota  tarkibidagi  gidroksil  guruhini  spirt  qoldig'i  bilan  —  RO- 
alm ashingan  hosilalariga m urakkab efirlar deyiladi.  O datda,  m urakkab efirlar 
karbon kislotalariga kislotali m uhitda spirt ta ’sir ettirib olinadi.  Reaksiya qaytar 
bo'lgani  u chun  reaksion  m ahsulotdagi  hosil  bo'lgan  suv  haydab  turilishi 
lozim.  Spirtlar kislotalarga nisbatan ularning galogenangidridi yoki angidridlari 
bilan  oson  reaksiyaga  kirishadi:
H*
R-COOH 

R‘-O H 
--------►
 
R-COOR
1
 

H20
R'-OH
R -C O O H  

SO C l
2
---------►
  R-COC1 
---------►
 
R -C O O R
1
 

HCI

+  SO Cl
2
 
+  C2HjO H
(C H ,),C -C O O H  
---------►
 
(C H
3
)
3
C -C 0C 1 
 

 
(С Н ,)зС -С О О С
2
Н
5
trim e tils irk a  
trim e tils irk a   k islo ta 
trim e tils irk a  
k islo ta
c h
3
- c ;
c h
, -
c
:
О 

H O -C H
3
О
s ir k a   k is lo ta  
a n g id r i d i
C H , - C ^  

C H .,-C O O H
O C H , 
sirk a   k islo ta  
sirk a   k is lo ta   m e til 
e firi  ( m e t i l a t s e t a t )
H , C ^  
О 
H , C ^  
^ O
C H - C ^  
+  H O - C H - C H i ---------- ►  
C H - C ^  
+  H C I
H ,C  
Cl 
C H , 
H ,C  
O C H ( C H
, ) 2
i z o m o y   k is lo ta  
iz o p r o p i l  
i z o m o y   k is lo ta   i z o p r o p i l
x l o r a n g i d r i d i  
s p ir t 
e firi  ( i z o p r o p i l i z o b u t i r a t )
M urakkab  efirlarning  ko‘pchiligi  m evalar,  gullarning  tarkibida  uchrab, 
u la rn in g   x u s h b o 'y   hid i  va  t a ’m in i  b elg ilay d i.  M a sa la n :  e tila ts e ta ti 
(C H
Download 24 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   35




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling