М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya


Download 17.21 Kb.
Pdf ko'rish
bet102/116
Sana10.11.2023
Hajmi17.21 Kb.
#1761721
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   116
Bog'liq
M. Xodjitdinova Suv kimyo va mikrobiologiya

p
— solishtirm a q arsh ilik 
F
— filtrlash v aq tid ag i b o sim
(vakuum ); v — filtrat q ovushoqligi, C — q a ttiq faza m assasi; 
v ~  
t/v^ — tajriba yo‘li bilan top ilad ig an p a ra m e tr ( 
V~-
ajralib ch iq q a n
filtrat hajm i, x — filtrlash u c h u n k e tg a n vaqt).
F iltrla sh g a k o 'rsa tila d ig a n s o lis h tirm a q a rs h ilik n i la b o r a ­
to riy a d a a n iq ia sh u q a d a r q iy in e m a s . U 2 5 - ra s m d a k e ltirilg a n
a sb o b y o r d a m id a b a ja r ila d i. B u a s b o b n in g a s o s iy q is m in i 
B y u x n er v o ro n k a si, oMchov s ilin d r i, v a k u u m -n a s o s va ta y m e r
tash k il e ta d i. Z a ru riy b o 's h liq h o sil b o ‘lg a n id a n va o ‘z g a rm a s
filtrla sh rejim i to p ilg a n id a n k e y in i / v = f(v) a n iq la n a d i. G ra fik
b o ‘y ic h a

to p ilad i, so ‘ngra (2 5 ) fo rm u la d a n so lish tirm a q arsh ilik
/^ to p ila d i.
A g a r 
p
kattaligi m a’lum b o ‘lsa, a p p a ra tla rn in g ish u n u m in i 
hisoblab chiqarish m um kin.


25- rasm.
F í l t r í a s h g a k o ‘rs a tila d ig a n .solí<;ht¡nna q a rsh iJik n í 
i ä b o r a t a r i y a d a a n iq la s h a ^ o b i :
/ — náycha q o rish tirm a; 
2—
to ‘ld¡rilgan voronkasi; 
3—
vakuum
shlankasi; 
4, 5, ¡3, 14 ~
bcrktish kranlari; 
6~
Iiu i vakyciriTnctr;
7— B uyuxner voronkasi
8 ~
o ‘lchov silin d ri;,P — P csiver sliishasi;
10—
nasos; 
11—
elektrodvigatel; Í2— stol; /5 — ushlagich;
16~
filtrlash yclími.
M uallaq m oddalarga ega suvni qum qavati (yoki boshqa donador 
m a te ria l)d a n o ‘lk a z ib filtrlash d a, ya’ni hajm iy fiU rlashni am alga 
o sh irish d a quyidagi ja ra y o n la r kuzatiladi:
— suvdan chiq q an q o 's h im c h a m oddalar yupqa qavat shaklida 
n itrlo v c h i m aterial sirtin i q o p lay d i (p ardali filtrlash ro ‘y berad i);
— su v d an c h iq q a n q o ‘sh im c h a m o d d alar filtrn in g g ‘ovak 
tesh ik larig a to ‘p lan ad i (y o p ish ib qoladi);
— suvdan ch iq q an q o ‘shim chaIarn¡ng b ir qism i o g ‘ir m aterial 
sirtiga yopishadi.
P ardali filtrlanish ja ra y o n i kichik tezlikka ega b o ig a n hollarda 
kuzatiladi. Bu holda filtrianish sust boradi. Hosil b o ‘lgan q o ‘shim cha 
p a rd a ju d a m ayda dispers zarrach alarn i ham u shlab qoladi. B uning 
n atijasid a suv ju d a yaxshi to zalan ad i.
F iltrlash ishini ikkita m u h im kattalik bilan tavsiflash m um kin: 
filtrlan ish n in g d av o m ati Tf (v aq t) va ikkinchisi — n a p o r (bosim ) 
k a m a y is h i N d ir. F iltr la n is h ja ra y o n id a filtrlo v c h i m a te ria l 
iílo slan g a n íd an keyin su v n in g filtr qavatidan oldingi bosim i u ning


filtr q av a td a n keyingi bosim i (y a ’ni n a p o r p asay g an id an keyingi 
bosim ) orasidagi ayirm a — n ap o rn in g kam ayishi kattalashib bo radi. 
B uning n atijasida filtrlanish tezlig i p asaya boradi. S h u n d a n keyin 
flltrlatish to ‘xtatilib, flltrlovchi m ateria l tozalanadi, sh u n d a u 
0
‘zi­
ning filtrlash xususiyatini tik la b o lad i. Filtrli to z a la sh g a c h a o ‘tg an
ish v aq ti 
filtrlanish davomati
d c b ataladi. H ali iflo sla n m a g a n
filtrlovchi qavatda n apor (b o sim )n in g kam ayishi suvning filtrlanish 
tezligiga, suvning qovushoqligiga, filtrlovchi q av a tn in g g ‘o v aklari 
oM cham iga (k a tta-k ich ik lig ig a), g ‘o v ak larn in g sh ak lig a h a m d a
filtrlovchi qavat balandligiga bogMiq ekanligini aytib o ‘ta m iz .
S o f pardali filtrlanishda, kolloid m o dda czilib bir-biriga yopishib 
ketm ay d ig an va teshiklari b o sim o ‘zgari.shida 
0
‘zin in g oM cham ini 
saqlab q o lad ig an hollarda filtrian ish d av om ini h iso b lash u c h u n
quyidagi fo rm u lad an foydalanish m um kin:
■ 
(2 6 )
b u nda: Mccyingi — bosim ning filtrlash siklidan keyingi k a m a y ish i; 
Hn —
b o sim n in g dastlabki k am ay ish i.
P ard ali va hajm iy filtrlan ish larn i ifodalash p rin s ip la ri b ir- 
b iriga o ‘xshash ekanligini aytib o ‘tam iz.
A gar k o ‘pchilik c h o 'k m a la r cziluvchanlig iga e ’tib o r b crsak , 
(26) fo rm u la quyidagi ko‘rin ish n i oladi:
rrl-n 
tjl-n
T f = 
®
(I - n ) r r c
b u n da: 

Download 17.21 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   116




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling