O‘zbеkistоn rеspublikаsi оliy vа o‘rtа mахsus tа’lim vаzirligi tоshkеnt аrхitеkturа qurilish instituti

2.24–rasm. Asbosementli listlardan va panellardan tayyorlangan devorlar. 
a, б – asbosementli listlarni ustunlarga mahkamlash usullari 
1 – asbosementli listlar; 2 – ilmoq; 3 – stolcha; 4 – po‘lat rigel; 
5 – yog‘och rigel; 6 – burama mix; 7, 8 – shayba; 9 – penoplast; 10 – yog‘och sinch (karkas); 
11 – yarim bikr mineral paxtali plita. 
2.25–rasm. Shakldor metall listlardan tayyorlangan devor panellari. 
a – yiriklashtirilgan devor panellaridan qilingan to‘siq; b – panellarni ilmoqqa ilish (stropillash); v 
– panelni tuzilishi; g – panellarni vertikal choki. 
1–stokol paneli; 2–metall panellardan iborat to‘siq; 3–deraza; 4–stenda tayyorlangan 
yiriklashtirilgan panel; 5–tashqi qoplama; 6–issiq sovuqni o‘tkazmaydigan qatlam; 
7–ichki qoplama; 8–panelni ko‘tarib turuvchi rama to‘sini (harisi); 9–biriktiruvchi bolt; 10–
mahkamlovchi skoba (uchlari ustunga payvandlangan); 11–issiq sovuqni o‘tkazmaydigan paket; 
12–chok bekitgich; 13–panel ramasi ustuni; 14–bino ustuni. 

---

52 
Ko‘p qavatli sanoat binolari devorlari ham bir qavatli sanoat binolari kabi 
loyihalanadi va montaj qilinadi (2.26–rasm). 
2.26–rasm. Ko‘p qavatli sanoat binolarining devorlari 
a – panellarni bino balandligi bo‘yicha joylanishi; б – panellarni ustunlarga qotirish detallari.
1 – panel; 2 – tortuvchi bolt kronshteyni; 3 – tortuvchi bolt; 
4 – bog‘lovchi detal; 5 – ustun. 

---

53 
2.15 Tomlar va ularning konstruktiv elementlari 
 
Sanoat binolarida tomlar juda muhim ahamiyatga ega bo‘lgan qism hisoblanadi. 
Tomlarga sarf bo‘ladigan harajat umumiy narxini 20–50% mehnat talablik esa 20–
40%ni tashkil qiladi. 
Issiqlik texnikasi xususiyatlariga ko‘ra tomlar “issiq” va “sovuq” tom turlariga 
bo‘linadi. Issiq tomlar isitiladigan bino ustini yopishda, sovuq tomlar esa 
isitilmaydigan binolarni ustini yopishda qo‘llaniladi (2.27–rasm).