J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet33/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
#21336
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   38

343

Q at-qat  a d irla r  tom on  tik ilg an ch a  yonboshlab 
yotgan  Namoz  sakrab  o ‘rn id a n   tu rd i,  N asibani 
suyab  qoldi.
—  Boshim  aylanib  ketd i,  —  gunohkorona  b ir 
ohangda  dedi  xotin i.
—  C harchadingm i?
—  Sizni  ham  qiynab  yubordim .
Namoz  yerga  o‘tirib   x o tin in in g   boshini  tiz z a si­
ga  oldi.  U ning  qop-qora  sochlari  allaqanday  xush- 
bo‘y,  dim oqni  qitiqlovchi  hid  ta ra tib   tu ra rd i. 
Namoz  un i  ohista  silark an ,  xushyoqdi  shekilli  asta- 
sekin  N asibaning  ko ‘zlari  yum ila  boshladi.  «Qiyin, 
ju d a  qiyin bo‘ldi  senga N asibam ,  —  ko ‘nglidan  o ‘ta  
bo sh lad i  N am o zn ing ,  —  kim   b ila d i,  m endan 
boshqaga  k o 'n g il  q o 'yganingda  boshingga  buncha 
savdolar  tushm ag an   bo‘larm id i.  Senga  b ax t  o‘rn ig a 
b a x tsiz lik ,  orom   o ‘rn ig a   n o tin c h lik   k e ltird im  
m en...  O tangdan,  m ehribon  onangdan,  bo ‘y  yetgan 
singlingdan  judo  bo‘lding,  ham m asi  men  tu fa y li 
bo‘ldi...»
So‘nggi  k u n lard a  N asiba  b ir  o ‘ziga  kelib,  b ir 
o ‘zid an   k etib   y u rib d i.  R u h iy   x a s ta lig i  o ‘q tin - 
o‘q tin   qo‘zg‘ab,  b a’zan  kunbo‘yi  b ir  og‘iz  gapir- 
m aydi,  y ig ‘laydi,  xo ‘rsin ad i.  A lam   bilan  boshini 
s ilk itib ,  yalangoyoq,  yoq avay ro n   ko ‘c h a la rg a  
chiqib  k etadi.  Goho  m inib  borayotgan  otig a  qam- 
chi  u stig a  qam chi  bosib  boshini  qo'yib  yuboradi. 
V ujudini  kem irib  borayotgan  g ‘am -u  ta sh v ish la r 
bilan  olishm oqda  edi  u.  Buni  Namoz  yaxshi  b ila ­
d i.  S h u n in g   u ch u n   ham   u n in g   r a ’y in i  q a y tar- 
m aslikka,  nim ani  xohlasa  o ‘sh an i  bajo  k e ltirish g a  
h a ra k a t  qiladi,  suyadi,  erkalaydi.  B uning  u stig a 
N asibasi  hom ilador  ham .  R u hidagi  in jiq lik ,  fe ’li- 
da  goho-goho  namoyon  b o ia d ig a n   qo‘rslik k a   e h ti­
mol  shu  hom iladorligi  ham   sabab  bo‘layotgandir. 
U ni  e h tiy o t  q ilish i,  k a tta   ta b ib la rg a   ko ‘rs a tib , 
davolatishi  kerak.
Ehtim ol,  to g ‘  havosi u n in g  dard ch il  ta n ig a   shifo 
bag ‘ish lar,  dilidagi  g ‘u ssalard an   tu g ilg an   chigil- 
la rn i  yozib  yub o rar.  Q ayerga  b e rk itsa   ekan?  Bu 
dunyoda  ayg ‘oqch-yu,  chaqim chidan  xoli  bo‘lgan
344

b iro r  p a rc h a   y e r  q o ld im ik an   o ‘zi?  B ordi-yu, 
Qo‘qonga,  Sergey  tab ib n in g   h u zu rig a  jo ‘natsa-chi 
u n i?  H a,  shu n d ay   qilg an i  m a’qul.  S in g illari  bilan 
o 'sh a  yoqqa bo rish sin .  Sergey tabib yaxshi  davolay- 
di;  Vasila  bilan  V akilabibini  o 'q itib ,  savodli  qiladi, 
badjahl  b o ‘lsa  ham ,  h a r  qalay  m ehribon  odam  o‘zi.
—  N asiba?  —  x o tin in in g   sochlarini  o h ista  sila­
di  Namoz.
—  K im   u?  —  cho‘chib  boshini  ko ‘ta rd i  xotini.
—  U xlabm iding?
—  K o‘zim  sal  iling an   ekan.
—  B ir  iltim os  bor,  fa q a t  yo‘q  dem aysan.  Seni 
sin g illa rin g   bilan  b irg a  Qo‘qonga  —  Sergey  tab ib ­
n in g   yoniga  eltib   qo‘ysam.
N asiba  bosh  chayqadi...
—  T irik   bo‘lsam   sizdan  b ir  odim  ham  ajralm ay- 
m an.
—  N asiba,  jonim .
—  Meni  shu  sh afq atsiz  dunyoda  sizdan  boshqa 
hech  kim im   qolm adi.  Endi  tu n -u   k un  yoningizda 
bo‘lishim ,  g ‘an im lard an   eh tiy o t  qilishim   kerak. 
O d am larg a 
ish o n m ay m an . 
M u sh u k  
boladek 
su ykalib  qo‘ltig ‘in g izg a  k irib   olgan  A rslonqul 
og ‘adan  ham   xavfim   bor.  Siz  so ‘zlaganda  yuzida 
isteh zo   o ‘rm alay d i.  K o‘zlari  q a ttiq ,  ich-ichiga 
n im ad ir  berk in g an ga  o‘xshaydi,  undan  qo‘rqam an.
—  U  meni  falo k atd an   q utq arib   qoldi,  Nasibam . 
U ndan  shubham   yo ‘q,  sen  ham   shubhalanm a.
—  K im   biladi,  n eg ad ir  yurag im   g ‘ash ...  doim 
ko‘zini  m endan  olib  qochadi.
—  Senga  shu n d ay   tu y u lay o tg an d ir?
—  Bilmadim .
Namoz  suy u k li  x o tin in in g   bu  tash v ish larin i 
beqiyos  m ehr,  k a tta   m uhabbatning  davomi  deb 
M idi.  «Ona yakka-yu yolg‘iz  o‘g ‘lini q a ttiq  sev sa,— 
fik rid an   o‘td i  N am ozning,  —  u n i  yer-u  ko‘kka 
ishonm aydi,  k im d ir  u n i  o ‘ldirib  qo‘yayotgandek 
bo‘lib  tu y u lav erad i.  K atta-y u   kichikdan  shubha- 
la n ib ,  b o lasin i  k o ‘ch ag a  c h iq arm ay   qo ‘y a d i... 
N asiba 
ham  
m eni 
jo n id a n  
o rtiq  
sev ad i. 
T ashvishining  boisi  ham   sh u n d an .  Boz  u stig a
345

unin g   ru h iy   x astalig i  kun   sayin  avj  olib  boryapti. 
Yo‘q,  men  u n i  qanday  bo‘lm asin  davolatishim  
k erak...»
—  N asiba,  iltim os.  Qo‘qonga  bo rish g a  yo‘q 
demagin!  —  yolvordi  Namoz,  —  h a r  qalay  homi- 
ladorsan.
—  Bola  o tasining  yonida  bo ‘lishi  kerak!  — 
quvnoq  kulib  o ‘rn id a n   tu rib   ketd i  N asiba.  So‘ng 
erig a  ikki  qo‘lini  baro b ar  u z atd i,  —  tu rin g ,  undan 
ko‘ra   lola  teray lik .
X I   b  o b
PYO TR  Z A G L A D A N I N G   M A K T U B I
H a y itb o y   Namoz  akasiga  ko ‘zi  tu sh ish i  bilan 
soydan  sakrab  o‘tib   unin g   istiqboliga  yu g u rd i. 
Quchoqlashib  ko‘rish d ila r.  N asiba  opasiga  shol 
ro ‘mol,  qizaloqlarga  Sam arqand  qizlari  kiyadigan 
«cham anda  gul»  do‘p p ilar  k eltirib d i.
—  M enga-chi?  —  hazil  ohangida  so‘ra d i Namoz.
—  Sizga  sovg‘an in g   eng  k a tta si  bor.
H ayitboy  b u la rn in g   oldida  g a p irsam   b o ‘la-
veradim i  degandek  N asiba  opasiga  b ir  qarab  oldi. 
Ziyrak  N asiba  gap  n im adaligini  fahm lab,  singilla- 
rin i  olib  soydan  o ‘tib   ketd i.  Y igitcha  yerga  o 'tirib  
etig in in g   chap  poyini  ch iq ara  boshladi.
—  Men  seni  a w a lg i  ku n i  k u tg a n   ed im ,—  dedi 
Namoz  yerdan  qo‘ziqorindek  о ‘sib  chiqqan  oq 
x arsan g   u stig a   om onat  o‘tir a r   ekan,  —  tinchlikm i 
o‘zi?
—  Yo‘q,  —  xo ‘rsin ib   qo‘ydi  H ayitboy.  — 
Devona  bobom  olam dan  o ‘td ila r.
—  Nima?  —  Namoz  o ‘rn id an   tu rib   k etd i,  — 
olam dan  o ‘td ilar?
—  Kecha  ertalab   chiqardik,  —  H ayitboyning 
ko‘zlarid a  yosh  ko‘rin d i,  y u tin ib   davom  etdi.  — 
A w a lg i  k u n i  k e ch q u ru n   x a y rla sh g a n i  borsam  
ancha  og‘irlash ib   qolibdilar.  K etm a,  m eni  tepkilab
346

ko‘mib  k etasan ,  dedilar.  Boshqa yetim ch alarn i  ham 
chaqirib  kelishdi.  D arveshlar,  tila n c h ila r  to ‘plandi. 
M ana  bu  xaltachadagi  ta n g a la rn i  sizga  vasiyat 
qild ilar.  Pahlavon  o ‘g ‘lim ga  a y t,  qasoskor  yigitla- 
rid a n   b irig a  u ch q u r  ot  olib  m in dirsin ,  dedilar. 
Namoz  o‘g ‘lim ni  o‘pib  qo‘y,  h a r  zam onda  arvo- 
him ni  yo‘qlab  fo tih a   o‘qib  tu rs in ,  dedilar.  Keyin 
jo n lari  u z ild i...
Namoz  boshiga  tayoq  bilan  urilg an d ek ,  k a ra x t 
b ir ahvolda jim  o ‘tira rd i.  H ayitboyning xo‘rsin ish i, 
y o n g in a sid a   to sh d a n -to sh g a   u rilib ,  asov  toy- 
choqdek  ir g ‘ishlab  oqayotgan  suv n in g   shovqini 
u n in g   qulog‘iga  k irm asd i...  Zolim  falak n in g   sitam - 
la rid a n   y ig itn in g   qalbi  ju n b ish g a   t o ‘lgandek. 
Devona  bobo  ko‘p  y etim lar  q ato ri  un in g   ham   otasi 
bo‘lib  qolgandi.  Yorug*  dunyoga  chiqib  olishlariga 
y o rd a m la sh g a n ,  o d a m la rg a   y a x sh ilik   q ilish g a, 
m azlum larning  boshini  silashga  undagan,  qasoskor 
y ig itn in g   qalbida  rah m -sh afq at,  ezgulik  hissini 
qo‘zg‘agan  ham  shu  Devona  bobo  edi.  U m ri  beva- 
bechoralarga  xizm at  qilish  bilan  o ‘td i  sho‘rin g  
q u rg ‘u rn in g .  B olaligida  ko‘ch alard a  o‘tirib ,  qo‘lini 
cho‘zib  tilan ch ilik   qildi.  P u l  to ‘plab,  joy sotib  oldi. 
«Panohi  sag ‘iron»  choyxonasini  ochib  yetim larn i 
to ‘plab,  u larg a  panoh berd i,  yedirdi,  ich ird i.  Qiyosi 
y o ‘q  y e tim p a rv a r  edi  u .  S h a fq a tsiz   dunyoda 
sh afq at  edi  u.  Bam isoli  b ir  sham   edi,  o ‘zi  yonib- 
kuyib  ado  bo‘ldi-yu,  ammo  necha-necha  yetim lar- 
nin g  vayrona  kulbasini  y oritib  k e td i...  «Ey  xudo, 
n ah o tk i  sh u n d ay   b ir  m o‘ta b a r  k ish in in g   hayoti 
ham   senga  kerak  bo‘lib  qolgan  bo‘lsa,  —  unsiz 
y ig ‘la r  edi  Namoz,  —  o ‘nlab,  yuzlab  go‘dak larni 
o ‘zing  yetim   qilib,  m ehr-u  m uhabbatga  m uhtoj 
bo‘lgan  shu  ojizlarga  panoh  bo‘lam an,  deb  o‘zidan 
kechgan  b ir  m o‘m inning  um rin i  shunchalik  qisqa 
y a ra tg an   bo‘lsang.  Nega  bunday  qilding,  nega 
u n in g   jo n in i  olding,  nega!..»
Namoz  ko‘z  yoshini  k a fti  bilan  sid irib ,  sekin 
boshini  ko‘tard i:
—  Kecha  chiqardilaringm i?
—  Ha.
347

—  Ishqilib,  to b u tin i  ko ‘ta rg a n i  odam  topildim i?
—  G adoylar-u d a rv esh lar q abristo n g ach a bobom- 
ning to b u tin i qo‘lm a-qo‘l qilib borishdi.
—  H a,  Devona bobomiz  avliyo b ir kish i  e d ila r,— 
xo‘rsin d i  Namoz,  —  u n in g   v afo t  e tg an in i  bu   yer- 
d ag ilarg a  aytdingm i?
—  Yo‘q.
—  A ytm a.  N av ro ‘z  bayram iga  tay y o rg arlik   ko ‘- 
rish y a p ti.  N a v ro ‘zi  olam   b u g u n ,  u k am .  Kay- 
fiy a tla ri  buzilm asin.  P y o tr  bilan  uchrashdingm i?
H ayitboy  e tig in i  allaqachon  yechib,  paytavasi 
orasidan  b ir  x a t  olib,  o‘y  su rib   ketg an   pahlavon 
akasining  o ‘ziga  kelishini  k u tib   tu rg a n d i.  X atn i 
u z ata rk a n ,  «o‘qib  bo‘lgach,  k u ydirib  ta sh la r  ekan- 
siz»,  deb  qo‘ydi.
Sam arqandda  N am ozning  ishiga  ko‘m aklash- 
moqchi  bo‘lgan lar  ko ‘p.  U larn in g   o rasid a eng  sado- 
q atlisi  P y o tr  Zaglada.  Olijanob,  m e’dasi  to ‘q,  ozod- 
lik  yo‘liga  jo nin i  tik k a n   bu  y ig itn in g   h a r  b ir  so‘zi 
Namoz  uchun  Q u r’on  oyatidek  m uqaddas  bo ‘lib 
qolgan.
Namoz  P y o tr  Zagladaning  ru s  alifbesida  yirik- 
y irik   qilib  yozgan  x a tin i  hijjalab ,  ju d a   qiynalib 
o‘qiy  boshladi.
«Q im m atli...
A hvollaringni  so‘rab   o‘tirm ay m an ,  xabarchi- 
n in g   ay tish ich a  yomon  em asga  o‘xsh ay d i.  Bu 
ta ra fla rd a g i  ahvolni  so‘rab san,  b u tu n   m am lakat 
bo‘ylab  nim a  bo‘lay otg an ini  aytolm aym an-u,  ammo 
T urk iston d a  oliy  h a z ra tla rin in g   qo‘lla ri  shu  paytda 
sal  balandroq  kelib  tu rib d i.  T oshkent,  A shxabod, 
P ishpek  ta ra fla rd a g i  g ‘alay o n lar  haqida  a w a l  ham  
x ab ar  bergan  edim.  Ish la r  chatoq,  do‘stim ,  isyon- 
c h ila rn i  qon  q a q sh a tish ib d i.  X ovos,  0 ‘ra te p a , 
Qo‘qondagi garnizon  kazak lari  g ‘alayon ko ‘ta rg a n i- 
n i  e sh itg an d irsan .  A fsusk i,  g ‘alayonlar  b o stirild i. 
K azak larnin g  b ir  qism ini  S ibirga b a d a rg ‘a qilishdi.
Sam arqandda  ham   ahvol  chatoq.  Sening  yura- 
gingga  qo‘rq u v   solish  uch u n   em as,  balk i  axboro- 
tin g   uchun  yozyapm an  bu   g ap larn i.  Bosmaxona 
ish ch ilarid an ,  Choy  qadoqlash  fab rik asid an ,  izvosh
348

haydovchilardan  57  kish in i  qamoqqa  oldik.  Seni 
«M oxovxona»dan  ozod  e tis h g a   bosh  q o ‘sh g an  
ta sh k ilo tn in g   11  azam at  y ig iti  ham   qo‘lga  tu sh ib  
qoldi.  A fsu sla r  b o 'lsin k i,  u la rn i  hibsga  olishda 
m ening  o‘zim  ham   ish tiro k   e td im ...  X ullas,  sha- 
h ard a  ham   oliy  h a z ra tla rin in g   qo‘lla ri  balandroq 
kelib  tu rib d i.  Lekin,  o‘ylaym anki,  b u la r  vaqtincha. 
Biz  o ‘zim izni  o‘nglab  olam iz.  K a tta   m u sh tg a  bir- 
lasham iz,  shu naq an g i  zarb  bilan  uram izk i,  M ixail 
Morozov  ay tg an id ek   ham m asini  kunpayakun  qila­
m iz.
Sen,  dovyurak do‘stim ,  hech bo‘lm asa O tam urod 
Sherm uham m ad  o ‘g ‘li  bilan  uch rashib ,  m aslah at 
olm oqchim an, 
deb san . 
S o 'n g g i 
p a y tla rd a  
K o rg a rn in g  
b oshi 
b alo d an  
chiq m ay  
qoldi. 
Qamoqdan  kelganiga  b ir  oy  bo‘lar-bo‘lmas  yana 
hibsga  olindi  u  sho‘rin g   q u rg 'u r.  V araqa  bosisha- 
yotgan  ekan.  Qo‘lga  tu sh ib   qoldi.  Ishqilib  Sibirga 
b a d a rg ‘a  qilishm asin-da.
Q u ro ld an  
yordam  
b e rish im n i 
so ‘ra b san . 
O chig‘in i  aytsam ,  hozircha  qo‘lim dan  kelm aydi. 
Sergey  tabib  haqida  so 'rab san ,  biron  n a rsa   deyi- 
shim   qiyin.  Qo‘qon  garn izo n i  g ‘alayon  k o 'ta rg a n  
edi.  0 ‘sh alarg a  qo‘sh ilg an   bo‘lsa,  dem ak,  un i  ham 
hibsga  olishdi  deyaver.  Qasoskor  do ‘stim!  Senga 
ay tad ig an   gapim ning  eng  m uhim iga  nav b at  keldi. 
Jo y lard ag i  qurolli  to 'd a la r  o rasida  so tq in lar  bor. 
N egaki,  o try ad n in g   qayerda  tu n a g an lig i,  qaysi 
m ingboshini  k altak lag an lig i  haqida  zudlik  bilan 
ax b o rotlar  kelib  tu rib d i.  Bu  ax b o ro tlarn i  faq at 
t o ‘da 
ic h id a g i 
x o in la rg in a  
y e tk az ib  
b e rish i 
m um kin.  U lardan  e h tiy o t  bo‘l.  M irza  H am iddan 
endi  cho'chim asang  ham   bo‘ladi.  Tegishli  jo y lard a­
gi  jam ik i  ro ‘y x a tla rd a   u n in g   haq ida  «Namoz 
P irim q ul  o ‘g ‘liga  sotilgan,  poshsholik  m a’m u riy ati 
uchun  xavfli»  deb  yozib  qo'yilgan.
Endi,  q im m atli  do‘stim ,  eng  m uhim   gapni  ayta- 
m an.  B ir  necha  k un  a w a l,  G esket  h u zu rid a  g ‘oyat 
m axfiy  kengash  bo‘lib  o ‘td i.  M a’lum  bo‘lishicha, 
sening  o try ad in g n i  va  boshqa  qasoskor  to ‘d alarn i 
b u tu n lay   qirib   tash lash   haqida  ju d a  k a tta   ta d b irla r
349

belgilangan.  T oshkentdan  bu   yerdagi  a sk arlarg a 
ko‘m ak  sifa tid a   «Y ow oyi  diviziya»  deb  nom langan 
q attiq q o ‘l  va  zolim likda  nom  ch iqarg an ,  xalq g ‘ala- 
yonlarini b o stirish d a ko ‘p ta jrib a  to 'p la g an  diviziya 
chaqirilib,  polkovnik  S usanin  ix tiy o rig a   berild i. 
S am arq and   g u b e rn iy a si  b ila n   B ux o ro   a m irlig i 
cheg aralarid a  12  ta ,  K a ttaq o ‘r g ‘on  va  Sam arqand 
uyezdlari  o ra lig ‘ida  10  n azo rat  posti  ta sh k il  etilib, 
h a r  b irig a  50—60  n av k ar  ushlab  tu ris h   huquqi 
berilgan.  Gesket  jan o b lari  bilan  Buxoro  am irligi- 
n in g   o ‘zaro  k e lis h u v la rig a   k o ‘ra   a m irlik n in g  
X atirch i,  Ziyovuddin,  K itob beg lik lari  ta ra fla rg a   3 
ta   jazo  o try ad i  yuborilgan.  Jazo   o try ad id a  qilich, 
m iltiq va to ‘pponcha bilan qurollangan 300 ga yaqin 
sherbachcha borligi haqida aniq m a’lu m o tlar olindi. 
Sen  b u la rn i  ham   hisobga  olishing  k erak .  B ilasan 
jazo  o try ad larid an   b irig a  k ap itan   Golov  boshchilik 
qiladi.  Bizga m a’lum  bo‘lishicha un in g  o try a d i Jom , 
Chimboy  d a sh tlari  orqali  Ziyovuddin  begligi  tom on 
yu rad i.  Yana  sh u n i  ham  ay tib   o‘tm oqchim anki,  sen 
k a p ita n   G olovdan  u n c h a   x a v fs ira m a s a n g   ham  
bo ‘lad i.  Men  bu   odam n i  sh a x sa n   ta n iy m a n . 
Poshsholik  tu zu m in in g   astoydil  him oyachilaridan 
em as  u.  Q am oqdaligingda  sen i  u sh lab   b e rg a n i 
uchun chin yurak d an  afsu slan ib  y u rd i.  Namoz m ard 
va  ja s u r  y ig it  edi,  u   m eni  o‘lim dan  q u tq a rg a n   edi, 
men  bo‘lsam   u n i  asirg a  oldim,  o ‘la-o‘lguncha  vij- 
donim   azobda  endi,  deya  b ir  necha  b o r  ay td i.  0 ‘zi- 
nin g  ay tish ich a,  shu  yil  yanv ar  oyida  Payshanba 
bo‘lisida  bo ‘lgan  otishm ada  seni  v a  y ig itla rin g n i 
tirik lay in   qo‘lga  olamiz  degan  bahona  bilan  askar- 
larig a  o‘q  otm aslik  haqida b u y ru q  bergan.  Shu  yo‘l 
bilan  seni  eson-omon  qurshovdan  chiqib  olishingga 
y o rd a m la sh g a n . 
E slay san m i, 
sh u n d a y  
voqea 
bo‘lganm i  o ‘zi?  Q im m atli  do‘stim ,  sen  un g a  ishon. 
U  vijdoni  pok  to ‘r  a la r dan.  A g ar  u n in g   seni  eh tiy o t 
qilib   y u rg a n ig a   ish o nch   hosil  q ilg a n   bo ‘lsan g , 
dem ak,  hozircha  Jom -Chim boy  d a sh tla rid a   h a ra k a t 
qilib  tu rg a n in g   m a’qul.  Morozov  qaysi  shahardali- 
gini  aniqlay  olm adim .  Lekin  qam oqdan  qochgan 
em ish,  degan  g ap lar  ham   oralab  yurib d i.
350

X atn i  o ‘qib  bo‘ldingm i,  o‘tin am an ,  un i  darhol 
k u ydirib  tash la.  X abarchini  tezdan  orqasiga  qay- 
ta r.  X ayr.  0 ‘zingga  eh tiy o t  bo‘l.  Omad  senga  yor 
bo‘lsin ...»
X I I   b  o b  
QUVNOQ  TO*X TA SHV OY   S H U M   X A B A R  
KE L T I R A D I
N a m o z   x a tn i  o ‘qib  bo‘lgach,  uni  y irtib   qog‘oz 
bo‘lak larin i  sh arq irab   oqayotgan  suv  b etiga  otdi. 
0 ‘ychan  b ir  holda  o‘rn id a n   tu rd i.  «Ishlar  chatoq- 
ku*.
X uddi  shu  p aytda  soyning  n arig i  b etida  otdan 
tu sh ib   tizg in id an   om onat  ushlaganicha  kulim sirab 
tu rg a n   To‘xtashvoyga  ko ‘zi  tu sh ib   qoldi  Namoz- 
n in g .  To‘xtash v o y   Y angiqo‘r g ‘ondan  to rtib   to 
Poyariqqacha  bo‘lgan  y u rtla rd a n   axborot  k eltirish  
u chun  ketgan  va  bugun  a lb a tta   qay tish i  kerak  edi.
—  To ‘ xtashvoym isan?  —  neg ad ir  quvonch  bilan 
so‘rad i  Namoz.
—  X uddi  o ‘sha  yetim cham an!  —  qiyqirib  kuldi 
To‘xtashvoy.
Namoz  toshdan-toshga  sakrab  ukasin in g   yoniga 
o‘td i.  Ik k o v lari  quchoqlashib  so‘ra sh a   k e td ila r. 
Qiziq,  Namoz  m o‘ylovlari sabza u rib , y ig itlik  ko‘rk i 
ko‘zga  tash lan ib   qolgan  bu  dilkash  va  quvnoq  yi- 
g itc h a n i  ko ‘rd i  d eg u n ch a  n e g a d ir,  o ‘z-o‘zid an  
quvonib  k etadi.  G ‘am -u  tash v ish la ri  chekinib,  t a ’bi 
to ‘satd an   hazilga  moyil  bo ‘lib  qoladi.
—  Obbo  sen-ey,  —  u k asin i  bag‘rid an   bo ‘sh atd i 
y ig it,  —  qachon  qaytding?
—  H ozirgina.
—  X o‘sh,  u  ta ra fla rd a   nim a  gaplar?
—  Ochiq  aytaym i?
—  Ochiq  ayt.
—  X afa  bo‘lish  yo‘qmi?
—  X afa  bo‘lish  yo‘q.
—  Jarq ish lo q n i  kuydirib  yuborishibdi.
351

Namoz  b ir  seskanib  tu sh di:
—  Kim  kuydiradi?
—  Jazo   o try ad i  kuydiribdi.
—  O dam larchi,  u la rg a   z a ra r  yetm abdim i?
—  Cho‘lga  qochishga  u lg urish ib d i.
—  V ijdonsizlar,  zolim lar,  —  h alid an   buyon 
yurag id a  to ‘planib  borayotgan  g ‘am -u  alam   to ‘sat- 
dan  yonib,  N am ozning  qonini  qay n atib   yubordi.  — 
Qonxo‘rla r,  s h o e in g   q u rg ‘u r   ham qishloqlarim da 
ayb  nim a?  Topib  olg an lari  Jarq ish lo q .  Otib,  osib, 
qamab  to 'y m ad ilarin g m i,  nega  o‘t   qo‘yasan,  nega? 
Q uruq  yog‘ochda,  qaqqaygan  uy lard a  ayb  nim a?
—  Namoz  aka,  —  sekin  chaqirdi  To‘xtash v o y .— 
B u n d an   key in   u d d a sid a n   ch iq m asan g iz  v a ’da 
berm ang.  Subutsiz  bo‘lib  qolasiz.
—  K im ga  v a ’da  beribm an?
—  H ozirgina  xafa  bo ‘lish  yo‘q  deb  so‘z  berib 
edingiz-ku?
Namoz  istam ay g in a  jilm ayib  qo‘ydi:
—  Darvoqe.
—  U lu g ‘oy  opam  salom  a y td ila r,  —  yana  axbo­
ro t  bera  boshladi  To‘xtashvoy,  —  um um an,  ahvol- 
la ri  yomon  emas  ekan.  0 ‘klonlik  b ir  kish i boshpana 
beribdi.
—  Bechora  opam.
—  Xolbek  pochcham ni  y ig irm alarin i  ham   o ‘t- 
kazib  olishibdi.
—  Shu  ahvolda-ya?
—  M arhum   bu  dunyoda  hech  n arsa  ko‘rm adi. 
Hech  bo‘lm asa  arv o h i  n a rig i  dunyoda  m u sta r 
bo‘lm asin,  deb  shunday  qilibdilar.
—  Opaginam-ey.
—  A y t,  Namoz  akangdan  hecham   x afa  emas- 
m an,  zolim larning  t a ’zirin i  b erav ersin ,  dedilar.
—  X uddi  shunday  dedimi?
—  Ishqilib,  sh un g a  o‘xshash  g ap larn i  ay td ilar- 
d a ...  Dahbedlik  M irza  H am id  am akim   b ir  qop  un, 
b ir  qop  sholi  berib  yuboribdi.
—  Opamga-ya?
—  H a.  M ana bu  otn i  ham   m enga  sovg‘a  q ildilar.
—  M irza  Ham idm i?
352

—  На.
—  Tovba.
— J o ‘ra  S arko rg a borib u ch rash g an  edim ,  M irza 
H am idga  yo‘liqib  k e t,  dedi.  Bordim .  D alada  qo‘sh 
haydayotgan ekan,  iliq  k u tib  oldi.  Nam ozbekka ayt, 
m eni ham  qasoskorlar qato rid a hisoblayversin, dedi. 
K eyin m ana shu o tn i sovg‘a qildi.  Qalay,  zo‘rm i?
—  Zo‘r.  0 ‘zingni  o tin g n i  nim a  qilding?
—  U  q irch an g ‘in i  M irza  H am id  am akim ga  qol- 
d irib   k e ld im ...  Gap  q o 'sh m ay   tu rin g   adashib 
ketyapm an.  M irza  H am id  am akim   Namoz  akang 
eh tiy o t  b o 'lsin ,  H am dam boy  qotil  yollagan,  dedi.
—  H am dam boy  haliyam   o'lm abdim i?
—  B ir-ikki  bo r  o‘lmoqchi  ham   bo‘libdi-yu,  lekin 
o‘lolmabdi.
—  Nega?
—  A zroil  bobo  kelib,  jo n in i  olish  oldidan  boy- 
n in g   a ftig a   tik ilg a n   ekan,  haddan  ta sh q a ri  bad- 
b ash ara  em ish.  Yo‘q,  sen  m axluq  n arig i  dunyoni 
ham   harom   qilasan,  un d an   ko‘ra   qiyom atgacha 
m ana  shu  yerda  chalajon  bo‘lib  in g rab   yotaver, 
deb,  etag in i  qoqib  chiqib  ketibdi.
To‘xtashvoy  beg‘ubor,  ja ra n g li  bo r  ovozi  bilan 
qiyqirib  kulib  yubordi.  G ‘am -u  g 'u ssa d an   xoli, 
qalbi  quvonchlarga  to ‘la,  tu rm u sh id a n   m am nun 
y ig itla rg in a   ana  sh u n d ay   ku lish i  m um kin  edi. 
Namoz  ham   b eix tiy o r  kulgiga  qo'shildi:
—  Obbo  ukam -ey,  yo lg ‘on  to ‘qishga  biram  
u stasan k i.
—  Y olg'onchi  duny o n in g   farzan d larim iz-d a, 
Namoz  aka,  —  bu  gal  a w a lg is id a n   ham   jarangdor- 
roq  b ir  ovoz  bilan  ku ld i  To‘xtashvoy.
X I I I   b o b  
N A V R O ' Z I  O L A M   BUGUN
N a m o z   x o tin in in g   yoniga  qaytib,  o‘tovga  kir- 
m asdan  tik k asich a  cho‘ponlar  berib  yuborgan  sut- 
dan b ir kosasini sim irdi-yu,  k a fti bilan  labini a rtd i:
1 2 -5 6 4 2  
353

—  A vazsher.
B ugun  Namozga  poyloqchi  etib  tay in lan g an  
Avaz  lip  etib  chodir  orqasidan  chiqdi:
—  Labbay.
—  Y ig itlarg a  a y t,  saf  to rtish sin .
Namoz  jo ‘ra la rin i  chaqqon  h a ra k a t  qilishga 
o 'rg a tg a n .  K o ‘z  y u m ib -o ch g u n ch a  s a f  to r tib  
bo‘ld ilar.  To‘da  boshliqlari  N azarm atvey,  A rs- 
lonq u l,  A b d u q o d irx o ‘ja ,  K a rim ,  Q o b illar  o‘z 
to ‘d alari  oldida  b u y ru q   k u tib ,  m ah tal  tu rish a rd i.
—  J o ‘ra la rim ,  —  y ig itla rg a   b ir-b ir  k o ‘z  tash lab  
chiqdi  Namoz,  —  bugun  N av ro 'zi  olam ,  ta b a rru k  
k un  —  bu  ku n .  B ayram ingiz  qutlug*  bo‘lgay.  Bu 
kun  Z arafshon  m uzofotida  k a tta   sayil  bo‘ly ap ti. 
M azlu m lar  h am ,  z o lim lar  h am ,  b o y la r  ham , 
qashshoqlar  ham   g in a -k u d u ra t,  alam -u  g ‘u rb a tn i 
u n u tib ,  bayram   libosini  kiyib  k o 'ch alarg a  chiqish- 
gan,  sayilgohlarga  to ‘planishgan.  U larn in g   orasida 
sizlarn in g   ak a-u k alarin g iz,  ota-onalaringiz  ham  
bor.  U larga  ham   b ay ram lari  qutlug*  b o ‘lgay,  xudo 
u larg a  ham isha  yaxshi  k ay fiy at  ato  qilgay.  B ugun 
biz  bayram   q ilurm iz,  d illarn in g   chig ilin i  yozib 
olurm iz.  E sh b o 'ri  og‘a!
—  Labbay.
—  N echta  qo‘y  so‘ydirdingiz?
—  Ik k ita.
—  B ir  buqa  ham   topib  so 'y d irin g .  M ehm ondo‘st 
ch o ‘p o n la rg a   b u g u n   z iy o fa t  b eram iz.  Bola-yu 
chaqasi,  qari-yu  q a rta n g i  ham m asini  ta k lif  qilib 
kelam iz  bu  yerga.  Men  bir-ik ki  d o ‘stla rim   bilan 
k a tta   sayilgohga  b ir  borib  qaytam an.
Namoz  yoniga  N azarm at,  A rslonqul,  A vazsher, 
Eshbo‘rila rn i  olib  k a tta   sayilgohga  jo 'n ad i.
Qadim  zam onlardan  buyon bu   d a sh tlard a   lolalar 
qiyg‘os  ochilib,  poyonsiz  d a sh t  qip-qizil  baxm alga 
burkan g an  b ir pallada N av ro ‘zi olam bayram i bo‘lib 
o ‘ta d i.  B uyog‘i  Q orasuv,  buyog‘i  K a tta q o ‘r g ‘on 
ta ra fla rd a n  otda,  aravada,  piyoda to ‘p -to ‘p odam lar 
kelishib  o‘to v la r  tik ish ib ,  b a ’zan  b ir,  b a ’zan  ikki 
kechalab tu n ab   ketish ad i.  Q andolatpazlar-u oshpaz- 
la r,  qiziqchilar-u  m asxarabozlar,  goho  dorbozlar
Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   30   31   32   33   34   35   36   37   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling