М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya


Download 17.21 Kb.
Pdf ko'rish
bet37/116
Sana10.11.2023
Hajmi17.21 Kb.
#1761721
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   116
Bog'liq
M. Xodjitdinova Suv kimyo va mikrobiologiya

qaytmas 
eritmalar
deyiladi.
A g a r e r i t m a q a y n a ti l g a n d a n so‘ng, s h u n d a y e r it m a c h o ‘k-- 
m asi (zol) s u v b i l a n t a ’sirlashsa, y a n a k o llo id e r i t m a hosil 
q ilm a ydi. B u z o l l a r m o f o b boMib, suv z a r r a c h a l a r i bilan o 'z a r o
t a ’siri j u d a k u c h s i z d i r K o ‘p in c h a z o l l a r m i q d o r i 0,1% d a n
o rtm aydi.
E ritm a barq aro rlig in i oshiruvchi (stabilizator) q o ‘shish orqali 
oshirish m u m k i n (u larn i him oyalangan kolloidlar h a m deyiladi). 
Oqsiliar, poUvinil spirti va boshqa yuqori m olek u lar birikm alar 
himoyalovchilar sifatida ishlatiladi. Mimoyalovchilar zarracha sirtqi 
qismiga yutilib, ta rk ib i barq aro r gellar hosil qiladi. Disperlangan 
z a rra ch alar y u q o ri agrégat molekulalar — mitsellalar hosil qiladi, 
shuning u c h u n u la rn i 
assotsiativ strukturalar
deyiladi. Organik 
b o ‘yoq, sovun, yuvish vositalari eritm alari — mitsellar eritm a- 
lardir. M o l e k u la r kolloidlarning dispersion fazasi katta hajmli va 
yuqori m o le k u la li o rg a n ik m o d d a la rd a n tashkil topgan. Agar 
b u n d a y m o d d a er itm a la r i suyultirilsa, c h in eritm alarga xos xusu- 
siyatni ko‘rsatadi. X u d d i shunday m o d d a la r u c h u n eruvchanlik 
chegara bilmaydi.
Erish j a r a y o n i b o 'k i s h bosqichi o rq a li b o ra d i. K olloidlar, 
asosan q a y t a r v a mofildir. Molekular kolloid m oddalarga kauchuk
b a ’zi oqsiliar, pla s tm a s sa la r, jelatin, lateks va b o s h q a la r misol 
boMadi.
* Liofiini — o ‘z b e k c h a m o fild ir


I I I . 4 . Kolloid eritm alarn iiig op tik va 
m olekular-klnctlk x o ssa la ri
K olloid sistem alarning bosh q a s iste m a la rd a n farqli xossasi 
ularning nurini tarqalishdir. Q o ro n g 'i x o n a d a kolloid siste m a d a n
yorug‘lik nuri tuzishsa, yorqin konu sn i k o ‘rish m u m k in (Tindal 
hodisasini kuzatish m um kin). K olloid siste m a za rra chalarining 
tartibsiz — xaotik harakatlari u n in g m o le k u la r-k in e tik xossasi 
deyiladi. Kolloid eritmalarga qoMlanilishi m u m k in boMgan xossalarga 
broun harakati, diffuziya va sedim entatsiya kiradi. B roun harakati 
dispers-m akroskopik va kolloid z a rr a c h a la r n in g tartibsiz xaotik 
harakatidir. 1827- yilda angliyalik o lim R. B roun birinchi boMib 
shu hcdisani fanga kiritgan. Dispersion m u hitda gi molekulalarning 
t o ‘xtovsiz harakati natijasida b ro u n harakati vujudga keladi. H a ro rat 
q a n c h a yu q o ri boMsa, harakat tezligi s h u n c h a yuqori, m u h it 
qovushqoqligi s h u n c h a oz va disperslik darajasi sh u n c h a yuqori 
boMadi.
Diffuziya — m oddalarning o ‘z - o ‘z i d a n bir-biriga qo'shilishi 
natijasida e r i t m a n i tavshkil e t u v c h i m o d d a l a r n i n g te n g la s h is h
jarayonidir. Diffuziya tezligi z a rra c h a la r n in g shakli va kattaligiga, 
harorat h a m d a m u h it qovushqoqligiga bogMiq.
Kolloid zarrachalarning diffuziya tezligi chin e r itm a z a r r a ­
chalarining diffuziya tezligidan kichik boMadi. Osmos hodisasi (yoki 
bir t o m o n la m a diffuziya) diffuziyaning b i r turi hisoblanadi. K a tta
h a jm li d is p e rs z a r r a c h a l a r n i o ‘t k a z m a y d i g a n va e r i t m a d a g i
molekulalarni oMkazadigan m e m b ra n a g a kolloid e ritm a solib, u n i 
chin e ritm a g a tushirsak, kolloid e r itm a d a g i m olekulalar m e m -
branadan to za eritma tomon o ‘tadi. B u n d a y hodisa m em b ra n a ichki 
va tashqi q is m id a kimyoviy p o ten sial farqi va zol yoki e r i t m a
bosim ining yuqoriligi sababli ro ‘y b eradi. Buni m e m b r a n a n i n g
deform atsiyalanishi orqali kuzatish m u m k in .
Sedimentatsiya — gravitatsion m a y d o n t a ’sirida zarrachalarning 
eritm ad a c h o ‘kishi (yoki yuzaga q alq ib chiqishi). Stoks (1880- y.) 
qo nuniga b i n o a n sedim entatsiya tezligi erkin tushish tezligiga, 
z a rr a c h a la r zichligi 
{di)
va m u h i t zichligi (d^) c h o ‘k a y o tg a n
7лггасЬа radiusi (r) kvadratiga va m u h it qovushqoqligiga (v) teskari 
proporsional:


y _ 7d,-d„r^q
9v
Bu ifoda kolloid eritm alar sedimentalsion analizida qoMlaniladi. 
Z arrac h alarn in g kattallgi bo'yicha tarqalishini hisoblash uchun 
eritmaga tarozi idishlari va zarnichalari hisobiga o ‘zgarib borayotgim 
idish massasi m iq d o ri o ‘zgarishi uzluksiz yozib boriladi. Natijada 
scdim entatsiya egri chizig'i olinadi, b u n d a abssissa o ‘qiga jarayon 
u c h u n ketgan v aq t (t), o rd in a ta o‘qiga idish massasi Q o'zgarishi 
q o ‘yiladi (4- ra s m ). Hosil boMgan c h iz iq d a n , zarrachalarning 
kattaligiga q a r a b a jra lish differensial egri c h iz ig ‘ini hisoblab 
chiqarish va c h izish m u m k i n (5- rasm). A g a r za rra ch alar bir xil 
zichlikka ega boMsa va s h a r shaklida boMib, faqat shaklining katta- 
kichikligi b ila n g in a fa rq qilsa, hisoblash t o ‘g ‘ri boMadi. Shuni 
eslatib o 'tish k e ra k k i, o q o v a va h a v z a la rd a n olingan suvdagi 
eritiigan z a rr a c h a la r n in g tindirilishi u larning sh a r shakli va holati 
b i r - b i r id a n farqli boMgani u c h u n b o s h q a t e n g la m a l a r orqali 
ifodalanadi. B u real su v d a oHkazilgan izlanishlar va o ü n g a n
natijalarga asoslangan.
dr
/
\
/
\
/
>
s .
/
N
o)
b)
4- 
rasm.
K o llo id c r i t m a la m in g k n ‘rin i.sh i: 
a)
z a r r a c h a la r n in g
d ia g r a m m a s i, c g r iiik s c d im c n ta L s iy a s i; 
h)
z a r r a c h a l a r n in g k a tta lig i b o ‘yicIia 
a j r a l i s h d ifT cren sial e g ri c h i z i g ‘1.


Membrana
Eritma
5-rasm.
a)
osm atik bosim ; 
b)
kolloid boM m aganining tuzilishi.
Savol va topshiriqlar:
1. Dispers sistema deb nimaga aytiladi?
2. Kolloid sistema deb nimalarga aytiladi?
3. Suspenziya deb nimaga aytiladi?
4. Getrogen sistemalar deb nimaga aytiladi?
5. Qaysi holatdagi sistema ayrozol deb ataladi?



Download 17.21 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   116




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling