J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

376

N am ozboyning  « y ig itla rin g iz n i  olib  te p a lik k a  
chiqing»,  deyishi  ayni  m uddao bo‘ldi.  Soyning  o‘ng 
q irg ‘og‘idagi  k a tta   to lla r  panasiga  o ‘tib   olib,  h a r 
ik k i  tom onni  o ‘qqa  tu tis h   uchun  ho zirlik   ko ‘ra 
boshladi.  O tryadning  xazinachisi  Eshbo‘r i  og‘ani 
xasis,  qurum soq  deb  jonidan b a tta r yomon  ko‘radi. 
«H ayotim ni  xav f  ostid a  qoldirib,  boylarning  uyini 
bosib,  tillo la rn i  m en  k e ltirsa m -u ,  sen  u la rg a  
xo ‘jay in   bo‘lib  olib,  o‘zim ga  b itta n g a lab   berib  yur- 
sang,  —  q ah rli  b ir  fik r  o ‘td i  A rslonqulning  boshi- 
d an , 
—  so y dan   sh alo p lab   o‘tis h in i  q aran g . 
Yelkasida  x u rju n ,  xuddi bobokalonidan  qolgan boy- 
lik n i  orqalab  olgandek.  Men  k eltirgan m an   u  tillo ­
larn i.  Endi  seniki  b o iib   qoldim i.  01  nasibangni,  ol, 
xasis!..»
—  Eshbo‘ri  og‘am ni  otib  qo‘ydilar!  —  qichqirib 
yubordi  y ig itla rd a n   b iri.  —  Hoy  ushlanglar-chi, 
suv  oqizib  k ety ap ti  uni.
A rslonqul  N am ozning  boshiga  ko‘z  tik k an id an 
buyon  N asibadan  had iksirab   keladi.  G ‘a la ti-g ‘a lati 
q a ra sh la r  qiladi  bu   juvon.  N igohiga  hech  tu sh u n ib  
bo‘lm aydi.  A vvaliga  «m enga  ko ‘ngil  qo‘ygan  bo‘Isa 
k erak ,  toqqa  olib  qochsam m ikan?»  degan  o ‘yga 
ham   borib  y u rd i.  Ammo,  bora-bora  bu  fik rid an  
qaytib,  «qarash lar  quv,  shum lik  berk in g an   bu 
nigo h larg a,  sirim d an  voqif  bo ‘lib  qolgan  bo ‘lsa- 
ya»,  deya  tash v ish lan a  boshladi.  «Yo‘q,  bu  kecha 
seni  ham   gum   qilishim   kerak!  —  en tik ib  ketdi 
A rslonqul,  —  seni  d a f  qilm aguncha  oltinbosh 
N am ozning  yaqiniga  yo'lab  bo‘lm aydi...»
N asiba  yetim   sin g illa rin i  soydan  eson-omon  olib 
o ‘tib ,  fo y tu n n i  ko ‘ta rib   te p a lik k a   chum olidek 
o ‘rm alab   c h iq a y o tg a n la r  o rtid a n   goh  o rqasiga 
o ‘g irilib   dushm an  ta ra fg a   o‘q  uzib,  goh  emaklab 
yuqorilab  borayotgan  edi.  K a tta   to ln in g   panasida 
tu rib   o tish ayo tg an   A rslonqul  u n in g   orqa  m iyasini 
m o‘ljalg a  oldi.
—  N asiba  opa,  opajon!  —  yelkasida  qop  orqalab 
borayotgan  To‘xtash v o y   dodlab  o‘zini  N asibaga 
tash lad i.
C hekinayotganlar  tep alik k a  chiqib  old ilar.  Eng
377

o xirida  Namoz,  A rslonqul,  N azarm atvey  uchovlari 
k o ‘ta rilis h d i. 
Y elkasin i 
o ‘q 
yalab  
o ‘tg a n  
A rslonqulning  chap  qo‘li  sh alv irab   qolibdi.  Ammo 
g ‘u ru ri  baland  bu  y ig it  ko‘p  qon  yo‘qotib,  ran g i 
dokadek  oqarib  borayotgan  b o ‘lsa-da,  o ‘zini  dadil 
tu tib   tu ra rd i.
—  Y arad o rlarn i  foy tu ng a  olin g lar,  —  shoshilib 
dedi  N am oz, 
—  Q urbon  ta b ib   q ay erd asan ? 
Foytunga  chiq,  u la r  bilan  b irg a  ket.  P a std a   hech 
kim   qolmadimi?
Qiziq,  uch  chaqirim   cham asi  o t  qo‘yib  bo rd ilar 
ham ki,  negadir,  orqalarid an   quvish  boshlanm adi. 
O datda  b u n a q an g i  p a y td a   yov  qochsa  b o tir 
k o ‘p a y a r 
d e g a n la rid e k , 
q ilich  
y a la n g ‘ochlab 
q iy q irish ib  
kim   o ‘z arg a   poyga  q o 'y u v c h ila r 
ko‘payib  qolguchi  edi.  Bu  gal  nega  quvishm ayapti 
ekan?
G ‘ild ira k la ri  to sh d an -to sh g a   u rilib ,  sak rab , 
sapchib  borayotgan  fo y tu n   arav an in g   orqa  o ‘qi 
cho‘r t   uzilib  ketd i,  k e t  ta ra fi  yerga  su dralib   qoldi. 
To‘x ta sh d i.  Y a ra d o rla rn i  olib,  m aysa  u s tig a  
yotqiza  boshladilar.  Eshbo‘r i  bilan  X alilboyning 
joni  uzilibdi.  N asibaning  og‘zidan  qon  sizib  kelib 
tu rib d i,  hushid an   ketg an .  Boshqa  ik k i  yarad or, 
x ay riy at  ancha  tu zu k   k o 'rin a d i.
—  Qurbon  tabib,  y arad o rlarg a yaxshilab  q a ra ,— 
neg ad ir  N am ozning  ovozi  ju d a   bosiq  edi,  — 
Qoravoy,  H ay it,  T o 'x ta sh   qorovulda  qolasanlar. 
Q olganlar  orqam dan...
N am ozning  g ‘azabi  goho  tutq an o q qa  aylanib 
k e tar,  bunday  paytda  u n in g   v u ju d i  tarash ad ek  
qotib,  b u tu n  b o rlig ‘i  q a ttiq   tu g ilg an   m ushti-yu,  o‘t 
chaqnab  tu rg a n   ko‘zlarid an g in a  ib o rat  bo‘lib  qolar 
edi.  0 ‘lgan,  yaralangan  do‘s tla rin i  ко‘rib   b ir  nafas 
dovdirab  tu rg a n   N am ozning  v u ju d id a  qasos  alan- 
gasi  to ‘satd an   lovillab  yonib  ketdi.
0 ‘t   bo‘lib  yonib  b o ra r  edi  u.
H o zirg in a  o ‘zlari  chek in gan   te p a lik   yonida 
otn in g   boshini  to rtib ,  vaziy atn i  cham alab  k o ‘rish  
u ch u n   p a stg a ,  q aro rg o h   ta ra fg a   ko ‘z  ta sh lab  
Namoz  hang-u  m ang  bo‘lib  qoldi.  P a std a   otishm a
378

av jig a  chiqib  ketgan ,  hu v   n arid ag i  do‘nglik  yonida 
qilichbozlik  davom  etm oqda  ed i...  A rabxon  ming- 
boshi  bilan  K a ttaq o ‘r g ‘on  m ingboshisi  q arsh i  ta ra f 
n a v k a rla rin i  N am ozning  y ig itla ri  gum on  qilib  bir- 
b irla rin in g  
u s tig a  
o t 
q o‘y ish g an  
ko ‘rin a d i. 
Y uqoridan  berilg an   ko‘rsatm ad a  qasoskorlar  goh 
ru s  a sk a rla ri  kiyim ida,  goh  politsiyachilar  qiyo- 
fasida,  goho  m ingboshi  y ig itla ri  libosida  bo‘ladi, 
deb  u q tirilg a n   edi  u la rg a .  Namoz  chekinish  bilan 
izm a-iz  qarorgohga  bo stirib   k irg an   ro tm istr  Konev 
N agorniy  tom ondan  balo-qazodek  yopirilib  tushib 
kelayotgan  o tliq larg a  ko‘zi  tu sh ib ,  shoshilib  qili- 
ch in i  su g ‘u ra rk a n :
—  Itv ach ch alar,  p o litsiy ach ilar  kiyim ini  kiyib 
olishibdi!  —  deb  qo‘ydi.
—  Q arorgohni  o‘rab   olinglar!  —  deb  buyruq 
berdi  tep alik dan   seldek  quyilib  kelayotgan A rabxon 
m ingboshi,  —  xudo  xohlasa  qamab  oldik.
B ir  daqiqa  hang-u  m ang  bo‘lib  tu rg a n   Namoz 
gap  n im adaligini  darhol  tu sh u n ib   kulim sirab  t u r ­
gan  N azarm atveyga  yuzlandi:
—  X o‘sh,  endi  nim a  qildik?
—  Y axshisi,  x alaq it berm aylik,  —  m aslah at b e r­
di  N azarm atvey.  —  0 ‘zlarin i-o ‘zlari  qirib  tashla- 
g a n lari  m a’qul.
Qaytib  kelib,  d ah sh atli  b ir  m anzara  u stidan 
chiqib  qoldilar.  Qorovulda  tu rg a n la rn in g   boshi 
g ‘am gin  eg ilg an ,  poyonsiz  d a sh t-u   a d irla rd a g i 
giyohlar  jim   su k u tg a   ketg an ,  qiyg‘os  ochilgan 
lo lalarn ing   b ag ‘r i  qip-qizil  qon,  to g ‘la r  o rtid an  
a sta -s e k in   k o ‘ta rilib   k e lay o tg an   quyosh  ham  
bam isoli  qon  qusayotgandek...
—  Namoz  aka,  opaginam dan  ayrilib  qoldik!  — 
ko ‘ksin i  y irtib   odam  bolasi  chiday  olm aydigan 
g ‘u ssali  b ir  ovoz  bilan  ho‘ng rab   yubordi  To‘x- 
tashvoy.
379

X I X   b o b
«QO‘RG‘ON  SENGA  H A M   N A S I B  
Q I L M A G A Y »
T u n   yarim lab  qolgan.  O sm onning  h a r  yer-h ar 
yerida  uvadadek  titilg a n   b u lu tla r  bor.  Chala  oydin 
b ir  kecha.  0 ‘klon  ta ra fd a n   cho‘l  oralab  qorong‘ilik 
q a ’rin i  y irtib   kelayotgan  y e tti  otliq   Jarq ish lo qq a 
k irav erish d a  tap p a-tap p a  o td an   tu sh d i.  Namoz 
bedovning  jilov in i  A vazga  tu tq iz ib   hech  kim ga 
hech  n arsa  dem ay,  qishloq  oralab  y urib   ketdi. 
Quvg‘in d a  y u rg an   U lu g ‘oy  opasini  ko‘rg an i  bor- 
gandi.  Opa-uka b ir-b irin in g  b a g ‘rig a   k irish ib ,  yum- 
yum   y ig ‘lab  olish d i.  Y ig ‘lab -y ig ‘lab  q a y ty a p ti 
N am oz.  P o ch ch asi  ra h m d il  X olbek,  q ay n o tasi 
pahlavon  Jav lo n q u l,  qaynonasi  k am tarin -u   m ehri- 
bon  Bibiqiz  xolalar  ra h m a tli bo‘lib  k etish d i.  Namoz 
u la rn in g   biron  m a’rak asig a  q atn ash a  olm adi.  Kelib 
q ab rlarin i  ham  ziy o rat qila olgani  yo‘q.  B ugun  fu r- 
s a t  to p d i...
Qishloq  oralab  xo ‘rsin a-x o ‘rsin a   o‘tib   bory ap ti. 
Qishloq  egasi  tash lab   ketg an   hovlidek  huvillab  qol­
gan.  Uch  m a rta  jazo  o try a d i  keldi bu  yerga.  0 ‘nlab 
kish ilar  qamoqqa  olindi,  qo lgan lari  aran g   qochib 
q u tu ld i.  T irik   jon  qolm agan  ho zir  bu  qishloqda. 
U ylar  kuygan,  ayvonlar  bosib  tu sh g an .
—  Namoz  aka,  —  sh iv irla d i  T o'xtashvoy.
—  N im a  deysan?  —  orqasiga  o‘g irild i  Namoz.
—  Q abrlarini  ko ‘rganm isiz  o ‘zi?
—  B irinchi  m a rta   kelyapm an,  uka.
—  B irga  boray,  ko‘rsa tib   qo'yam an.
—  Y ura  qol.
Bu  m ozoriston  N am ozning  ik k in ch i  uyidek 
bo‘lib  qolgan.  Qochdi-qochdi  chog‘larid a  ko‘pincha 
shu  yerga  berkinib  jon  saq lard i.  Ochiq  qabr  ichiga 
tu sh ib   olib  uch  kunlab  y o ru g ‘  dunyoga  chiqm ay 
y o tg a n   p a y tla ri  b o ‘la r d i...  Q a b risto n   qishloq 
tom onga  sal  ken g ay ib d i,  y an g i  go ‘r la r   paydo 
bo‘libdi.
Namoz  qaynonasining  bosh  tom oniga  cho‘kka
380

tu s h d i. 
X o‘rlik d a n m i, 
ju d o lik  
g ‘u ssa sin in g  
og ‘irlig id an m i,  v u ju d i  te ra k   bargidek  d ir-d ir  qalti- 
r a r   edi.
—  X olaginam ,  m ehribonim !..  —  yo‘q  uyog‘ini 
a y to lm a d i. 
«N asibam dan  a y rild im ,  q iz in g iz n i 
e h tiy o t qilolm adim ,  m eni kechirin g !»  demoqchi edi. 
Alam   tom og‘idan  xippa  bo‘g ‘di-yu  haligi  qaltiro q  
ko ‘zyoshiga  aylanib  shovullab  quyila  boshladi...
Uch  kun   bo‘ldi  N asibasini  Qizbuloqda  dafn 
etg an ig a,  hali  qab ri  sovugani  ham   yo‘q.  Lolavoy 
d a sh ti bilan  N u rid d in   d a sh tla ri  qo‘shiladigan  joyda 
a jib  b ir  m anzilgoh  bor.  Y er  ostid an   sizib,  qiz  bola- 
n ing  ko‘zyoshidek  m iltillab  chiqayotgan buloq u s ti­
ga  yakka-yu  yolg‘iz  o ‘sgan  sershox  ch in o r  quloch 
yozib  soya  tash lab   tu ra d i...
A y tis h la ric h a ,  q ad im -q ad im   zam o n lard a  bu 
a tro fd a   b ir  fo jiali  voqea  bo‘lib  o‘tg a n   ekan.  Ikki 
cho‘pon  oilasida  b ir  kechada  b ir  o‘g ‘il-u  b ir  qiz 
tu g ‘iladi.  Qizga  Z ulxum or  deb,  o‘g ‘ilga  R ustam  
deb  ism  b erad ilar.  Qo‘y-u  qo‘z ilar  bilan  o‘ynoq- 
lashib  ikk o v lari  ham   d u rk u n  bo‘lib  o‘sad ilar.  Qizga 
ta b ia t  sh u n d ay   b ir  hu sn   ato  qiladiki,  o ‘n  y etti 
yoshga  yetgan da  bu  go‘zallik  ovozasi  olam ga  keta- 
di.  R u stam   R u stam i  dostondek  pahlavon  bo‘lib 
o‘sadi.  0 ‘n  y e tti  yoshida  un g a  ten g   keladigan 
pahlavon  bu   a tro fd a   topilm ay  qoladi.  B ir-b irlariga 
k o ‘ngil  qo‘yishgan  ek an lar.  Y igit  sevgilisiga  atab 
quchoq-quchoq  lo lalar  k e ltira rk a n ,  qiz  pahlavoniga 
a tab   ch iro y li  do ‘p p ila r,  hoshiyali  ro ‘m olchalar 
tik a rk a n .
Y u rtn in g   begi  qizga  sovchi  yuboradi.  Rad 
javobini  olgach,  zo‘rlab   olib  kelish  uch u n   o ‘n ta  
n a v k a r  jo ‘n a ta d i.  D ash td a  qo‘y  boqib  y u rg an  
R u sta m   se v g ilisin i  o ‘g ‘irla b   k e tay o tg an la rid a n  
x ab ar  topib,  qilich-qalqonini  taqib,  u ch q u r bedovga 
m inib  o rq alaridan   quvlashga  tu sh ad i.  Qizbuloqning 
o 'rn id a   q a ttiq   olishuv  bo‘ladi.  Pahlavon  y ig it  to ‘r t  
n a v k a rn i  ch av aq lab   ta sh la y d i.  A mm o  te n g siz  
olishuvda o ‘zi  ham   halok  b o 'la d i...  Z ulxum orni bek 
nikohlab  oladi.  Ammo  qiz  o ‘ch  olish  u chun  payt 
a x ta ra d i.  N ihoyat,  b ir  zulm at  kechada  b atto l  bek-
381

ning  ko‘ksiga  x a n ja r  u rib   o ‘ld irad i.  U yiga  o‘t 
qo‘yib,  b ir  bedovga  m inadi-da,  d a sh tg a   qarab 
qochadi.  Quvib  kelayotgan  n a v k a rla r  un i  sevgilisi 
R u stam n in g   qoni  to ‘kilgan  joyga  yetganda  ushlab 
olib,  tirik la y in   yerga  ko‘m ishadi.  0 ‘sha  zahotiyoq 
bu  yerdan  buloq  otilib  chiqadi,  o‘sha  zahotiyoq  bu 
yerdan b ir  tu p   chinor  ham  u nib chiqadi.  0 ‘shandan 
buyon  Zulxum or y er o stida  y ig ‘la r ekan, 
0
‘shandan 
buyon  chinorga  aylanib  qolgan  y ig it  sevgilisini 
erkalab,  jaziram a  oftob-u  d a sh t  sham ollaridan 
eh tiy ot  qilib,  boshiga  soyabon  bo‘lib  tu ra rk a n ...
Nasiba  bu  afsonani  ko ‘p  m arotaba  tin g lag an di. 
Shu  a tro fg a   kelganlarida  Qizbuloqqa  qo‘nib  o‘tish- 
ni  Namoz  ak asid an   iltim o s  q ila rd i.  Q asoskor 
cho‘pon  qizining  m ardonavor  qilm ishi  u n in g   ru h i- 
ga  q a ttiq   t a ’s ir  qilgandi.  X uddi  Zulxum or  bilan 
suhbatlashayotgandek,  goho  buloq  boshida  uzoq- 
uzoq  qolib  k e tard i  u.
N asibani  xu d d i  shu  yerga  dafn  e td ila r.
Namoz  yuziga  fo tih a   to rtib ,  sekin  o‘rn id an  
tu rd i.
—  H am dam boynikiga,  —  dedi  u   jo ‘ra la rin in g  
yoniga  qaytgach,  otig a  sakrab  m in ark an .  —  Endi 
hisob-kitobni  ham   tu g a tsa k   bo‘la r  deym an,  nim a 
deding  N azarm at?
0 ‘n  ku n ch a  bo ‘ldi  H am dam boyning  Sam ar- 
qanddan  davolanib  qay tg an ig a.  N asiba  otgan  o ‘q 
chap  biqinidan  k irib   qov u rg ‘asin i  sin d irib   chiqib 
ketgan  ekan.  0 ‘ris  d o k to rlari  hay o tin i  saqlab  qoldi 
uning.  Ammo,  o‘zi  yarim jon  bo‘lib  qoldi.  Kecha 
oqshom  ju d a  k a tta   x atm i  q u r’on  o‘q ittird i.  Bir 
tom oni  J o ‘yidevonada  halok  bo‘lgan  Zamonbekning 
arvohini  yo‘qlash,  b ir  tom oni  o ‘zi  tu zalib   oyoqqa 
tu r g a n i, 
y ana 
b ir 
sab ab i 
N am oz 
o try a d i 
K attaq o ‘r g ‘on  ta ra fla rg a   quvib  yuborilganligiga 
xayr-xudoyi  q ild ird i  Hamdamboy.  Shu  oqshom 
b u tu n   xonadon  jam uljam   edi.  0 ‘g ‘illa r,  kelin-u 
n ab iralar,  kunbo‘yi  mehmon  k u tib   charchashgan 
ekan,  e rta ro q   yotish d i.  Boy  anchagacha  uyqusi 
qochib  fik ra n   p u llarin i  hisoblab  o ‘tird i.  B ir  haf- 
tad an   buyon  o ‘n  to ‘r t   bozorda  b u g ‘doy  s o ttiry a p ti
382

u.  Y u rt  och  edi,  o‘zini  qorayaloqdek  donga  uryap- 
ti.  K uniga  qoplab  pul  kelib  tu rib d i  bu  yerga. 
Sam arqanddagi  a raq   zavodi  kim osharga  savdoga 
qo‘yilgandi.  «Olaman,  a lb a tta   olam an.  A na  undan 
keyin  jam ik i  ru s   to ‘ra la ri  atro fim d a  girdikapalak 
bo ‘lishadi!» 
deya  s h irin   x a y o lla rg a   b e rilg a n  
H am dam boy  allakim ning  u stid a n   kulayotgandek 
sovuq  jilm aygancha  uxlab  qoldi.
M irza  Qobil  qorovul  qilib  qoldirib  ketg an   to ‘r t  
n av k ar boyning k a tta  xonadonida oyoq tovu sh i tini- 
sh i  bilan  darvozaxona  yonidagi  uychaga  to ‘planib, 
«gardkam »  deya  to ‘r t   oshiqni boshlab  yuborishdi.
N azarm atvey  esh ik n i  sekin  ochib  ich k ari  kirdi-
da:
—  Qimorvoz  y ig itla rn i  yaxshi  ko‘ram an,  — 
deya  qo‘lidagi  ik k i  to ‘pponchasini  b a ra v ar  o‘qtal- 
d i. —  U lar  m ard  bo‘lishadi.  Lekin,  qim irlaganni 
peshonasidan  otib  tash lay d ig an   yomon  odatim   bor. 
Qani,  peshonalaringni  yerga  qo‘yib  tu rin g lar-ch i, 
b a ra k a lla . 
A v az, 
a m a k ila rin g n in g  
m iltig ‘in i 
ta sh q a rig a   olib  chiq.  T ag ‘in  biz  ketgandan  keyin 
b ir-b irla rin i  otib  qo‘yishm asin.
T ashqarida  esa  a w a ld a n   mo‘ljallab  qo‘yilgan 
ish la r  ju d a  tezlik   bilan  bajarilm oqda  edi.  H ar  b ir 
y ig it  qanaqa  yum ush  b a jarish in i,  qayerda  tu rib  
h a ra k a t  q ilish in i  aniq  bilg anid an   ko‘z  yumib- 
ochguncha  f u r  s a t  ichida  k a tta   xonadonning  jam iki 
a ’zosi  qo‘l-oyog‘i  bog‘lanib,  og‘ziga  la tta   tiqilib, 
ta sh q a rid a   k u tib   tu rg a n   aravag a  yuklab  bo‘lindi.
—  A vaz,  o ‘t   qo‘yish n i  boshlanglar!  —  buy u rd i 
Namoz  ox irid a,  —  a ra v a la rn i esa  m ening orqam dan 
haydang.
Bo‘lib  o 'tg a n   is h la r  sh u n d ay   te z,  shunday 
chaqqon  b a ja rild ik i,  boy n ing   o ‘g ‘il-q iz la ri  bu 
voqealar o 'n g id a so d ir bo‘lyaptim i yoki yomon tu sh  
k o 'ris h y a p tim i,  y ax sh i  an g lay   olm ay  qold ilar. 
A ra v a d a  
ch ay q alib -ch ay q alib  
b o ra y o tg a n  
H am dam boy  ham   anchagacha  o ‘ziga  kelolmadi. 
S o‘ng   gap  n im a d a lig in i  tu s h u n ib ,  to 's a td a n  
d a h sh a tg a   tu sh ib   qoldi.  «N ahotki,  bu  Namoz 
bo ‘lsa?  —  o'ylay  boshladi  u.  —  Yo‘g ‘-e,  a x ir  uni
383
I

oqshom  K a ttaq o ‘r g ‘onda  deyishgandi-ku.  Tamom, 
ham m asi  tam om   bo‘ldi.  T irik lay in   daryoga  tash lab  
yuborishadi  en d i...  E,  p arv ard igo r* .
K o‘pam   uzoq  y u rish m a d i.  B oyning  y an g i 
qo‘r g ‘onidan  b ir  chaqirim cha  n arid a  qam ishlar 
bilan  qoplangan  zaxkash  y e rla r  bo‘lguchi  edi. 
Namoz  shu  yerda  to ‘x tab ,  b an d ilarn i  arav ad an  
tu sh irib   og‘izlarid an   la tta la rin i  olishga  buyu rd i. 
O g‘zi  b o 'sh a g a n   b o y v ach ch alar  y ig T ash ib   naq 
cho‘lni  boshlariga  ko‘ta rib   yuborishdi.
—  Jim   boTinglar!  —  y er  tep in ib   m iltiq   o‘qtald i 
N azarm atvey.  —  BoTmasa  ham m angni  otib  tash- 
laym an.
Jon  sh irin   ekan,  xuddi  og ‘iz la rig a   q ay ta  la tta  
tiqilgandek  yana  jim   qolishdi.
—  X o‘sh,  Boybuva,  ahvolingiz  qalay  endi?  — 
Namoz  qam chi  d a sta si  b ila n   H am dam boyning 
iyagidan  ko‘ta rd i,  —  g a p irsin la r.
—  Qaroqchi!  —  qon  tu p u rd i  Ham damboy.
—  E gnim dagi  a v ra  choponim dan  boshqa  hech 
n arsam   yo‘g ‘-u,  men  qaro q ch im an m i?  —  Sa- 
m arq an d d an   to rtib   K a tta q o ‘r g ‘ongacha  bo‘lgan 
bozorlarda  b u g ‘doy  sotayapsan,  —  boshqalar  ham 
esh itsin   deb  ovozini  balan dlatib   davom  e td i  N a­
moz.  —  Q ayerdan  olding  bu   b u g ‘doylarni!  U m ring 
bino  boTib  b ir  ketm on  y er  chopm agansan-ku? 
G apir.  X o‘sh,  begoyim,  nega  q altiray ap siz,  sovqot- 
dingizm i?  U m ringizda  hech  sig ir  soqqanm isiz, 
tap p i  d um alatg an m isiz,  biro n   m a rta   issiq  ta n d ir 
oldida  tu rib   non  yopganingizni  eslay  olasizm i? 
U stingizdagi  m ana  bu  kim xob  ko‘ylak,  boshin- 
gizdagi  zar  ro ‘mol,  q a ri  bo 'yn in gizg a  hech  yarash- 
may  tu rg a n   m ana  bu  shoda-shoda  m arv a rid la r 
kim ning  peshona  te rig a   kelganligini  biron  m arta 
o ‘ylab  k o‘rg anm isiz?  A y tin g ch i,  qaysi  birim iz 
qaroqchi  ekanm iz?  Yoki  b u la rn in g   ham m asini 
ch arx   yig irib ,  kalava  sotib  oldingizm i?  X o‘sh, 
D avrbek,  nega  chaqchayyapsan?  Nega Jarqish lo q q a 
o ‘t   qo‘yding?  Nega?  N ega,  aybsiz  bechoralarni 
cho‘lga  haydading?  K altak n i  m ening  y ig itlarim d an  
yeb,  o ‘chini  him oyasiz  k am p irlard an   oldingm i?
384

Shunaqangi  polvon  bo‘lib  ketd in g m i  sen?  Qo‘l- 
oyoqlarini  yechib  qo‘y in g la r.  M ana,  qarsh in g - 
dam an.  Zo‘r   bo‘lsan g   kuch ing n i  ko‘rs a t  endi!  — 
Namoz  otd an  sak rab   tu sh ib   D avrbekning  qarshisi- 
ga  borib,  ko ‘k rag in i  keng ochdi.  —  Qani,  olishasan- 
mi?  M eni  yiq itsan g ,  m ana  bu  igna  y u tg an   itdek 
dild irab   tu rg a n   zury o d larin g n i  bandilikdan  ozod 
etam an.  Bo‘lm asa  ham m asini  otib  tashlaym an. 
Qani,  olishasanm i?  Qo‘rqoq,  kesak  o stida  qolgan 
giyohdek  nim jonsan-u,  poshsholikka,  otangning 
d av latig a  orqa  qilib  o ‘zingni  A lpom ish  his  qilasan. 
M ushtlashishga  yaram aysan,  ketm on  chopishga, 
o‘roq to rtish g a  ojizsan,  ammo  palovning  yog‘lig ‘ini 
yeyishga  ham m adan  zo‘rsan .  Tekinxo‘rla r,  zuluk- 
la r.  K asai  y o tg a n   poch ch am n i  nega  o td in g ?  
Qaynotam   m ayib,  m ajru h   edi-ku,  m ajru h   odamni 
otish   qaysi  m usulm onning  ishi?  Gapir!
Namoz  gurzid ek   m u sh ti bilan  D avrbekning chap 
ja g ‘iga  shunday  q a ttiq   u rd ik i,  qo‘rqu vd an   d ag‘- 
d a g ‘  q a ltira b   tu rg a n   y ig it  y e tti  qadam   n arig a  borib 
tu sh ib ,  n e g ad ir  ik k i  oyog‘in i  b a ra v a r  silk itib  
qo'ydi.
Tez-tez  qon tu p u rib ,  boshi g ir-g ir aylanib,  nasha 
eltg an   bangidek  chayqalib-chayqalib  tu rg a n   H am ­
dam boy  te s k a ri  o ‘g irilib   lov illab   y o n ay o tg an  
qo‘r g ‘onga  ko‘zi  tush d i-y u   sham dek  qotib  qoldi. 
A ftid an ,  jon  talv asasid a  oyoqlarini  silk itib   yerda 
cho‘zilib  yotgan  o‘g ‘lidan  ko‘ra   ham   qo‘r g ‘on  qim- 
m atliro q ,  m uhim roq  edi  unga.  N azarida  qo‘r g ‘on 
em as,  ich-bag‘ri  yonmoqda  edi  unin g   shu  paytda. 
«V eksellar  kuy d i,  qog‘oz  p u lla r  kuydi.  Gilam-u 
k im x o b larg a  o ‘t   k e td i.  T a n g a la r  e rib   k e tad i 
endi...» —  ana  sh u n d ay   fik rla r  o ‘tm oqda  edi  uning 
k a ra x t  boshidan.  U  k a r,  hech  n arsan i  eshitm as,  u 
ko‘r — hech n a rsan i ko ‘rm as edi. A langa qo‘r g ‘onda 
em as,  bam isoli  ko‘zlarin in g   ichida  yonayotgandek. 
M iyasining  qayeridadir:  «Hammasi  tam om   bo‘ldi, 
kuydi,  kuydim!»  degan  o‘y  ch arx  u rib   ay lan ar  edi.
Ham dam boy  tik k a   tu rg a n c h a   jon  berm oqda  edi.
—  Nam ozbek,  —  to ‘satd an  jonlanib  ketd i boy,— 
y ig itla rin g g a   a y t,  o 'tn i  o‘ch irish sin .
1 3 - 5 6 4 2  
385

—  Yo‘q,  — bosh  chayqadi Namoz,  —  qo‘r g ‘onga 
endi  qaytm aysan  boy!
—  O 'tn i  o 'c h ir,  b ir  xum   tilla   beraman!
—  T illangni  eritib ,  o g 'zin g g a  quyam an.  Qo'r- 
g 'o n g a qaytm aysan,  bola-chaqang ham   qaytm aydi  u 
yerga.  Bu  q o 'rg 'o n n i  tik lash g a  kim   peshona  te ri 
to 'k k an   b o 'lsa  ham m asi  halok  b o 'ld i.  H aq  talash ib  
chiqib,  nohaq  o'lim ga  duchor  b o 'ld i  u la r.  Endi  bu 
q o 'rg 'o n   senga  ham   nasib qilmagay! T urg an   joying- 
dan  yangi  yer  ochasan,  eshitayapsanm i  boy,  k e t­
mon  chopasan,  o 'ro q   to rta sa n .  Qam ishdan  кара 
tikib   olasan.  M inglab  kapada y ash ayo tg an lar qato ri 
peshona  te ri  bilan  yashaysanlar.  T ek in x o 'rlik   qi- 
lish larin g g a  yo'l  yo'q  endi.
—  Ot!  —  Namoz  tom onga  to 'sa td a n   tash lan ib 
baqirib  yubordi  Hamdamboy.  Shu  asnoda  yuztuban 
yerga  yiqildi-yu  boshini  qayta  k o 'tarm ad i,  —  joni 
chiqib  ketgan   edi  uning.
X X   b  о  b 
OY  YORUG'IDA  X A N J A R   Y A R A Q L A Y D I
B eom on  q u v g 'in   boshlanganiga  uch  kecha-yu 
uch  kunduz  b o 'ld i.  B iron  bekat  yoki  qarorgohda 
to ‘xtab  n afas  rostlab  olishning  hech  iloji  yo'q. 
O 'sha bek at yoki  qarorgoh  a tro fid a   p istirm ad a  qon- 
sira g a n   m in g b o sh i  n a v k a rla ri  yoki  Sokolskiy 
jan o b larin in g   k azak lari  poylab  tu rg a n   b o 'lad i. 
A m irlik  ta ra fg a   o 'tib   k etish  uchun  u c h -to 'rt  bor 
u rin ib  
k o 'rd ila r, 
b o 'lm a d i. 
Q ushbegi 
sherbachchalarini  chegaraga  tirb an d   qo'ygan  ekan, 
andak  bo'lm asa  tu td e k   to 'k ilib   ketishayozdi.
Namoz  yo'l-yo'lakay qasoskor y ig itla rin i mayda- 
m ayda  to 'd a la rg a   a jra tib   qishloqlarga  ta rq a tib  
kelyapti.  Y ig itla rn i  omon  saqlab  qolishning  eng 
to 'g 'r i  y o 'li  shu  deb  bildi  u.  O 'tarch ig a   tu sh ib ,  bu 
yerda berkinib yotgan Vasila bilan V akilabibini  o'zi 
bilan  b irg a  olib,  T o 'x tash   bilan  H ay itn in g   orqasiga 
m in g ash tird i.  Y etim   q izlarn i  b ir  am allab  bexav otir