Oila psixologiyasi akadem ik litsey va k asb-h u n ar


VIII b o b. OILAVIY NIZOLAR, AJRALISH


Download 10.87 Kb.
Pdf ko'rish
bet46/72
Sana08.11.2023
Hajmi10.87 Kb.
#1756346
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   72
Bog'liq
46-Oila-psixalogiyasi-2008-y-Oquv-qollanma

VIII b o b. OILAVIY NIZOLAR, AJRALISH, 
U N IN G SABAB VA OQIBATLARI
8 . 1 . E R - X O T I N N IZ O L A R I
Oilaviy n iz o la rn in g e n g xarakterlilaridan biri bu e r va xotin 
o ‘rtasidagi n izo la rd ir. X o ‘sh, eng ezgu n iy atla r b ilan b ir-b írla- 
rin i sevib oila q u rg a n y o sh la r nega oila q u rish g a n d a n keyin 
u la rn in g o ‘z a ro m u n o sa b a tla rid a n iz o -ja n ja lla r ro ‘y b eradi? 
U la r nim a u c h u n u ru sh a d ila r? U m u m an e r-x o tin lik hayotida 
nizo larsiz, u ru sh -ja n ja lla rsiz ham yashasa boM adim i? Bu kabi 
savo llarni yana k o ‘p d a v o m ettirish m um kin.
X alqim izda b ir g a p bor: oshsiz uy boMishi m u m k in , lekin 
nizo siz uy b o lm a y d i. F a q a t, nizoning n iz o d a n farqi bor. Bu 
h a q d a quyida batafsil t o ‘x talib o ‘tam iz.
H aq iq atd an h a m ilk b olalikdanoq k o ‘plab e rta k la r eshitib, 
key in ch alik o ‘zlar¡ h a m u larn i turli k ito b lard an o ‘qib o ‘sgan 
y o sh la r o ‘zlarinin g b o ‘lajak oilaviy h ay o tlarini adekvat ta s a w u r 
e ta olishlari m u sh k u l. C h u n k i ertaklarda h a m , kinofilm larda 
h a m q a h ra m o n la r b ir-b irla rig a y etish g u nlariga q a d a r n e -n e
m ash a q q a tla rn i, z a h m a tla rn i boshlaridan k echirib, bu y o ‘lda 
d u c h kelgan q o ra k u c h la rn i yengib, 
o x ir-o q ib a td a visolga 
e rish a d ilar, e l-u y u rtg a «qirq kecha-yu qirq k u n d u z to ky berib, 
m u ro d - m a q s a d la r ig a e rish a d ila r» . D ey arli b a rc h a e rta k la r, 
film lar, ayniqsa, b iz n in g yoshlarim iz, q izlarim iz sevib to m o sh a
q ilad ig an hind film la ri, aksariyat h ollarda sh u tariqa yakun- 
lan a d i. Bunga siz la r h a m k o ‘p m artalab g u vo h boMgansiz- 
lar.
B u n dan tash q ari a k sariy at m uvaffaqiyatli o ilalard a tarbiya 
to p g a n y ig it-q izlar o ‘z o ta -o n a si oilasini, u larn in g tu rm u sh
ta rz in i, b ir-b irlarg a n isb a ta n boMgan o ‘zaro m u n o sab atlarin i va 
q a to r shu kabilarni o kz la rin in g b o ‘lajak oilaviy hayotlari uch un
ideal d eb olishadi v a u la r ham oila q u rish g an larid an so ‘ng 
o ‘g ‘il bo lalar xuddi o ‘z otasid ek va q izlarim iz o ‘z onalarid ek
«ota», «ona», «er», « x o tin » b o ‘lishni o rzu q ilad ilar. C h u n k i ular 
o ‘z o ta -o n a la ri m is o lid a , bir-birlariga n isb atan salbiy m uno -


sab atda b o ‘luv chi, bir-birlari h ila n n iz o la sh ib tu ru v ch i e r - x o tin -
la m i k o ‘rm ag an lar. M abodo b u n d a y v aziy atlar va n iz o la r y u z a - 
ga kelib q o lg u d ek b o ls a h am u la rn in g o ta -o n a la ri b u h o la tn i 
farzandlariga sezdirm aslikka h a ra k a t q ilad ilar. B undan ta s h q a ri 
o m m aviy a x b o ro t vositalari o rq ali n a m u n a v iy ahil, baxtli o ila la r
h aq id a b erib boriladigan m a te ria lla rd a h am aksariyat h o lla rd a
e r-x o tin lik m u nosabatlarini b ir y o q la m a , faqat yaxshi to m o n -
d an k o ‘rsatish a n ’analari m avjud. B u la rn in g h am m asi y o s h la r- 
d a oilaviy h ay o t haqida b ir y o q la m a ijobiy tasa v v u rla rn in g
sh akllanishiga asos b o ‘ladi.
S h u n d a y e rtak m o n an d ta sa v v u rla r, o rzu la r o g ‘ush id a o ila
q urg an y o sh lar, o ‘zlarining oilaviy h a y o tla rid a dastlabki m u a m -
m olarga d u c h kelishlari b ila n o q , u la rn in g oilaviy h a y o tla ri 
o ‘zlari k u tg an la rid e k b o ‘lm ay o tg an lig i, tu rm u sh o ‘rto g ‘ini t a n -
lashda «xato qilganligi», ular o ld in g i ( to ‘yd an oldingi) h o la tig a
nisbatan m a 'iu m darajada (a lb a tta ) «salbiy» to m o n g a o ‘z g a rib
qolganligi kabilarni «tushuna» b o sh la y d ila r. S h u n in g d ek , y o sh
o ilad a e r-x o tin la rn in g o ‘z a ro m u n o s a b a tla ri riv o jla n ish in in g
o ‘ziga xos q o n u n iy atla ri, ayn iqsa, 
y o sh o ‘zbek oilasid a u n in g
etn ik, h u d u d iy xususiyatlaridan k elib c h iq q a n h o ld a y osh k e lin
va kuyovning yangi ijtim oiy sh a ro itla rg a m oslashishi ja r a y o n i 
b ilan b o g ‘Iiq q iy in ch ilik lar e r - x o tin m u n o sa b a tla rid a n iz o li 
vaziyatlar va n izo larn i yuzaga k e ltirish i m um k in.
A fsuski, b u n d a y ja ra y o n la r d e y a rli h a r b ir o ila u c h u n
m u q arrar b o 'lg a n va aksariyat y o s h la r o ila qurish ara fa sid a o ‘z 
n ik o h larid an kutm agan jara y o n la rd ir.
X o ‘sh bu ja ra y o n la r, y a ’ni e r - x o tin nizo lari k erak m i? U la r
e r-x o tin n in g o ‘zaro m u n osab atlarig a q a y darajada t a ’sir e ta d i?
0 ‘tm ish d o n ish m a n d a rid an biri h a q li ravishda e r-x o tin n iz o la - 
rini g arm d o rig a qiyoslagan e k a n . G a rm d o ri a c h ch iq , lek in u 
m e 'y o rd a b o ‘lsa ishtahani o c h a d i, m e 'y o rid a n o rtib k e ts a , 
o g ‘iz, lab, tiln i kuydirishi, n o x u sh h issiy o tlarn i yuzaga k e ltirish i 
m u m k in. N izo li vaziyatlar h a r q a n d a y o ilad a u yoki bu d a r a ja ­
da yuzaga keladi. O ila q and ay b o l is h i d a n q a t’i n a z a r n iz o la r-
d a n m u tlaq o xoli (him oy alan gan , k a fo la tla n g an ) b o kla o lm a y d i. 
C h u n k i o ila d a g i sh ax slararo m u n o s a b a tla r o d a td a n iz o s iz
b o ‘lm aydi. Bu nizo lar m a'lu m d a ra ja d a e r-x o tin m u n o s a b a t­
larini rivojlantiruvchi katalizator v azifasin i o ‘taydi. Lekin n iz o -
ning n izo d a n farqi bor. U lar kelib c h iq is h i, tashqi ifo d a la n is h i, 
tak ro rlan ib tu rish tezligi (soni) va n ih o y a t o q ib atlariga k o ‘ra


b ir- b ir la r id a n f a r q la n a d i. B iro r-b ir m ax su s m e z o n y o ‘qki, 
s h u n g a aso san n iz o la rn in g q ay talan ish i, k u c h i, darajasi va 
b o sh q a m a ’lu m o tla ri (k o ‘rsatkichlari)ni a n iq belgilab berish 
(o lish ) m u m k in b o ‘lsa. B u n d a ham m a n arsa suby ektn ing o ‘zi- 
ga, u n in g shaxsiy, p six o lo g ik xususiyatlariga, yoshiga, jinsiga, 
u n in g q o ‘yilishiga, n iz o n in g qanday id ro k q ilin ish i va boshqa 
o m illarg a bogMiq b o ‘lad i.
M a ’lum ki, b ir-b irla rig a aynan o ‘xshash, m os ikki o d am n in g
b o ‘lishi m u m k in e m a s , c h u n k i shaxs va u n in g indiv id u allig i 
ta k ro rla n m a sd ir. S h u n d a y ek an ikki va u n d a n o rtiq shaxsdan 
(in d iv id )d an tash k il to p g a n oila ham ikki, u c h karra tak ro rla n - 
m asdir. Bir oila u c h u n m e ’yorida b o ‘lgan shaxslararo m u n o sa- 
b a tla r tiz im i, ik k in c h i b ir oilaga m u tlaq o m o s kelm asligi, yoki 
b iro n -b ir oila u c h u n u q a d a r aham iyatga ega b o ‘lm agan nizo va 
u n in g sababi b o s h q a o ila a ’zolarining o ‘z a ro m u n o sa b a tla rid a
jid d iy o q ib atla r olib k e lish i m um kin va hokazo.
S h u n d a y e k a n ja m ik i oilalarga xos b o ‘lgan n iz o la r va 
u la m in g sabablarini y a g o n a b ir o ‘lch am yoki xarakteristika b i­
lan k o ‘rsatib b erish m asa lasi ham m an tiq q a t o ‘g ‘ri kelm aydigan 
ishdir. Lekin tu rli to ifa d a g i oilalarni o ‘rg anish , u la r a ’zolarining 
o ‘z a ro m u n o sa b a tla rin i taq q o slash va shu k a b ila r asosida ayrim
nisbiy xulosalarga, m u lo h a z a la rg a kelish m u m k in k i, shu nisbiy- 
lik d an h a r b ir o d a m o ‘zi u ch u n n isb atan «tegishli» xulosalar 
c h iq a rib o lish i lo z im boM adi. S h u n in g u c h u n , biz qu y id a 
oilaviy m u n o sa b a tla r, o ilad agi nizolar h a q id a fikr y u ritar ek an- 
m iz , u la m in g b a r c h a o ila la rg a m u tlaq teg ish li b o ‘lishligini 
(ekan lig in i) d a ’vo q ilo lm a y m iz . Q uyidagilar h a m bizning nisbiy 
m u lo h a z ala rim iz d ir.


O ilad a yuzaga kelish e h tim o li b o ‘lgan n iz o -ja n ja lla m in g
sabab larini an iq lash va ularn in g o ld in i o lish m asalalarin i ijo b iy
hal qilish u c h u n birinchi n a v b a td a u la rn i kim lar o ‘rta sid a y u z
b erayo tgan lig ini farqlab olish m aq sa d g a m uvofiqdir.
O ilaviy n izo la rd a kim lar ish tiro k etayotgan iga k o ‘ra u la r n i 
q u y id ag ich a asosiy turlarga ajra tish m u m k in :
• e r-x o tin o ‘rtasidagi nizolar;
• q a y n o n a -k e lin o ‘rtasidagi n iz o la r;
• q a y n o n a -k u y o v o ‘rtasidagi n iz o la r;
• o v sin lar o ‘rtasidagi nizolar;
• o ta -o n a la r va farzandlar o ‘rta sid a g i nizolar.
A lb atta, bu ro ‘yxatni y a n a d a d a v o m ettiraverish m u m k in , 
lekin biz h o z irc h a shu y u q orid a k e ltirilg a n lar b ila n g in a k ifo - 
y alanib, oilaviy hayotda ro ‘y b e rish e h tim o li n isb a ta n y u q o ri 
boMgan n iz o la m in g eng asosiysi b o 'lm is h er-x o tin o ‘rta sid a g i 
n izo larn in g ayrim xususiyatlarini k o krib ch iqish m aq sad g a m u ­
vofiqdir.
U m u m a n oilada er-x otin o 'rta s id a g i nizo larn in g y u zag a k e - 
lishi va rivojlanishi taxm inan q u y id a keltirilgan s x e m a d a g id e k
boMishi m u m k in .
S x em adan k o ‘rinib tu rib d ik i, h a r q a n d a y o ilad a e r - x o tin -
ning o ‘z a ro m u n o sab atlarid a n izo li v aziy atlarn in g y u zaga k e l- 
ishi m u q arrar. Lekin shu n iz o la rn in g x arakteri, u larn in g o q i-
batlariga k o ‘ra turli oilalar va u lard a g i oilaviy m u n o s a b a tla r 
b ir-b irlarid a n farqlanadi. S h u n d a y e k a n biz dastavval m u v a f- 
faqiyatli va m uvaffaqiyatsiz o ila la rd a ro ‘y berad ig an n iz o la m i 
k o ‘rib chiqaylik. Sxem ada k o ‘rin ib tu rg a n id ek m u v affaq iy atli 
oilalardagi n izo la r biriktiruvchi va m uvaffaqiyatsiz o ila la rd a g i 
nizo lar esa ajratuvchi x arak terg a ega. S h u n in g u c h u n h a m
psixologik ad ab iyo tlarda n iz o la r sh a rtli ravishda « k o n stru k tiv »
(«biriktiruvchi») va «destruktiv» (« ajratuvchi») n izo larg a f a r q ­
lanadi. U la r, o ‘zlarining yuzaga k elish ig a asos boMgan m u a m -
m o lar, b u m u am m o larn in g hal e tilish i, k ech in ish i, is h tiro k c h i- 
lari, oq ib atlari va b o shqalarn in g x a ra k terig a k o ‘ra b ir-b irla rid a n
farqlanadi.
B irik tiru v c h i n iz o la rn in g y u z a g a k elish ig a a so s b o ‘lg a n
m u a m m o la r va ularn in g hal q ilin ish i h a m ern in g , h am x o tin n in g , 
b u tu n o ila n in g m anfaatlariga q a ra tilg a n boMadi. A gar u la r h a l 
e tilsa , b u n in g o q ib a tid a o ila n in g u m u m iy m a n fa a tla rig a o id
m u a m m o la r o ‘z y ech im in i to p a d i. B u n d a y n izo la rg a o ila d a g i



tartib , in tizo m , ozodalik, 
o ila b u d je tin i y u ritish , sa ra n jo m lik , 
tejam k o rlik , isrofgarchilikka y o kl q o ‘ym aslik, b o la ta rb iy a si va 
b o sh q a sh u kabi toifadagi n iz o la r m isol b o ‘la o lad i. U la r a so sa n
e r-x o tin o ‘rtasidagina yuzaga k e la d i, ularning ish tiro k c h ila ri h am
faqat er-x o tin larn in g o ‘zlarig in a h iso b lanadilar.
B un day nizolarning m u v affaq iy atli hal e tilish id a e r - x o tin ­
larnin g b ir-b irlarin i yanada y a q in ro q bilib, tu sh u n ib , b ir-b irla - 
rining salbiy va ijobiy x u su siy atlarin i o ‘rganib b o ris h , 
b ir-b ir- 
lariga m oslashish, m u a m m o la m i hal etish b o rasid a h a m k o rlik
qilish kabi oilaviy hayot m u sta h k a m lig in i ta ’m in la sh g a x izm a t 
qiluvchi ja ra y o n la r am alga o s h a d i. 
B o shqacha qilib a y tg a n d a , 
bu n d ay n izo la r « er-x otin n nig u ru sh i — d ok a r o km o ln in g q u - 
rishi» kabi n izo lar toifasiga k ira d i. « D oka ro ‘m o ln in g qu rish i»
e r-x o tin o krtasidagi ham k o rlik n i rivojlantiradi.
Ajratuvchi nizolarda u la rn in g yuzaga kelishiga aso s b o 'lg a n
m u a m m o va uning yechim i e r-x o tin la rd a n b irin in g m a n fa a tig a
qaratilg an b o ‘ladi. 
Bunday n iz o la rd a b ir to m o n m a n fa a tin in g
hal etilishi k o kp in ch a , ik k in ch i to m o n m an fa atin in g b o y b e ri- 
lishi h iso b ig a am alg a o s h a d i. M a sa la n , e rn i y o k i x o tin n i 
shaxsan o ‘zi u ch u n biron n im a x a rid qilishi, e rn in g yoki x o tin - 
ning ishi tufayli, o ‘zbek oilasi u c h u n xarakterli b o ‘lg an n iz o la r- 
d a n b o ‘lm ish e r yoki x o tin n in g q a r in d o s h - u r u g ‘la ri b ila n
b o ‘ladigan m u n osab atlar tu fayli y u zag a keladigan n iz o la r s h u la r 
jum lasiga kiradi. Bunday n iz o la rn in g hal qilin ish i, y a ’ni b ir 
to m o n m a n fa a tla rin in g q o n d ir ilis h i k o ‘p c h ilik h o la tla r d a
ikkinchi to m o n m an faatlarin in g b o y berilishi hiso b ig a a m alg a 
o shadi. B unday vaziyatlarda m a n fa a ti boy b e rilg an to m o n d a
n o ro z ilik , e ’tiro z saq lan ib q o la d i va bu k e y in c h a lik y a n a
k uchayib navbatdagi nizoni y u z a g a kelishiga asos b o ‘lib x izm at 
qilishi m u m k in . Ajratuvchi n iz o la rd a , nizo hal e tilg a n i b ila n , 
nizoli vaziyat saqlanib qolav eradi.
S h u n in g d e k , ajratu v ch i n iz o la r u larn i y u z a g a k e ltirg a n
sabablar bevosita e r-x o tin la rn in g o ‘zaro m u n o sa b a tla ri d o ira s i- 
d an tash q arid ag i om illarga h a m b o g ‘liq boMadi. 
U la rn in g
sabab chilari va ishtirokchilari h a m b a ’zan e r-x o tin d a n ta s h q a ri 
u ch in ch i o d a m boMishi m u m k in , u larn in g hal e tilish i h a m e r- 
x o tin larn in g o ‘zlarigagina e m a s , balki shu u c h in c h i (b o sh q a ) 
o d am ga b o g ‘liq boMadi. B u la rn in g oq ib atid a n iz o la rn i y a n a d a
kuchayishi, sonining ortishi k u z a tila d i
A jratuvchi nizolar, ak sariy at h o lla rd a « c h e g ara la n m ag a n »


n iz o la r b o ‘lib, o ‘z x a ra k te ri, ishtirokchilari, hai etilishi va o qi- 
b a tla rig a k o ‘ra e r-x o tin m u n o sa b a tla ri d o irasidan c h e tg a c h iq a - 
d i. B u n d a y e r- x o tin n iz o la rig a o ila n in g b o s h q a a ’zo lari: 
q a y n o n a , qaynsingil, o v s in la r v a boshqalar ham aralashadi.
Ijtim o iy psixologiyada g a p , so‘z, nizo h aqidagi m a ’lu m o t 
b ir o g ‘izd an chiq ib, k is h ila m in g keng to m o n ig a q a ra b h a ra k a t- 
la n a b o shlayd i. U n in g k o ‘lam i m a ’lum ot m an b a y id an u z o q - 
la sh ib , u n d a n x ab ard o r b o ‘lg an va unga jalb etilg an ish tiro k ch i- 
la r s o n i o rtib borgan sari ken g ayib boraveradi.
E r yoki xotin b ir-b irla ri bilan urishib q o lg an larid an so ‘ng 
b u h a q d a u c h in c h i b ir o d a m g a gapiradigan b o klsa, im k o n q a d a r 
sh u n iz o d a o ‘zini aybsiz, h a q qilib ko‘rsatishga, shu u chin chi 
o d a m n i u n in g m a n fa a tla rin i him oya qilishiga o g ‘dirib olish 
m a q s a d id a b ir y o q lam a g a p ira d i. Bunda subyekt fo y dalan ad i- 
g a n
g a p - s o ‘zla r, o h a n g , 
im o -is h o ra , m im ik a , 
u rg ‘u va 
b o s h q a la r deyarli b a rc h a v erb al va noverbal v ositalar ro ky berib 
o ‘tg a n h o d isa (n iz o -ja n ja l)n in g asl holatiga q a ra g a n d a b o ‘rtti- 
rib ro q id ro k etilishini t a ’m in lay d i. N izo haqida q a n c h a lik k o ‘p 
o d a m g a gapirib b erav erilg an sayin, u ayanchli tu s olgan h old a 
avj o lib boraveradi va o q ib a td a fojiali natijalarga h am olib kel- 
ishi m u m k in
S h u n d a y e k a n , o ila v iy h a y o td a r o ‘y b e rish i m u m k in
b o ‘lgan nizolarga b ird e k salb iy jih atd an qarayverish h a m , yoki 
u la rn i b ird e k oqlash h a m m aq sad g a muvofiq em as. Y oshlarim iz 
o ilav iy h a y o td a ro ‘y b e ra d ig a n biriktiruvchi n izo larg a tayyor 
b o M ish lari, u larn i b irik tiru v c h ilik , e r-x o tin n i b ir-b irla rig a
m o sla sh u v la rig a , u la rn in g o ‘zaro m u n o sa b a tla rin in g rivojla- 
n is h in i t a ’m in lo v ch i, u la r n in g h a r ikkalovining h a m , y a ’ni 
«biz» n ing m anfaatiga q a ra tilg a n nizolarning birik tiru vch anlik
im k o n iy a tla rid a n sa m a ra li foydalanishga, ularn i salbiy o q ib at- 
larg a o lib keluvchi n iz o la rg a aylantirib y uborm aslikka o ‘rga- 
n ish la ri lozim . A lb atta a jra tu v c h i «men» xarakteridagi «chega- 
ra la n m a g a n » n izolarni o ld in i olish, uning o q ib atla rid a n v o q if 
boM ishlari ham m aq sad g a m uvofiq.
S x e m ad a k o ‘rin ib tu rg a n id e k e r-x o tin n in g o ‘z aro m u n o - 
sa b a tla rid a yuzaga k e la d ig an konstruktiv n izo la r aksariyat ho l- 
la rd a e r-x o tin o ‘rtasid a y u z a g a kelishi m um kin b o ‘lgan qara- 
m a -q a rsh ilik la rn in g hal e tilish i, ularning o 'rta s id a ham korlik- 
n in g yuzaga kelishi va o x ir-o q ib a t er-xo tin m u nosabatlarinig
m u sta h k a m lan ish ig a o lib b o ra d i.


A jratu vch i nizolarda y u q o rid a ay tib o ‘tg a n im iz d e k , b ir ni- 
zo n in g hal etilishi (ya’ni e r- x o tin la r d a n b irinin g m a n fa a tin in g
q o n d irilish i) navbatdagi n iz o n in g yuzaga kelishiga a so s y a ra ta r 
e k an , o ‘z navbatida bunday « m en » xarakteridag i, « c h e g a ra la n - 
m agan» n iz o la r tufayli e r-x o tin m u n o sa b a tla rid a n iz o la r «esko- 
latsiyasi» shakllanib qoladi va oilaviy hayot e r - x o tin u c h u n
«uzluksiz ja n g m aydoni»ga a y la n ib qo ladi. B unday n iz o li m u h it 
n a fa q a t sh u oiladagi e r - x o tin n in g ru h iy o la m ig a , u la r n in g
asabi, sog‘lig‘i, ijtim oiy h o latig a g in a em as, balki sh u o ila la rd a
d u n y o ga kelib shunday m u h itd a tarb iy alan ay o tg an fa rz a n d la r- 
ning ruhiy olam iga ham jid d iy t a ’s ir k o 'rsatad i. B u n d a y o ila la r­
d a h uk m surgan nizoli v aziyat, d o im iy jan ja lla r m e h r - o q ib a t-
sizlik, o ‘z aso ratini faqat sh u o ila ta m in g o ‘zid ag in a q o ld irm a y , 
balki shu oila farzandlari to m o n id a n tuzilajak keyingi avlod 
o ilalariga h a m o ‘z asoratini o lib o ‘tish i m um kin.
E r-x o tin m u n o sa b a tla rid a n iz o la rn in g riv o jla n is h y o ‘li 
tasviri berilg an sxem adan k o ‘rin ib tu rib d ik i, yangi y u zag a k el- 
gan o ila la rd a e r-x o tin m u n o sa b a tla rin in g u yoki b u ta r z d a riv o - 
jla n ish i o q ib atid a shartli ra v ish d a t o ‘rt xil o ila la r sh a k lla n ib
bo rad i. Bular: o ‘zaro m u n o sa b a tla ri m u sta h k a m la n g a n o ila la r; 
m u n o sa b a tla ri vaqtincha m u sta h k a m la n g a n o ilalar; y angi n iz o ­
lar yuzaga kelib va tak ro rla n ib tu ra d ig a n (n izo li) o ila la r; va 
nih o y at m u n o sa b a tla r uzil-kesil b u z ilib ajralishib k e tg a n o ila la r.
B ularn in g orasida eng m a q b u li — 1-toifa o ilalar. Y o sh la ri- 
m izn ing h a r biri shunday m u s ta h k a m oila qurishga in tilish la ri 
lozim . 2 -to ifa o ilalar m u n o sa b a tla ri v a q tin c h a m u s ta h k a m la n ­
gan o ilalar. Bunday o ilalard a b o l i b o ‘tgan n iz o la rd a n s o ‘ng 
e r-x o tin la r o ‘z vaqtida b o ‘lib o ktg an nizolar, z id d iy a tla rd a n
to ‘g ‘ri x ulosa chiqarishib, o ‘z x a to la rin i vaqtida a n g la b y e tib , 
b ir-b irlarin i tushunishga h a ra k a t q ilsalar, u lard a h a m o kz a ro
h am k o rlik yuzaga kelishi m u m k in . A garda qulay s h a r t- s h a r o it-
lar yuzaga kelm asa, e r-x o tin la r o kz x ato larin i tu sh u n ib y e tish va 
u la rn i tu z a tis h borasida y e ta r lic h a b ilim , ta jr ib a g a
eg a 
b o ‘lm asalar, yoki bu x ato larn i b a rta ra f qilishni x o h la m a s a la r, 
s h u n in g d e k , u larn in g k a tta y o s h d a g i q a r in d o s h - u r u g ‘la ri, 
yaqinlari o ‘zlarining boy h a y o tiy tajrib alarid an kelib c h iq q a n
h o ld a, yoshlarga um um iy y o ‘l- y o ‘riq lar, m a sla h a tla r b e r m a -
salar, va ak sin ch a yosh o ila h a y o tig a n o o ‘rin a ra la s h g u d e k
boM salar (afsuski bunday h o la tla r o ‘zbek o ila la rid a te z - te z
u c h ra b tu ra d i), b u n d ay h o lla r d a v a q tin c h a lik e ris h ilg a n


z o ‘riq ish la rn in g pasayishi keyinchalik yana yangi nizolarn in g
y u z a g a kelishi bilan avj o lib ketishi m um kin.
U c h in c h i toifa o ila la r n izo d a n keyingi v aziyat xarakteriga 
k o ‘ra: 

Download 10.87 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   72




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling