Anorganik kimyo


Download 5.87 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/61
Sana26.09.2017
Hajmi5.87 Mb.
#16581
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   61

S,  C a S ,  A1

2

S 3), 

selenidlar,  telluridlar,  nitridlar  (N a

3

N ,  C a

3

N 2,  A JN ),  fosfidlar 

(N a

3

P ,C a

3

P,,  A1P),  arrenidlar,  antim anidlar,  karbidlar  (N a

4

C, 



C aC 2,  A1

4

C 3),  silitsidlar  (N a

4

Si,  C a

2

Si,  Al

4

S i3),  boridlarva  hoka- 

zolar  deyiladi.

Barcha  m etallm aslar  vodorod  bilan  birikm alar  hosil  qilib, 

ular  uchuvchan  birikmalarga  kiradi  (H 20   va  H F   dan  tashqari). 

Inert  gazlarning  vod o rod li  birikmalari  olin m a ga n .  V od orod li 

birikm alam ing  xossalari  juda  har  xil.  C H 4,  S iH

4

  suvda  yo m o n  



eriydigan  inert  m oddalar.  N H 3,  P H

3

  kislotalarda  eriydigan  asos 



xossalariga ega b o ‘lgan birikmalar.  H

2

0 ,   H

2

S,  H

2

Se,  H 2Te qatorida 



vodorodli birikmalaming  kislotalik xossalari ortib  boradi.  H F ,  HCI, 

H Br va  HI  qatorida ham   eng  kuchli  kislota H I  hisoblanadi.

M etallm aslar  kislorod  bilan  oso n   birikadi.  M etallm aslardan 

galogen lar kislorod  bilan  t o ‘g ‘ridan  t o ‘g ‘ri  birikm aydi.  M asalan, 

azotn in g  oksidlari ju d a  k o ‘p,  ularning  ich id a   azot bilan  kislorod 

t a ’siri  orqali  faqat  N O   olin a d i.  Q olgan   oksidlar  esa  bilvosita 

usullar  yo rd am id a  o lin a d i.  O datda,  m etallm aslarn in g  oksidlari 

kislotali  tabiatga ega.  A zot oksidlaridan N

2

0 ,   N O   inert oksidlarga 



kirsa,  N O ,,  N

2

0 3,  N

2

0

5

  kislotali  oksidlardir.  M etallm asn in g 



oksidlan ish darajasi  qancha yuqori  b o ‘lsa,  u n in g  kislotali  xossasi 

yuqori  b o ‘ladi.

Inert gazlar (nodir gazlar) ham  metallmaslar qatoriga kiritiladi. 

Bu  elem entlar  atom in in g  tashqi  qavati  elektronlari  tugallangan. 

G eliy atomining tashqi qavatida ikkita elektron,  qolgan inert gazlarda 

esa sakkiztadan  elektron bor. Yaqin vaqtlargacha ham   inert gazlar 

elektron bermaydi va olm aydi deb qaralar edi.  Lekin hozirgi paytda 

inert  gazlar kim yosi juda  rivojlanib  ketdi.

M e ta llm a s la r aso sid agi biogen e le m e n tla r.  M etallm aslarning 

asosiy fizik-kim yoviy xossalari,  fiziologik,  patologik  roli  ularning 

davriy jadvalda joylashgan o'rniga bog'liq.  Elementlarning guruhida 

ularning  atom   yadro  zaryadi  ortishi  bilan  zaharli  bo'la  boradi  va 

organizmdagi miqdori  kamayadi. Atom va ionlarning radiusini keskin 

ortishi,  atom ning murakkab elektron konfiguratsiyaga ega  bo'lishi 

uning erishini  yom onlastirib,  organizm  tom onidan z a if o'zlastiri- 

lishiga sabab bo'lsa kerak.

Birinchi  s-,  ikkinchi va uchinchi davr p-elem entlari  vodorod, 

uglerod,  azot,  kislorod,  fosfor,  oltingugurt,  xlor m akroelem entlar 

qatoriga  kiradi.  Ular  hayo tiy  zarur  elem entlardir.  Bor,  ftor, 

m ishyak,  selen va brom fiziologik aktiv elem entlar qatoridan o'rin 

olgan.

IV  A   guruh  elem entlari  har  xil  elem entlar  bilan  bog'langan 

holda biomolekulalar tarkibiga kiradi.  Uglerod polim er birikmalarda 

vodorod,  kislorod,  azot,  oltingugurt,  selen  ,  yod bilan  bog'langan.

V  A   guruh  elem entlari  biom olekulalarda  azotning  vodorod, 

uglerod  va boshqa elementlar bilan bog'langan holatda mavjud.

VI  A  guruh  elem entlarining  biom olekulalarda  o'zlari  bir-biri 

bilan bog'lanishlari  m a’lum.  K islorodning  О—H ,  О—C,  O — M e, 

О— P,  0 —0   bog'lanishlari  uchraydi.  Kislorod  oltingugurt  va 

selendan  fizik-kim yoviy xossalari jihatidan  keskin  farq  qiladi.

V II  A  guruh  elem en tla rid a n   brom   va  xlor  o r g a n izm d a  

gidratlangan  ionlar  holatida  uchraydi.  Ftor  bilan  yod  esa  faqat 

b o g 'la n g a n   holatd a  m avjud.  Y o d   organizm da  С — I  turdagi 

bog'lanishlar hosil qiladi.  Ftorning m etallar (Ca,  Mg va  F e)  bilan 

bog'lanishlari  ko'p.  Fizik-kim yoviy  xossalari  va  koordinatsiyaga 

m oyilligi  jihatidan  ftor  xlor,  brom   va  yoddan  keskin  farq  qiladi. 

Lekin  xlor,  brom  va  yod  xossalari  o'xshash,  shuning  uchun  ham  

ular organizm dagi  ion  alm ashinuvda  ishtirok etib,  bir-birlarining 

o'm ini  o son   egallaydi.

M etallm aslarning  fizik-kim yoviy  xossalari  va  biologik  ta’siri 

qonuniyatlarini o'lganish yangi dori moddalari yaratish va ularning 

organizmdagi xossalarini boshqarishda katta amaliy ahamiyatga ega 

bo'lishi  m um kin.

III 

A   guruh  elem entlariga  B,  Al,  G a,  In  va  TI  kiradi.  Bu 

elem entlarning  tashqi  qavatida  3  tadan  elektron  bor.  Bular  2s  va 

2p bu yerda bor tipik m etallm as.  Qolganlarining  m etallik xossalari 

kuchsiz  ifodalangan.  A lum iniydan talliyga qarab m etallik xossalar 

ortib  boradi  (43-jadval).

43-jadval

III A guruh elem entlarining asosiy kattaliklari



Asosiy kattaliklar

Bor

Aluminiy

Galliy

Indiy

Talliy

Atom  massa

10,81

26,98

69,72

114,82

204,37

Elektron  formulasi

2s22p1

3s23pr

4s24p'

5s25p'

6s26p 1

Atom  radiusi,  nm

0,091

0,143

0,139

0,166

0,171

Me3+  shartli  ion

0,02

0,057

0,062

0,092

0,105

radiusi,  nm 

Suyuql.  harorati,  °C

2075

660

29,8

156,4

304

Zichligi,  g /sm3

2,34

2,70

5,90

7,31

11,85

[onlanish  energiyasi, 

E ->   E+

8,30

5,99

6,00

5,79

6,11

E+  -»  E2+

25,15

18,8

20,5

18,9

20,4

E2+  ->  E3+

37,90

28,4

30,7

28,0

29,8

Yer  po‘stlog‘ida 

tarqalishi,  %

310"1

8,8

1,5  10 3

1,5-10 3

4,5-105

Bu  elem entlarning  en g  m uhim   xossalari jadvalda  keltirilgan. 

Bu  guruh  elem entlarining  m etallik  xossalari  I  A  va  IIA  guruh 

elem entlariga  qaraganda  zaifroq.  Bu  elem entlar birikmalarda  +   3 

oksidlanish  darajasini nam oyon etadi.  Faqat talliyda +1  oksidlanish 

darajasi  kuzatiladi.  Guruh bo'yicha yuqoridan pastga qarab metallik 

xossalar kuchayadi.  Bor oksidi  kislotali,  alum iniy,  galliy va  indiy 

am foter,  talliy(III)  oksidi  asosli  xarakterga  ega.

2 2 . 1 .   B o r   v a   u n in g   x o s s a l a r i



Tabiatda uchrashi.  1808-yilda Gey-Lyussak tomonidan ochilgan. 

Tabiatda birikmalar holid a uchraydi.  Bu birikmalardan  H

3

B 0

3

 — 

borat  kislota  yoki  sassolin,  N a

2

B

4

0

7

  10H 20   —  bura,  datolit  —



CaHBSiCK,  borasit  —  2M g

3

B

8

O l

5

-M gCl

2

  um um an  borni  87  ta 

minerali  bor.

Tabiatda  ^°B  (18,45%) va 

В (81,55%)  ikkita  izotopdan iborat.

Fizik  x o ssa la ri.  Bor  2  xil:  am orf va  kristall  allotropik  shakl 



o ‘zgarish  holatida  uchraydi.  A m orf bor hidsiz yuqori  suyuqlanish 

va  qaynash  haroratiga  ega,  q o ‘n g ‘ir  m odda.  U   issiq  va  elektrni 

yom on  o ‘tkazadi.

Kristall  bor qora  rangli  (suyuqlanish  harorati  230СГС,  qaynash 

2550°C  atrofida)  kristall  panjarasi  tetragonal tuzilishga ega.  Yarim 

o ‘tkazgich xossasiga ega.  B om ing tabiatda kam tarqalganligi  uning 

yadrosini  neytronlar bilan  o son   ta’sirlanishi  orqali  tushuntiriladi:

l05B  +  J,n =  ^He + ^Li

O linishi.  Bor  oksididan  m agniy  yordam ida  qaytarish  orqali 



olinadi:

B

2

0

3

 + 

3Mg 



3MgO 

+  2B

Kaliy  tetraftorboratdan  faol  metallar,  m asalan,  natriy  bilan 

qaytarish  orqali:

KBF, + 3Na = 3NaF + KF + В

4

Toza bor uning ftoridini  elektroliz qilib olinadi.  Bunda vodorod 



ham  hosil bo'ladi.  Reaksiyada borning tozaligi  99,5  %  tashkil etadi.

Eng toza bor uning  bromidini termik parchalab olinadi.  Bunda 

reaksiya vodorod ishtirokida boradi:

2BBr

3

 +  3H

2

 = 2B  + 

6

HBr 



reaksiya  1000—2000°C  tantal  simi  katalizatorligida olib boriladi.

Kristall  holatdagi  bor olish  uchun borning vodorodli  birikma­

larini  parchalash  ham  mumkin:

B

2

H

6

 = 2B + 3H

2

Ish la tilish i.  Bor birikmalari  neytronlarni  ushlab qolishi  yadro 



texnikasida  katta  aham iyatga  ega.  Ulardan  yadro  jarayonlarini 

sekinlashtiruvchi  modda sifatida qo'llaniladi.

Kimyoviy  x o s s a la ri.  Odatdagi  haroratda  bor  havo  kislorodi 



ta’siriga chidam li,  lekin  700°Cda yonadi:

Odatdagi  sharoitda faqat ftor bilan  oksidlanadi:

2B  +  3F

2

 =   2BF



Harorat  (400°C )  ta’sirida  xlor,  brom  va  oltingugurt  bilan 

ta’sirlashadi:

2B  +  3C1

2

 =   2BC1



Azot bilan  1200°C haroratda ta’sir etib,  bor nitridlarini hosil qiladi: 

N

2

  +  2B  =   2BN 



Bor am m iak bilan ta’sir etib  ham   bor nitridiga aylanadi:

2B  +  2NH

3

 =   3H

2

 +  2BN

K uchli  qizdirilganda  bor  aktivligi  barqaror  oksidlar  ( S i 0 2, 

P

2

0 5)  nisbatan  qaytaruvchi  xossalarini  nam oyon  etadi:



3 S i0

2

  +  4B  =   2B

2

0 ,   +  3Si 

Yuqori  haroratda  suv  bilan  ta’sirlashadi:

2B  +   3H20   =   B ,0 ,  +  3H



Bor ishqorlar bilan  ham   ta ’sirlashib  metaboratlarga  aylanadi: 



2B  + 2NaOH +  2 H ,0  =   2N aB 0

2

+3H



Borga  konsentrlangan va  issiq  H N 0 3,  H

2

S 0

4

  ham da  zar suvi 

ta’sir qilganida  ortoborat kislota  hosil  boMadi:

B +   3 H N 0 3 =  H;BO.,  +  3 N 0



2B  +  3H

2

S 0

4

  =   2Н.ВСҲ  +  3 S 0

B o rn in g  m e ta lla r bilan b irik m asi.  Borning metallar bilan hosil 



qilgan birikmalari boridlar deb ataladi.  Boridlar tarkibi  va xossalari 

juda xilm a xil hisoblanadi:

M„B,  M

2

B,  MB,  M,B4,  MB2,  MB6. 



d-elem entlar boridlari juda qattiq va  issiqqa chidamli  moddalar 

(2 0 0 0 — 3000°C )  va  k im yoviy  barqaror:  sirkoniy  (Z r

4

B,  ZrB, 



ZrB2);  xrom   (C r

4

B,  Cr

2

B,  CrB,  Cr

3

B4,  CrB2),  titan,  niobiy  va 



tantal bilan borning qotishm alari  reaktiv dvigatellari tayyorlashda 

ishlatiladi, ulardan gaz  trubinalari  tayyorlanadi.  ZrB2—3040°C da 

suyuqlanadi.

G id ro b o ra tla r.  Ishqoriy va ishqoriy-yer m etallarining  tetragid- 



roboratlari ion  tuzilishli birikmalar,  ular tuzlarni eslatadi.  N a [B H 4]

-  oq kristall  modda b o‘lib,  suvda yaxshi eriydi.  Bu birikma borning 

trimetilefiri  bilan  natriy gidridi  orasidagi  reaksiyadan  olinadi: 

B(OCH3) ,+  4NaH  =  N a[BH J+  3CH3ONa 

Ishqoriy  metallardan  boshqa,  m asalan,  alum iniy  tetragid- 

roborati  [A1(BH4) 3]  kovalent  tabiatlidir.

B o rn ing  galloidli b irik m alari.  BF3-gaz  (suyuqlanish  harorati- 



127°C),  BC1

3

  (qaynash  harorati  —  12,5°C),  va  BBr

3

 suyuqlik  (qay­

nash  harorati  90°C)  va  BI

3

  qattiq  m odda  (suyuqlanish  harorati 



43°C).  BF

3

 bor oksidi va kislotali  sharoitda  C aF

2

  ta’siridan olinadi: 

B

2

0

3

 +  3CaF

2

 +  3H

2

S 0

4

 =   2BF

3

  +  3C aS0

4

 +3H 20  



Yuqori  haroratda  bor oksidiga  ko'm ir  ta’sir  ettiriladi:

B ,0

3

  +  3C  +  3C1

2

  =   2BC1

3

  +  3CO 



B F

3

  va  BC1

3

  organik  kimyoda  katalizator  sifatida  ishlatiladi. 

Borning galloidli birikmalari gidrolizga uchraydi:

BCl,  +  3H20  =   H

3

B 0

3

  +  3HC1 

Bor ftoridining gidrolizlanishidan vodorod tetraftorborat  hosil 

bo'ladi:

4BF

3

  +  3H20  =   H

3

BO, +  3H[BF4]

B orning anion k o m plek slari.  N a [B F 4]  —  natriy tetraftorborat, 



K [B F

3

OH]  —  ftorgidroksoborat,  K [B H 4]  kaliy  tetragidroftor- 



borat,  K [B F

3

H]  —  kaliy  triftorgidroborat  va  boshqalar.  Tuzilishi 



jihatdan perxloratlarga o'xshaydi.

B o rnin g   n itrid la ri  B N .  Oq  rangli  geksagonal  m odifikatsiya. 



Tuzilishi grafitga  o'xshash  va  oq  rangli.  Shuning  uchun  oq grafit 

deyiladi.  Olti  halqali  siklda  bor  va  azot  ketm a-ket  keladi.  Yarim 

o'tkazgich xossasiga  ega.

Qora rangli kristall shakl o'zgarish,  borazon yoki elbor deyiladi. 

Borazon  tetragonal  shakl  o'zgarishga  ega.  Borazon juda  qattiq va 

qattiqligi  olm osdan  qolishm aydi.  Havoda  qizdirilganda  borazon 

2000°C da oksidlanadi.  Olmos bo'lsa 900°C da yonib ketadi.  Borazon 

dielektrik hisoblanadi.

B orn ing   g id rid lari.  O linishi  va  xossalariga  ko'ra  silanlarga 



o'xshaydi.  Bor xloridiga vodorod ta ’siridan  boretan hosil  bo'ladi:

2ВС1

3

  +  

6

Н

2

 =   В

2

Н

6

 +   6НС1

b o r   e t a n   —  g a z

Bor xloridiga natriy gidridi ta ’sirida ham  boretan  hosil  bo'ladi: 

2BC1.  + 

6

NaH  =   B,H„ +  

6

 NaCl



b

Faol  boridlarning  kislotalar  bilan  t a ’siridan  bo'lsa,  boranlar 

aralashmasi  va ko'proq borbutan olinadi:

6

MgB

2

  +  12HC1  =   H2+   B

4

H

10

  +  

6

MgCl

2

  + 

8

B



borbutan

B ,H ,  ikki  yadroli  birikm a,  gaz  m od d a   (qaynash  harorati  — 

92,5°C ,  3 9 - rasm):

H



H . 

.H 



H . . . B - H .  

/ Н

> <  


С 

С





-------- 

Н 

IT  

‘ Н - В . . . Н --------

н

boretan 



borbutan

B

4

H

10

  (B H 3.  В

2

Н 4.  В Н 3)  tarkibli  birikm a  deyilishi  m um kin. 



Borbutan  18°C  da  qaynaydigan gaz:

14—0 , 177 nm---- и

39-rasm.  Boretan molekulasining tuzilishi.

B orovodorodlar  kim yoviy  faol  b o 'lib ,  havoda  o 'z -o 'z id a n  

ok sid lan ad i  va  k o 'p   issiqlik  chiqaradi  (m asalan ,  B 2H 6— 2025 

k J /m o l  issiqlik ajralsa,  C

2

H

6

 yonganda  —  1425  k J/m ol).

B orning  gidridlari  suv  ta ’sirida  parchalanib  vodorod  h osil 

qiladi:


K o‘p  borovodorodlar  q o ‘lansa  hidga  ega  va  juda  zaharli 

birikmalardir:

3Na[BHJ  +  4BF

3

 =   2B

2

H

6

 +  3Na[BF4]



Bor angidridi  ikki  xil  allotropik shakl  o'zgarish  holatida u ch ­

raydi.  Ulardan  biri  kristall  bor  angidridi  (suyuqlanish  harorati 

450°C ).  Borning  kislorod  bilan  ta’siridan  yoki  ortoborat  kislotani 

suvsizlantirish orqali olinadi. Juda  issiqqa chidam li  m odda.  Suvda 

erib  ortoborat  kislotani  hosil  qiladi:

B

2

0

3

+3H 20  =2H

3

B 0

B o rn in g   k islo ta la ri.  Ortoborat  kislota  (H



3

B 0 3)  oq  kristall 

m odda.  Ortoborat  kislota  suvda  kam  eriydi,  harorat  ortishi  bilan 

eruvchanligi ortib boradi. Juda kuchsiz kislota hisoblanadi. Odatdagi 

kislotalardan farqli  ravishda,  undan proton  ajralishi  O H -   ionlari­

ning birikishi  hisobiga bo'ladi:

B(OH

)3

  +  H20   =   H +  +[B(O H )4]- 



Juda kuchsiz kislota  20°C  da dissotsilanish  konstantasi:

К  = 6 1 0 10;  K

2

= 2 -1 0 '13;  K

3

= 2 1 0 14.  Bu  kislota  H

2

C 0

3

  va  H 2S 

dan  ham   kuchsiz.

Qizdirilganda  H

3

B 0

3

 suv ajratib  metaborat kislota  ( H B 0 2) ga 

aylanadi:

H

3

B 0

3

  ->  H B 0

2

 +  H

2

0 ; 

2 H B 0

2

 -»  B

2

0

3

 +   H20  



Agar issiq buraga sulfat kislota qo'shilsa,  ortoborat kislota  hosil 

bo'ladi:

N a ,B ,0 , +  5 H ,0  +  H

7

S 0

4

 =  4H ,B O ,l +  Na?S 0

4

2



4

7

 



2

4



 

3

3



 

2

4



H

3

B 0

3

  ni  m o'l  miqdorda  ishqor  bilan  neytrallanishda  — B— 

О— B— bog'lari va bura hosil bo'ladi:

4H

3

B 0

3

  +  2NaOH  +   3H20  =  Na

2

B

4

0

7

  10H20  



Buraning  kislotalar  bilan  ta’siridan  aw al  H

2

B

4

0

7


Download 5.87 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   61




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling