Filologiya fakulteti

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

52

II BOB. Q

o

‘

SHM A S

o

‘ZLARNING HOSIL B

o

‘LI SHI VA 

IM LOSI M ASALASI  

 

2.1. Qo‘s hma fe’llar va  ular ning  imlosi 

 

Fe’ l  tub  yoki  yasa ma  bo‘ lis hi  mumkin.  Yasa ma  fe’ l  –  yasovc hi 

qo‘shimc ha  qo‘s hib  yasa lga n  (ishla,   afsuslan,  tinc hi)  va   so‘z ga  so‘z  

qo‘shib  yasa lga n  (olib  bermoq,  jav ob  bermoq,  himoya  qilmoq)  fe’ l.  

Shunga  ko‘ra  fe’ l  yasas hning  ikki  yo‘li ajratiladi: qo‘s himc ha qo‘s his h 

(a ffiksa ts iya )  va so‘z qo‘s his h  (ko mpoz its iya)  us uli.   

Qo‘shimc ha  qo‘s his h  fe’ l  yasa lis hining  ke ng  ta rqa lga n  us uli,  bu 

yo‘ l bila n quyida gi turkumlarda n  fe’ l yasa la di:   

1. Ot: ishlamoq, ko‘zikmoq, qonamoq, suvsamoq.  

2. Sifa t: pasaymoq, qisqar moq, oqar moq, garangsimoq.  

3. Son:  ikkilanmoq. birik moq,.  

4. Olmos h: sizlamoq, me nsimoq, sensiramoq. 

5. Ravis h: ko‘paymoq,kechik moq, tez lashmoq.  

6. Moda l: yo‘qotmoq. yo‘qlamoq, yo‘qolmoq.  

7. Undov: voyvoy lamoq, dodlamoq.  

8. Taqlid:  gumburlamoq, shildir amoq, yaltir amoq, miltillamoq. 

O‘zbek  tilida  qo‘s hma  fe’ l  asosa n  qis mlarining  qa ys i  so‘z  

turkumiga te gis hliligiga ko‘ra  ikki  xil  xil bo‘ ladi.  

1. 

Fe’ l+ fe’ l a ndoza li qo‘s hma  fe’ lla r.  

2. 

Fe’ l  bo‘ lma ga n  so‘z+ fe’ lning  qo‘s hilis hida n  hos il  bo‘ lga n 

qo‘shma  fe’ llar.  

Ilmiy  a dabiyotlarda  fe’ l+ fe’ l  a ndozali  qo‘s hma  fe’ llarning  u 

daraja da  ko‘p  e mas ligi  qa yd  etila di

2

.  Masala n,  sotib  olmoq,  borib 

kelmoq,  olib  yurmoq,  ishlab  chiqarmoq  va  hokazo.  Qo‘s hma  fe’ l 

qis mla ri  doim  ajratib  yoz iladi.  N.Mahmudov  va  bos hqa lar  to monida n 

                                                

2

 Sayfullayeva R. va b. Hozirgi o ‘zbek adabiy tili. –Тоshkent, 2009. 

 

53

umumta’ lim  ma ktablarining  6-s infi  uc hun  e’ lon  qilinga n  Ona  tili 

dars ligida  qo‘s hma  fe’ l  uc hun  60-dars  ajra tilga n.  Dars likda  qo‘s hma  

fe’ lni  ta’riflovc hi  izoh-qoida  o‘quvc hila r  yos higa  mos  de yis h  mumkin.  

Unda  s hunda y  yoz iladi.   “Bir dan  ortiq  as osdan  tas hkil  topib,  asoslar  

orasiga  boshqa  qo‘shimchalarni  qo‘shib  bo‘lmaydigan,  bitta  so‘roqqa 

javob  bo‘luvchi  fe ’llar  qo‘shma  fe ’l  sanaladi.  ...Qo‘shma  fe’llar  ot,  

sifat,  son,  olmosh  va  taqlid  so‘zlarga  qil,  et,  bo‘l  singar i  so‘z larni,  

fe’l  s hakllariga  kelmoq,  ke tmoq  singari  fe ’llarni  qo‘shis h  bilan  hosil 

bo‘ladi.”  Da rs likda  “qo‘shma  fe’llarning  har  ikk ala  qismi  o‘zining 

lug‘aviy  ma’nosini saqlagan bo‘ladi.  Mas alan, borib keldi  (ham bordi,  

ham  keldi),  ikkinchi  qismi  o‘z  ma’nosida  qo‘llanilmaganda  ko‘makchi 

fe’lli  so‘z  qo‘shilmas i  hosil  bo‘ladi.  Masalan:  o‘qib  c hiqdi”,  de ga n 

jumla la rni  uc hra ta miz

3

.  Bu  to‘ g‘ri,   a lba tta.  Ammo  bu  ta’rifda  

mas a la ning  ikkinc hi  tomoni  e’tiborda n  c hetda  qolga nda y.  Ya’ ni 

fe’ l+ fe’ l  bo‘ lma ga n  so‘z la rda n  hosil  bo‘ lga n  qo‘s hma  fe’ llarnin g 

ha mmas ining  ha m  ha r  ikki  qis mi  o‘z  lug‘a viy  ma’ nos iga   e ga  

bo‘ la ve rma ydi.  Masa la n,  taqlid,  undov,  olmos h  ka bi  s o‘z lar  lug‘a viy 

ma’ noga  e ga  e mas.  De ma k,  tiq  etdi,  oh  urdi,  kerak  bo‘lmoq  kab i 

qo‘shma  fe’ lla rning  birinc hi  qis mi  lug‘a viy  ma’ noga   e ga   de ya  

olma ymiz.  Ula r  ikka las i  birikka n  holda gina  ma’ noga  e ga  bo‘ladi.  

O‘sha  dars likda  qo‘s hma  fe’ lni  o‘ rga nis h  va  musta hka mlas h  uc hun  2ta  

tops hiriq, 3ta  mas hq  va 3ta sa vol be rilga n.   

Mazkur 

ma vz uni 

o‘quvc hila r 

ongiga 

ya xs hilab 

yetkaz is h 

o‘qituvc hi  z immas iga  tus ha di  va  undan  ma horat  ta la b  qilinadi.   C hunk i 

qo‘shma  fe’ lga   s hakla n  o‘xs hab  ketadiga n  “ ko‘ makc hi  fe’ lli  so‘z  

qo‘shilma s i”  ha m  bor-da.  Ularning  fa rqini  tus huntiris h  a nc ha  

me hna tta lab  is h,   a lba tta.  Ular  ha m  tuz ilis higa   ko‘ra  sodda  e mas,  ba lk i 

qo‘shma  ( murakkab  fe’ l)  sa na la di.  Bunda y  vaqtda  quyida giga  

o‘xs ha ga n  misollarda n  foyda la nis h  maqsadga  muvofiq.   

                                                

3

 Mahmudov N. va b. Оna tili. Darslik. 6-sinf. – Тоshkent, 2005. –B. 68. 

 

54

Mashq. O‘qing, murakk ab fe ’llarni topib, tarkibini iz ohlang.  

1.  Nigora  uning  hijola t  c heka yotganini  sez ib,  da lda  be ris hga 

ha raka t  qildi  (O.Y. )  2.  Kumus hbibi  sakrab  Pirma tning  yuz iga  qara di 

va  uzoq  tin  olib  qo‘ ydi.  (A.Qod.)  3.  Qa la nda r  bu  tas hvis hli  o‘ yla r 

bila n  bo‘ lib,  tun  yar mida n  os hga nic ha  mijja  qoq ma y  o‘tirdi.  (O. Y.)  4.  

U  o‘tirga nda n  ke yin  yo‘ g‘on  ga vda li    ke ng  ye lka li  qorac ha da n    ke lga n 

bir  yigit  so‘z  so‘ra di.  za l  g‘ ovur  bo‘lib  ke tdi.  Ko‘pc hilik  unga  so‘z  

berilis hini  ta lab  qila r,  ra is  esa  bos h  torta r  edi.  Oldingi  sa fda  

o‘tirga nla rda n   biri turib,  masa la ni e ’tiroz ga o‘ rin qolma ydiga n  tarz da  

ha l  qilis h  va’das i  bila n  s o‘z  oldi,   bir  oz  xolis  so‘z lab  turib  s o‘z  

berilma ga n  yigitni  do‘ppos lab  ketdi.  (A.Q.)  5.  O‘qis h  s uvli  jo‘s hqin 

Burasoy  O‘s h  qa l’as ining  tos h  yotqiz ilga n  poyde voriga  bos h  urib,   

ko‘pirib  o‘ta di.  (P.Q.)  6.  Ma na  yor-do‘stla rining  yuz iga  qa rolma y 

qoldi.  Uy  ostonas ida n  ha tlab  ko‘c haga  c hiqolma y  qoldi.  Ne ga,  nima  

uc hun?(S. A. )  7.  Guza rda gi  bitta-yu  bitta  sadaqa yra g‘oc hning  qa lin,   

baqa loq  s hoxla ri  tas hlab  turga n    soya  ha m  s uvda n  c hiqa rilga n 

la qqaba liqla r  s ingari  na fas la ri  bo‘ g‘ilib,  o‘tirga n  a’ yonla r  joniga  oro m 

berolma y 

qoldi. (M.I.) 

8. 

Sha ha rga 

s hom 

qorong‘ is ida 

kirib 

boris hdi. (T.Ma l.)  9.  Az iza  yurak  qopqas ini  ke ng  oc hmas,    “ shos hga n 

qoqiladi”  de ga ndek  qiya  tura rdi,   xolos.  Bunda n  uning  uzoqni 

ko‘z la ga nligi,  o‘z  ba xtining  hec h  qa yoqqa  qoc hib  ket mas ligiga  

is honga nligi  ko‘rinib  turardi.  (Sh. )  10.  -  Kutilma ga n  bir  ba xt  de di  va  

o‘zining  otidek  bir  narsa ning  tovus hi  kabi  kulib  yubordi. (A.Qod.)  11.  

Os mon  bila n  o‘pis hga n  c ho‘qqilarning  oppoq  qori  quyos h  tig‘ ida  

ya ltirab  turardi.(Sh.R.) 

 

 

 

 

 

 

55

2.2. Qo‘s hma  otlar va  ular ning imlos i 

 

Qo‘shma  ot  qis mlari oras ida quyida gi s intaktik  munosaba tla rning 

yo‘qolis hi  na tijas ida  hos il bo‘ladi: 

1.  Aniqlovc hi+a niqla nmis h:  bila guz uk,  ac hc hiqtos h,  os hqozon,  

tos hko‘ mir, bedapoya, so‘z bos hi,  Be sha riq, Ka ttaqo‘rg‘on.  

2. Ega+kes im:  Soyke ldi, Qoryog‘ di.  

3.  To‘ ldiruvc hi+kes im:  dunyoqara sh,  kungaboqa r,  muz yora r, 

otboqar,  is h tas hlas h.  

4. Hol+kes im: bes h ota r,  iskabtopa r, bos voldi.  

5. Kes im+ unda lma :  yoriltos h, oc hildasturxon.  

O‘zbek  tilida  rus,  tojik  va  bos hqa  tillarda n  o‘z las hga n  parovoz,  

aeroport,  dus ha nba,  c hors ha nba,  obdasta  ka bi  otla r  ke lib  c hiqis higa  

ko‘ra  qo‘s hma  ot  bo‘ lsa-da,  o‘z bek  tilida  qo‘s hma  ot  eka nlig i 

anglas hilma ga nligi tufa yli sodda ot deb qara ladi.  

Qo‘shma ot  quyida gi  tur qoliplar asosida  yasa ladi:   

Ot+ot: 

jo‘raboshi, 

zaharxanda,  

ishtonbog‘, 

karv onsaroy,  

karvonboshi, 

kinodramaturgiy a, 

kinole nta, 

ko‘zmunchoq,  

lolaqizg‘aldoq,  makkajo‘x ori,  namozshomgul,  oshqozon,  otquloq,  

oshqov oq, 

piy ozdog‘, 

soc hpopuk,  

toshbo‘ron, 

tilxat, 

tomorqa,  

toshbaqa,  tog‘olc ha,  tuy aqus h,  tuyatov on,  xontax ta,  xo‘rozqand,  

shakarqamish, 

s hamc hiroq,  

shaftoliqoqi,  

yurtboshi, 

qo‘ziqorin,  

qo‘y pechak,  ajdargul,  ayiqtov on,  atirgul,  arpabodiyon,  baqater ak,  

belbog‘,  bilaguz uk,  bo‘yinbog‘,  gugurtc ho‘p,  gulbarg,  gulbahor,  

gultojixo‘r oz, 

gulbog‘, 

guldasta, 

gulqaychi, 

gulg‘uncha,  

gulhamis habahor,  yer  yong‘oq,  joy namoz,  ,  qo‘larra,  qo‘ltiqtayoq,  

temiryo‘l.  

Sifat+ot: 

ko‘ksulton, 

kaltakesak,  

Sho‘rk o‘l, 

ko‘rsic hqon, 

ko‘rshapalak, oqsoqol, xomtok, qoradori, boychechak.  

 

56

Ot+ fe’ l:  soc ho‘s ar,  echkie mar,  ko‘zboylog‘ich,  kallakes ar, 

husnbuzar, beshikterv atar, dunyoqar ash, mushtke tdi, o‘rinbosar.  

Son+ ot:  ye ttisuv,  beshbarmoq,  beshqarsak,  Oltiariq,  uchburchak,  

mingoyoq, qirqog‘ay ni.  

Son+ fe’ l: bes hotar. 

Ot+s ifat: us tabuzarmon, gulbeor, oshko‘k.  

Fe’ l+ fe’ l:  iskabtopar, ishlabchiqaris h. 

Fe’ l + ot: sav acho‘p.  

Birikma   xus us iyatiga  e ga  bo‘ lga n  Mark aziy  Os iyo,  Janubiy  

Amerik a,  O‘zbek iston  Respublikasi,   Fanlar  akade miyas i,  Birlashgan 

Millatlar  Tashk iloti  kabi  qo‘s hma  otla r  ha m  bor.  Uning  bir  qis mi 

qisqa rga n  holda  ha m qo‘ lla na di.  

Yuqorida  qa yd  etilga n  da rs likning  86-87-da rs la ri  qo‘s hma  ot 

mas a las iga  qa ratilga n.  Unda  ja mi  2ta  tops hiriq,  7ta  mas hq  va  6ta  

savol-tops hiriq  o‘quvc hilar  hukmiga  ha vola  qilinga n.   Qo‘s hma  otla r 

yasa lis hi  va  imlos i  a nc ha  murakkab  bo‘ lib  o‘quvc hida n  o‘tkir  ze hn,  

mua llimda n  esa  ma hora t  va  tajriba   tala b  qilinadi.  Bu  is hni  a ma lga  

os hiris h  uc hun  “ Imlo  qoida lari” ning  quyida gi  ba ndla riga  diqqa t 

qaratis h ta lab qilina di.  

38.  Xona,  noma,  poya,  bop,  xush,  ham,  baxsh,  kam,  umum,  rang, 

mijoz,  surat,  talab  kabi  s o‘z lar  yorda mida  yasa lga n  qo‘s hma  ot  va  

qo‘shma  s ifatlar  qo‘s hib  yoz iladi:  qabulxona,  tak lifnoma,  bedapoy a,  

ommabop, 

xushx abar, 

hamsuhbat, 

orombaxsh, 

kamquvvat,  

bug‘doyrang, umumxalq, sovuqmijoz, devsifat, suv talab kabi.  

39.  -  (a)r  (inkor  s hakli  - mas)  qo‘ shimc has i  bila n  tuga ydiga n 

qo‘shma  ot  va  qo‘s hma  sifatlar  qo‘shib  yoz iladi:  o‘rinbosar,  otboqar,  

cho‘lquv ar, ishyoqmas,  qushqo‘nmas kabi.  

40.  Ta kror  taqlid  so‘z larga  qo‘ shimc ha la r  qo‘s his h  bila n  

yasa lga n  ot  va  fe’ lla r  qo‘shib  yoz ila di:    pirpirak  (pir -pir +ak ),  

 

57

bizbizak  (biz-biz +ak ),  hay hayla    (hay-hay -la),  gijgijla  (gij-gij+la) 

kabi.   

41.  Narsa ni  (pre dme tni)  bos hqa   biror  na rsa ga  nisba tlas h 

(qiyos las h),    o‘ xs ha tis h  yo‘ li  bila n,  bidiruvc hi  qo‘s hma  ot  va  qo‘s hma  

sifatlar  qo‘s hib  yoz ila di:  bir  na rs aga   nis batlas h  yo‘ li  bila n  hos il 

qilinga n  qo‘s hma  so‘z la r:  kar naygul,  qo‘ziqorin,  otquloq,  oybolta,  

devqomat, sheryurak, bodomqovoq, qirg‘iyko‘z kabi.  

42.  Na rsa ni  uning  ra ngi,   mazas i,   o‘zida gi  biror  narsas i  va  s hu 

kabi  be lgilari  asos ida  bildiruvc hi  qo‘shma  otla r  qo‘s hib  yoz ila di: 

olaqarg‘a, qizilishton, achc hiqtosh,  mingoyoq ka bi.   

43.  Narsa ning  biror  ma qsad,  is h  uc hun  mo‘ lja lla nga nligin i 

bildiruvc hi 

qo‘s hma 

otla r: 

kir sovun, 

qiymatax ta, 

tok qaychi,  

oshrayhon, molqo‘r a, nosqov oq, ko‘zoynak ka bi.  

44.  Narsa ni  joyga  nisbata n  beris h  asosida  bildiruvc hi  qo‘s hma  

otla r  qo‘shib  yoz iladi:  tog‘olcha,  cho‘lyalpiz,  suv ilon,  qas hqargul 

kabi.  

45.  Maros im,  a fsona  ka bilarni  bildiruvc hi  qo‘shma  otlar  qo‘s hib 

yoz iladi:  kiryuv di,  kelintushdi,  qory og‘di,  Urto‘qmoq,  Ochildas turxon 

kabi.  

46.  Qaratuvc hili  birik ma ning  bir  so‘zga  a yla nis hi  bila n  yuza ga   

ke ladiga n  qo‘s hma  otla r  qo‘s hib  yoz ila di:  mingboshi,  so‘zboshi,   

olmaqoqi kabi.  

47.  Ikkinc hi  qis mi  turdos h  ot  bila n  yoki  obod  so‘z i  bila n 

ifoda la nga n  joy  no mla ri  qo‘shib  yoz ila di:  Yangiyo‘l,  To‘r tko‘l,  

Mirzac ho‘l,  Sirdaryo,  Kosonsoy,  Yangiobod,  Xalqobod  kabi.  Lek in 

ikkinc hi  qismi  atoqli  ot  bo‘lgan  joy  nomlari  ajratib  y oziladi:  O‘rta 

Osiyo, Ko‘hna Ur ganc h, O‘rta Chirc hiq kabi.  

48.  R us  tilida n  a yna n  o‘z las htirilga n  yoki  s o‘z ma-s o‘z  tarjima 

qilis h  yo‘ li  bila n  hos il  qilinga n  qo‘shma  so‘z lar  qo‘s hib  yoz iladi: 

 

58

kinoteatr,  radiostansiya,  fotoappar at,  elektrotexnik a,  teleko‘rsatuv,  

yarimav tomat kabi.  

Shunda n  so‘ ng  da rs likda gi  mas hq  va  tops hiriqla rga  qo‘s himc ha  

tarzda  quyida gic ha  misollarda n  foydala nis h za rar  qilma ydi.  

Mashq.  Ga pla rni  o‘qing.   Qo‘s hma  va  juft  otla rni  toping.  

Qo‘shma  va   juft  otla r  tarkibida gi  so‘zla rni  qa ys i  turkumda nligini 

aniqla ng.  

1.    Yos hlikda  bilinma ydi,  umr  o‘ yin  kulgi  bila n  o‘ta vera di.(Sh. ) 

2.-  Horib-c ha rc ha b  zo‘rg‘a -zo‘rg‘ a  oyoq  tas hlab  qo‘s hxona la riga  

qa ytga n  vaqtla rida  yarim  kec ha  anc ha  o‘tib  qolga n  edi.  (C h. )             

3.  Xoraz ms hoh  sa royida gi  16  us tunli,   oq  ga nc hli  xonada  ta nta na vor 

qabul  qilinga n  e lc hilar  bila n  s uhba t  oda tda n  tas hqa ri  qisqa  bo‘ ladi 

(M.)  4.  Me hrinis o  bu  xonadonga  ke lin  bo‘ lib  tus hga n  kunda n    bos hla b 

chol-  ka mpir  uni    o‘z  qiz la rida n  ya xs hi  ko‘ris hsa  koris ha diki,  yomon 

koris hma ydi!  (O.Y. )  5.  Quvasoy  botqog‘ ining  ustida n  o‘tga n  ma na  s hu 

uz un  yog‘oc h  ko‘prik  ha m M ulla  Faz liddin c hiz ib be rga n  tarh  bo‘ yic ha  

qurilga n  (P.Q.)  6.  Qa l’a  e ta gida  Kosonsoyning  Sirdaryoga  guvilla b 

quyila yotga n,  ikki  da ryo  to‘ lqinla ri  bir-birlari  bila n  olis hib,  qirg‘oqqa  

sha loplab  urila yotga ni  uzoqda n  es hitilib  tura di  (P.Q.)  7.  -  Ka mina  ha m 

aytmoqc hi 

e dimki, 

Amirzoda mning 

s he’rpa nja liklari 

pods ho h 

ota ngiz ga   tortga nligingiz da n  nis honadir !  (P. Q.)  8.  Bulduruq  qis hlog‘ i 

O‘rta  qo‘rg‘onning  g‘arbida  e di.  Shaha r  vokza lida n  ara va ga  tus hilsa  

biron  o‘ n  soatga  yetsa  bo‘ la rdi.  Qis hloqning  kun  c hiqa r-u  kun  bota ri 

oc hiq e di (M. Do‘st. ) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

59

      2.3. Qo‘s hma sifat,  olmos hlar ning  hos il  bo‘lis hi va  imlosi 

 

So‘zlarni  qo‘shish,  bog‘lash  va  juftlash  bilan  quyidagi  turdagi  sifatlar 

yasaladi: 

1) qo‘s hma s ifa tla r quyida gic ha  yasa la di  va  yoz iladi: 

a) ot  va otda n.  Bular qo‘shib  yoz ila di:  bodomqovoq, sheryurak; 

b) s ifat  va otda n.  Bular qo‘s hib  yoz iladi: qimmatbaho; 

d)  ot  yoki  ra vis hga  -ar  qo‘s himcha li  fe’ lni  qo‘s his h  bila n 

yasa ladi.  Bular qo‘s hib  yoz ila di:  tez oqar daryo, ertapis har  (o‘rik).  

e)  otga  aro,  umum,  yarim,  g‘ayri,  nim,  rang  so‘z la rini  qo‘s his h 

bila n.  Bula r  qo‘shib  yoz iladi:  xalqar o,  umumkomanda,  yar imavtomat,  

g‘ayr idin, nimpushti.   

Qo‘shma  s ifatlar:    a )  ikki  tub  so‘zdan  tas hkil  topa di:  sovuqqon, 

xom  semiz,  kamgap;  b)  biri  tub,  ikkinc his i  yasa ma  so‘zda n  ibora t 

bo‘ ladi:  ishyoqmas, erksevar, tilbilmas, o‘zbilarmon. 

 2)  birikma li  s ifa tla r  tarkibi  ikki  va   unda n  ortiq  so‘zda n  iborat 

bo‘ ladi  va  ula r  oras ida gi  munosabatlar  a niq  sez ilib  turga n  bo‘ ladi,  

bunda y s ifatla r ar alash, y o‘q, k o‘p, oliy, oc h, to‘q, to‘la, chala, yarim,  

bir,  ikki  kabi  so‘z la r  is htirokida  hos il  qilinadi:  qum  aralash  (loy),  

tengi  yo‘q,  k o‘p  tarmoqli,   oliy  ma’lumotli,  och  qizil,  qorni  to‘q,  to‘q 

qizil,  to‘la  huquqli,  chala  mulla,    bir  tomonlama,  ikk i  qavatli,  yuqori 

hosilli  (da la ),  uzun  tolali  (pa xta),  yoshi  ulug‘  (inson),  gapga  usta 

(oda m), oqishdan kelgan  (yigit).    

  3)  juft  s ifa tla r  quyida gic ha  yasa ladi:  1)  qara ma-qars hi  ma’ noli 

so‘zla rda n:    katta-  kic hik,  uzun-qis qa,  maza-bemaza,  sezilar-sez ilmas,  

bilinar -bilinmas,  kirdi-c hiqdi;  2)  s inonim  ko‘rinis hda gi  so‘z la rda n: 

erka-arzanda,  boy -badavlat,  sog‘-s alomat,  uz uq-yuluq,  ola-chipor,  

soya-salqin,  mo‘min-qobil,  xor -zor ;    3)  yaqin  ma’ noli  so‘z larda n:  och-

nahor,  s haldir-s huldir,  o‘ydim-chuqur,  och-noc hor,  nozik -nihol,  ola-

quroq, kuydi-pishdi.  

 

60

Juft  s ifa tla r  c hiz iqc ha  bila n  yoz iladi,  -u,  -yu  yukla ma lari  bila n 

bog‘ la nsa, c hiz iqc ha qo‘ yilma ydi:  yakka-yu yagona farzand.  

3.  So‘z la rni  takrorlas h  bila n  ha m  sifatlar  yasa ladi:  Bu  us ul 

yorda mida 

sa noqli 

miqdorda gi 

sifatlargina 

yasa ladi: 

y o‘l-y o‘l 

(ko‘ ylak),  manman  (oda m),  shiqshiq  (tugma ),  liplip  (c hiroq),  

chaqchaq (oda m).  

Ona  tili  dars ligining  120- ma vz usi  qo‘shma  s ifa t  ba hs iga  

qaratilga n.  Unga  1ta  tops hiriq,  3ta   mas hq  va   3ta   sa vol  ajratilga n.  

Nazarimiz da  bu  ka m.  Mas hqla r  ra ng-bara ng  va  maz mundor  bo‘ ls a  

o‘quvc hila rning  o‘z lari  iz lab  topis higa  imkon  ko‘proq  bo‘ ladi,   de b 

o‘yla ymiz.  Da rs ni  mus ta hka mlas hda  test  us ulida n  va  qo‘shimc ha  

ma nba larda n  foyda la nis h  maqsa dga  muvofiq bo‘ la di.  

M ashq.  Gaplarni  o‘qing.  Sifatlarni  topib,  tuz ilis higa  ko‘ra  turini 

aniqla ng.  

1.  Bunda y  tinc h,  ma’sud  da mla rda  uni  qog‘oz -qa la m  o‘z iga  

tortardi  (P.Q. )  2.  Bu  s hifoba xs h  s uvning  topilga niga  ha li  bir  yil  ha m 

bo‘ lga ni  yo‘q  (O.Y.)  3.  U  pa xta  is hi  naqa dar  og‘ ir  e ka nini,  a yniqsa  

kuzda  te rim  pa ytida,  yo  s hu  qa ri  barc ha ning  tinkas ini  quritis hin i 

ya xs hi  bila di  (O.Y.)  4.  Tez yura r  lift  qus hda y  ye ngilgina  uc hib,  

Rasulni 

bir 

z umda 

to‘rtinc hi 

qavatga 

olib 

c hiqdi 

(O.Y.).                     

5.  Direktorimiz  biz ni  ta g‘ in-da  yuks ak-yuksak  za fa rlar  sari  c horla ydi 

(T.M.)  6.  Go‘ yo  Yus ufbek  ha m  o‘zidek  bir  qonxo‘rga  bir  zolimga  

ayla ns in  e mis h  (A. Qod. )  7.  Qa nc ha  toza  va   musa ffo,  fara hba xs h,   zebo,  

ey,  oda mz od,  ibrat  olgin  yulduz lardan  se n  (M.Sh. )  8.  Shu  sokinlikni 

buz ib,   qa ydadir  kuc hli  portlas h  bo‘ldi.   Uning  da hs hatli  ovoz i  tog‘  

ko‘kra giga   qada lib  aks -sado  qa ytdi  (S. A.)    9.  Xus hka yfiyat  oda m 

uc hun tong  otis hini  kuzatis hda n  za vqliroq  yumus h  yo‘q (T.Ma l. ). 

Mashq.  Ga pla rni  o‘qing.  Qo‘shma,   murakka b  va   juft  s ifa tla rni 

topib,  ula rni  uc h  ustunda  yoz ing.  

 

61

1.  Ba la nd  parvoz  so‘z la ringiz  ko‘ nglimga  z ig‘ ir  yog‘ ida y  urdi 

(O.)  2.  Es hik  oc hilib  ye tti-sakkiz   yosh-qa ri  de hqonlar  hujra ga  kirdila r 

(O.)  3.  Zumrad  yo‘ lning  pas t-ba la ndida n  e htiyot  qada m  tas hlasa-da ,  

qoqila-s uqila  bora r  edi  (O.)  4.  U  sodda roq,  qo‘polroq  kiyinga n,  

baqbaqas i  qo‘sh  qa vat  os ilga n,  ke ng  ya g‘ rinli,  mitti  ko‘z la ri  a yyor,  

ka lta  to‘ rva  soqolli  olt mis h  yos hlardagi  kis hi  (O.)  5.  Siyra k  ma llara ng 

soc hla ri  kec hki  s haba dada  hurpa ygan,  ko‘ m-ko‘k  ko‘z la ri  ha yra tda n 

cha qna ga n  (O.Y.).  6.  To‘rda gi  kic hkina  es hik  oc hilib  ic hkarida n  to‘ la  

yuz lik,  o‘s iq  qos hliq,  og‘ ir  qa ra g‘ uvc hi  ko‘z lik,  s iyrak  s oqol,   o‘rta  

bo‘ yluq,  ustida n  kimxob  to‘n  kiyib,  be liga  qilic h  os qa n  qirq  bes h 

yos hla r  c ha mas ida  bir  kis hi  ko‘rindi  (A.Qod.).  7.  Me n  ota mga  

ja nna tmakon  Shohruh  M irz oga  Ka ma rbasta  o‘ g‘ il  bo‘ ldim  qirq  yil 

muttas il    (M. Sh.).  8.  Endi  u  ya la ng  oyoq  ta nini  oftob  kuydirga n  s ho‘ x,  

olov  bola  e mas,  soc hla ri  oqa rga n,   ha yotning  ac hc hiq-c huc hugin i 

totga n  Tolibjon  edi  (S. A.).   9.  Ha yitali  oqsoqol  c ho‘rtkesa r  bir  so‘z li 

edi  (T.Ma l. ).  10.  Sinf  ra hba ri  o‘quvc his ining  s og‘-sa loma t  eka nin i  

bilib,  ko‘ ngli  tinc hidi  (T.Ma l.).   11.  Hokim  qulog‘ iga  bir-ikk i 

cha linga n  Sa ritepa  qis hlog‘ i  ha m  s hu  soyning  o‘ng  tomonida  bo‘ lib,  

o‘n-o‘ n  ikkita gac ha  pastu ba la nd tomla rda n  ibora t edi (M. ).  

O‘quvc hila rning  qo‘shma  so‘z la r  bila n  ta nis htiris h  va  ularning 

savodxonligini  os hiris h  uc hun  turli  o‘yinla r,  bos hqotirma   va  tarqa tma  

ma te ria llarda n  ha m  foyda la nis h  o‘rinli  bo‘ ladi.  Masa la n olmos hla rning 

tuz ilis higa  ko‘ra   turla rini  a niqlas hda  quyida gi  te r ma  mas hqda n 

foyda la nis h  mumkin.  

Mashq.  Gaplarni  o‘qing.  Olmos hla rni  topib,  tuz ilis higa  ko‘ra  

turlarini a niqla ng.  

1.  Kec hqurun  ga vjum  bo‘ ladiga n  ko‘c ha la r  hoz ir  a lla nec huk 

jimjit.  (P.Q.)  2.  -O‘z ida  tura ve radi.   Hec h  kim  te gma ydi.  (S. A.)  3.  U 

ana  s hu  bepoyon  ye rla rning  c hin  e ga si  s ifatida  uz oq-uzoqla rga  se vinc h 

va  iftixor  bila n  te rmildi  va  bu  yerla rni  o‘z las htirib,  ba g‘ri  to‘ la  

 

62

xaz ina ni  oc hmoq  uc hun  qa nc ha  -qa nc ha  me hnat  zarurligi  to‘ g‘ris ida  

xa yol  s urdi.  (Sh.R.)  4.  Uni  ya xs hi  kiyinga n,  a lla na rsas iga  ma g‘ rur 

bo‘ lga n  bir  nec ha  kis hi  o‘rab oldi.  (A.Q. ) 5.  -Gul se kin -sekin s o‘ ladi,  

sekin-sekin  go‘za lligini  yo‘qota di,  keksara  bora diga n  ko‘ ngilda  hec h 

qac hon  so‘ lga n  bo‘ lib  ko‘rinma ydi.   (A.Q.)  6.  Az izjon  hec h  qa nda y 

ilmiy  asos ga  s uya nma ga n  holda   pa xtac hilikka  yovvoyi  pus hni 

kirit moqc hi.  (O‘.U.)  7.  U  hec h  nima   de ma y  s hu  turga nic ha    qa rab 

tura verdi.  (M.)  8.  Ka mpir  qiz iga  javob  topolma di,  a lla nima lar  deb 

po‘ ng‘ illab 

sa vatda gi 

za g‘ ora larni 

yoyib 

qo‘ ydi-da, 

os hxona  

yig‘ is htirga ni  ke tdi.  (O. )  9.  Shu  ma ha l  kimdir  uning  otini  a ytib 

cha qirib  qoldi. (Sh. )  10.Sizs iz  ke lajak  yo‘q,  s iz  a xir  xa lqning  ming 

yilini ko‘raja k qaroqla ris iz. (G’.G’.) 

Shuningdek, 

qo‘s hma 

so‘zlarning 

bos hqa 

a ndoza la rda gi 

ko‘rinis hlarini  ha m  yuqorida  qa yd  qilga n  lisoniy  qolipla r  asos ida  

o‘rga nis h,  ilmiy  as os las h,  o‘zbek  tilining  ma teria lla ri  yorda mida  

da lillas h  tils hunos lik  rivojida   katta  aha miyat  kasb  etis hi,  bu  ja ra yonni 

ke hg  ja moatc hilik  tomonida n  e’tirof  etis hida,  tilning  us hbu  sohas ining 

ya nada oydinroq ta raqqiy etis hida  muhimdir.                                                   

 

63