E. rasulov, U. Begimqulov

uning  tahlili  javob  beradi.
PlanK  va  Eynshteynning  Kvant  gipotezalari  Katta  energiya  sohalar­
dagi  nurlanishlar  uchun  ham  o'rinli  eKanhgi,  energiyani  Kvantlanishi, 
impulsni  Kvantlanishi,  nurlanishning  zarralari  fotonlar  eKanligi  va 
Kvant  nazariyani  Keng  energiya  sohasi  uchun  ham  o'rinli  eKanligini 
ko'rsatadi. 
Bu  diapazonda  ham  PlanK  doimiyligini  formulalarda  ishti- 
roK  etishi,  uni  universal  doimiyliK  deb  atashga  haqli  eKanligimizga 
asos  bo'ladi.
Bu  bobda  biz  yorug'ÜKning  Kombinatsion  sochilishi,  y a ’ni  y o ru g '- 
liKning  moleKulalarda  sochihshi  mavzusini  Kiritishni  ma’qul  topdiK. 
ChunKi  yorug'ÜKning  Kombinatsion  sochilishi  va  Kompton  effeKti  Kabi 
noKogerent  sochilish  fiziKasiga  bo'ysunadi  va  iKKinchidan  bu  mavzu­
ning  bu  bobda  o'tish  orqali  biz  eleKtromagnit  nurlanishni  nafaqat 
atomda,  shu  bilan  birga  moleKulada  sochilishida  ham  Kvantlanishini 
namoyon  bo'lishini  ko'rsatamiz.  Natijada  talaba  eleKtromagnit  nur­
lanishi  haqiqatan  ham  Kvant  tabiatga  ega  eKanligiga  to'la  ishonadi, 
deb  umid  qilamiz.
M avzu   qahram oni:  Artur  Kolü  Kompton  (1892-1962),  AQ SH da 
Ogayo  shtatining  Vuster  shahrida  tug'ilgan.  ChiKago,  Prinston,  V el- 
lengton  universitetlarida  ishlagan.  1923-yilda  foton  impulsga  ega  deb 
rentgen  nurlarini  moddada  sochilishini  to 'g 'r i  tushuntirib  bergan. 
Kompton  effeKti  Kashf  etilgani  uchun  Vilson  bilan  birgaÜKda  1927- 
yilda  N obel  muKofotiga  sazovor  bo'lgan.

K V A N T   F I Z I K A S I
V B O B
M a vzu :
 Y O R U G ‘LIK K V A N T I -  F O T O N N IN G  M O D D A L A R D A  
SO CH ILISH I. K O M P T O N  EFFEKTI. R A M A N  EFFEKTI
Reja:
5.1. Y o ru g iiK n in g  Kogerent va noKogerent  sochilishi.
5.2. Kompton 
effeKti haqida.
5.3. Kompton tajribasi va natijalari.
5.4.  Siljim agan  va  siljlgan  Komponentalarni  payd o  b o iis h   sa - 
bablari.
5.5. Kompton 
tajribasining KlassiK nazariyasi.
5.6. Kompton tajribasining Kvant nazariyasi. Kompton formulasi.
5.7. TepKi eleKtronlai.
5.8. Bote va Vilson tajribasi. Bote va Geyger tajribasi.
5.9. Nurlanishni moddadan o‘tishi.
5.10. Y o ru g iiK n in g  Kombinatsion  sochilishi.
5.11.  Y o ru g iiK n in g   Kombinatsion  sochilishining  KlassiK  n aza- 
riyasi.
5.12.  Y o ru g iiK n in g   Kombinatsion  sochilishining  Kvant  n aza- 
riyasi.
ADABIYOTLAR
1.  А.Н.М атвеев  «Атом ная  физика»,  М.,  Высшая  школа.  1989  г.
2.  Д.И.Блохинцев  «О сновы   квантовой  м еханики»,  М.,  Высшая 
школа,  1961  г.
3.  Г.Бете  «Квантовая  механика»,  М.,  1965  г.
4.  А.А.  Соколов,  Ю .Лоскутов.  И.М .Тернов  «Квантовая  меха­
ника»,  М.,  1962  г.
5.  Э.В.Ш польский  «Атом ная  физика»,  Том   1,  М.,  1963  г.
6.  A.H.Compton.  Phys.  Rev.  1923.  №22,  p.  405  (original  ish).
Masalaning qo‘yiUshi. 
0 ‘tgan  boblarda  nurlanish  va  yutilish  jara­
y o n larid a   y o ru g iiK n i  Kvant  tabiatga  eg a  eKanligini  ko'rdiK . 
Bu 
b o b d a  
yorug 
ÜK, 
umuman  eleKtromagnit  nurlanish  sochilish 
ja r a y o n la r id a  
ham  o'zining  disKretliK xossasini  namoyon  qilishini  Kom pton 
effeKti 
va 
yoru giiK n in g  Kombinatsion  sochilishi  Kabi  esKperimentlarni  tahlil  qil" 
ish  orqali  ko'rsatamiz.  Bu  bilan  eleKtromagnit  shKalaning  barcha  soha-

» « 1 8 *
iíi
I
b í
SI’
K V A N T   F I Z I K A S I
siga  to‘g ‘ri  Keluvchi  eleKtromagnit  toiqinlarning  nurlanish,  yutilish  va 
sochilish  jarayonlarida  Kvant  xaraKterga  ega  eKanlígi  va  bu  jarayon- 
larning  hammasida  PlanK  doimiysi 
6,6210"^ 
J s
  ga  teng  b o iib ,  o ‘zgar- 
mas  qolishi,  uni  universal  doimiyliK  eKanligidan  dalolat  berishini  k o ‘r- 
satamiz.
Katta  energiyaga  ega  b o ig a n   eleKtromagnit  nurlanishlari  (rentgen
nurlari)  Kvant  nazariyaga  bo'ysunadimi? 
E  =  h v
  munosabat  bajarila- 
dimi,  /i-doimiylÍK  o'rinlimi 
va  energiya  va  impulsning  saqlanish 
qonunlari  qanday  rol  o'ynaydi  degan  savollarga  Kompton  effeKti  va 
uning  tahlili javob  beradi,
PlanK  va  Eynshteynning  Kvant  gipotezalari  Katta  energiya  sohalar­
dagi  nurlanishlar  uchun  ham  o'rinh  eKanligi,  energiyani  Kvantlanishi, 
impulsni  Kvantlanishi,  nurlanishning  zarralari  fotonlar 
eK anligi 
va 
Kvant  nazariyani  Keng  energiya  sohasi  uchun  ham  o'rinli  eKanligini 
ko'rsatadi. 
Bu  diapazonda  ham  PlanK  doimiyligini  formulalarda  ishti- 
roK  etishi,  uni  universal  doimiyliK  deb  atashga  haqli  eKanligimizga 
asos  bo'ladi.
Bu  bobda  biz  yorug'ÜKning  Kombinatsion  sochilishi,  ya’ni  y o ru g'- 
liKning 
m oleK ulalarda 
sochilishi  mavzusini 
Kiritishni 
m a’qul 
topdíK. 
ChunKi  yorug'liKning  Kombinatsion  sochilishi  va 
Kompton  effeKti  Kabi 
noKogerent  sochilish  fiziKasiga  bo'ysunadi  va  iKKinchidan 
bu  mavzu­
ning 
bu  bobda  o'tish  orqali  biz  eleKtromagnit  nurlanishni  nafaqat 
atomda,  shu  bilan  birga  moleKulada  sochilishida  ham  Kvantlanishini 
namoyon 
bo'lishini  ko'isatamiz.  Natijada  talaba  eleKtromagnit  nur­
lanishi  haqiqatan  ham  Kvant  tabiatga  ega  eKanligiga  to'la  ishonadi, 
deb 
umid  qilamiz.
M a vzu   qahram oni: 
Artur  Kolh  Kompton  (1892-1962),  AQ SH da 
Ogayo  shtatining  Vuster  shahrida  tug'ilgan.  ChiKago,  Prinston,  V e l- 
lengton  universitetlarida  ishlagan,  1923-yilda  foton  impulsga  ega  deb 
rentgen  nurlarini  moddada  sochilishini  t o 'g 'r i  tushuntirib  bergan. 
Kompton  effeKti  Kashf  etilgani  uchun  Vilson  bilan  birgaÜKda  1927- 
yilda  N obel  muKofotiga  sazovor  bo'lgan.

K V A N T   F I Z I K A S I
b o b -
 
Y O R U G ‘LIK K V A N T I -  F O T O N N IN G   M O D D A L A R D A  
SOCH ILISHI. K O M P T O N  EFFEKTI. R A M A N  EFFEKTI
5.1.  Yorug'liK ning Kogerent va noKogerent  sochilishi
0 ‘tgan  b o b lard a  biz  y o r u g
‘
11
кп
1
 
nurlanish  (absolyu t  q ora  jism  n u r- 
lanishi  m isolida) 
va 
yutilish  jarayon larida 
(fotoeffeKt, 
eleK tron-pozitron  
juftligining  tu g ‘ilishi)  Kvant  xususiyatga  e g a   eK anligini  k o ‘rsatdÍK. 
Bu 
bobda 
y o ru g ilK n i  um um an  eleKtrom agnlt  nurlanishni  sochilish  ja ra ­
y o n la rid a  
ham   Kvant  xu su siyatga 
ega 
b o'lish in i  foton larn in g 
е1ек- 
tronda  sochilishi 
(Kompton 
effeKti)  va  y o r u g
‘lixni  molexulalarda 
so ch ilish i 
(Raman 
effeKti 
yoKi 
y o ru g iiK n in g  
Kombinatsion 
sochilishi) 
Kabi 
eSKperimentlar 
natijasini 
tahUl  etish 
orqali 
namoyish 
qilam iz.
Tarqalayotgan  yorugÜ K   toiqin in in g  eleKtr  m aydoni  modda  atom ­
lari  va  moleKulalari  tarKibiga  Kiravchi  eleKtronlarni  qo'zhatib,  uyoq- 
buyoqqa  silKitib,  haraKatga  Keltiradi.  Tebranayotgan  eleKtronlar  o ‘z 
navbatida  hamma  tomonga  nur  tarqatuvchi  iKKilamchi 
sferiK 
to iq in - 
larning  manbalari  b o iib   qoladi  va  natijada 
y o m g 'liK n in g   Kombinatsion 
sochilishi 
degan  hodisa  yuz  beradi.  LeKin,  bir  Jinsli  va  shaffof  (tiniq) 
muhitlardi 
yassi  to iq in  
tevaraK -atrofga 
sochilmasdan 
to ‘g ‘ri 
chiziq 
b o ‘ylab  tarqaladi.  iKKilamchi  barcha  to iq in la r  yihindisini  t o 'g i i   chiziq 
b o ‘ylab  bunday  tarqalishiga  sabab  ularning 
Kogeient
  eKanligi  bilan 
b o g iiid ir .  iKKilamchi  barcha  toiqin lam in g  natijaviy  t o iq in i  bitta 
to 'g 'ri  chiziq  bo'ylab  tarqaluvchi  to'lqin  hosil  qihshlari  uchun, 
ík kí- 
lamchi  barcha  manba  elementlarini  hajmi  bir  xil  va  ularning  har 
biridagi  atom-nurlatKichlarni  soni  ham  bir  xil  bo'lishi  кегак.  Bunday 
shartni  bajarilishi  uchun  muhitni  ideal  bir  jinsli  va  tiniq  bo'lishi  talab 
qilinadi.  MaKrosKopiK  nuqtai  nazardan  yorug'ÜKni  sochüishini  ro 'y  
berishiga  sabab  muhitni  nojins  eKanligidir.  Muhitni  bir  jinsligi  ozgina 
buzilgan  bo'lsa,  u  holda  sochilgan  nurlanishning  ulishi  ham  tushayot­
gan  nurlanishga  nisbatan  ancha  к а т   bo'ladi.  Yuqori 
sifatga 
ega 
bo'lgan  shisha  yoKi 
iflosÜKlardan 
yaxshi  tozalangan  suvga  tushayotgan 
parallel  nurlarga  yon  tomonga  o'tib  qaraganimizda  ularni  ko'rmaymiz, 
chunKi  yorug'ÜK  deyarli  yon  tomonga  sochilmaydi.  Shunday  qilib, 
sochilish 
muhitning 
bir  jinsli  bo'lm agan
  sohasida  r o 'y   beradi,  agar 
sohaning  o'lcham i  tushayotgan  yorug'ÜK  to'lqinining  to'lq in   uzunU- 
giga yaqin bo'lsa,  sochilish  yanada  Kuchayadi.
Tajribalardan  yaxshi  maiumKi,  hattoKi  har  xil  aralashmalardan 
juda  ham  yaxshi  tozalangan  qattiq,  suyuq  va  gaz  jismlarda  ham 
yorugiiKning  sochilishi  yuz  beradi.  Albatta,  sof  jismlardagi  yoru g'-

K V A N T   F I Z I K A S I
liKning 
sochilishi
  Kuchsiz,  leKÍn  shunga  qaram ay  u 
príntsipial
  juda 
ham  muhim  ahamiyatga  ega  b o ig a n   hodisadir.  N im a  uchun  ideal  sof 
deb  hisoblangan  moddalarda  ham  yoru giiK   sochilishi  yuz  beradi  va 
uiarda  qanday qilib  optiKaviy nojinsÜKlar hosil  b o ia d i?
Ideal  sof  muhitning  optiK  nojinsligini  fiziKaviy  sabablarini 
1908- 
yilda 
M.  0.  SmoIuxovsKíy  koisatgan.  Muhit  moleKulalarining  tartibsiz 
issiqÜK  haraKati  tufayli  unda 
zichlÍK  iluxtuatsiyalari
  vujudga  Keladi  va 
oqibatda  sindirish  Koeffitsienti  fluKtuatsiyasi  ham  sodir  b o ia d i.  ZichliK 
fluKtuatsiyasida  yorugÜ K ning  sochilishi 
m olexulyar
  yoKi 
reley  sochi­
lishi
  deyiladi. 
M uhitning  qisilishi  yuqori  b o ig a n   holatlarda  zichÜK 
fluKtuatsiyasi,  ayniqsa,  shunda  Kuchli  b o ia d i.  Bunday KritiK  nuqtalarda 
yorugÜK ning  sochilishi  ham  intensiv  b o ia d i. 
Masalan.  efir  bilan  t o i -  
dirilgan  shisha  ampulasi  KritiK  holatga  etganda  eKranda  mutlaqo  qora 
d o g ‘  hosil  b o ia d i.
YorugiiKni  moleKulalarda  sochilishi  nazariyasini  1910-yilda  A.Eyn- 
shteyn bergan.  Biz bu  nazariya  ustida  bu  erda  to'xtalmaymiz.
R eley  sochilishining  xaraKterli  xususiyati  shundaKi,  bunda  sochil­
gan  nurning  chastotasi  muhitga  tushayotgan  nurlanishning  chasto­
tasiga  teng  b o ia d i.  Sochilishning  bunday  turini  birinchi  b o iib   reley 
aniqlagani  uchun  uni 
reley  sochilishi
 
deyiladi  va  bu  sochilish  Kogerent 
tarzda  yuz  beradi.  Shu  sababli  ham  reley  sochilishi  -  
yorng'ÜK iiing 
Kogerent  sochilishídiT.
 
Biroq  ko'p  atomli  moleKulalardan  tashKil  topgan 
muhitda  yorug'liK  sochilishi 
yuz
 
bersa,  u  holda  sochilgan  nurlanish 
speKtrida  qo'shim cha  chiziqlar-yo'ldoshlar  (satelitlar)  paydo  b o iis h i 
esKperimentlarda 
Kuzatilgan.  Reley  siljishini  speKtr  chizihi  bilan  bir 
qatorda  unga  nisbatan  siljigan  va  xira  chiziqlar  paydo  b o ia d i.  Ushbu 
hodisa 
Kombinatsion
 
yoKÍ 
siljigan  sochilish
 
deb  ataladi.  Ayrim   adabi- 
yotlarda  Kombinatsion  sochilishi  Raman 
effeKti 
deb  ham  yuritiladi. 
Kombinatsion  sochilishda  moleKulalarning  boshlang'ich  va  oxirgi  h o­
latlari  bilan  turU  Kombinatsiyada  bo'ladi  va  sochilish  jarayoni  noKo- 
gerent  b o ia d i.
Kogerent  sochilishda  tushayotgan  nurlanish  energiyaning  yuti-hshi 
va  íKKilamchi  nurlanishning  paydo  bo'lishi  orasida  yorug'liK  fazasini 
o'zgartiruvchi  hech  qanday  jarayon  bo'lmaydi.  NoKogerent  sochilishda 
esa,  aKsincha,  yutilishi  va  sochilishi  orahg'ida  faza  o'zgarishi  sodir boiadi. 
Shuning  uchun  ham  yorug'ÜKning  Kombinatsion  sochilishi  noKogerent 
sochilishdir.
Kom pton 
effeKti, 
lyuminestsensiya  va  boshqa  ko'plab  hodisaiarda 
ham  noKogerent  sochilish  jarayoni  r o 'y   beradi.  Bu  bobda  Kompton 
effeKti 
va  Raman 
effeKti, 
Keyingi  boblardan  birida 
esa 
lyum inetsensiya 
hodisasi  bilan  tanishamiz.
Kompton  effeKti  va 
Raman  effeKtidagi  noKogerent  sochilish  jara- 
yonlarining  mexanizmi,  mohiyati 
va  fiziKaviy  sabablarini  faqat  Kvant 
fiziKa  tassavuri  doirasidagina  turib  tushuntirish 
mumKin.  Bu  hodi­
salarni  Kvant  tahlili  yana  bir  bor  eleKtromagnit  nurlanishi  sochilish
89

K V A N T   F I Z I K A S I
jarayonlarida  ham  disKret  xaraKterda  eKanligini  Isbotlaydi. 
DemaK, 
yuqoridagi  gaplardan  biz  eleKtromagnlt  to'lqinlari  nurlanish,  yutilish 
va  sochilish  jarayonlarida  Kvantlanish  xususiyatiga  ega  degan  tushun­
chaga  Kelamiz.  O uyida  Kompton  effeKti  bilan  tanishamiz.
5.2. Kompton effeKti haqida
EleKtromagnit  nurlanishni  KorpusKulyar  xususiyatga  ega  exanligini 
tasdiqlovchi  hodisalardan  yana  biri  Kompton  tajribasidir.  MazKur 
tajribada  fotonlar  bilan  eleKtronlarning  o'zaro  to'qnashuvi 
Katta 
ener- 
giyalarda  o'rganildi.  Kom pton  turh  yo'nalishda  sochilgan  rentgen  nur­
larini  o'lchash  bilan  bir  qatorda  sochilgan  nurning  to'lq in   uzunligini 
o'ichashga  muvaffaq  bo'ldi.
EsKperim entning  natijalari  energiya  v a  im pu lsn in g  saqlanishi  q o ­
nunlari  fotonlar  v a   eleKtronlar  uchun  o 'rin li  eKanligini  to 'la   tasdiqladi, 
chunKi  b u   tajribada  foton  im pulsi 
ham 
o 'lc h a n g a n   edi. 
Shu 
bilan   birga 
b u   tajriba  fotonning  en ergiyasi  va  im pulsini  chastotaga  bo g 'liq Ü K  
form ulasini  n aq ad ar  t o 'g 'r i  eKanllginl 
ham 
isbotladi. 
Kom pton 
form u - 
lasida 
h
 
doimiyllKni  paydo  bo'lishi 
esa  foton -eleK tron   to'qn ash u vi 
Kvant  xaraKterga  e g a   eK anligini  ko'rsatdi. 
h
  ni  eleKtrom agnlt  speKtri 
shKalasini  barcha  sohalarida  r o 'y   b e rad iga n   hodisalarida  ishtiroK  etishi 
u n in g   universal  doim iyliK  eK anligidan  x a b a r  beradi. 
h
 
ni  IssiqliK 
nurlanishi  jarayonida,  fotoeffeKt  va 
Kompton 
effeKtida  p a y d o   bo'lish i, 
albatta,  o d d iy  
hol 
em as  edi.  b u   m iK roolam dagi  barch a  jarayo n lar  Kvant 
h odisalar  eKanligini 
ko'rsatar  va 
ularni  tushuntirish  uch u n   Kvant 
nazariya  yaratilishi  кегак  eKanllginl  taqozo  etadi.
5.3. 
Kompton tajribasi va natijalari
1922-23-yillarda  Artur  Kompton  rentgen  nurlarining  bir  qator 
moddalarda  sochilishini  Kuzatdi  va  o'rgandl.  Kom pton  turli  yo'nalishda 
sochilgan  Rentgen  nurlarini  o'rganish  bilan  bir  qatorda  ularning  t o 'l­
qin  uzunliKlarini  ham  o'ichadi.
Komptonning  energetlK  qurilmasi  5.1-rasmda  Keltirilgan.  rentgen 
trubK asi-r 
ni 
Katodidan 
chiqqan  eleKtronlar 
K atod  
va 
a n o d   (an tiK atod ) 
orasiga  qo'yilgan   50  k V   potensial  ayirma  yordamida  tezlashtirüadi. 
AntiKatod  -   A K   ga  Kelib  tushgan  eleKtronlar  unda  tormozlanadi  (to 'x ­
tab  qoladi).  KlassiK 
eleKtrom agnlt  nazariyaga 
binoan 
eleKtronlarning 
tormozlanishi 
natijasida  eleKtromagnit  nurlanish  hosil  bo'ladi  (bu 
narlanish  1895-yilda  birinchi  bo'lib  Kondrad  Rentgen  tomonidan 
kuzatilgani  uchun  rentgen  nuri  deb  ataladi).  AntiKatod  molibdendan 
qilingan  bo'lib,  undan  chiqqan  rentgen  nurlarining  to'lq in   uzunligi
0,46A  ga  teng  bo'lib,  molibdenning 
Ka  -
  chizihi  deyiladi  va  uning 
energiyasi  taxminan  20 
k
V
 dir.

5. í-rasM.
 
KoMpton 
effeK tin in g  KUzatish  q urilm asi.
r-trubK ani  shisha  q o b ig 'id a n   o 'tg a n   rentgen  nurlari  Kolhm ator  (K) , 
diafragm a  ( D)
 
va  filtr  ( F)
 
yordam ida  tozalanadi  va  sochuvchi  m o d d a   -  
grafitga  (nishon)  yo'naltiriladi.  K   -   Kollim ator  bir  xil  to 'lq in   uzunliKKa 
ega  b o 'lg a n   birlam chi  rentgen  nurlarni  o 'z   tirqishidan  o'tKazadi,  D   -  
diafragm a  esa  KeraKsiz  nurlarni  nishonga  o'tKazm aydi.  F  -   filtrdan  o 't ­
gan  nurlarni  bir  xil  to 'lq in   uzunhK 
ka  e g a   b o 'lg a n i  u ch u n   d eyarli
monoxromatiK  nurlar  hisoblanadi.  Grafitdan  sochilgan  nurlar  speKtro- 
metrda  qayd  qilinadi.  SpeKtrografni  asosiy  elementlari  tajriba  vaqtida 
tebranuvchi 
K r -
  Kristalldan va 
F P   -
  fotoplastinKa  dan  iborat.  SpeKtro- 
metr  birlamchi  nurga  nisbatan  9  burchaK  ostida  joylashtirilgan.  Trub- 
Kani  siljitish  yoKi  burish  orqali  sochilish  burchagini  o'zgartirish 
mumKin.  Grafitdan  0  burchaK  ostida  sochilgan  rentgen  nurlari  speKtro- 
metrning 
K   -
  plastinKasiga  Kelib  tushadi  va  uni  tebratadi. 
K
  -   plastin- 
Kadan  qaytgan  nurlar 
F P
  da  qayd  qilinadi.  PlastinKadagi  qorayish 
chiziqlarini  o'rniga  qarab  cp  -   siljish  burchagi  aniqlanadi.  Kristalldan 
rentgen  nurlarining  sochilishi 
B regg  V u lf formulasi
  deyiladi,  y a ’ ni
2dsin(p =  nÁ,  n =  1,2,3,... 
(5.1)
bunda  d  -   Kristall  doimiysi,  n  -   qaytgan  nurlar  maKsimumlarining 
tartibi,  (p  -   siljish  burchagi.  Shunday  qilib  fotoplastinKadagi  qorayish 
chiziqlarning  o'rn iga  qarab  cp  va  (5.1)  formula  yordamida  sochilgan 
nurning  to'lqin  uzunligi 
X
  hisoblanadi.  0  -  burchaKni  o'zgartirish  bilan 
Kompton  turli  yo'nalishdagi  grafitdan  sochilgan  rentgen  nurlarini 
o  Ichadi.  Sochilgan  rentgen  nurlarning  intensivligi  ionizatsion  Kamera 
yordamida  aniqlanadi.
MazKur  esKperimentda  turh  0  burchaKda  o'lchangan  sochilgan 
rentaen  nurlarining 
6
  ga  bog'liqüK  grafigi  5.2-rasmda  tasvirlangan.
91

K V A N T   F I Z I K A S I
5.2-rasm.  Sochilgan rentgen nurlarining  spektri.
5.2.
-rasmda  grafitda  sochilgan  rentgen  nurlarining  speKtri 

 
burchaK  bilan  0  burchaK  orasida  b o g ian ish   mavjud)  burchaK  bo'yicha 
tasvirlangan.  Abssissa  o'q id a  
(p 
burchaKning  qiymatlari  Keltirilgan. 
Ordinata  o ‘qi  esa  sochilish  speKtrining  intensivligini  xaraKterlaydi. 
5.2- 
rasmda  tasvirlangan  grafiKlardagi  sochilish  speKtrining  intensivligi 
iKKita  maKsimumdan  iborat.  Ordinata  o'qiga  yaqin  b o 'lg a n   nur  speK- 
trining  maKsimumi 
siljimagan  Komponenta
  deyiladi,  chunKi  barcha  sil­
jish  burchaKlari  uchun  u  bitta  siljish  burchagi,  y a ’ni  bitta  to'lqin 
uzunÜKka  ega.  Odatda,  bu  Komponentaga 
birlamchi  nurlanish  speKtri 
ham  deyiladi.  O 'n g   tomonda  joylashgan  maKsimumni  sochilgan  speK- 
trining 
siljigan  Komponentasi
  deyiladi,  chunKl  u  sochilish  burchaKla- 
riga  mos  ravishda  o'zgradi.
Sochilgan  rentgen  nurlanishida  sochilayotgan  nurlanishning  t o 'l­
qin  uzunligidan  farqli  b o'lgan   to'lqin   uzunliKdagi  nurlanishning  hosil 
bo'lishi  Kompton 
effeKti 
degan  nomni  oladi.
5.2-rasmdagi  A  
g ra fix  
to'lq in   uzunligi 
kf¡  =
  0,71  (£=20 
k e V )
  ga 
teng 
bo'lgan  
birlamchi  nurlanishni 
xaraKterlaydi. 
V,  S,  D 
grafiKlarda 
esa 
0 =  45”, 
90° 
va  135°  dan 
sochihsh  burchaKlari  uchun 
sochilish 
speK - 
trining  intensivligini  xaraKterlaydi.
5.2 -rasm d agi 
grafiKlami 
m anzaiasiga  q ara b   Kom pton  tajribasiga 
q u y id a g i  natijalar  berish  mumKin:
92