М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

1
—
6
- ^ (m is io n i b o 'y i- 
cha).
A g a r suv xiorni kuchli y u tsa , xlorlashni m ay o y id a n b o sh ­
lab o k ta b ro y ig a c h a davom c ttirila d i. Suv xiorni k u c h siz ro q yutsa, 
b ir yilda (k o ‘klam va kuzda) h a m m a si boMib, ikki m a rta xlor

---

b erila d i (h a r safar x lo r b erish 
10
kun davom etadi). K uporoslashni 
m a y -o k ta b r oylari d a v o m id a
1
m arta 
(2
k u n ich id a) bajariladi 
( h a r sa fa r 
1
soat d a v o m id a o ‘tkaz¡ladi).
K u p o ro sla sh n i a riq su v id a shakllanib b o 'lg a n o ‘sim taiarg a 
q arsh i o ‘tkazilad¡.
B u m a q sa d u c h u n b ir o r idishni k u p o ro s k o n se n tra ts iy a si 
5 m g / l boMgan suv b ila n (e ritm a ) to ‘latib 5 k u n tin c h q o ‘yiladi. 
S h u n d a y ish b ajarilganida m olluskalar b a ta m o m o ‘lad¡; q u v u r 
sirtid a n yuvib tash lan a d i.
M olluskalar b ilan te rm ik kurashish m o llu sk alam i 32 “C d an 
y u q o ri h a ro ra td a b a ta m o m (q u rtiari h am ) halok qiladi. T ajriba 
natijalariga qaraganda h aro rati 40—45*C boMgon suv bilan o ‘sim ta- 
la r o ‘sgan sirtni 5— 15 d a q iq a d avo m ida yuvish n atijasida drcssen 
b atam o m halok boMadi. 1 —24 soat ichida siit o ‘sim talardan batam om
to zalan ad i.
B iologik o ‘sim ta la rn ín g rivojlanishini ío ‘x tatish m aqsadida 
s irtla r m axsus b o ‘yoq yoki kuzbaslak bilan qop lan ad i.
X B O B . TA B IIY VA O Q O V A S U V I ^ R N I TO Z A IvV SIl
X . 1. F iz ik v a kim y o v iy j a r a y o n la r
T ab iiy va oqova su v larn i to zala sh d a fizik-kim yoviy, kim yoviy 
va b iologik ja ra y o n la rd a n foydalaniladi: suv a sta-sek in (k ctm a- 
k et) m uallaq m odd alard an , e ritm a holatidagi organik va anoi;gan¡k 
m o d d a la rd a n to zala n ad i. T o za lan g an suvning xossalari tekshirib 
k o ‘riladi. Bu ishlarning b ajarilish tartibi suvning sifatiga va un ing 
q a n d a y m aqsadda ishlatilishiga bogMiq ravishda olib boriladi.
X. 2 . K o a g u la ts iy a va (lo k u la tsiy a
S uv n i u n d a erim a y d ig a n q o ‘sh im chalardan to zalash u ch u n
ikki u su ld an : scd im en tatsiy a v a flotatsiya fiítratsiya usullaridan 
foydalaniladi. S cdim entatsiya usulida jaray onning sam aradorligi — 
z a rra c h a la rn in g k a tta -k ic h ik lig i va solishtirm a m assasiga qarab

---

ta n la n a d i; flo tatsiy a usulida esa su sp cn z iy a g a h av o p u fa k ch alari 
yuboriladi; b u pufaicchalar m u allaq z a rra c h a la r bilan b irlash ib
ko‘pik holida ajralib yuqoriga ko'tarilib g o ‘yoki uchib chiqadi. T abiiy 
sed im en tatsiy an i m arkazdan q o c h u v c h i k u c h t a ’sirida va filtrlash 
bilan k uchaytirish m um kin. 7 - ja d v a ld a suvdagi q o ‘sh im ch a m o d - 
dalam ing sedim entatsiya xossalari keltirilgan; b u n d a suv ustun in in g
b alan d lig i z a rra c h a d ia m e tria ri „ m m “ la r b ila n k o 'rsa tilg a n ; 
c h o ‘kish v aq ti 
so a t\a m'mutda
ifo d alan g an .
7- 
jadval
Suvdagi qo‘shimchalarning sedimentatsiya xossaiari
Q o ‘.shim cha m o d d a 
nom i
Z a rra c h a d ia m e tr i, 
mm
B alandligi Im b o ‘lgan 
su v d an c h o ‘k ish vaqti
S h a g ‘al
10
1 8ck
Q u m
1
10 sck
M a y d a q u m
0.1
2 d a q iq a
Loy
0,01
2 .soat
B a k te riy alar
0,001
8 ku n
K o llo id
0,001
2 yil
Z a rra c h a la r
20 yil
7 - ja d v a ld a n k o ‘ram izki, suvdagi ta b iiy q o ‘sh im clia lar m ay d a 
loy z a rra c h a la ri, ayniqsa, kolloid z a rra c h a la r idish tu biga o ‘z -
o ‘zich a ju d a sek in c h o ‘kadi. C h o ‘kish ja ra y o n in i tezlatish u c h u n
sistem ani destab illash , uning agregat b arq aro rlig in i p asay tirish 
kcrak. I ll b o b d a aytilganidek, sistem aga za ru riy y o ‘n alishda t a ’s ir 
k o 'rsa tish u c h u n u n in g
4
(d zeta) p o tc n sia lin i pasaytirish z a ru r. 
K olloid z a rra c h a la rn in g assotsiatsiyasi va sedim en latsiy asi k o a - 
g u la n tla rq o ‘shish bilan amalga oshiriladi, koagulant sifatida ko ‘p in - 
cha te m ir va alum iniy tuzlaridan foydalaniladi; ilokulantlar sifalida 
esa yuqori m o le k u la r organik p o lim e r va b a ’zi tabiiy an o rg an ik

---

m oddalardan foydalaniladi. Tuzlarning koagulatsion ta ’siri ularning 
suvda g idrolizian ishiga va, q a to r oraliq g id ro k sid lar hosil qilishiga 
bogMiq. G id ro k sia lu m in iy n in g kom plekslari kolloid za rra eh alarn i 
neytrallaydi v a u n d a n ta sh q a ri, polim erlanish n a tija s id a „ q ip iq - 
sim on“ ch o ‘k m alarn in g yiriklashishiga yordam bcradi. Koagulatsiya 
vSodir boMishi u c h u n z a ru r boMgan koagulant m iqdori tajriba asosida 
aniqlanadi (h a r qaysi kolloid eritm a uchun alo h id a tajriba o ‘tkazib 
topiladi). K oagulatsiyaga d o ir tajriba o ‘tk azish d a kolloid eritm aga 
q o ‘shiladigan k o a g u la n t m iqdorini h a r safar asta-sek in oshirib 
boriladi. Bu m a q sa d d a tin iq shishadan yasalgan b ir nech a stakan 
olib, u larn in g h a r birig a tekshirilishi z a m r boMgan suvdan m a ’lum 
m iqdorda so lin ad i; u n in g ustiga m a ’lum m iq d o r koagulant eritm a 
q o ‘shiladi; ik k in c h i, u c h in c h i va hokazo stak an larg a solinadigan 
koagulant eritm a m iqdori ortib boradi. D ozalar yozib boriladi. So'ngra 
b ir nech a daqiqa d av o m id a stakanlaida aralashtirgich ishga solinadi 
(avtom at). A ra la sh tirg ic h aylanish tezligi ta x m in a n 40 daq iq a"' 
boMishi kerak. S o ‘n g ra aralashtirgichlar o ‘c h irilad i, stakanlardagi 
suv tin d irila d i, s h u n d a n keyingina kuzatish b oshlan adi. K uzatish 
natijalari yozib b o rilad i.M a salan : birinchi s ta k a n d a “ qi p iq sim o n ” 
muallaq m odda yo‘q boMsa, uni “ 1 da yo‘q ” deb yoziladi; boshqasida 
ozgina b o ‘lsa “ p a x ta s im o n m uallaq m o d d a hosil b o ‘lishi n o c h o r” 
d eb yoziladi; s o ‘n g r a “ m ay d a qi piqsim on kolloid m av jud ” deb, 
undan keyin “o ‘rta c h a darajada paxtasimon m uallaqlar hosil boMdi” 
deb yoziladi. N ihoyat “ yaxshi natijaga erishdik” deb yoziladi. Olingan 
stakanlardagi e ritm a la rn in g dzêta potensiallari aniqlanib, quyidagi 
n o m lar bilan a ta la d ig a n grafiklar tuziladi. “ K oagulant dozasi — 
d zê ta p o ten sial” y o k i “ k o agulant dozasi — loyqa qold iq ” kabi 
xulosalarga asoslan ib , koagulantning c h o ‘ktim vchi dozasi topiladi.
K oagulant d o z a sin i taxm iniy hisoblash u c h u n quyidagicha 
yoMni tutish m u m k in . T abiiy loyqa suvlarda koagulatsiya tekshiril- 
g anida suvsiz А Ь (