J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

102

y o rlatib   keldi,  —  uy   egasiga  axborot  berdi  Namoz.
—  Qobil  deganing  kim  o ‘zi?  —  qiziqsindi Sergey 
tabib.
—  M irza  H am idning  avaxtaxonasidan  ozod  qil- 
ganm an  uni.
—  H a-ha,  bo‘ldi.  Esladim ,  Sibirdan  qochgan 
yig it.
—  Yo‘q,  e’tiro z  b ild ird i  Namoz.  —  Sibirga  yetib 
b orishm agan  ekan.
—  H am m asig a  ham   ish o n av e rm a ,  e h tiy o t 
b o ‘l.  —  Qani o ‘tiray lik .  B arakalla.  Lekin an av ilarn i 
ja   boplayapsan-ku!  Voy-bo‘,  sen  hazil-hazil  bilan 
S tenka  R azinning  o‘zi  bo‘p  ketding-ku.  Bugun 
U rg u td a  falonchi  boyni  bosibdi,  deyishadi,  ertag a 
X atirch id a  m ingboshini  d a ra x tg a   bog‘lab  savalab- 
di,  deyish ad i...  Lekin  m enga  q ara,  hozirgina  b ir 
vahim ali  gap  esh itd im ,  rostm i?
—  Qanaqa  gap  eshitdingiz?
—  B ugun  e rta lab   Dahbed  bozorini  a lg ‘ov-dal- 
g ‘ov  qilib  yuboribsan-ku!  M ixail  to ‘ra n in g   otini 
otg an   em ishsan?  E llik ta  n av k arn i  ja rg a   qulatgan 
em ishsan?
—  H am m asi  qulam ovdi  shekilli?
—  K a p ita n  
O ley n ik o v n in g  
oyog‘i 
sin ib d i. 
H ozirgina  unik id an   keldim ...  eh tiy o t  bo‘l,  terin g g a 
somon  tiq ad i  en d i...  Yo‘q,  hazillashdim ,  qo‘rq m a... 
lekin  azam at,  barakalla,  boplayapsan!
—  E,  Sergey  am aki,  boplash  qayoqda,  oldilariga 
tu sh ib   qochib  yuribm an-ku!
—  Yo‘q,  —  yengil  qarsak   chalib,  o‘rn id a n   tu rib  
k etd i  Sergey  tabib,  —  boplayapsan.  Eng  m uhim i, 
fu q a ro d a   y an g i  f ik r ,  y an g i  k a y fiy a t  paydo 
bo ‘la y a p ti.  0 ‘ziga  ishonch  paydo  b o 'la y a p ti... 
O dam larning  ru h i  tu sh ib  ketg an   edi,  n ajo t  k u tard i- 
yu,  lekin  bu  n ajo t  xudodan  bo‘ladim i,  bandasidan 
bo‘ladim i,  bilm asdi.  To‘g ‘risin i  aytsam ,  Namozboy, 
sening  xalqing  n ajo tn i  xudodan  k u tay o tg an   edi. 
Sen  u la rg a   xudo  yuborgan  b ir  odamdek  bo‘lib 
ko‘rin y ap san   hozir.  Shuning  uchun  ham   sen  endi 
o‘zingga  eh tiy o t  bo‘lishin g   kerak,  eshityapsanm i 
polvon?  Sen  endi  o‘zingga  em as,  u la rg a   tegish-
103

lisan.  M enga  qara,  bu  yerga  endi  kelm aym an,  deb 
so ‘z  bergan eding-ku?  Yo  m alla sochingni  ko‘z-ko‘z 
qilgani  keldingm i?  B unaqa  bachkana  qahram on- 
likn i  kim ga  keragi  bor.
—  Bu  ox irg i  kelishim .
—  O xirgisi  em ish,  yuzinchi  m a rta   o x irg isi,  deb 
so‘z  berish in g ,  —  o ‘g ‘lin i  u rish g an d ek   jerkib-jer- 
kib  so‘zlay  boshladi  Sergey  tab ib ,  —  xo ‘sh,  umu- 
m an,  ahvollar  qalay?
—  Chatoq,  —  dedi  Namoz  x o 'rsin ib ,  —  yigirm a 
choqli 
q u ro lsiz  
y ig itn i 
c h u m ch u q  
b o lasin i 
q irg ‘iydan  olib  qochgandek  cho‘lm a-cho‘l  olib 
qochib  yuribm an.  Q urollanm asak  bo‘lm aydi,  qirilib  
ketam iz.
—  M iltiq  m asalasini  hal  qilib  qo‘ydim .
—  R ostdanm i?  —  quvonchdan  ko‘zlari  yonib 
ketdi  N am ozning.
—  H ozir,  b ir  k ish in i  chaqiram an,  —  o 'rn id a n  
tu ra y o tib   dedi  Sergey  tab ib ,  —  qo‘rqm a,  ishonchli 
odam,  lekin,  s h a rtig a   ko‘nasan.  K eyin  ham   senga 
unin g   yordam i  ko‘p  teg ad i  b ir  so 'z li  m u jik la rd a n ... 
Undan  keyin  yana  b ir  x u sh x ab ar  bor,  qaytayotga- 
ningda  aytam an.
O radan  b ir  choy  dam lam   fu rs a t  o‘tg ach ,  xonaga 
qora  soqoli  naq  ko‘ksiga  tu sh ib   tu rg a n ,  o ‘r ta   bo‘y, 
m iqtidan  kelgan,  o ‘r ta   yoshli  b ir  ru s   k ish isi  kirib, 
boshidan  shapkasini  olark an   xiyol  egilib  salom 
berdi.  Bu  o ‘sha  Sergey  tabib  k iritib   yuborgan 
«B irinchi  may»  qish lo g ‘in in g   oqsoqoli  N ikolay 
N ikolayevich  B ondarenko  edi.  U  shoshm asdan 
N am ozning  q arsh isig a  o ‘tird i-d a:
—  X o‘sh,  Pugachev,  ish la r  qalay?  —  deb 
so‘rad i.
—  Men  Pugachev  em asm an,  —  dedi  Namoz 
allanechuk  o ‘n g ‘aysizlanib.
—  Lekin  Pugachev bo‘lm aganing  ham   y a x s h i,— 
dona-dona  qilib  dedi  B ondarenko.  —  Pugachev 
tu p p a -tu z u k   bo sh lag an   ish in i  o x irid a   poshsho 
bo'lam an,  deb  o ‘zi  rasvo  qilib  q o 'y g an ...  xalq 
poshshoni  yomon  ko ‘ra d i...  X o‘sh,  ish la r  qalay?
—  U m um an  yomon  emas.
104

—  M enga  q ara,  men  seni  tan ib   tu rib m an , 
N am ozsan.  Ivanboynikida  kolyaska  m inganingda 
k o ‘rib   y u ra rd im .  Iltim o s  q ilam an ,  m en  bilan  
g a p la sh g a n in g d a  
«um um an-pum um an» 
deb 
o ‘tirm a .  Ochiqchasiga  ay tav er.  Men  sotqin  em as­
m an.  —  B ondarenko  Namoz  tom onga  xiyol  egilib, 
g a rc h i  xonada  ik k o v larid an   boshqa  hech  kim 
bo‘lm asa 
ham ,  ovozini  p astlatib   davom  etd i,  — 
m en  ham   o ‘sha  sen  q arsh i  kurashm oqchi  bo ‘lgan 
im p e ra to r  oliy  h a z r a tla rin in g   d u sh m an im an , 
a sh a d d iy  
d u sh m an im an !.. 
B izni 
bu  
y erg a 
R yazandan  qam chilab  haydab  kelishgan,  qo‘lim izga 
k ish an   u rib   kelishgan.  Otam  bilan  onam  m ana  shu 
a tro fd a g i  botq o qlik lar  ichida,  ch iv in la rg a   yem 
bo‘lib,  bezgakka  chalinib  о‘lib  ketish d i.  Opam  ham  
o ‘lg a n ...  M ening  ham   qasosim  bor,  o‘sha  ityoqa 
k o ‘ylak  k iy g a n   o lifta la rd a !..  M ening  uyim d a 
p o sh sh o lik n in g   y ig irm a ta   m iltig ‘i  saq la n y a p ti. 
Y erli  xalq   g ‘alayon  k o ‘ta rs a ,  m u jik la rg a   ta r- 
q atasan ,  deb  k e ltirib   qo‘yishgan.  A na  sh u larn i 
sotam an,  olasanm i?
—  Olaman.
—  X o‘sh,  qanchadan  berasan?
—  Q anchadan  desangiz,  shunchadan.
—  H a r  b itta   m iltiqqa  to ‘r t   m ing  tan g ad an  
berasan ,  y u ztad an   o ‘qi  ham   bor.
—  Voy-bo‘,  shuncha  pulni  qayerdan  topam an?
—  Topasan,  boshqa  ilojing  yo‘q,  Pugachev!  — 
davom  etd i  kulib  B ondarenko,  —  bo ‘lm asa  yigit- 
larin g   q irilib   k etad i.  P an sh ax a  bilan   u ru sh ad ig an  
zam onlar  o‘tib  k e tg a n ...  pu ln i  qachon  k eltirasan ?
—  X ohlagan  p aytingizda.
—  Y axshi.  P u ln i  b ir  h a fta   oldin  berasan .  Men 
u la rn i  Sam arqandgam i,  T oshkentgam i  joy lab  kela- 
m an.  A na  un d an   keyin  kechasi  m eni  bosasan.
—  Bosasan?  —  hayron  bo ‘ldi  Namoz.
—  H a,  men  x ab ar  berg an   ku ni  kechasi  kelib 
bosasan-u,  er-x o tin   ikkovim izning  qo‘l-oyog‘im izni 
bo g ‘lab,  og ‘zim izga  nom iga  la tta la r  tiq q an   bo ‘lib, 
m iltiq lar  bilan  o ‘qni  olib  chiqib  k etasan .  Qo‘rqm a, 
ham m asi  joyida  b o 'lad i.  Sekin  qulog‘ingga  aytib
105

qo‘yay,  bu  g aplard an   m irshabxona  noziri  M ixail 
to ‘ran in g   ham   x ab ari  bor,  puln in g   yarm in i  o‘sha 
yebto‘ymas  oladi,  kelishdikm i?
—  R ahm at  sizga,  —  o‘zida  yo‘q  x u rsan d   bo‘lib 
dedi  Namoz,  —  siz  yaxshi  odam  ekansiz.
—  Meni  m aqtam ay  qo‘ya  qol,  —  ish n i  b itg an  
hisoblab  sekin  o ‘rn id a n   tu rib   shapkasini  boshiga 
kiya  boshladi  qishloq  oqsoqoli,  —  x o ‘sh ,  pulni 
qachon  k eltirasan ?
—  B ugun  kechasi  olasiz.
—  B iron  yordam   kerak  bo‘lsa,  to rtin m a.
—  R ahm at,  siz  bebaho  odam  ekansiz.
—  Bo‘sh  kelm a,  Pugachev.
Qishloq  oqsoqoli  chiqishi  bilan   osma  qozonda 
sho‘rv a  ko‘ta rib   Sergey  tabib  k ird i.  Qozonni  stol 
u stid ag i  mis  g ‘ild irakch a  u stig a   qo‘yib,  Sam arqand 
ku lollari  s ir lab,  gu ld o r  qilib  p ish irg an   sopol  tovoq- 
larg a  quya  boshladi:
—  X o‘sh,  qalay  odam  ekan?
Namoz  ishi  bunchalik  tez,  ham   osongina  bit- 
ganidan  o‘zida  yo‘q  sevinib  o ‘tirg a n   edi:
—  Bebaho  odam  ekan!  —  deb  qo‘ydi.
—  H ali  senga  unin g   ko ‘p  yordam i  tegadi.  Qani 
beriroq  kel.  B ora-bora  senga  qo‘shilib  k etish i  ham  
m um kin,  lekin  o‘ta   eh tiy o tk o r  odam.  B uning  u s ti­
ga  pulga  o'chligi  ham   bor.  M ulk  sotib  olm oqchi... 
endi  g a p n in g   n a v b a td a g isi  s h u k i,  sen   Iv a n ­
boynikida  y u rg an in g d a  N azar  M atveyevich  degan 
y ig itn i  tan irm id in g?
—  Pechkachim i?  —  bolalikdagi  o‘rto g ‘im -ku  u!
—  H a,  o‘sha.  S uren  Dadayan  degan  arm ani- 
ni-chi?
—  «Panohi sag ‘iro n »d an   Ivanboynikiga  uni  men 
olib  borganm an.
—  Shu  ik k i  y ig it  sening  o tryad in g g a  qo‘shil- 
moqchi.
—  R ost  aytayapsizm i?
—  Ikkovi  seni  h o zir  S hokirboyvachchaning 
objuvozxonasida  k u ty a p ti.  X o‘ja y in la rin in g   sho- 
lisini  oqlatgani  kelishgan  ekan.  Rozi  bo‘lsang,
106

bugunoq  o t-u   arav asi,  sholi-polisi  bilan  senga 
qo‘shilib  olmoqchi  ular.
—  Men  ketdim ,  Sergey  amaki!  —  Namoz  sakrab 
o ‘rn id a n   tu rd i.
—  0 ‘tir ,  —  beto qat  y ig itn in g   yelkasidan  bosdi 
Sergey  tabib,  —  yetim   u k alarin g   bilan  so‘zlashish- 
n i  istam aysanm i,  shunaqa  to sh b ag ‘ir   bo‘lib  ket- 
dingm i?
—  Y uragim   ezilib  tu rib d i-y u ,  —  ikkilanib  dedi 
Namoz,  —  lekin  m ening  bu  yerga  kelganim ni 
payqam aganlari  m a’qulm idi?
—  Payqam agani  m a’qul  em ish...  seni  Samar- 
qand-u  U r g u t  bilan  m ana  shu  yetim chalar  bog‘lab 
tu rib d i  hozir.
—  Y o‘g ‘-e!
—  N im a  Sergey  tab ib n in g   alohida  chopari  bor, 
deb  o ‘ylabm iding?  X o‘sh,  nega  endi  senda  aloqachi 
bo‘lganda,  m enda  b o im a s   ekan!  Lekin,  Polvon, 
ikkovidan  ham   yax sh i  d o k to r  chiqadi.  A w a l, 
y a x sh ila b   sav o d in i  c h iq arib   olay,  o ‘lm asam , 
P ete rb u rg g a   jo ‘n atam an   bu  y etim ch alarn i...  H ayit, 
To‘x ta sh ,  buyoqqa  kelinglar.
X V   b o b
UCH  Q A S O S K O R   S U H B A T I
N a m o z   o try ad in in g   hozircha  ta y in li  tu ra rjo y i 
yo‘q.  O lti  azam at  qasos  olish  uchun  yeng  shim arib 
chiqqan  o ‘sha  qop-qorong‘i  kechadan  buyon  goh 
daryo  b o 'y id ag i  qam ishzorlar  orasida,  goh  to ‘qay- 
zorda  tu n a sh a d i.  B ugun  qo‘ngan  joylariga  ertag a 
qaytishm aydi.  H a r  tom onda  iz g ‘ib  yu rgan   bo‘lis 
h o k im in in g  
is k o v ic h la ri 
h id  
olib 
q o lish la ri 
m um kin.  Y uzm a-yuz  kelib  u rish ish g a   hali  bu 
o try ad n in g   q u d ra ti  kelm aydi.  To‘g ‘ri,  qurollanib 
olishgan,  h a r  birid a,  m iltiq ,  y u ztad an   o‘q,  ostida 
g ijin g lag an   tu lp o r.  Lekin  bu  sho‘rin g   q u rg ‘u r 
q aso sk orlarn in g   к о ‘pi  hali  tu zu k ro q   o t  m inishni
107

ham  bilm aydi.  M iltiqni-ku,  qo‘yaverasiz-a  —  y ig ir­
ma  odim  n arid ag i  o tn i  ham   to ‘g ‘r i  m o‘ljalg a  olol- 
m ay d ig an lari  b o r.  X a y riy a tk i,  to ‘d ag a  N azar- 
m atvey,  S u ren   D adayanlar  q o 'sh ilib   qoldi.  0 ‘ttiz  
ch o g ‘li  y ig itg a   m iltiq   o tis h n i  s h u la r  m ashq 
q ild iris h a y a p ti. 
L ek in ,  b a ri  b ir  h a li  M irza 
H am idning  n a v k arlari  bilan   uch rash ib   bo ‘lm aydi. 
Nim a bo‘lganda  ham   u la r m ashq  ko‘rg a n ,  b ir  necha 
y illard an  buyon  yelkalariga  m iltiq   osib  y u rish ibd i. 
X o‘p,  m ana,  b ir-ik k i yaxshi  m erg an lari bilan  M irza 
H am idning  n av k arlarin i  d a f  ham   q ilish ar,  m ayli, 
b ir  otishib  ham   ko ‘rish sin ,  bu   qaytag a  u la rn i 
ch in iq tirad i,  ta jrib a sin i  o sh ira d i...  Ammo,  Dahbed 
p ris ta v i 
S te p a n  
O leynikov, 
C helak 
p ris ta v i 
A leksandr  U lanov,  J o ‘yi  devona  p rista v i  M ixail 
Sarkovlarning  kazak  a sk a ri  ham   qasoskorlarga 
q arsh i  tash lan gan ,  axir!  M ana  sh u larg a   duch  kelib 
qolsa  nim a  bo‘ladi!  A x ir,  bugu n m i,  e rta m i  b ir 
u ch rash u v   bo‘lishi  ham   tu rg a n   gap-ku!  «Yo‘q,  — 
deb o‘y lard i Namoz,  — biz  hozircha o 'zim izn i  k a tta  
jan g lard an   eh tiy o t  saqlab  tu rish im iz   kerak».
N am oz 
O qdary o n in g  
q u y i 
oqim i 
bo ‘ylab 
D ahbedga  yaqin  borib  Talliqo‘r g ‘on  degan  kichik 
b ir  qishloqchaga  qo‘nd i.  Qishloq  ellikboshisi  U sta 
Mo‘m in  Namoz  bosh  ko ‘ta rib   chiqqandan  buyon 
unga  xayrixoh  bo‘lib  keladi,  y ig itla rig a   ikki  ot 
m indirdi,  kecham i,  kunduzim i  kelib  qolishsa  joy 
beray ap ti,  qo‘y  so‘yib  ziyofat  qilayapti.
Namoz  charchab,  sovqotib  kelgan  y ig itla rn i 
k a tta   m ehm onxonaga  k iritib   yubordi-yu,  o ‘zining 
m aslah atch ilari  Sherniyoz,  Esergep,  N azar  pech- 
kachi,  S uren  D adayanlarni  olib,  boshqa  b ir  xonaga 
o‘td i.  B ir  kosadan  qaynoq-qaynoq  sho‘rv a  ichib 
olishgach,  Namoz  endigi  re ja la ri  haqida  gap  ochdi, 
to ‘da  boshliqlariga  so‘z  berish d an   oldin  o ‘zining 
ta sh v ish la rin i  ham   ochiq  ay tib   o‘td i.
—  X o‘sh,  Esergep,  sen  nim a  deysan?  —  k a tta  
suyakni  sopqisi  bilan  q irtish la b ,  o ‘ychan  o‘tirg a n  
y ig itd an   so‘ra d i  Namoz.
—  0 ‘zing  oytqaningdek,  b ir bashga b ir  o ‘lim!  — 
qo‘lidagi  su y ak n i  d astu rx o n g a  qo‘yib  dedi  qozoq
108

y ig iti.  —  Sen  qayoqqa  bashlasang  shu  yoqqa  ot 
qo‘yaverabiz!
—  B ir  boshga  b ir  o ‘lim ,  deyishning  v aq ti  o‘td i, 
endi,  —  t a ’kidlab  dedi  Namoz.  —  Endi  sen  bilan 
m ening  boshim   m azlum larga  kerak  bo‘lib  qoldi. 
U ni  e h tiy o t  qilishim iz  kerak!  X o‘sh,  Sherniyoz 
senda  qanday  fik r  bor?
Sherniyoz  quvnoq  ta b ia tli,  xushchaqchaq  y ig it. 
K echagi  k u n ig a  achinm aydi.  E rta n in g   tash v ish in i 
ham   qilib  o‘tirm ay d i.
—  Men  ru s   k azak lari  tu rg a n   kazarm ani  bosish 
ta ra fd o rim a n ,  —  qo‘lin i  qilich  qilib  so‘zlay  boshla­
di  hech  n arsad an   ta p   to rtm ay d ig an   Sherniyoz.  — 
T unda  ham m asi  uyquga  ketg an d a  tap p a bosam iz-u, 
zam barakni  qo‘lga  k iritam iz.  A na  undan  keyin 
M irza  H am id  n a v k a rla rin in g   oldim izga  tu sh ib  
qochishini  ko ‘rasiz.
—  N a v k arlarn i  oldim izga  solib  quvadigan  kun- 
la r 
h am  
k e la r ,—y u z la ri 
n u rla n ib , 
k o ‘z la ri 
charaqlab  dedi  Namoz.  —  Lekin,  ukam ,  hozircha 
bu  rejag a qo‘shilolm aym an.  M iltiqni  tu zu k ro q  otol- 
m aym iz-u,  zam b arak n i  boshim izga  u ra m iz m i... 
X o‘sh,  pechkachi,  nega  jim   o‘tirib sa n ,  gapirsang- 
chi!
—  Men  o‘ylayapm an,  —  deb  qo‘ydi  N azar 
pechkachi.
—  N im a  o ‘ylag an in g n i  a y t,  biz  ham   bilaylik.
—  Sam arqand  vohasida  uch  m ing  m ujik  xona- 
doni  bor.  Bu  —  uch  m ing  alam zada  degan  gap. 
M u jik la rn in g   ham   im p e ra to r  oliy  h a z ra tla rin i 
ko‘rg a n i  ko‘zi,  otg an i  o ‘qi yo‘q.  M ening  fik rim ch a, 
a w a l  ana  sh u larn i  ko ‘ta ris h   kerak.
—  Bui,  dim   a v u r,  —  gapga  qo‘sh ild i  ko‘pni 
ko ‘rg a n   Esergep,  —  olar  b izg ‘a  yergeshm eyt. 
S a m a rq a n tta ,  T a sh k an tta   olard ing   je te k sh ila ri  bar, 
o ‘su lard in g   so‘zd o rig ‘a  y u ra   m u jik lar.
—  Men  ham   m u jik la rn i  o‘z  tom onim izga  to rtish  
ta ra fd o rim a n ,  —  o ‘z  fik rin i  bayon  qila  boshladi 
S uren  D adayan,  —  aslida  biz  sh u n in g   uchun  bu 
o try ad g a  qo‘sh ilgan   ed ik ...  B irg in a biz  yashab  t u r ­
gan  M ixaylovskiy  q ish lo g 'id a  o‘n ta   qurolli  m ujik
109

bosh  k o ‘ta r is h i  m um k in .  F a q a t  m aq sad im izn i 
u larg a  yaxshilab  tu sh u n tirm o g ‘im iz  d a rk e r.  Qasos 
olam an,  deb  qo‘lin i  m u sh t  qilib  y u rg an   y ig itla r 
q ish lo q la rd a   k o ‘p ...  T okaygacha  biz  O qdaryo 
bo‘yida  M irza  H am idning  n a v k arlari  bilan  yashin 
topaloq  o‘ynab  y u ram iz...  Qochib  y u rav erish   ham 
jonga  tegib  k etark an .
M unozarani  N am ozning  o‘zi  davom  e ttird i.
—  Men  otry ad im izni  uchga  bo ‘lish  ta ra fd o ri­
man.  Uch  o ‘lkada  ish   ko ‘rganim iz  m a’qul,  deb 
o‘ylaym an.  Sen,  Esergep  o‘z  to 'd a n g   bilan  U rg u t 
to m o n la rg a   k e ta s a n .  S u ren   D adayan  N u ro ta  
ta ra f la r g a  
b o ra d i. 
Sen, 
ta d b irk o r 
d o ‘stim  
N azarm atvey,  K a ttaq o ‘r g ‘ongacha  bo‘lgan  m ujik 
q ish lo q la rin i  o ra la b   o ‘ta s a n .  0 ‘zim   X a tirc h i, 
Ziyovuddin,  Q arshi  beg lik lari  tom onga  yuram an. 
Zolim lar  zulm idan  faryod  chekayotganlar  bizni 
k u tish ay ap ti.  E sh itay ap sizlarm i,  do‘stla rim ,  xalq 
vuju d id ag i  patosni  siqib  chiqarolm agan  bem ordek 
in g ra y a p ti.  U larg a  yordam   qilish im iz  k e ra k ... 
0 ‘zgalarni  b ax tli  ko‘rm aguncha,  o ‘zim izni  b ax tli 
hisoblashga  haqqim iz  yo‘q!  0 ‘zg alarn i  erk li,  ozod 
k o ‘rm a g u n c h a,  o ‘zim iz  ham   ozod  em asm iz!.. 
B oylar,  beklar-u  am ald o rlar  san d iq larid a  zang 
bosib  yotgan  kum ush-u  tillo larn i  to rtib   olib,  o‘z 
egalariga  q ay tarib   berm aguncha  qilich lar  qayta 
qiniga  solinm agay...  A na  o‘sh an d an   keyingina  xalq 
bizga  ishonadi,  o rtim izd an   ergashadi.
—  H ozircha,  h ozir  fu q aro   bizning  ortim izd an  
yurm aydim i? — sh u n ch ak i  so‘rab  qo‘ydi  Sherniyoz.
Namoz  bosh  chayqadi:
—  H ozir  u la r  g ‘azovotga  desa  ro ‘dapo  eshon 
orqasidan  panshaxa  ko‘ta rib   ergashadi-yu,  ammo 
yelkasiga  m inib  olgan  boyning  t a ’zirin i  xudoning 
o‘zi  b e ra r  deb,  b o sh in i  egib  jim   tu ra v e ra d i. 
Zolim larning  jazosini  m azlum larning  o ‘zi  berish i 
kerak.  Buni  biz  am alda  isbotlam og‘im iz  dark o r.
—  To‘g ‘ri,  hozircha  u la r  o‘z  kuchiga  ishonm ay- 
di,  —  N am ozning  fik rig a   qo‘shilgan  bo‘ldi  Suren 
D adayan.  —  Q u d rati  n im alarg a qod irlig in i  ko‘pchi- 
lik  hali  anglab  yetganicha  yo‘q.
110

—  Biz  an g latish im iz  k erak ,  —  qo‘lin i  m usht 
qilib  o ‘rn id a n   tu rib   ketd i  Namoz,  —  qiyin,  bu 
sh o 'rin g   q u rg ‘u rla rg a   ju d a  ham   qiyin.
*   *   *
Namoz  asabiy  b ir  kayfiy atd a  k a tta   mehmonxo- 
nadagi  jo ‘ra la r  yoniga  o ‘td i.  0 ‘rta g a   yoqilgan  o ‘tin  
ho‘l  ekan,  tu ta b   ketibd i,  hech  n a rsan i  ko‘rib 
bo ‘lm aydi.  Y ig itla r  xu d di  p ard a  orqasida  o‘tirg an - 
dek  a ran g   ko‘zga  tash lan ad i.
—  Bay,  bay,  ju d a  sasitib   yuboribsizlar-ku,  dedi 
Namoz  ko ‘zi  achishib.
—  T u tu n   ko‘zni  rav sh an   qiladi,  Namoz  aka!  — 
yoshgina  y ig itn in g   ovozi  esh itild i  to ‘rroqdan.
O sto n ad a  N am o zn in g   ovozi  e s h itilis h i  bilan  
sho‘rv ad an  so‘ng  duch kelgan y erga chordana qurib, 
yonboshlab  yotgan  yigirm a  ch o g 'li  y ig it  g u rr  etib 
o‘rn id an   tu rd i.  0 ‘tirish g a   ru x s a t  bo'lgach,  qanday 
tezlik   bilan  tu rish g a n   bo‘lsa,  shunday  chaqqonlik 
bilan qaytib o‘rin la rig a  o ‘tird ila r.
Namoz  d arro v   gap  boshlay  olm adi.  0 ‘rta d a  
tu ta b ,  ch irsillab   yonayotgan  o‘tn in g   ta ftid a n   k a fti 
bilan  yuzini  to ‘sib,  anchagacha  jim   qoldi:
—  X o‘sh,  y ig itla r,  jan g n i  davom  ettiram izm i?
—  Davom  ettiram iz!  —  b ir  ovozdan  dedi  y ig ir­
ma  y ig it.
—  Q urshovga  tu sh ib   qolishim iz  xovfi  bor.
—  Qo‘rq ad ig an   joyim iz  yo‘q,  b ir  boshga  b ir 
o‘lim!
—  E rtag a   olis  safarg a   jo 'n ay m iz,  —  o'ychan, 
g ‘am g in   b ir  o h angda  davom   e td i  N am oz,  — 
xohlovchilar  bo‘lsa,  uyiga  borib  kelishga  ru x sa t 
beram an.  Bola-chaqasi,  ota-onasi  bilan  ko‘rish ib  
kelishsin.  Eshbo‘ri,  h a r  b irig a  yuz  tan g ad an   aqcha 
b e r...  D o‘s tla rim ,  bu   s iz la rn in g   m ao sh in g iz. 
O rtiqcha  berolm aym an.
—  O rtig 'i  k erak   ham   emas!
—  Ot  berdingiz,  m iltiq   berdingiz,  shu  ham 
y e ta rli  bizga.
—  Tong  yuld u zi  chiqqanda  sizlarn i  shu  yerda 
k u tib   olam an.
I l l

Besh-o‘n  daqiqadan  so‘ng  k a tta   m ehm onxonada 
N azarm atvey,  Suren  D adayan,  Namoz  uchovlari 
yo lg ‘iz  qolish d i,  q o lg a n la r  u y -u y la rig a   ta rq a b  
ketishdi.
—  Qanday  yaxshi-ya!  —  deb  qo‘ydi  S u ren ,  — 
u la rg a   h av asim   k e ly a p ti.  B irin in g   o ta -o n a si, 
boshqasining  x o tin i,  bola-chaqasi  bor.  K im d ir  seni 
ku tsa,  k im n id ir  sen  ham   sog‘insang,  qanday  bax t 
bu!
—  Nega  haligacha  uylanib  olm ading?  —  so‘rad i 
Namoz.
—  E,  d o ‘s tim ,  o‘zim n in g   q o rn im n i  a ra n g  
to ‘y g ‘izay ap m an -k u ,  x o tin n i  qan d ay   boqam an. 
0 ‘zingchi,  o‘zing  nega  uylanm ading?
—  Y aqinda  to ‘yim iz  bo‘lmoqchi  ed i...
—  0 ‘,  qalliq  ham   topib  qo'yganm an  degin,  — 
su h b atg a  aralash d i  N azarm atvey.
—  Topib  qo‘yganm an.
—  Go‘zalm i?
—  Go‘zal  ham  gapm i?..  Tunda  boshim   ostiga 
qo‘yib  uxlaydigan  yog‘och  tovog‘im ni  o ‘sha  berib 
yuborgan.
—  Shu  tovoqda  b iro r  h ik m at  borm i  o‘zi,  nega 
un i  ham isha  x u rju n in g g a   solib  y u rasan ?  T u n lari 
boshing  o stiga  qo‘yib  yotasan.  N im a  balo,  pardek 
yum shoqm i,  u?
—  U ndan  qallig ‘im ning  h id i  kelib  tu ra d i,  — 
ch u q u r  x o‘rsin ib   qo‘ydi  Namoz.
*   *   *
0 ‘rta d a g i  olov  chirsillab  yonar,  qu m g ‘on  biqir- 
lab  qay n ar,  do‘stlrn in g   su h b ati  esa  avjga  chiqib 
b o rard i.  T aqdir  bu  uch  yetim ni  Ivanboynikida 
u c h ra s h tirg a n ig a   o ‘n  y illa rc h a   bo‘lib  qoldi. 
U chovlari  b ir  to ‘shakda  yotib,  b ir  tovoqda  ovqat 
yeb,  b irg a  kulib,  b irg a  yigTab  k a tta   boTishgan.
—  Bu  hozirgi  x o 'jay in larin g   haliyam   xasism i, 
q attiq q o T lig i  qolgani  y o ‘qm i?  —  gap  o rasid a 
so‘rad i  Namoz.
—  Shapovalovni  aytayapsanm i?  —  yonboshlab 
yo tgan  N azarm atv ey   tu rib ,  ch o rd an a  q u rd i,  —