Oila psixologiyasi akadem ik litsey va k asb-h u n ar


Download 10.87 Kb.
Pdf ko'rish
bet64/72
Sana08.11.2023
Hajmi10.87 Kb.
#1756346
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   72
Bog'liq
46-Oila-psixalogiyasi-2008-y-Oquv-qollanma

33 dan kam bal!. Ba’zida o ila n g iz bilan xarxasha q ilib tu ra -
siz. O ilad a n im a la r boMmaydi, a x ir siz baxtlisiz.
Barchaga iltifotli bo ‘l-uf am m o takallufsizlik qilma.
V. S h e k sp ir
6 -te st. «Bag‘rikenglik qila olasizmi?» testi 
(avollar uchun test)
O ilaviy m unosab atlard a b a g ‘rikenglik, ya’ni h a d e b h a m m a
narsaga e ’tib o r beraverm aslik, h a r n arsani o ‘ziga y a q in o l- 
m aslikni bilib olish uchun b iz o ‘zim iz n i q anday e k a n lig im iz n i 
test y o rd am id a sinab olishim iz m u m k in . Bu b o ra d a u s h b u te st 
sizlarga q o ‘l keladi, deb o ‘ylaym iz.
1. 
H o z ir d o ‘konda eng tig ‘iz payt — o d a m j u d a k o ‘p 
boMishini bilsangiz ham xaridga ch iq asizm i?
a) b o sh q a paytda vaqtim b o ‘lm ay d i (3 ball);
b) z a ru r b o ‘lib qolsa (1 b all);
d) h e c h q a c h o n (2 ball).
2. 
Y oq tirm ag an k o ‘rsatu v ing izni k o ‘rishga o ‘zin g iz n i m a j- 
b u r qilasizm i?
a) k a m d a n kam (1 ball);
b) o kzim g a b o g liq boMib q o lsa , h e c h q a c h o n (2 b a ll);
d) k o ‘rib borishga h arakat q ila m a n (3 ball).
3. Sizga m uhabbat izh o r q ilib yurgan e rk a k n in g b o sh q a
m a ’shuqasi borligidan xabar to p d in g iz , deylik. U n g a o ‘z x a to si- 
ni tu sh u n ib yetib, anglab olishiga im k o n berasizm i?
a) o ‘zim n i aldashlariga y o ‘l q o ‘ym ay m an (2 ball);
b) u chiroy li erkak b o ls a im k o n b e ra m an (3 ball);
d) o ld in d a n jiddiy gaplashib o la m a n (1 ball).
4. D ugonalaringiz m e h m o n d o rc h ilik k a c h a q irish g a n , lek in
borgingiz k elm ayapti, nim a q ilasiz?
a ) 
ish o n a rli 
b a h o n a
to p ib
b o rm a y q o ‘ya 
q o la m a n
(2 ball);
b) bu ta k lif go ‘yoki esim d an c h iq ib qoladi (1 ball);
d) b orishga t o ‘g ‘ri keladi (3 ball).
5. Y oz, quyosh — dengiz — Siz sh un aq a m e h n a t t a ’tilin i 
orzu qilasizm i?


a ) m e n salqinni y o q tira m a n (1 ball);
b ) m en g a q ay erda b o ‘lishidan q a t’i n a z a r b ek o rch ilik qilib 
y o tis h m aro q liro q k o 'r in a d i (3 ball);
d ) kim h am b u n a q a t a ’tiln i orzu qilm aydi deysiz (2 ball).
6. Siz birovga sovg‘a b e rd in g iz-u , evaziga m in n a td o rc h ilik
b ild irm a d i, q an day y o ‘l tu ta s iz ?
a ) b u yaxshi em as (1 ball);
b ) b u o d am g a e n d i h e c h narsa sovg'a q ilm ay m a n (2 ball);
d ) h a m m a h am yaxshi tarb iy a k o ‘rm agan (3 ball).
7. S izn i g ‘iy b at q ilg a n d u g o n an g iz b ila n m u n o s a b a t- 
la rin g iz n i aniqlab olay ap siz. U nga nim a deysiz?
a ) dey arli h e c h n a rs a (3 ball);
b ) m en i send ek d u g o n a m y o ‘q, — d e y m an (2 ball);
d ) 
m en i xafa q iíg a n in i, lekin yana k ech irg an im n i ay tam an
(1 b all).
T e st natijalari tahlili:
7— 11 boíl. K im d a n d ir xafa b o ‘Isangiz, g in a -k u d u ra tla r 
b o silg u n g a q a d a r u n d a n o ‘zingizni ch etga to rtasiz. U bilan 
o r a n i b u tu n la y o c h iq q ilish n i esa hech ham xohlam aysiz.
12— 16 ball. H a m m a si o ‘zingizni qay d arajad a aldangan 
y o k i x afa q ilin g an d ek d e b hisoblashingizga b o g iiq . H a r xil 
m a y d a -c h u y d a g ap larg a e ’tib o r berm ay, bag‘rikenglik qilasiz. 
L e k in jid d iy gap b o ‘lsa, S iz n i «eritish» g‘oyat m ushkul.
17— 21 ball. X atti-h ara k atlarin g iz d a m u n tazam lik yo ‘qligi- 
n i o ‘zin giz ham yaxshi b ilasiz. T an ish -bilishlaring iz shu n d an
fo y d ala n ish g a intilad ilar. L ek in siz bu n d an tashvishga tush m ay - 
siz. 
A m m o y o d in g iz d a tu tin g , h a r gal y o n b e ra d ig a n , 
« c h e g ara » d an o ‘tib k e tg a n larg a ham m uloyim m u n o sab atd a 
b o i a d i g a n la r n i
y o n - a tr o fd a g ila r
y en g iltak
d e b
b ilish lari 
m u m k in .
A yol kishi h a r q a n d a y sh aro itd a ham ayol ekanligini u n u t- 
m aslig i d a rk o r. B uyu k o lm o n adibi X ansi t a ’kid lag an id ek , 
« M e n g a yaxshi o n a la rn i b e rin g va m en o lam n i bax tiyo r qila- 
m a n » . S h u n in g u c h u n o ila d a g i totuvlik va baxt ayol q o 'lid a
e k a n lig in i unu tm an g .


11.3. 01LADA ER-XOTIN MUNOSABATLARINI 
0 4RGANISH TESTLARI
1 -test. «Oiladagi muloqotni o ‘rganish» testi
Q u y id a
o iladag i o ‘z a ro
m u n o s a b a tla r x u s u s iy a tla rin i 
o ‘rganishga moMjallangan q a to r sav ollar berilgan. U s h b u savol- 
larga 4 ta — «a», «b», «d» «e» varian t jav o b lari k eltirilg a n . 
U shbu savollarni diqqat b ila n o ‘qib, o ‘zingiz u c h u n t o ‘g ‘ri 
b o ‘lgan jav o b variantini belgilang.
X o tiningiz (eringiz) ik k alan g izg a ham o d a td a b ir xil ki- 
to b , k in o , spektakl va b o sh q a la r y o q a d i, deb aytish m u m k in m i?
a) ha;
b) h a desayam b o ‘ladi;
d) y o kq desayam b o ‘ladi;
e) y o ‘q.
2. X o tin in g iz (erin g iz) b ila n s u h b a tla s h a y o tg a n in g iz d a
S iz d a te z - te z o ‘z aro u m u m iy lik , b ir-b iro v n i o ‘z a r o t o ‘liq 
tu sh u n ish hissi paydo b o ‘lib tu ra d im i?
a ) ju d a k am dan kam;
b) deyarli kam dan kam;
d) deyarli tez-tez;
e ) ju d a tez-tez.
3. Sizlarda ikkalangiz u c h u n h am bir xil m a n o k asb e ta d i- 
gan va o ‘zlaringiz bajonidil ish la ta d ig an sevim li ju m la la rin g iz , 
m a ’noli so ‘zlaringiz borm i?
a) ha;
b) ha desayam b o ‘ladi;
d) y o ‘q desayam b o la d i;
e) y o ‘q.
4. Siz xotiningizga (erin g izg a) b iro n -b ir film , k ito b , v o q e a va 
b o sh q a la m i yoqish-yoqm asligini o ld in d a n aytib b e ra o la siz m i?
a) ha;
b) ha desayam b o ‘ladi;
d) y o ‘q desayam boMadi;
e) y o ‘q.
5. Siz bu to ‘g ‘risida a y tm a san g iz h a m , x o tin in g iz (erin g iz) 
o ‘zin ing gapirayotgan gapi y o k i qilayotgan ishi sizga y o q ish - 
yoqm asligini sezadi, deb o ‘ylay sizm i?
a ) qariyb h ar doim ;


b ) deyarli tez -te z ;
d ) deyarli k a m d an k am ;
e ) q ariy b h e c h q a c h o n .
6 . Siz x o tin in g iz g a (erin g iz g a ) b o sh q a o d a m la r b ila n
b o ‘la d ig a n m u n o sa b a tla rin g iz haqida gapirib berasizm i?
a ) deyarli h a m m a n a rs a n i gapirib b eram an;
b ) dey arli ko ‘p g a p irib b e ra m an ;
d ) deyarli kam g ap irib b e ra m an ;
e ) u m u m a n h e c h n a rs a gapirib berm aym an.
7. X o tin in g iz (erin g iz) bilan o ‘rtalaring izda q a rin d o sh la r 
b ila n q a n d a y m u n o sa b a td a b o ‘lish kerakligi h a q id a q a ra m a- 
q a rs h i fik rlar paydo b o ‘lib tu ra d im i?
a ) h a , deyarli h a r d o im b o l i b turadi;
b ) deyarli te z -te z b o ‘Iib tu radi;
d ) deyarli kam b o ‘lib tu ra d i;
e ) y o ‘q , deyarli h e c h q a c h o n b o ‘lmaydi.
8. Sizni x o tin ing iz (erin g iz) qay darajad a yaxshi tu sh u - 
n a d i?
a ) ju d a yaxshi tu sh u n a d i;
b ) a n c h a -m u n c h a tu sh u n a d i;
d ) ju d a kam tu sh u n a d i;
e ) u m u m a n tu sh u n m a y d i.
9. B iro r n a rs a d a n x a fa b o ‘lganingiz y o k i asab iy lash - 
g a n in g iz n i, buni b ild irm aslik k a harakat qilayotganingizni xo­
tin in g iz (eringiz) sezad i, d e y ish m u m kinm i?
a ) h a , xuddi sh u n d ay ;
b ) sh u n d a y b o ‘lsa k erak ;
d ) b u n d a y b o ‘lm asa k e ra k ;
e ) y o ‘q, b u n d a y em as.
10. X otinin g iz (erin g iz ) o ‘z m uvaiTaqiyatsizliklari va xato- 
lari h a q id a sizga g apirib b e ra d i, d eb hisoblaysizm i?
a ) dey arli h a r d o im g a p irib beradi;
b ) d ey arli te z -te z g a p irib beradi;
d ) dey arli kam g ap irib berad i;
e ) dey arli hech q a c h o n g apirib berm aydi.
11. B iro n -b ir so ‘z yoki predm et sizlarning ikkalangizda 
h a m b ir xil narsani e sla ta d ig a n h ollar b o ‘lib tu rad im i?
a ) ju d a k a m d an kam ;
b ) d ey arli k a m d an k am ;


d ) deyarli te z -te z ;
e) ju d a te z -te z .
12. Siz u c h u n noxushliklar b o 'lg a n id a , kayfiyatingiz y o m o n
b o 'lg an id a x o tin in g iz (eringiz) b ila n b o 'lg a n su h b a td a n k e y in
o 'z in g iz n i a n c h a yengil his qilasizm i?
a) ha, dey arli h a r doim ;
b) deyarli te z -te z ;
d) deyarli k am d an k am ;
e) y o ‘q , q ariyb h ech qachon.
13. X o tin in g iz (eringiz) u c h u n siz b ila n m u h o k am a q ilish
qiyin va n o x ush b o ‘lgan m avzu b o r, d e b o ‘ylaysizm i?
a) b u n d a y m a v z u la rju d a k o ‘p;
b) b u n d a y m av zu lar deyarli k o ‘p;
d) b u n d a y m avzu lar deyarli kam ;
e) b u n d a y m a v z u la rju d a kam .
14. X o tin in g iz (ering iz) b ila n boM adigan s u h b a td a siz
o ‘zingizni n o q u lay sezib, kerakli s o ‘z la rn i to p a olm ay q o la d i- 
gan h o llar b o ‘lib tu radim i?
a) ju d a k a m d a n kam ;
b) deyarli k a m d a n kam;
d ) deyarli te z -te z ;
e) ju d a te z -te z .
15. X o tin in g iz (eringiz) b ilan «oilav iy a n ’an a»laring iz b o r -
mi?
a) ha;
b) ha d esayam boMadi;
d) y o ‘q d esayam b o ‘ladi;
e) y o ‘q.
16. X otining iz (eringiz) k a y fiy atin g iz qandayligini so ‘zsiz
tush u n ad im i?
a) deyarli h e c h qachon;
b) deyarli k a m d a n kam;
d) deyarli te z -te z ;
e) deyarli h a r doim .
17. X o tin in g iz (eringiz) b ila n S iz n in g h a y o tg a b o 'lg a n
m u no sab ating iz b ir xil deyish m u m k in m i?
a) ha;
b) h a d esayam b o ‘ladi;
d) y o ‘q d esay am b o la d i;
e) y o ‘q.


18. 
X o tin in g iz g a (erin g iz g a ) o ‘z in g iz u c h u n m u h im
b o ‘lgan, lekin u n g a b ev o sita aloqasi boM magan yangiliklarni 
gap irib b e rm a y d ig a n h o llarin g iz ham boMib tu ra d im i?
a ) ju d a k a m d a n k a m ;
b) deyarli k a m d a n k a m ;
d) deyarli te z -te z ;
e) ju d a te z -te z .
19. X o tin in g iz (erin g iz) o ‘zining jism o n iy holati haqid a 
g apirib b erad im i?
a ) deyarli h a m m a s in i gapirib beradi;
b ) deyarli k o ‘p g a p irib beradi;
d ) deyarli k a m g a p irib beradi;
e) deyarli h e c h q a c h o n gapirm aydi.
20. Sizga bu h a q d a o ‘zi to ‘g‘ridan t o ‘g ‘ri aytm asa ham qi- 
layotgan ishingiz, g a p ira y o tg a n gapingiz x otiningizga (erin giz­
g a) y o q ish -y o q m aslig in i sezasizm i?
a) deyarli h a r d o im ;
b) deyarli te z -te z ;
d) deyarli k a m d a n kam ;
e ) deyarli h e c h q a c h o n .
21. S izlarn in g k o ‘p ch ilik d o ‘stlaringizni baholashdagi fikr- 
laringiz b ir-b irlarin g iz g a m o s keladi, deyish m um kinm i?
a) y o ‘q;
b) y o ‘q d e sa y a m b o ‘ladi;
d ) h a d esayam b o ‘ladi;
e) ha.
22. X o tin in g iz (erin g iz ) sizga b iro n -b ir film , kitob yoki 
b o sh q a la r y o q ish -y o q m aslig in i o ld in d an aytib bera oladi, deb 
o ‘ylaysizm i?
a ) ha, d eb o 'y la y m a n ;
b) h a d esay am b o ‘ladi;
d) y o ‘q d e sa y a m b o la d i;
e) y o ‘q d e b o ‘ylay m a n .
23. A gar siz x a to qilib q o ‘ygan b o ls a n g iz , xotiningizga 
(eringizga) o kz m uvaffaqiyatsizligingiz h a q id a aytasizm i?
a) deyarli h e c h q a c h o n gapirm aym an;
b) deyarli k a m d a n k am gapirib b e ra m an ;
d) deyarli te z - te z g a p irib beram an;
e) deyarli h a m m a vaqt gapirib b e ra m an .


24. B oshqa odam lar d a v ra s id a boM ganingizda, 
a tro fd a
b o la y o tg a n n arsalarg a q a n d a y m u n o sa b a td a e k a n lig in g iz n i 
sezish u c h u n x o tin in g iz n in g (e rin g iz n in g ) Sizga b ir q a ra b
qo yishi kifoya b o ‘ladigan h o lla r b o ‘lib turadim i?
a) ju d a k am d an kam;
b) dey arli kam dan kam;
d ) deyarli tez-tez;
e) ju d a tez-tez.
25. X otinin g iz (eringiz) nechogM i darajada Siz b ila n o c h iq , 
d eb hisoblaysiz?
a) b u tu n la y ochiq;
b) o c h iq b o l s a kerak;
d) o c h iq b o ‘Imasa kerak;
e) u m u m a n ochiq emas.
xotiningiz (erin g iz ) b ila n o son m u o m a la d a b o ‘la 
o ladi, deyish m um kinm i?
a ) ha;
b) h a desayam b o ia d i;
d ) y o ‘q desayam b o ‘ladi;
e) y o ‘q.
27. B ir-biringiz bilan m u n o s a b a td a te z -te z h a z illa sh ib (iin - 
m h k qilib) turasizlarm i?
a) ju d a k am d an kam;
b) deyarli kam dan kam;
d) deyarli tez-tez;
e) ju d a tez -te z .
28. X o tin in g izg a (erin g iz g a ) o ‘z in g iz u c h u n ju d a in u h im
narsa to g risida gapirib berib, k e y in o rtiq c h a g a p irib q o ‘y g a - 
m ngiz u c h u n p ushaym on b o ‘lg a n p a y tla rin g iz b o klib tu ra d im i?
a) y o ‘q , deyarli hech q a c h o n ;
b) deyarli k am dan kam;
d) dey arli tez-tez;
e) ha, deyarli h a r doim.
k
x o tin in S’z n ing ( e r i n g i z n i n g ) k a y fiy a ti y o m o n
bo sa, Siz bilan gaplashgandan k e y in a n c h a yengil to r ta d i, d e b
o ylaysizm i?
a ) y o ‘q, deyarli hech q ach o n ;
b) dey arli k am d an kam;
d) deyarli tez-tez;
e) h a , deyarli ham m a vaqi.


30. Siz xotiningiz (e rin g iz ) bilan qay darajad a o ch iq siz.
a ) b u tu n lay ochiq;
b ) o c h iq b o 'lsam k erak ;
d ) o c h iq b o ‘lm asam k e ra k ;
e ) u m u m a n o c h iq e m a s.
31. X otiningiz (e rin g iz ) b iro r narsadan xafa b o lgam m yoki 
asab iy lash g an in i sizdan yash irish g a h arak at qilsa h a m h a r doim
Siz seza olasizm i?
a ) h a , b u shunday;
b ) sh u n aq aro q ;
d ) b u n d a y b o ‘lm a sa k e ra k ;
e ) y o ‘q , bu b u n d a y e m a s . 
s .
32. Siz u c h u n m u h im b o ‘lgan b iro n -b ir m asala b o yicha 
q a ra s h la rin g iz x o tin in g iz n in g (eringizning) q a ra s h la n g a m os 
k e lm a y qoladig an h o lla r b o ‘ladim i?
a ) ju d a k a m d a n k a m ;
b ) deyarli k a m d a n k a m ;
d ) deyarli te z -te z ;
e) ju d a te z -te z . 
.
33. B a’zan x o tin in g iz (eringiz) o ‘zi u c h u n ju d a m u h im
b o ‘lg a n , a m m o s iz g a t o ‘g krid an t o ‘g ‘ri a lo q a si b o lm a g a n
y a n g ilik la r bilan o ‘rto q la sh m a y d ig a n h o llar b o ‘lib tu ra d im i.
a) ju d a te z -te z ;
b) deyarli te z -te z ;
d ) dey arli k a m d a n k a m ;
e ) ju d a k a m d a n k a m . 
. .
34. X o tin in g iz n in g (erin g iz n in g ) kayfiyati q a n aq ah g im Mz
s o ‘zsiz tu sh u n a o la s iz m i?
a) d ey arli h a r d o im ;
b) d ey arli te z - te z ;
d ) deyarli k a m d a n k a m ;
e ) dey arli h e c h q a c h o n .
35. S izd a x o tin in g iz (eringiz) bilan «Bizlik hissi» tez -te z
p a y d o b o ‘lib tu ra d im i?
a) ju d a te z -te z ;
b ) dey arli te z - te z ;
d ) d e y a rli k a m d a n k a m ;
e ) ju d a k a m d a n k a m . 
.
36. X o tin in g iz n i (e rin g iz n i) Siz n ec h o g ‘h d arajad a yaxshi
tu sh u n a s iz ?


a ) u m u m an tu sh u n m a y m a n ;
b) a n c h a yom o n tu sh u n a m a n ;
d ) an ch ag in a yaxshi tu sh u n a m a n ;
e) t o l i q tu sh u n a m a n .
37. Sizga x otiningiz (erin g iz) b oshq a o d a m la r bilan o 'z
m u no sabatlari to ‘g krisida g ap irib beradim i?
a) deyarli h ech narsa g ap irib berm aydi;
b) deyarli kam gapirib b e ra d i;
d ) deyarli ko‘p gapirib b e ra d i;
e) deyarli h a m m a n arsani gapirib beradi.
38. X otiningiz (eringiz) Siz bilan s u h b a tla sh a y o tg a n d a o ‘zi- 
ni n o q u lay sezib, kerak so‘z la rn i to p o lm ay q iy n a la d ig a n hollar 
b o ‘lib turadim i?
a) ju d a kam dan kam ;
b) deyarli k am dan kam ;
d) deyarli tez-tez;
e) ju d a tez-tez.
39. X otiningizdan (erin g iz d a n ) yashirgan s irin g iz b orm i?
a) bor;
b) b o r desayam b o ‘ladi;
d) y o kq desayam boMadi;
e ) y o ' q -
. J

..
40. B ir-birlaringizga m u ro ja at q ilg an m g izd a te z -te z hazil 
laq ab lard an fo ydalanasizlarm i?
a) ju d a tez-tez;
b) deyarli tez -te z ;
d) deyarli k am dan kam ;
e) ju d a k am dan kam .
41. Xotiningiz. (eringiz) b ilan gaplashish Siz u c h u n qiyin va 
n o x ush b o ‘lgan m avzu b o rm i?
a) b u n aq a m av zu lar ju d a k o 'p ;
b) b unday m av zu lar deyarli k o 'p ;
d) bunday m avzu lar dey arli kam;
e) bu nday m avzu lar ju d a kam .
42. Bola tarbiyasi b o ‘y ic h a xotiningiz (e rin g iz ) bilan te z -te z
kelishm ovchiliklar b o ‘lib tu ra d im i?
a ) ju d a k am dan kam ;
b ) deyarli k am d an kam ;
d ) deyarli tez -te z ;
e) ju d a tez-tez.


43. X o tin in g izg a (eringizga) Siz bilan m u lo q o td a b o ‘lish 
o so n , d e b o ‘ylaysizm i?
a ) h a ;
b ) h a d esay am b o £ladi;
d ) y o ‘q d esayam b o la d i;
e ) y o ‘q.
44 . S iz xo tiningizga (erin g izg a) o ‘z jism o n iy holatin g iz 
h a q id a g a p ira siz m i?
a ) d e y a rli h am m asini g a p ira m a n ;
b) d e y a rli k o ‘p g ap iram an ;
d ) d e y a rli kam g ap iram an ;
e ) u m u m a n h e c h narsa g ap irm ay m an .
t t4 5 \ X o tÍn in g 'z (eringiz) o ‘zi u c h u n ju d a z a ru r n arsalar 
to ‘g ‘risid a Sizga aytib q o ‘yib, 
keyin pushaym on qilgan h o lla r 
b o ‘lg an , d e b o ‘ylaysizm i?
a ) d e y a rli h e c h q ach o n ;
b ) d e y a rli k a m d an kam ;
d ) d e y a rli tez -te z ;
e) d e y a rli h a r doim .
46. H e c h q a c h o n Sizda x otin in g iz (eringiz) bilan o ‘rta- 
la rin g iz d a a tro fd a g ila rd a n h e c h kim tu sh u n a o lm a y d ig a n , 
o ‘z la rin g iz n in g tilingiz borligi 
t o ‘g ‘ r i s i d a h ¡ s
paydo boM ganmi? 

a) h a ;
b) h a d e say a m b o ‘ladi;
d ) y o ‘q d esay am b o ‘Iadi;
e) y o ‘q.
47. X o tin in g iz n in g (erin g izn in g ) Sizdan yashirgan sirlari 
b o r, d e b o ‘ylaysizm i?
a ) h a ;
b) h a d e sa y a m b o la d i;
d) y o ‘q d esay am b o ‘ladi;
e) y o ‘q.
48. B o sh q a o d a m la r d avrasida boM ganida, atrofda b o ‘layot- 
gan n a rsa la rg a q an d a y m u n o sa b a td a ekanligini sezish u c h u n
x o tin in g iz g a (eringizga) S izn in g b ir q arab q o ‘yishingiz kifoya 
b o la d ig a n h o lla r b o l ib tu ra d im i?
a ) ju d a te z -te z ;
b) d e y a rli tez -te z ;
d ) d e y a rli k a m d a n kam ;
e ) j u d a k a m d a n kam.


1. M uloqotdagi isho n ch .
a) 6, 23, 25, 39, 44 — o ‘ziga m u n o sa b a t;
b) 10, 19, 30, 37, 47 — tu rm u sh o 'rtogM ga m u n o sab at.
2. E r-x o tin o ‘rtasidagi o ‘z a ro m u n o sa b a t.
a) 4, 20, 31, 34, 36 - o ‘z - o kzini tu s h u n is h ;
b) 5, 8, 9, 16, 22 - tu rm u sh o'rtogM ni tu sh u n ish .
3. T u rm ush o ‘rto q la rin in g q arashlaridagi m o s kelishlik.
1, 17, 21, 32, 42.
4. O ilaning u m u m iy sim vollari.
3, 11, 15, 40, 46.
5. T u rm u sh o £rto q la rin in g m u lo q o tin i yengilligi.
2, 14, 26, 27, 43.
6. M uloqotdagi «psixoterapevtlilik».
12, 28, 29, 4 1, 45.
Ja v o b varian ti: a — 4 ball; b — 3 b all; d — 2 ball; e — 
lball.
Javob: Ballar yig‘indisi q a n c h alik k o ‘p boMsa, k o ‘rsatk ich - 
larnin g n am oy o n boMishi sh u n c h alik k u ch li boM adi.
2 - te s t. «O ilada ro llarn in g taq sim lan ishini o ‘rg an ish » testi
K o‘rsatm a: Q u y id a Sizdan oilaviy h a y o tn i tash k il etuvchi 
b a ’zi v aziy atlarg a teg ish li boMgan s a v o lla r b e rilg a n . H a r 
b ir savol u ch u n m a ’qul b o ‘lgan jav o b n i ta n la s h in g iz va jav o b - 
la r varaqasiga «yulduzcha» bilan belgilab q o ‘yishingiz m u m - 
kin.
1. O ilaning qiziqish v a m an faatlari e r v a x o tin d a n qaysi 
biriga bog‘liq?
a) asosan bu erga bogMiq;
b) k o ‘proq erga, lekin x o tin g a h am bogMiq;
d ) k o ‘proq xotinga, lekin erga h a m bogMiq;
e ) asosan b u xotin ga bogMiq.
2. O iladagi u m u m iy kayfiyat e r va x o tin d a n k o ‘pro q qaysi 
biriga bogMiq boMadi?
a) asosan bu xotin ga bogMiq;
b ) k o ‘proq xotinga, lekin erga h a m bogMiq;
d) ko ‘pro q erga, lekin x o tin g a h am bogMiq;


e) a so sa n b u erga b o g ‘liq.
3. A g a r z a ru riy a t payd o b o is a , o ilad a kim birinchi nav b at- 
da qarzg a k a tta pul to p a o lad i, d eb o kylaysiz?
a ) b u ish n i x o tin bajaradi;
b) b u n i b irin c h i nav b atd a x o tin , lekin e r ham bajarishi 
n iu m k in ;
d ) b u n i b irin c h i nav b atd a er, lekin xotin ham bajarishi 
m u m k in ;
£ ) b u ish n i e r bajaradi.
4. O ila d a kim ko ‘pro q m eh m o n ta k lif qiladi, d eb o ‘ylay-
siz?
a ) k o lp ro q e r ta k lif qiladi;
b) o d a td a e r, lekin x o tin h a m ta k lif qiladi;
d ) o d a td a x o tin , lekin e r h am ta k lif qiladi;
e ) k o ‘p ro q x o tin ta k lif qiladi.
5. O ila d a u y n in g sh in a m lig i va qulayligi u c h u n kim
k o ‘p ro q jo n k u y d irish i kerak d e b o ‘ylaysiz?
a) a so sa n er;
b) k o ‘p ro q e r, lekin xotin ham ;
d ) k o 'p r o q x o tin , lekin e r ham ;
e) a s o sa n x o tin .
6. E r va x o tin d a n qaysi biri o d a td a turm ush o 'r to g ‘ini 
o 'p is h , q u c h o q la s h n i b irin c h i b o 'lib b o sh la sh i k e ra k d eb
o ‘ylaysiz?
a) o d a td a er;
b )  o d a td a e r, lekin x o tin ham ;
d ) o d a td a x o tin , lekin e r ham ;
e) o d a td a x o tin .
7. O ila d a qaysi g azeta va ju m a lla rg a o b u n a b o lis h n i yoki 
sotib o lish n i k im hal qilishi k erak d e b hisoblaysiz?
a) x o tin hal qiladi;
J>) k o ‘p ro q b u xotinga b o g liq , lekin erga ham ;
d ) k o 'p r o q b u erga b o g liq , lekin xotinga ham ;
e) e r hal q ilad i.
8. K o ‘p in c h a o ilad a kim nin g tashabbusi bilan k in o te a tr- 
larga b o rish k e ra k d eb hisoblaysiz?
d) e rn in g tash ab b u si bilan;
b) a so sa n e rn in g , lekin x o tin n in g tashabbusiga k o ‘ra ham ;
d) a so sa n x o tin n in g , lekin ern in g tashabbusiga ko kra h am ;
e) x o tin n in g tash ab busi bilan.


9. O ilad a y o sh b o la la r b ila n k im o ‘y n a s h i k erak d e b
hisoblaysiz?
a) asosan xotin;
b ) k o ‘proq x o tin , lekin e r ham ;
d ) k o ‘p ro q er, lekin xotin ham ;
e) asosan er.
10. Y aq in ish q iy m u n o sa b a tla rd a h a r ikk i to m o n n in g
q an o atlan ish i o ila d a kim ga bogMiq boMishi k e ra k ?
a ) asosan b u erga b og‘liq;
b) k o ‘proq erg a, lekin xotin ga h am ;
d ) k o ‘proq x o tin g a , lekin erga ham ;
e) asosan b u xo tin g a bogMiq.
11. D eyarli b a rc h a e r-x o tin la r o rasid ag i ishqiy m u n o sa b a t­
larda vaqti-vaqti b ila n q iyinchiliklar boMib tu ra d i. O ilada bu 
ahvol k o ‘proq (bilib yoki b ilm agan h o ld a ) k im g a bogMiq boMa- 
di d eb hisoblaysiz?
a ) ko‘pro q erga;
l?) o d a td a erg a, lek in xotinga ham ;
d ) o d a td a x o tin g a, lekin erga ham ;
e ) k o ‘p ro q xo tin g a bogMiq.
12. O ilada k im n in g hayo tiy e ’tiq o d la ri va ta rtib q o id alari 
(yolg‘onga m u n o sa b a t, berilgan v a’d a n i b a ja ris h , kech qolish 
m u m k in em asligi va boshq alar) asosiy v a belgilovchi boMishi 
kerak?
a ) x o tin n in g h ay o tiy prinsiplari;
b) o d a td a x o tin n in g , lekin b a ’zida e rn in g h a m ;
d) o d a td a ern in g , lekin b a ’zida x o tin n in g h am ;
e j ernin g h ay o tiy prinsiplari.
13. O ilada k ich ik b o lala m in g x u lq in i k im n a z o ra t qilishi 
kerak?
a ) asosan b u ish n i xotin bajaradi;
b) k o ‘pro q x o tin , b a ’zan e r ham ;
d) ko‘proq er, b a ’zan x o tin ham ;
e) asosan b u ishni e r bajaradi.
14. O ilada b o la la r bilan kinoga, te a trg a , b o sh qalarg a kim
borishi kerak, d e b o ‘ylaysiz?
a ) asosan b u n i e r bajaradi;
b) k o ‘proq e r, lek in xotin ham ;
d ) k o ‘proq x o tin , lekin e r ham ;
e ) asosan b u n i x o tin bajaradi.


15. O ila d a kirn o ‘z tu rm u s h o ‘r to g ‘ining kayfiyatiga 
k o 'p ro q d a ra ja d a e ’tib o r berishi kerak d eb o ‘ylaysiz?
a) er;
b) k o 'p r o q e r, lekin xotin ham ;
d) k o ‘p ro q x o tin , lekin e r ham ;
e) xotin.
16. T a sa v v u r q ilin g, e r va xotin ikkalasida ham o ‘z ishini 
oylik m ao sh i k a tta , lekin qiziqarsiz ishga o ‘zgartirish im k o n i- 
yati payd o b o 'lib qo lsa, kim b u n d a y taklifni birinchi navb atda 
qabul qilgan boM ar edi deb hisoblaysiz?
a ) x o tin q a b u l qiladi;
b) e rd a n k o ‘ra tez ro q xotin qabul qiladi;
d ) x o tin d a n k o ‘ra tezro q e r qabul qiladi;
e) e r q a b u l q iladi.
17. H a r k u n lik xarid bilan oilada kim shug‘ullanishi kerak?
-a) a so sa n er;
b) k o ‘p ro q e r, lekin xotin ham ;
d ) k o ‘p ro q x o tin , lekin e r ham ;
e) a so sa n x o tin .
18.A g ar o ila d a m od d iy q iy in ch ilik paydo b o ‘lsa, e r va 
x o tin d a n q a y si b iri q o ‘sh im c h a d a ro m a d to p ish c h o ra s in i 
izlashi k e ra k d e b hisoblaysiz?
a ) bu ish n i e r bajaradi;
b) b irin c h i n av b a td a er, lekin x o tin h am b u n d a ishtiro k 
etadi;
d) b irin c h i n av b a td a xotin, lekin e r ham b u n d a ishtirok 
etadi;
e) bu ish n i x o tin bajaradi.
19. O ila d a e r va x o tin dan qaysi biri tu rm u sh o ‘rto g ‘ining 
b efarq lig i, e ’tib o rs iz lig i, n o o 'r in g a p la rid a n xafa b o 'lis h ig a
k o ‘pro q h aq li?
a) er;
b) x o tin d a n k o ‘ra k o 'p ro q er;
d) e rd a n k o ‘ra ko ‘proq xotin;
e). xotin.
20. O ila d a m e h n a t ta 'tilin i q a y e rd a va q a n d a y q ilib
o ‘tkazish ni k im rejalashtirish i kerak d e b hisoblaysiz?
a) aso san x o tin ;
b) k o ‘p ro q x o tin , lekin e r ham ishtiro k etadi;
d) k o ‘p ro q e r, lekii xotin ham ish tiro k etadi;
ç) aso san er.


21. 
O ilada uyga m aishiy xizm at v a k illa rin i (h a r xil rem o n t 
u sta la rin i) kim c h a q irib , u la r b ila n g a p la s h ish i kerak d eb
hisoblaysiz?
a) o d a td a b u ishni xotin bajaradi;
b) k o ‘proq x o tin , lekin b a ’zan e r h a m ;
d) k o ‘pro q er, lekin b a ’zan xotin h a m ;
e) o d atd a bu ishni e r bajaradi.
O R T (R R S ) — O ilada rollar taqsim oti m etodikasining kaliti:
Savollar 
1, 4, 5, 6, 8, 10, 11, 14, 15, 17, 18, 19 
Bailar 
1 > 4
Savollar 
2, 3, 7, 9, 12, 13, 16, 20, 21 
Bailar 
4 > 1
1) ( 9 q l3 q l4 ):3
— bola tarbiyasi.
2) (2 q I5 q l9 ):3
- oiladagi e m o tsio n a l m u h it «Psixotera- 
piya»
3) (1 8q3q 16) :3 
— oilan ing m o d d iy ta 'm in la n is h i
4) (20q8q4 ):3 
- k o ‘ngil o c h ish la rn i tash k il qilinishi
5) (17 q 5 q 2 1 ):3 
- uy sohibi va so h ib asi
6) (1 0 q 6 q l 1):3 
— jinsiy sheriklik
7 ) ( l q 7 q l 2 ) : 3
- oiladagi ichki m a d a n iy a tn i uyushtirish
3 -test. Nikohdan qoniqqanlik darajasin i o ‘lchash testi
Q uyida k e ltirilg a n m u lo h a z a la r « H a» y oki «Yokq» d e b
jav o b bering (bu yerda- «bo'lishi m u m k in » yoki «bilm adim » 
kabi javoblarni berish m an etilad i) va sh u b ila n birga o ‘zing iz- 
ning shu m ulo h azalarg a q o ‘shilish yoki q o kshilm asligingizni 
ifoda etgan b o klasiz.
Savollarga q a n c h a lik sam im iy ja v o b b e rsa n g iz, o ‘z n ik o h i- 
n g izd an q o n iq q a n lig in g iz d arajasi h a q id a s h u n c h a lik a n iq
m a'lu m o tg a ega b o ‘lasiz.
«HA» «YO Q»
1. 
M ening kayfiyatim ko‘p in c h a u y d a b u z i- 
— 
— 
ladi.
2. 
Bizning o ila m iz d a h ar q an d ay a rz im a g a n
— 
— 
(m a y d a -c h u y d a ) narsa nizoga olib k elad i.


3. 
B iro n -b ir k o ‘ngilsizlik ro ‘y b erg an vaqtda 
m e n o ‘z im n i y o lg ‘iz his qilam an.
4. 
H o rd iq ( t a ’til) v aqtida tu rm u sh o ‘rto g ‘im
b ilan b irg a lik d a d am olish, o ‘zim (u kishi- 
siz) d a m o lg a n im d a n k o ‘ra m aro q liroq .
5. 
0 ‘z im n in g
ish x o n a m d a g i 
ish la rim
va 
ja m o a tc h ilik
ish la rim h a q id a tu rm u s h
o ‘rto g ‘im b ila n gap lash ish n i y o q tirm a y - 
m an.
6. 
M en g a b iro n n im a b o lg a n v a q tla rd a (to - 
bim q o c h g a n d a , b iro n k o ‘ngilsizlik ro ‘y 
b erg a n d a ) tu rm u s h o ‘rto g ‘im m en g a nis- 
b a ta n ju d a sezg ir va e ’tib o rli b o ‘lib qoladi.
7. 
M en tu rm u s h o ‘rto g ‘im d an h e c h q ach o n
q o ‘p o l s o ‘z e sh itm a g a n m a n .
8. T u r m u s h o ‘r to g ‘im g a m e h rib o n lik q ilish 
m en g a q u v o n c h (m a m n u n iy a t) b axsh etadi.
9. 
I s h o n c h im
k o m ilk i, 
n ik o h d a n
s o ‘ng 
(to ‘y d a n s o ‘ng) e r-x o tin sevgisi s o ‘nadi.
10. T u rm u s h o ‘rto g ‘im o d a td a m en g a m u lo - 
yim lik v a m e h rib o n lik bilan m u n o sa b a td a
b o ‘ladi.
11. B izning b a rc h a n izo larim iz tezd a y arashish 
bilan tu g ay d i.
12. Biz d o im o n ik o h k u n im izn i nishonlaym iz.
13. T u rm u sh o ‘rto g ‘im d o im o , m eni h a r q a n - 
day q iy in c h ilik la rd a q o ‘lla b -q u w a tla sh g a
tayyor.
14. T u rm u s h o ‘r to g ‘im n in g dey arli h a m m a
o ‘rto q la ri(d o ‘stla ri) m enga yoqadi.
15. M e n in g
g ‘a m -ta s h v is h la rim n i 
tu rm u s h
o ‘rto g ‘im k o ‘ngliga yaqin olm aydi.
16. 0 ‘z o ‘rto q la rim bilan tu rm u sh o ‘rto g ‘im siz 
u c h ra sh ish n i m a ’q ul k o ‘ram an.
17. T u rm u sh o ‘rto g ‘im m en in g ishim h a q id a
m en sim ay g a p ira d i.
18. Biz tu rm u s h o ‘rto g ‘im bilan o d a m la rn in g
qiliqlarini d e y a rli h a m m a vaqt b ir xilda 
b ah o lay m iz.
19. T u rm u sh o ‘r to g ‘im ikkovim izning k o ‘plab 
u m u m iy q iziq ish va m ash g ‘ulo tlarim iz bor.


20. M en o ‘z o d a tla rim n i, h a tto u lar tu rm u sh
— 
o ‘rtog‘im ga y o q m asa h am o ‘zg a rtirm o q -
c h i em asm an.
21. M e n im c h a, u y d a m en in g h u q u q la rim d a n
— 
k o ‘ra, m ajb uriyatlarim (vazifalarim ) k o ‘p -
roq.
22. N ik o h m ening e rk im n i, o ‘z im k u tg an im - 
— 
d a n ko ‘ra k o ‘pro q ch e g ara la b q o £ydi.
23. T u rm u sh o ‘rto g ‘iga yon berm aslik k e ra k , 
— 
b u tobelik va tengsizlikka olib keladi.
24. M e n i, 
b a rc h a
h a y o tiy
m u a m m o la rn i 
— 
yolg‘iz o ‘zim hal qilishim g a t o ‘g‘ri kelishi 
ranjitadi.
25. M en oilaviy h a y o t (tu rm u sh ) sh u n c h alik
— 
k u ch va vaqtni o lishini k u tm ag an d im .
26. Jinsiy m u n o sa b a tla r (alo q a) 
d o im b iz - 
— 
ning yarashishim izga ta ’s ir (y ord am ) q ila -
di.
27. T u rm u sh o ‘rto g ‘im n i kayfiyatini h isob ga 
— 
olm aslik m u m k in em as.
28. M en o ‘zim ni y o m o n kayfiyatim ni k a m - 
— 
d a n kam n a m o y o n (ifoda) qilam an.
29. A gar oilaviy h a y o t yaxshi b o ‘lm ay o tg an
— 
b o 'lsa , yaxshisi ajralishib ketgan m a ’qul.
30. T u rm u sh o ‘rto g‘im m eni sh u n d ay tu s h u -
— 
n a d ik i, m en i u k ish ic h a lik h e c h k im
tu sh u n a olm aydi.
T est kaliti:
Kalitga m os keladigan javo b larg a 1 ball q o ‘ying.
«На»
4
6
7
8
10
II
12
13
14
18
19
26
27
28
30
«Yo‘qi
1
2
3
5
9
15
16
17
20
21
22
23
24
25
29
A. O lingan b ailar yig‘indisini 30 ga boMing.
B. N atijasini 100 ga k o ‘paytiring:
9 — O ila psixologiyasi
265


Vl., , , 
mos kelgan ballar yig‘indisi 
N ik o h d a n q o m q q a n lik -------------------------------------
30
O lin g a n n a tija sizning n ik o h d an qo niqqanligingiz darajasini 
foiz h is o b id a ifodalashni k o ‘rsatadi. N ik o h d a n qoniq qanligingiz 
darajasi 100 foizga ten g b o ‘lm asa k erak, albatta. 50 foiz b o ‘Isa 
h a m y o m o n e m a s. Lekin sh u n in g o ‘zidayoq q an d ay ish tu tish - 
n i b o sh la sh in g iz g a asos b o ‘la oladi.
D . Q a y si javo b laring iz kalitdagi javoblarga tushm aslig ini 
an iq la n g .
E. S iz va tu rm u sh o ‘rto g ‘ingiz u c h u n h am b ir xil b o ‘lm a- 
g a n la rin i y o z ib oling va u larn i q a n d a y qilib n o rm aga (m e ’y o ri- 
ga) m o s k e ltirish m um k in lig in i birgalikda m u h o k am a qiling.
F. A g a r k alit baho lari bilan m o s kelm asa, h a r b ir ho latn i 
o ‘z g a rtirish k e ra k yoki y o ‘qligini hal qilinglar.
4 - te s t. M unosabatlarni differensial baholash
(M D B ) shkalasi b o ‘y ich a so ‘rovnom a
M u n o s a b a tla rn i differensial b ah o lash (M D B ) shkalasidan 
fo y d ala n ish u c h u n tekshiriluvchiga quyidagi savollar varaqasi 
va k o ‘rs a tm a beriladi.
Bu v a ra q d a q a ra m a -q a rsh i (m a sa la n , issiq-sovuq, qabul 
q ilis h -q a b u l q ilm aslik kabi) ib o ra lar berilgan. Bu so ‘z!ar yor- 
d a m id a tu rm u s h o ‘rto g ‘ingiz bilan oralaringizdagi m u n o sa b a t­
larni ifo d a la sh g a harak at qiling. B unda gap sizning tu rm u sh
o ‘rto g ‘in g iz g a , u n in g sizga b o lg a n m u nosabatlaring iz haqida 
em as, b alk i sizlarn in g o ralaringizdagi m u n o sab atlarin giz haq id a 
bo rad i. S iz h a r b ir so ‘zlar ju ftlig in i alo h id a q arab ch iq ish in g iz 
kerak. S o ‘z la r ju ftlig i o rasida 3, 2, 1 ,0 , I, 2, 3 shaklida b o ‘lin- 
gan sh k a la jo y lash g an . Siz old in juftlikdagi qaysi t a ’r if sizga 
m os k e lish in i an iq la b oling. M asalan , issiqmi yo sovuqm i. 
S h u n d a n k e y in g in a shkaladagi b o 'lin g a n raq am larid an bittasini 
aylanaga o lin g . S hkalad a 3 ball ju d a iliq, 2 ball iliq, 1 ball 
y o ‘q d a n k o ‘ra iliqroq m u n o sa b a tla rn i k o ‘rsatadi. A gar javob 
an iq b o ‘lm a s a 0 ball q o ‘yiladi.


S o ‘z la r ju fttik la r i sh k alasid ag i b o ‘lim la r n in g h a r b iri 
m a ’lum m az m u n g a ega. M asalan, ju ftlik n in g «Itiq» m u n o - 
sabatlari quy id a tu rg a n 3 raqam i 0 b a il, 2 raq am i 5 bail, va 
h ok azo , y a ’ni salbiy q utbda turgan 3 ra q a m i 0 bail bilan b a h o - 
lanadi.
S h un day qilib , h a r b ir so ‘zlar ju ftlig id a g i jav o b la r 6, 5, 4,
3, 2, 1 yoki 0 bail oladi. B archa s h k a la la r b o ‘yicha b a lla r 
y ig in d is i m u n o s a b a tla r d ifferen sial d ia g n o s tik a s i b o ‘y ic h a
u m u m iy b a h o boMadi. M aksim al b a h o 9 0 b allg a, m inim al b a h o
0 ballga teng b o ‘ladi.
5 -test. M B D (M unosabatlam i differensial baholash)
Bu shkala tu rm u sh o ‘rto q larin in g «m uvaffaqiyatli va m u - 
vaffaqiyatsiz» y o ‘nalishlardagi m u n o sa b a tla m i o c h ib beradi.
O sgudning fik rich a obyekt h aq id a fik r y u ritilg a n id a o b y ek t- 
ning faqatgina xarakteristika va m o h iy a ti ak s ettirilib gin a q o l- 
m ay, balki u n g a subyektiv e m o ts io n a l b a h o h am b e rilad i. 
E m otsional b a h o b u subyektning o b y e k tg a n isb a ta n individual 
m unosab atidir.
Shkala b o ‘y ich a q a n ch a yuqori bail to 'p la n s a , b a h o lo v - 
ch in in g nuqtayi n a z arid a tu rm u sh o ‘rto g ‘i b ila n m u n o sa b a tla r 
sh un ch alik m uvaffaqiyatli.
V olkovaning tad q iq o tla rid a M D B sh k alasi b o ‘yicha q u y id a - 
gi k o ‘rsatk ich lard an foydalanilgan:
1. Er bilan m u n o sab atlam i b ah o lash .
2. X otin b ilan m u n o sab atlam i b a h o la sh .
3. T ekshirilayo tg an e r-x o tin lar ju ftlig ig a beriladigan o ‘rta - 
c h a baho.
4. Er va x o tin b ah o lari orasidagi farq.
E r va xotin juftligiga berilgan o ‘rta c h a b a h o shu ju ftlik
m u n o sab atlarin in g darajasini bild irad i. B u so n q an ch alik b a - 
land b o ‘lsa, m u n o sa b a tla r sh u n ch alik m u v affaq iy atli b o la d i. E r 
va xotin b a h o la rin in g farqi ular o rasid a g i m u n o sa b a tla rn in g
o ‘zaro bogMiqligini k o ‘rsatadi. F arq q a n c h a lik k a tta b o ‘lsa, e r-
xotin orasidagi bogMiqlik m u n o sab atlari s h u n c h a lik kam ligini 
y a 'n i «bir to m o n la m a qoniqish» u stu n lig in i k o ‘rsatadi. Bu esa 
m os kelish q ovushish kriteriyasiga a s o sa n qo vushuv d a ra jasi- 
n ing pastligini bildiradi.


M D B (M unosabatlarni differensial baholash) 
shkalasi bo‘yicha so'rov 
Varaqasi
3 — J u d a iliq
1
— Sovuqroq
2 — Iliq 
2 — Sovuq
1 — Iliq ro q
3
_ Ju d a sovuq
3 2 10 12 3
Iliq
Sovuq
Yoqimli
Yoqim siz
Q uvonchli
G ‘am gin
Yengil
O g‘ir
Siqiq
Erkin
Sodda
M urakkab
Yaqin
Begona
M o‘rt
M ustahkam
T u rg 'u n
0 ‘zgaruvchan
G o rm o n ik
X unuk
Silliq
N otekis
Q o'pol
M uloyim
D u sh m an larch a
D o ‘stona
T etiklantiruvchi
H oldan toydiruvchi
Tayyorgarlik
E ’tiborsizlarcha


6 -test. Oilaviy hayotdan qoniqish s o ‘rovnomasi 
(V. V. S tolin, T. M . Rom anov, G . G . Butenko)
Y o ‘riq n o m a: H a r b ir tasdiqni d iq q a t b ila n o ‘qing va u c h ta
v a rian td an b irin i tanlan g . M avhum « aytish qiyin», «aniq ja v o b
b era o lm aym an » kabi javoblarni c h e tla b o ‘tish g a h arak at q ilin g. 
S avo llarg a iloji b o ric h a te z o ‘y la n m a s d a n ja v o b b e ris h g a
h arak at qiling.
1. O d a m la r oilaviy h ay o td ag id ek b ir-b irla ri b ilan y a q in
yashasalar, b ir-b irla rin i tu sh u n u sh va id ro k q ilish n in g o ‘tk irlig i- 
ni y o ‘qotadi!ar.
a) to ‘g ‘ri;
b) u n c h a em as; 
d) n o to ‘g ‘ri.
2. Sizning oilaviy hayotingiz sizga:
a) xavotirlik va azob beradi;
b) jav ob berishg a qiynalam an; 
d) q u v o n c h va qoniqish beradi.
3. D o ‘st va q arin d oshlarin giz s iz n in g oilaviy h ayotingizni:
a) q o n iq arli;
b ) o ‘rtach a;
d) q o n iq arsiz d eb baholaydilar.
4. A gar sizning qo 'lin g izd a boMsa:
a) tu rm u sh o ‘rto g ‘ingizning x a ra k te rid a g i k o ‘p xislatlarni 
o ‘zg artirgan boMardingiz;
b) javo b berish qiyin;
d) Siz h e c h n a rsa n i o ‘z g artirm ag an b o 'la rd in g iz .
5. H ozirgi zam onaviy oilaviy h a y o tn in g asosiy m u a m m o - 
larid an biri h a m m a narsaning jo n g a te g ish i, shu ju m la d a n e r -
xotinlik m u n o sa b a tla rin i ham:
a) to ‘g ‘ri;
b) javo b b erish qiyin; 
d) n o to ‘g ‘ri.
6. 0 ‘zin g izn in g oilaviy h a y o tin g iz n i d o ‘stlaringiz va ta -
nishlaringiz h ay o ti bilan so lish tirg an in g iz d a , u holda:
a) o ‘zingizni boshq alard an bax tsiz;
b) jav o b berishg a qiynalasiz; 
d) o ‘zing izn i baxtli his qilasiz.
7. O ilasiz, tu rm u sh o ‘rto q v a y a q in kishisiz m ustaqil b o ‘lib 
yashash, ju d a q im m atg a tushgan b o ‘la r edi.
a) to ‘g ‘ri;


b) ja v o b b e ris h qiyin; 
d) n o to ‘g ‘ri.
8. Sizsiz tu rm u s h o ‘rto g ‘ingizning h ay o ti qiziqarsiz b o ‘lardi 
deb o ‘ylaysiz:
a ) ha t o ‘g ‘ri;
b) jav o b b e rish q iy in ; 
d) n o to ‘g ‘ri.
9. K o ‘p c h ilik
o d a m la r n ik o h g a 
ta a llu q li 
k u tish la rd a
adashadilar:
a) to ‘g ‘ri;
b) jav o b b e rish qiyin; 
d) n o to ‘g ‘ri.
10. K o ‘p g in a tu rli s h a rt-sh a ro itla r sizga ajralish h aq id a 
o ‘ylashingizga x a la q it b erad i (bergan):
a) to ‘g ‘ri;
b) jav o b b e rish q iy in ; 
d) n o to ‘g ‘ri.
11. A gar v a q tn i o rq a g a qaytarishning iloji b o ‘lganda u h o l- 
da siz:
a) hozirgi tu rm u s h o ‘rto g ‘ingizdan boshqasiga;
b) jav o b b e rish q iy in ;
d) balki sh u tu rm u s h o ‘rtog‘ingizga tu rm u sh g a c h iq q an
b o ‘lardingiz.
12. Siz s h u n d a y tu rm u s h o ‘rtog‘ingiz borligi bilan faxrlanasiz:
a) to ‘g ‘ri;
b) jav o b b erish q iy in ; 
d) n o to ‘g ‘ri.
13. A fsuski, tu rm u s h o ‘rtog‘ingizning kam chiliklari uning 
yaxshi faz ila tla rid a n k o ‘p:
a) to ‘g ‘ri;
b) jav o b b erish q iy in ; 
d) n o to ‘g ‘ri.
14. O ilaviy h a y o tin g iz n in g baxtli b o lis h ig a asosan xalaqit 
beradi:
a) tu rm u sh o ‘r to g ‘ingizning xarakteri;
b) jav o b b erish qiy in ; 
d) ayb o ‘zim d a .
15. O ilaviy h a y o t q u rish dag i hissiyotlaringiz:
a) kuch ayd i;
b) jav o b b erish q iy in ; 
d) kam aydi.


16. O ilaviy hay o t o d am n in g ijo d iy ishlashlariga t o ‘sq in lik
qiladi:
a) t o ‘g ‘ri;
b) jav o b b erish qiyin;
d) n o to ‘g ‘ri. 
.......................
17. S izn in g oilaviy h ay o ting izd a b ir-b irim qo lla b -q u v v a t-
lash y o ‘q.
a) to ‘g ‘ri;
b) jav o b berish qiyin;
d) n o to ‘g ‘ri. 
t t .
18 Sizga tu rm u sh o ‘rto g ‘in g iz te z - te z hazil va n o to g n
ishlarni, n o o ‘rin hazillar va n o to ‘g ‘r¡ g ap irg an d ek tu y u ladi:
a) t o ‘g ‘ri;
b) jav o b berishga qiy n alam an ;
d) n o to ‘g ‘ri. 
,
19. O ilaviy hayotingiz sizn ing x o h ish va irodangizga b o g n q
em as:
a) t o ‘g ‘ri;
b) jav o b berish qiyin;
d) n o to ‘g ‘ri. 
.
20. S izn in g oilaviy m u n o sa b a tin g iz tu rm u sh in g izg a siz k u t-
gan ta rtib va tashkililik olib k elm ad i.
a) t o kg ‘ri;
b) jav o b berishga qiy n alam an ; 
d) n o to ‘g‘ri.
21. A ynan oilada kishi h u rm a t q o z o n a olm ay d i d e g a n la r
n o h aq d irlar:
a) to ‘g‘ri;
b) jav o b berish qiyin;
d) n o to ‘g ‘ri. 



.
22. O d a td a tu rm ush o‘rto g ‘in g iz b ila n m u n o sa b a tin g iz s iz m
q o n iq tira d i (qoniqtirgan):
a) t o ‘g ‘ri;
b) jav o b berish qiyin;
d) n o to ‘g‘ri. 


.
23. T o ‘g ‘risini aytganda o ilav iy h ay o tingizda b iro rta n a m
y orug‘ k u n in g iz boMmagan:
a) t o ‘g ‘ri;
b ) ja v o b berish qiyin; 
d) n o to ‘g ‘ri.


Kalit:
1;2;4;5;6; — «V»
7;8 — «A»
9; 10; 11 ; - «V»
12; — «A»
13; 14; 15; 16; — «V»
B allarni h isoblash : kalitga m os tushgan jav o b larg a - 2 bail
M avh u m jav o b g a - 1 bail.
K alit bilan m o s tu sh m a g a n javoblar - 0 bail.
X om aki b a lla r 48 d a n 0 gacha.
8-test. Er-xotinning energofîziologik mutanosibligi
1. Sizning tu rm u s h o ‘rto g ‘ingiz bilan uy q u va bedorlik 
v aq tin g iz b ir xilm i? (b irin g iz uxlaganingizda, b irin giz uyg‘oqsiz, 
b in n g iz vaqtli y o tg a n in g iz d a , biringiz uxlam aysiz.)
2. T u rm u sh o ‘rto g ‘im asabiylashganda yoki ja h li c h iq q a n -
d a , m e n o d a td a un i y ax sh i g ap bilan yoki n im a d ir qilib tin c h - 
la n tira olam an.
3. Biz tu rm u sh o ‘r to g ‘im bilan yaxshi kelisham iz.
4. T u rm u sh o ‘rto g ‘im b ilan biror ishni h a r xil tezlikda b a- 
ja rish im iz m eni ja h lim n i ch iq arad i (m en tez , u esa sekin baia- 
n s h i yoki aksi).
5. T u rm u sh o ‘rto g ‘im n in g tez va k o ‘p ovqat iste’m ol qilishi 
asab im ga tegadi.
6. Ba z an o v q at tan lash im izd ag i farq oilaviy nizoga sabab 
b o ladi.
7 T e z -te z m en x u rsa n d b o ‘Iganim da tu rm u sh o lrtog lim 
xafa b o ‘ladigan yoki a k s in c h a b o ‘ladigan h o lla r te z -te z b o ‘lib 
tu ra d i.
8. U yquga k e tish im va t o ‘yib uxlab olishim ga turm ush
o rto g ‘im k o ‘p in c h a x a la q it beradi.
9. T urm u sh o ‘rtogMm b ilan te m p e ra m en tim iz ju d a m os.
10. Jinsiy alo q a b iz n in g m u n osabatlarim izga ijobiy ta ’sir 
e ta d i.
11. Jinsiy h a y o td a tu rm u s h o ‘rtog‘im m en i t o ‘la q a n o a t- 
lan tira d i.
12. T u rm u sh o r to g 'im n i jinsiy aloqada q o n iq tirish n i bila- 
m an .
17 — «A»
18 19;20;21
22
— «A»
24 - «V»


13. Jin siy m un osabatga e h tiy o j, a lo q a g a m oyillik ik k a la - 
m izda h am b ir v a q td a paydo b o ‘ladi.
14. B izdan b irim iz van nad a d u s h q a b u l qilishni y o q tirsak , 
bosh q am iz ak sin ch a.
15. Biz o d a td a nizolarni tez v a o s o n b a rta ra f etam iz.
16. J a h lim c h iq q a n d a y oki a sa b iy la s h g a n im d a tu rm u s h
o ‘rto g ‘im m en i te z d a tin c h la n tira o lad i.
17. M en o ‘z im n i y o ‘qotib q o ‘y g a n im d a tu rm u sh o ‘rto g ‘im
o ‘zini b o sh q a ra o lad i, turm ush o ‘rto g ‘im d a shu n d ay ho l y u z
bergan id a, m e n o ‘zim n i tu ta b ila m a n .
18. U m u m a n bizning oilaviy h a y o tim iz tin ch lik va o ‘z a ro
tu sh u n ish d a o ‘tay ap ti.
19. 
M e n u y ish larin i q ila y o tg a n v a q tim d a tu r m u s h
o ‘rto g‘im n in g d a m olib o 'tirish i m en i ju d a ja h lim n i c h iq a ra d i.
20. A gar tu rm u sh o ‘rto g ‘im m e n g a «zahrini sochsa» u n i 
kech iram an.
21. B izning kayfiyatim iz b ir-b irig a b o g ‘liq holda o ‘zg aradi: 
birim izn ing kayfiyatim iz y o m o n boMsa ik k in ch im izn in g h a m
kayfiyatim iz tu sh ad i.
22. F asllar b izn in g kayfiyatim izga d e y a rli b ir xil t a ’sir q ila -
di.
23. B izning tu rm ush o ‘rto g ‘im iz b ila n o rg an izm im iz b ir -
biriga ju d a o ‘xshash - bir xil reak siy a, hissiyot, jism o n iy r h ti-
yojlar.
24. T u rm u s h o ‘rto g ‘im m en g a t e z - te z dakki b erib tu ra d i. 
Q attiq c h a y n a m a , sekinroq nafas o l, o y o g 'in g n i c h a lk a s h tirm a , 
oyogkingni su d rab yurm a,
Olingan m a’lum otlar tahlili:
T u rm u sh o ‘rto q lam in g e n e rg o jism o n iy m oslikning k o ‘r s a t-
kichi jav o b la rn in g sum m asi b o ‘y ich a a n iq la n a d i, kalitga m o s
tu shu vch i, «ha» — 2, 3, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 2 0 ,
21, 22, 23; «yo‘q» - 1, 4, 5, 6, 7, 8, 14, 19, 24, h a r b ir t o ‘g ‘ri 
jav o b u c h u n 1 ball beriladi.
N a tija la r tahlili: 0 dan 24 g a c h a b o ‘lgan o raliq d a e n e r -
gofiziologik m oslikni aniqlash m u m k in . Ball q a n c h alik y u q o ri 
b o 'lsa , o ‘xshashlik yuqori b o ‘ladi. 0 —8 b a llg ach a past d a ra ja d a
m oslik, 9— 12 n o m a ’lum , 13— 18 g a c h a n isb a ta n b alan d 19— 2 4
gacha ju d a b a la n d .


1. Siz u c h u n m u h im i nim a?
a ) n ik o h n in g o ‘z i, oilali kishi, deb h isoblash im koniyati -
1 bail,
b) tu rm u s h o ‘r to g ‘isiz, nikohsiz h a y o t y o m o n b o ‘lm as 
edi — 0 bail.
2. N ik oh ga y en g il q a ra b , uni k a tta la rn in g o ‘yiniga o ‘xshay- 
di, d eb hisoblaysizm i?
a) h a - 1 bail,
b) y o ‘q — 0 bail.
3. O ta -o n a n g iz g a m o d d iy bog‘langanm isiz?
a) ha — I bail,
b) y o ‘q - 0 bail.
4. S izlarn ing n ik o h va hayotiy k u tish lar borasidagi q arash - 
laringiz m os tu sh a d im i?
a) ha - 0 bail,
b) y o ‘q - 1 bail.
5. O ila tu rm u s h ta rz i, 
m aish iy -x o ‘ja lik sohasi haqidagi 
ta sa w u rla rin g iz tu rm u s h o ‘rto g ‘ingiz, h a m d a b o sh q a oila a ’zo- 
lari bilan b ir xilm i?
a) ha - 0 bail,
b) y o ‘q — 1 bail.
6. M u n o s a b a tla m i o yd in lash tirish d a n izo va kelishm ovchi- 
liklar te z -te z b o ‘lib tu ra d im i?
a) h a - 1 bail,
b) yo ‘q — 0 bail.
7. S iz la rn in g u m u m iy q iz iq ish la rin g iz , q a ra sh la rin g iz , 
m ash g ‘ulo tlarin g iz m av ju d m i?
a ) h a - 0 bail,
b) y o ‘q - 1 bail.
8. B olalaringiz n e c h ta ?
a ) 2 ta va u n d a n o rtiq — 0 bail,
b) 2 ta d a n k a m —1 bail.
9. B olalaringiz tarb iy asi qanday?
a) yuqori — 0 b ail,
b) o 4rta c h a y oki p a st — 1 bail.



— 2 ballgacha. Ajralish siz n in g oilangizga xavf so lg a n i 
yo ‘q. M u sta h k a m oila qurish, q iy in c h ilik la rn i yengish u c h u n
b a rc h a im k o n iy atlar m avjud. O d d iy to rtis h u v la r o ‘zaro m u n o -
sabatlaringizga t a ’sir k o ‘rsatm aydi.

— 5 b a llg a ch a . S izn in g m u n o s a b a tla rin g iz ta r a n g lik
chegarasida. Siz tu rm u sh o ‘rto g ‘in g iz d a n d o im m a m n u n e m a s -
siz. Siz h a r d o im harn o ‘zingizni t u ta bilm aysiz, qoMga o l o l-
m aysiz. B u nd ay vaziyatlar ajralish xavfini tu g ‘diradi. B u n d a y
h o la tla rd a n u zo q lash in g . O ilaviy h a y o tin g iz ay rim h o lla r d a
zerikarli tu y u lsa h arn, siz u n d a n q o n iq asiz . S izning o ‘z a ro
m u n o sab atlarin g izd a m uloqot m a d a n iy a tig a e ’tib o r bering. B ir- 
biringizga g ‘a m x o ‘rlik k o ‘rsatin g, y o n b o sishga o ‘rganing.
6 — 9 b allgacha. O ilangizda a jra lish vaziyati yuzaga k e lg a n . 
Oilaviy b u rc h la rn in g taq sim lan ish in i h a q iq a t n u q ta y i-n a z a rd a n
k o ‘rib c h iq ish , m u am m o larni b a r ta r a f etish zaru r. 
O ila d a g i 
m u lo q o t ja ra y o n in i o ‘zgartirishga e ’tib o r b ering , e r va x o tin h a r
biringiz o ‘zing iz u c h u n hayotiy q o n iq m a s lik sababini, tu rm u s h
o ‘rto g ‘ingizni h ay o td a n qo n iq m aslik sab ab larin i, im k o n iy a tla ri- 
ni o ‘rganib ch iq ish zarur. B ir-b irin g izg a n azo k atli, d iq q a t- e ’ti-
borli, y u m sh o q , yaxshi niyat b ila n m u ro ja a t qiling. 0 ‘z n a v -
batid a b ir-b irin g izg a kam roq ta n b e h b erin g . E r-x o tin n i b ir - b ir i 
bilan b o g ‘laydigan, biriktiradigan x u su siyatlarga k o ‘p ro q in til-
ing.
10-test. Oilada psixologik muhit
Psixologik m u h it - bu h a r q a n d a y ja m o a ichida h u k m s u r-
gan asosiy kayfiyat, shaxslararo m u n o sa b a td ir.
Savollarga: «H a», «Yo‘q», « B a’z a n » d e b javob bering.
1. B izning oila ju d a inoq.
2. D a m o lish kunlari n o n u s h ta , tu sh lik va kechki o v q a tn i 
birga iste’m o l qilish odat tusiga k irg an .
3. O ila n in g b a ’zi a ’z o la rin in g ish tiro k i m e n d a n o r o z ilik
uyg‘otadi.
4. 0 ‘z uy im d a m en o‘zim n i ju d a yaxshi his q ilam an.
5. O ilaviy h ayotim izda s h u n d a y b ir h o lat b o rk i, u o ila
ahilligini b u z ib turadi.
6. U y sh a ro itid a m en h a m m a d a n k o ‘ra yaxshiroq d a m o la -
m an.


7. O ilada n o ro z ilik p ay d o b o ‘lsa, h a m m a u n i tez unutadi.
8. O ilam izd a q u v n o q , k o ‘tarinki kayfiyat h u k m ro n lik qila-
di.
9. O ilada o g ‘ir, tu s h k u n va tajang m u h it yuzaga kelgan.
10. O ilam izd a b a ’zi b ir a ’zolam n ig yoki h a m m a n in g b a- 
lan d ovozda g a p irish la ri m en g a yoqm aydi.
11. Y o ‘l q o ‘yilg an x a to la r, yaratilgan n o q u lay lik lar u ch u n
kech irim so ‘rash o ila m iz d a o d at tusiga kirgan.
12. O d atd a b a y ra m la m i keng n ishonlaym iz.
13. O iladagi n o q u la y m u h it tufayli uyga b orgim kelm aydi- 
gan ho l te z -te z b o ‘lib tu ra d i.
14. U y da m en i t e z - te z xafa qilib tu rish adi.
15. U yim izdagi sa rish ta lik m eni d o im x u rsan d qiladi.
16. Uyga k e lg a n im d a h e c h kim ni k o ‘rish ni h a m , eshitishni 
h a m istam agan h o la t m e n d a tez -te z b o l ib tu ra d i.
17. O iladagi m u n o s a b a tla r o ‘ta taran g lashgan.
18. M en o ila m iz d a b a ’zi birovlar o ‘zini n o q u lay his qilishi- 
ni b ilam an.
19. Biznikiga t e z - te z m e h m o n la r kelib turish ad i.
O lingan m a’lumotlar tahlili:
«H a»ga 2 ball, « b a ’zan » ga 1 ball, «yo‘q»ga 0 ball.
N a tija la r tahlili:

Download 10.87 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   72




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling