O‘zbek tili fonologiyasi va morfonologiyaSI

Reduplikatsiya jarayonidagi almashinuvlar 

 

Har  qanday  reduplikatsiyada  umumiy  (sementlovchi)  urg‘u  birinchi 

komponentda  bo‘ladi.  Ikkinchi  darajali  urg‘u  ikkinchi  komponentning  oxirgi 

bo‘g‘iniga  tushadi.

1

  Juft  so‘zlarning  anchagina  qismida  komponentlardan  biri 

ikkinchisining morfonologik o‘zgarishiga uchragan varianti hisoblanadi.  

1. 

Birinchi komponenti o‘zgaradi 

tun – s: bus-butun 

tta – p: kap-katta 

shil – m: yam-yashil 

k – m: ko‘m-ko‘k 

zil – p: qip-qizil 

ra – p: qop-qora  

q – p: opoq (oppoq) 

riq – p: sap-sariq va boshq. 

2.  Ikkinchi komponent o‘zgaradi: 

y – p: yog‘och-pog‘och, yilt-pilt 

m – s: mol-sol, mot-sot, temir-semir 

m – p: mol-pol, mosh-posh 

y – m: yo‘riq-mo‘riq 

t – m: tugun-mugun 

k – m: keshik-meshik 

t – p: temir-pemir va boshq. 

Ko‘rinib  turibdiki,  reduplikatsiya  jarayonida  almashinuvchi  allofon  sifatida 

faqat  chegaralangan  tovushlar  qatnashadi.  Ular  ko‘proq  m,  p,  s  allofonlari 

hisoblanadi.  Bu  sanoqli  allofonlar  son-sanoqsiz  tovush  yoki  tovush  kompleksi 

o‘rnida kela oladi. Shuning uchun reduplikatsiya modelini hosil qiladi. 

Yuqorida  bayon  etilganlardan  shu  narsa  anglashiladiki,  faqat  forfemalar 

qurshovidagi  tovush  almashinuvlar,  ya’ni  bir  umumiy  morfemaning  turli 

allofonlarini 

yuzaga 

chiqarishga 

xizmat 

qiluvchi 

almashinuvlargina 

morfonologiyaning o‘rganish ob’ekti bo‘ladi.