Tarixi, tuzilishi, texnik xavfsizlik


«Nur  tezligidagi  Internet»


Download 0.76 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/8
Sana19.02.2017
Hajmi0.76 Mb.
#771
1   2   3   4   5   6   7   8

«Nur 

tezligidagi  Internet» 

shiorini  am alda  ro ‘yobga  chiqarm oqda,  deyish 

m umkin.

S eansli  ulanish

Dial-Up — telefon tarm ogi orqali ulanish.  Bu —  Internetga ulanishning 

eng qadimgi va ko‘p qo ‘llanadigan turidir.  Bunda ulanish telefon tarm og‘i 

va oddiy modem orqali amalga oshiriladi.  Bunda  m a’lumotlarni yuborish 

tezligiga  bir  qancha  omillar  ta ’sir  etadi:

•  modem ning  turi;

•  telefon tarm og‘ining texnik va ekspluatatsion sifati hamda ATSning 

turi  (analog,  raqamli).

Eng  maqbul  vaziyatda  m a’lumotlarni  qabul  qilish  tezligi  56  Kbit/s 

(soniya  hisobida)  tashkil  etishi  mumkin.  Zamonaviy  m odem lar  aynan 

shunday  tezlikni  ta ’minlab  berishi  mumkin.  Axborotni  yuborish  tezligi 

ham  anchagina  past  —  35  Kbit/s.  Bunda  oddiy  matnli  m a’lumotlardan 

farqli  bo‘lgan  audio,  video  va  anim atsion  fayllarni  ko‘rish  nisbatan 

noqulay,  sababi  bunday turdagi  axborotlarni  ko‘rish  yoki  yuklash  uchun 

ancha katta tezlik zarur.  Bu holat foydalanuvchiga muayyan qiyinchiliklar 

tug‘dirsa-da,  am m o  shunga  qaramay,  u  ancha  keng  tarqalgan,  sababi,  u 

nisbatan arzondir.  Shu tufayli viloyatlarda aksariyat foydalanuvchilar aynan 

shu  turdagi  ulanish  orqali  Internetni  ishlatadi.

AD SL  —  telefon  tarm og'i  orqali  asinxron  tartibda  ulanish.  Bu 

texnologiyaning  kashf  etilishi  raqamli  tartibdagi  aloqa  tizim ida  katta

2 0


II  b o b .   Internet  bilan  ishlash  asoslari

o ‘zgarishlar  yasadi.  Yuqorida 

keltirilganidek,  D ial-U p  ula- 

nishda  biz  analog  tartibdagi, 

tezligi  past  va  telefon  tarm og'i 

sifatiga  bog‘liq  b o ‘lgan  aloqa 

bilan  ishlaymiz.  Ammo,  Inter­

netd a  m a’lu m o t  alm ashinish 

uchun  ancha sifatli va  istiqbolli 

raqamli aloqa qo'llanadi. ADSL 

tex n o log iy asi  fo y d alan u v ch i 

uchun  bir qancha  qulayliklarga 

ega  b o ‘lgan  aloqadan  foyda- 

lanishni  taklif  etadi.  Xususan, 

m a’lum otlam i  uzatish  va  qabul 

qilishda  telefon  tarm o g ‘idan 

foydalanilsa-da,  telefonning  o ‘zi bu  paytda band  b o ‘lm aydi.  D em ak, 

siz  b ir  vaqtning  o ‘zida  In tern etd an   chiqm agan  holda  o ‘z  faoliya- 

tin g izn i  davom   e ttirish in g iz   m um kin.  B undan  ta sh q a ri,  m azk u r 

ta rtib d a   ish lash d a  m a ’lu m o tla r  a lm a sh in ish   tezligi  ham   o rta d i: 

m a’lum otlarni  uzatishda  —  1,5  M bit/s  dan  qabul  qilishda  —  8  M bit/s 

gacha.  Bu  esa,  yo‘ldosh  orqali  uzatishdan  3—4  m arta  va  m odem  

orqali  ulanish  tezligidan  30  m arta  k o ‘p roq d ir.  H aqiqiy  raqam lar 

m azkur  k o ‘rsatk ich lard an   biro z  farq lan sa -d a   (o ‘rtach a  300  — 512 

K b it/s  b o ‘lishi  m um kin),  u lar oddiy  m odem   orqali  ulaHishdan  ko‘ra 

k u c h liro q   b o 'lg a n   y o ‘ld o sh   o rq a li  u la n ish   b ila n   te n g   te z lik n i

ta ’m inlashi  m umkin.

Bugun  ADSL  ga  ulanish  imkonini  aksariyat  provayderlar  taklif eta 

oladi. Ammo bu xizmat ayni paytda asosan yirik shaharlarda mavjud. ToMov 

esa  u  qadar  qimm at  emas,  am m o  m arkazdan  uzoqlashgan  sari  tobora 

ortib  boradi.

Lokal  tarmoq  orqali  u lanish. 

A jratilgan  kanaldan  nafaqat  bir 

kompyuter,  balki  lokal  tarm oqqa  birlashuvchi  bir  necha  kompyuterda 

foydalanish  mumkin.  Yirik  shaharlarda  bir  uyda  yashovchi  bir  qancha 

qo‘shnilar Internetga bitta ajratilgan kanal orqali ulangan bo‘lishi mumkin. 

Bunday holatda barcha kompyuterlarni tarm oq xaritasi va kabellar orqali 

birlashtirib,  Internetga ulash oson.  Bunda hosil b o ‘lgan lokal tarm oqning 

bosh kompyuteri — server Internetga ulanib,  qolganlari undan  «shlyuz» —



21

INTERNET:  TARIXI,  TUZILISHI,  TEXNIK  XAVFSIZLIK

Simsiz  tarm oq  orqali  ulanish  sxemasi 

(GPRS,  EDGE,  GSM,  3G,  4G,  CDMA,  Wi-Fi,  Wi  Max).

G P R S   —  W AP  protokolining  o ‘rniga  kelgan  va  zam onaviy  m obil 

telefonlarning  barchasiga  kiritilgan  ushbu  ulanish  tartib i  sifatliroq  va  bir 

q adar  tezroq  ishlaydi.  M a ’Ium otlar  uzatish  G P R S   kanalida  bir  necha 

o 'n la b   k ilo b ay td an   200  K b it/s  g ac h a  (u n in g   yangi  m obil  p ro to k o l 

ko'rinishi  E D G E )  tezlikda  am alga  oshiriladi.  M a’lum otlarni  G P R S   va 

E D G E d a   uzatish  narxi  deyarli  bir  xil.  G P R S   mobil  telefon  ekranining 

kichik  o ‘lcham i  kabi  kam chiligini  to ‘liq  b arta raf etm agan  b o ‘lsa-da,  uni 

noutbuk yoki  PD A  (ch o ‘ntak kom pyuteri)ga ulab ishlatganda  Internetning 

aksariyat xizm atlaridan foydalanishda to ‘siqlar b o ‘lmaydi.  Siz  veb-saytlami 

t o ‘liq  k o ‘rib  chiqishin giz,  e le k tro n   p o c h ta   bilan  ishlashingiz,  h a tto  

fayllarini  yuklash  kabi  am allarni  to 'la q o n li  bajarishingizning  im koni 

m avjud.

Bugungi  kunda  eng  m aqbul  b o ‘lgan  variant  —  c h o ‘ntak  kom pyuteri 

va G P R S  telefonning  uyg'unligi  istalgan joyda va  istalgan vaqtda e-po chta 

xizm atlaridan  foydalanish  im konini  beradi.



24

II  b o b .   Internet  bilan  ishlash  asoslari

E V-DO .  Biz  yuqorida  G S M   «te­

lefon»  p ro to k o lla ri  u c h u n   m o ‘ljal- 

lan g an   u lan ish   b o ra sid a  t o ‘xtald ik , 

a m m o   u n g a   ra q ib   b o 'lg a n   C D M A  

h a m d a   u  b ilan   b o g ‘liq  p ro to k o lla r 

uzatish  tartibi  b o ‘lmish  E V -D O   ham  

mavjud.  Albatta oddiy G S M  telefonlari 

va  kom m unikatorlari  u chu n  m azkur 

p r o t o k o l   m o s   k e lm a y d i ,  u n d a n  

fo yd alan ish   u c h u n   alo h id a   C D M A  

apparati  kerak.  Bu  uning  eng  asosiy 

kam chiligi b o ‘lsa,  yana bir noqulayligi 

shundaki,  C D M A ning tarqalish  hududi  cheklanganligidadir. A m m o  ijobiy 

to m o nlari  ham   bor.  E V -D O   tarm o g 'id an   foydalanish  an ch a  arzon  va 

tezkordir.  M azkur  kanal  m a ’lum otlarni  24  M b it/s  tezlikda  uzatadi,  bu 

esa G P R S /E D G E  ga nisbatan ju d a yuqori va deyarli  3G  ulanish tizim ining 

tezligiga teng.

W i-Fi  —  qulaylik,  tezlik va  arzonlik jih atid a n   Internetga  ulanishning 

eng m aqbul yechim laridan biridir.  U n da tezlik 5  dan  100  M bit/s ga yetadi, 

un in g   y o rd a m id a   istalg an   n o u tb u k   y ok i,  h a tto ,  k o m p y u te rn i  h am  

Internetga  ulash  m um kin.

A m m o bu  xildagi  ulanish  tartibida  qoplash  hududini  inobatga  olm oq 

zarur.  Sababi,  G P R S   kabi  kanallarda  geografik  chegaralar  an ch a  keng 

b o ‘lsa,  W i-F i  faqatgina  asosiy  m an b ad an   bir  n ech a  yuz  m etr  radius 

oralig‘ida  ishlay  oladi.  B unday  m an balar esa  bugun  unchalik k o ‘p  em as. 

M azkur  m asalaning  yechim i  sifatida  bugun  W i-Fi-Internetga  ulanish 

nuqtalari  (xotspotlar)  aerop ort,  vokzal,  restoran,  qahvaxonalar  va  yirik 

m arkazlarda  tashkil  etilm oqda.  U larning  b a’zilari  pulli  xizm at  k o ‘rsatsa, 

ayrim lari bepul  ulanish  im konini beradi.  «Xotspot»  nuqtalaridan tashqari, 

an ch a  yirik  W i-F i  tarm oqlari  ham   mavjud  b o ‘lib,  ular  sh ahar  doirasida 

ishlaydi.

W iM ax  (IEEE  8 0 2 /1 6 )  ham   shu  tartib d a  ishlaydi.  U  uyali  aloqa 

tizim i  u ch u n   m o ‘ljallangan  b o ‘lib,  uning  qoplash  hududi  an ch a  katta 

m asofalarga  c h o ‘zilib,  bir  n ech a  o ‘n  kilom etrlarga  yetadi.  N o utbu klar 

uchun   W iM ax,  W i-F i  singari,  hali  odatiy  holga  aylanib  ulgurgani  yo'q. 

Bunday  xizm atni  ta k lif  etuvchi  kom pan iy alar  b on us  sifatida  q o ‘shiq 

katalogidan foydalanishni,  kom m unikatorlar uchun esa q o ‘shim cha  tarzda 

mobil  televideniyedan  bah ram an d   b o 'lish   im konini  beradilar.

25


3G   (U M T S )  va  3,5G   (H S P A ).  Y evropa  va  Rossiya  davlatlarida  hali 

ham   G P R S /E D G E  o ‘z pozitsiyalarini  susaytirm agan  b o ‘lsa-da,  A m erika  i 

va  Osiyoda  allaqachon  uchinchi  avlod  tarm oqlari  bilan  ishlashm oqda. 

Iftix o r  b ilan   t a ’kid lash   m u m k in -k i,  H a m d o ‘stlik   d a v la tla ri  ic h id a   ; 

O 'zbekiston birinchilardan bu yangilikni  muvaffaqiyatli q o ‘lladi va hozirda  ! 

m am lakatda  m obil  tarm oqning  to ‘rtinchi  avlodi  —  4G   ishga  tushirildi.

Bu o ‘zi qanday tarm oq?  Uning boshqalaridan farqi nim ada?  Dastavval 

«G»ning  m ohiyatini  aniqlab  olsak.  «G»  avlod  m a’nosini  bildiradi,  uning 

oldidagi  son  esa  aloqa  avlodining  raqam idir.  «3G»  —  aloqaning  3-chi 

avlodi b o ‘lsa,  «4G» — 4-chisidir.  Ularga quyidagicha ta ’rif berish  m um kin. 



«3G»  va  «4G»  —  bu  aloqaning  yangi  turi  va  Internetga  chiqishning 

sim siz   u su lid ir .  B e v o s ita   I n te r n e tg a   bu  ta rzd a  u lan ish   uchun 

foydalanuvchiga  faqatgina  maxsus  3G   yoki  4G   modem  kerak,  shu  orqali 

tarmoqning  barcha  imkoniyatlaridan  to ‘siqsiz  foydalanish  mumkin.

D unyoda  3G  ning  uzatish  tezligi  va  oxirgi  turini  aks  ettiruvchi  bir  [ 

q a n c h a  m odifikatsiyalari  va  abbreviaturalari  (3 ,5 G   3 ,7 5 G ,  H S D P A , 

H S U P A   va  h.k.)  mavjud.  Bularni  biz  um um lashtirib,  barini  3G   deb  j 



k o ‘rib  chiqam iz.  3G  —  G S M -alo q an in g   rivojida  keyingi  qadam   b o ‘ldi  I 

desak,  adashm aym iz.  3G   — aloqasi  G P R S /E D G E   ga  nisbatan  texnik  ? 

jih atd an  ancha  m ukam m al aloqani  t a ’m inlaydi.  Tezkorlik borasida ham   u 

an ch a  ilgarilab  ketdi.  N azariy jih atd an   3G ning  uzatish  tezligi  80  M bit/s 



ni tashkil etishi  m um kin,  uning real  k o ‘rsatkichi  3  M b it/s atrofida.  A m m o  | 

bu  G P R S   tarm o g ‘i  bilan  solishtirganda  an ch a  yuqoridir.  N arxlari  ham  

bir  oz  baland  hisoblansa-da,  uning  qulayliklari  k o ‘p.

B u g u n g i  k u n d a   a k s a riy a t  k o m m u n ik a to r l a r   b a r c h a   s ta n d a r t  f 

p ro to k o lla rn i  q o ‘llash   im k o n in i  b e ru v c h i  u n iv ersa l  a d a p te r  b ilan  

jihozlangandir.  Shu  sababli,  Internetga  ulanishning  qaysi  turini  tanlash  j. 

fo y d a la n u v c h in in g   o 'z ig a   b o g 'liq .  M obil  te le fo n n in g   ag a r  b u n d a y   | 

im koniyatlari b o ‘lm asa,  uyaii  aloqa operatorlari  universal «U SB -m odem »  I 

larni  taqdim   etishi  m um kin.  N o utbuk  m asalasida  ham   yechim   topilgan.  | 

B ugu ngi  n o u tb u k la r,  m in i- n o u t  va  n e tb u k la rn in g   k o ‘p ch ilig i  3G   i 

p rotokolini  q o ‘llab-quw atlo vchi  m axsus  qurilm alar  bilan  jihozlangan.

4G .  H ali oddiy W i-F i  keng  tarqalib  ulgurm ay,  bugun  yanada  yuqori  I 

tezlikdagi  standart  —  4G   yaratildi.  4G   —  m obil  aloqaning  istiqbolli 

(to ‘rtinchi)  avlodi  b o ‘lib,  m a’lu m ot  uzatishda  katta  tezligi  bilan  ajralib  5 

turadi. A loqaning ushbu to ‘rtinchi avlodiga  JOOMbit/s tezligida m a ’lum ot  I 

alm ash in ish n i  t a ’m inlovchi  m u kam m al  texn olo giyalar  kiradi.  Bugun 

0 ‘zbekistonda yirik mobil aloqa operatorlari b o im ish   «MTS-Uzbekistan»

INTERNET:  TARIXI,  TUZILISHI,  TEXNIK  XAVFSIZLIK

26

II  b o b .   Internet  bilan  ishlash  asoslari

va  XK  Coscom  M C hJ  —  UCell 



kompaniyasi  LTE  (L ong-T erm  

E v o lu tio n )  p ro to k o li  aso sid a 

is h la y d ig a n   t o ‘r tin c h i  av lo d  

(4G) uyali aloqa tarm og‘ini ishga 

tushirdi.

L T E   (4 G ) n in g   0 ‘zb e k is- 

ton da  am alga  oshirilishi  mobil 

aloqa  abonentlari  u chu n  yangi 

im k o n iy a tla rn i  o c h ib   b e ra d i.

Endilikda ular o ‘z kom pyuter va noutbuklarida yuqori tezlikni talab etuvchi 

katta  hajm dagi  m a ’lum otlar  bilan  alm ashinish  va  100  M bit/sek  tezlikda 

m a’lu m ot  uzatish  xizm atidan  keng  foydalanish  im koniyatiga  ega  b o ‘ldi. 

M asalan,  hajm i jih atd an   og‘ir  b o ‘lgan  videofayllarni  b ir  n ech a  soniyada 

yuklash,  shuningdek,  TV  va  film larni  ham   H D   (H igh  D efinition)  — 

yuqori sifatda tom osha qilish  m um kin.

Bugungi  kunda  bu  texnologiya  m am lakatda  to b o ra  rivojlanm oqda. 

Internetga  simsiz  ulanish  tu ri  sifatida  ham   unga  ehtiyoj  ortib  borm oqda. 

M obil  aloqa  kom paniyalari  rahbarlari  «O 'zbekistonning  to ‘rtinchi  avlod 

uyali  aloqa  ta rm o g ig a   ega  b o ‘lgan jahondagi  oz  sonli  davlatlar  orasidan 

m unosib  o ‘rin  egallaganidan  m ag‘rurmiz»,  deb  ta ’kidlaydi.



N azorat  uchun  savollar:

1.  Internetga  ulanish  uchun  qanday texnik vositalar  zarur?

2.  Internetga  ulanish  turlarini  sanab  o'ting.

3.  ADSL va  Dial-Up  ulanish  turlari  o'rtasida  qanday  farq  mavjud?

4.  Simsiz  ulanish  deganda  nimani  tushunasiz?

5.  WAP,  GPRS,  Wi  Max,  Wi-Fi  hamda  3G  va  4G  texnologiyalarining  o'ziga 

xosligi  nimada?

2 .2 .  Brauzer  bilan  ishlash:  uning  tarkibiy  elem entlari 

va  q o ‘shimcha  imkoniyatlari

ln te r n e td a   ish lash   u c h u n   m axsus  d a s tu r  z a ru r.  B u nd ay  d a s tu r 



«brauzer» deb nom lanib,  «Microsoft» dan taijim a qilinganda «kuzatuvchi» 

m a’nosini  bildiradi.  Bugungi  kunda  brauzerlarning  turi  k o ‘p.  Birinchi 

brauzer dasturi  —  N C SA   M osaic  1993-yil  2 2-aprelda  M ark A ndrissen va 

Erik  Bin  to m o n id an   yaratilgan.



B rauzer  xuddi  «kalit»  singari  In ternetg a  kirish  u ch u n   birinchi  va  ^ 

asosiy vazifani bajaradi, uning yordam ida tarm oqdagi barcha xizm atlardan 

foydalanish:  sahifalam i ko'rish,  pochtani tekshirish,  suhbatlashish,  kerakli 

fayllarni  k o ‘chirib  olish  m um kin.  In tern etn in g   aloh id a  xizm atlaridan 

foydalanish  u c h u n   tu rli  d astu rlar  m avjud  b o iis h ig a   q aram ay ,  aynan 

brauzer bizga  W W W  ning barcha  xizm atlariga  t o i iq   y o ‘l  ochib  beradi.





INTERNET:  TARIXI,  TUZILISHI,  TEXNIK  XAVFSIZLIK 

I

In tern et

E xp lorer

B rauzerlar



Г 

I



I

FireFox

O pera

G oogle

C hrom e

.J

V

Safari



9 -ra s m .  Brauzerning  turlari.

Bu  borada  m uhim   savol  tug‘iladi,  foydalanish  uchun  qanday  «kalit»ni 

q o ‘llagan  m a ’qul?  U lam ing  orasida  farq  m avjudm i?  Yoki  barchasining 

imkoniyatlari bir xilmi? Quyida brauzerlaming turlari va ulaming imkoniyatlari

o ‘ziga xos yutuq  va  kamchiliklari bo‘yicha  m a’lum otlar keltiriladi.

Brauzerlar:  yaratilish  tarixi  va  imkoniyatlari

Internet  Explorer.  «Intern et  Explorer»  1990- 

yillardan  bo shlab   W indow s  p latfo rm asin in g   b ar- 

chasiga o ‘m atilib kelgan standart brauzer hisoblanadi. 

U ning  asoschilaridan  biri  axborot  kom m unikatsiya 

so h a s id a   e n g   m u v a ffa q iy a tli  b iz n e s   b o sh la g a n  

m ultim illiarder — tadbirkor  Bill  G eytsdir.  Bu  inson 

In te r n e tn in g   im k o n iy a tla rid a n  

b o x a b a r  b o ‘lib, 

uning  ishlashini  tobora  ch uq urroq   o ‘rgangani  sayin 

o ‘z  investitsiyalarining k o ‘p  qism ini  In tern etn in g   rivojiga kirita boshladi. 

M ashh ur  m oviy  rangdagi  «е»  harfi  bilan  ifodalanuvchi  brauzer  aynan 

uning  harakatlari  natijasi  b o 'lib ,  1998-yildan  2009-yilgacha  M icrosoft 

kom paniyasi  « In tern et  Explorer»ni  h a r  b ir  ko m pyuterga  o ‘rnatilgan 

W indow s operatsion tizim iga In te m e tn i aks ettiruvchi ram z sifatida kirita 

boshladi.  B rauzerlam ing  turlari  ko‘paygani  sari  bunday  m onopoliyaga 

chek qo'yildi.



28

II  b o b .   Internet  bilan  ishlash  asoslari

Bugungi  « In tern et  Explorer»ning  ayrim   texnik  jihatlarid agi  kam - 

chiliklarini  sanab  o ‘taylik:

•  www  stan d artig a  t o i i q   javo b  berm aydi  (b a ’zi  sah ifa la r  o ch iq  

tasvirlanm aydi,  b a ’zi  saytlar  ko'rsatilm aydi);

•  brauzerning  him oya  vositasida  b ir  q a n c h a  «teshik»  (nosozliklar) 

b o ‘lib,  ular  ishlayotgan  paytda  nam oyon  b o ‘ladi;

•  aksariyat  foydalanuvchilar  fikriga  k o ‘ra  u  veb-saytlarni  yuklashda 

noqulay  b o ‘lib,  sekin  ishlaydi;

•  kom pyuter  ishini  ham   bir  oz  sekinlashtirishi  m um kin.

Ushbu kamchiliklariga qaram ay «Internet  Explorer»ning ustun tom oni 

ham   b o r  —  u  tarm o q d a  M A V JU D   va  biz  u nd an  foydalanishda  davom  

etm oqdam iz.  Statistika b o ‘yicha so iig g i  yillarda « Internet  Explorer»ning 

ham m abopligi  15  m artaga pasaygan.  2006-yilda «Internet  Explorer»ni  75— 

80%  fo yd alan uv chilar  ishlatgan  b o ‘lsa,  bugun  bu  k o 'rsa tk ic h   50% ga 

kam aygan.



FireFox  —  ingliz  tilid an   tarjim asi  «olovrang 

tu lk i»   m a ’n o s in i  b ild ir u v c h i  m a z k u r  b ra u z e r ,

« In ternet  E xplorer»ning  jid d iy   raqibi.  U   M ozilla 

p ro y e k tid a n   h o sil  b o ‘lib ,  d astav v a l  « N e ts c a p e  

C om m unicator»  deb  nom langan.

U n in g   fao liyat  tarix i  a n c h a  

n o o d atiy .  G a p  

shundaki,  Netscape  C om m unicator kompaniyasining 

juftligidan  N etscape  chekkaga  chiqqanidan  keyin,  C om m unicator  o'rnini 

tijoriy  brauzer —  «Mozilla»  egalladi.  Lekin  foydalanuvchilar  yangi  brauzer 

u ch u n   pul  to ‘lashni  istam adi,  natijada  N etscape  o ‘z  ishini  jo n k u y a r 

dasturchilarga foydalanishga topshirdi.  Loyiha Open  Source  —  «foydalanish 

uchun ochiq» tarziga o ‘tkazilib,  Internetga ochiq tarzda joylashtirildi. Shundan 

keyin uni «FireFox» deb nomlashdi.  D astum i takomillashtirish uchun butun 

yer yuzidan  100 mingdan ortiq jonkuyar dasturchilar ishga kirishdi.  Ularning 

h a r  b iri  d a s tu rd a g i  b ir o r   e le m e n tn i  r iv o jla n tiris h ,  k u c h a y tir is h , 

takomillashtirish bilan  shug‘ullandi.  N atijada,  «olovrang tulki»ning birinchi 

ko'rinishi omadsiz chiqqaniga qaramay, u «Internet Explorer»ni ortda qoldira 

oldi.

FireFoxning  ayrim   texnik  im koniyatlarini  keltirib  o'tam iz:

•  brau zer  ancha  tez  ishlaydi;

•  yuqorida tilga olingan  «teshiklar»,  «FireFox»da ham   mavjud,  am m o 

uni  do im iy   tak o m illash tirib   borgan  d a stu rc h ila r  k o ‘p ch ilikn i  tashkil 

qilgani  bois,  bu  kam chilik  tezda  b arta raf etildi;

29


INTERNET:  TARIXI,  TUZILISHI,  TEXNIK  XAVFSIZLIK

•  brauzerning  dizaynini  foydalanuvchi  o ‘ziga  m oslashtirishi  u ch u n  

im koniyatlari  ko ‘proq;

•  hozirgi  kunda  nisbatan  xavfsiz  brauzerlardan  biridir.

«FireFox»da  «Internet  Explorer»da  mavjud  b o ‘lm agan  jih atla r  ham

bor.  M asalan,  m a ’lum otlarni  yuklab  olish  u chu n  m axsus  vositalar,  qulay 

filtrlar,  tasvirlam i yuklashga m o ‘ljaIlangan  m ened jerv a  RSS  — yangiliklar 

lentasi  xizm ati  shular jum lasidan.



O pera  —  d u n y o   b o ‘y ic h a   b irin c h i  o ‘rin d ag i 

brauzerdir.  «Internet  Explorer» va  «M ozilla/FireFox» 

bir-biridan orqada qolm aslik uchun  harakat qilayotgan 

bir paytda,  yana  bir raqib sezdirm asdan  paydo b o id i. 

O pera  Software  kom andasi  yuqorida  keltirilgan  ikki 

b rauzerdan   farqli  o ‘laroq,  yangi  m ahsu lo tni  an ch a 

yengil,  ixcham   va  tezk o r  qilib  yaratdi.

U ning   «og‘irligi»  1,5  M egabayt,  b rauzer  sahifalarni  tez  yuklaydi, 

ishni  sek in lash tiru v ch i  o rtiq c h a   e le m e n tla ri  y o ‘q,  grafikli  sah ifa la r 

m ukam m al yaratilgan.  «Internet  Explorer»dan farqli  ravishda,  «Opera»da 

dastavval  m atn   k o ‘rinad i,  keyin  esa  tasvir,  keraksiz  m a ’lu m o tlar  tez 

o ‘ch irilad i,  za ru r  m a ’lu m o t  va  tasvirlarni  tan lash   va  saqlab  q o ‘yish 

m um kin.  «Opera»  h am m ad a  m avjud  b o ‘gan  stan d artd a  ishlay  oladi. 

N o u tb u k  —  p o rta tiv   k o m p y u te rla r  u c h u n   h am   u  afzal  hiso blanad i. 

Sababi,  «Opera»  noutbuklar,  ofis  kom pyuterlari  va  sekin  ishlaydigan 

kom pyuterlar  uchun  ju d a  qulaydir.

«Opera»  vaqt  o ‘tgani  sayin  an ch a  takom illashib  borm oqda.  Pochtani 

tekshirish,  bloglar  bilan  ishlash  uchun  qulay  m odullar,  reklam a  filtrlari, 

turli  xil  saytlardan  videoroliklarni  k o ‘chirish  im koniyatlari  yaratilgan. 

B undan tashqari,  unda  D ow nload  M aster (yuklash xizm ati),  RSS,  p och ta 

to rren t-k liy en t  va  m essenjer  —  qisqa  xabarlar xizm ati  dasturlari  mavjud.

M a z k u r  b ra u z e rn in g   ix ch am lig i, 

ishonchliligi  va  tezkorligi  u nd an  foy­

dalanuvchilar  sonining  ortishiga  sabab 

b o im o q d a .  S ta tis tik   m a ’lu m o tla rg a  

k o ‘ra ,  I n t e r n e t d a n   f o y d a la n u v c h i- 

larning  15—20%  «Opera»  xizm atidan 

foydalanadi, uning uyali aloqa telefonlari 

va  c h o 'n ta k   kom pyuteri  u chun  maxsus 

b o ‘limlari  mavjudligi  bois  tobora  om - 

m alashm oqda.  2009-yilda  «Opera»ning

30

II  b o b .   Internet  bilan  ishlash  asoslari

Ю-turi  —  «Opera  Unit»  ishlab  chiqildi.  U ning  im koniyatlari  foydalanuv- 

chilarga qisqa vaqt  ichida  istalgan  fayllarga kirish,  fotoalbom ,  m usiqalarni 

tez  izlab  topishga  yordam   beradi.



G oogle  C hrom e.  2 0 0 8 -y ild a   p a y d o   b o ‘lg an 

«G oogle»  b ra u z e ri  t o ‘rtin c h i  b ra u z e r  b o ‘ldi.  U  ] 

faoliyat  bosh lashi  b ila n o q ,  «yil  dasturi»  n o m iga 

sazo vo r  b o ‘ldi.  «F ireF ox »  va  «O p era» d an   farqli 

rav ish da, 

ushbu  b ra u z e r  o ‘zin in g   «oddiyligi  va 

ishonchli  ekani»  bilan  bosh qalard an  farq  qiladi.

Ish  fu n k siy asig a  k o ‘ra ,  « G o o g le  C h ro m e » , 

« F ireF o x »   va  « O p e ra» d an   a n c h a   o rq a d a ,  lek in  

«Chrom e»  raqiblariga  qaraganda  sahifalarni  tez  ochib  bera  oladi,  u n d a 

«teshik»larning  kam ligi  u c h u n   «zararli»  m a n b ala rn in g   kirishi  qiyin, 

brau zerd a  h a m m a   narsa  k o ‘z  o ld id a,  z a ru r  m a ’lu m o tla r  o ‘z  joy id a, 

e ’tib o rn i  c h a lg ‘ituvchi  «yuk»  y o ‘q.  H o z ird a  10%  o d a m la r  «G oogle 

C hro m e» dan   foydalanm oqda.



Safari  —  bu  ham   brauzer.  Apple  korporatsiyasi 

to m o n id a n   yaratilgan b o ‘lib,  M acintosh  O peratsion 

System  X  (M akintosh  o peratsion  tizim i)  standart 

paketiga kiradi.  M icrosoft W indows oilasiga  m ansub 

operatsion tizim lariga  ilova sifatida bepul tarqatiladi. 

2010-yilning  iyun  holatiga  k o ‘ra,  foydalanuvchilar 

soni  b o ‘yicha  4 -o ‘rin da  turadi,  biroq  u  A Q S H da 

nihoyatda om m abop b o ‘lib,  reytingda birinchi o ‘ringa 

ega.  2007-yilning  11-iyunida korporatsiya tom onidan 

uning  W indow s X P,  W indow s  Vista  operatsion  tizim lariga  m o ‘ljallangan 

test  nam unasi  chiqarildi.  A m m o  uning  tezligi  va  xususiyatlari  odatiy 

Explorer 7,  FireF ox2  dan  anch a  farq  qilardi.  S hundan  so‘ng  Safarining 

3.1,  3.1.1  to 'liq   versiyalari  ishlab  chiqarildi.  U ning  dastlabki  k o ‘rinishi 

o d atiy   b ra u z e rd a n   tu b d a n   farq   qilgani  bois,  oxirgi  Safari  4.0  ning 

interfeysi Windows foydalanuvchilari uchun m osroq qilib ishlangan. Aynan 

shu  Safari4  versiyasining  foydalanuvchilar  uch un   m aqbul  b o ig a n   jihati 

nafaqat  uning  dizayni  va  grafik  ko‘rinishidagi  nozik  didligi,  ranglarning 

an ch a och va yoqimliligi  ekanida,  balki veb-sahifalar bilan  ishlash u ch u n  

yaratilgan  qulayliklaridadir.  U ning  om m aviylashuvining yana  bir  sababi, 

«Apple»ning  iPad  planshet  kom pyuterlari  va  rusum ga  kirayotgan  iP hone 

q o i  telefonlarida qo ilan ilay otgan idir.


Download 0.76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling