1. Metallmaslar 1

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

1.Metallmaslar 

1. 

 

 

2. Metallmaslar asosan o`ziga elektronni biriktirib olib, oksidlovchi xossalarini 

nomoyon qiladi. Elektronni biriktirib olish davrda chapdan o`ngga ortadi, guruhda 

tepadan pastga kamayadi. 

 

3. Kislorod guruhchasi metallmaslari — xalkogenlar,  

Ftor guruhchasi metallmaslari — galogenlar, 

Geliy guruhchasi metallmaslari — inert gazlar deb ataladi. 

 

4. Metallmaslar agregat holatlari normal sharoitda: 

Gazsimon – H

2

, N

2

, O

2

, F

2

, Cl

2

 , inert gazlar. 

Suyuq – Br

2

 

Qattiq – qolganlari qattiq. 

 

5. Metallmaslarning ko`pchiligi organik erituvchilarda eriydi. 

 

6. Metallmaslarning o`zaro ta`siridan har doim qutbli va qutbsiz kovalent 

moddalar hosil bo`ladi. 

 

7. Metallmaslar kislorod bilan kislotali oksidlar, vodorod bilan uchuvchan  

vodorodli birikmalar  hosil  qiladi. 

 

8. Vodorod atomining tashqi qavatida 1 ta elektron bo‘lganligi uchun (vodorodning 

faqat 1 ta elektroni bor) ishqoriy metallarga o‘xshab davriy jadvalning birinchi 

guruhida joylashgan. Shuningdek, vodorod odatdagi sharoitda gaz bo‘lganligi, 

molekulasi ikki atomli va bu atomlar kovalent qutbsiz bog‘langanligi sababli 

galogenlarga o‘xshaydi yoki tashqi elektron qavatni to‘ldirish uchun bitta elektron 

kam. Shuning uchun vodorod VII guruh elementlari qatoriga ham yozilishi 

mumkin. 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

 

9. Vodorod atomi 1 ta elektronni o`ziga biriktirib olib , tashqi qavatini geliy 

atomiga o`xshash barqaror holatga o`tkaza oladi.  

 

10. 8- guruh bosh guruhcha elementlarining hammasi inert gazlar deb yuritiladi. 

Inert elementlarning atomlari tashqi elektron pog‘onalarida  8 ta dan (geliy da 2 ta) 

elektron tutadi va bu to‘lgan tashqi elektron qobiqlar juda barqaror. Shuning 

uchun inert gazlar atom holida 

uchraydi va kimyoviy jihatdan juda barqaror. Ular o‘zaro birikmaydi va vodorod 

hamda metallar bilan o‘zaro ta’sirlashmaydi.  

 

11. 1962 – yilda XeF

4

 ksenon tetraftorid sintez qilib olindi. Shundan so`ng inert  

gazlarni kislorodli va ftorli birikmalarini sintez qilish imkoni vujudga keldi. 

 

 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

2. Kislorod 

 

1. Kislorod J.Pristli va undan bexabar holda shu  yil K. Sheele  tomonidan  kashf  

etilgan  bo‘lsada,  uni  yangi modda sifatida Lavuazye batafsil izohlab bergan. 

 

2. Ozonni – O

3

 M.van Marum kashf etgan. 

 

3. Kislorodning nomi Lavuazye taklifi bilan lotincha “oxygenium – kislota 

yaratuvchi” so`zidan olingan va shu so`zning birinchi harfi O uning kimyoviy 

belgisi qilib olingan. 

 

4. CaO – so`ndirilmagan ohak. CaCO

3

 – ohaktosh. SiO

2

 – qum. Fe

3

O

4

 – 

magnitli temirtosh.  

 

5. Kislorodning 2 xil oddiy moddasi bo`ladi: a) kislorod;  b) ozon. 

 

6. Kislorodning labaratoriyada olinishi: 

a) Kaliy permanganatni qizdirib parchalash: 

2KMnO

4

=K

2

MnO

4

+MnO

2

+O

2

 

b) Bertolle tuzini katalizator(MnO

2

) ishtirokida qizdirib parchalash: 

2KClO

3

→2KCl+3O

2

. 

c) Ishqoriy metallar nitratlarini qizdirib parchalash: 

2NaNO

3

=2NaNO

2

+O

2

 

d) Suvni elektroliz qilish (bu usul bilan toza kislorod olinadi): 

2H

2

O=2H

2

+O

2

 

e) Vodorod peroksidni katalizator(MnO

2

) ishtirokida parchalash: 

2H

2

O

2

=2H

2

O+O

2

 

 

7. Sanoatda kislorodni suvni elektroliz qilish orqali yoki suyuq havodan olinadi. 

 

8. Kislorod – rangsiz, hidsiz va ta`msiz gaz. 1500

℃ kislorod molekulasi atomlarga 

parchalanadi. -219

℃ da esa kislorod havorang suyuqlikka aylanadi. 

 

9. Suyuq kislorod magnitga tortilish xususiyatiga ega. 

 

10. Kislorod yoki havodan elektr uchquni o`tkazilsa, o`ziga xos hidli, moviy rang 

gaz – ozon hosil bo`ladi:     3O

2

→2O

3

 

 

11. Ozon doimiy ravishda stratosferada Quyoshning ultrabinafsha nurlari 

ta`sirida, ignabargli o`simliklarda smolasimon moddalarning oksidlanishi 

natijasida hosil bo`lib turadi. 

 

12. Stratosferad 2-4,5 mm li ozon qatlami mavjud. Ozon qatlami yer yuzini 

Quyoshning halokatli radiatsiyalaridan himoya qiladi. 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

 

13. Ozon rezinani yemiradi, moylar va qog`ozni oqartiradi, bakteriyalarni o`ldiradi. 

 

14. Ozon labaratoriyada ozonator yordamida kisloroddan olinadi. 

 

15. Ozon zaharli. Kumush kislorod bilan ta`sirlashmasada, ozon uni oksidga 

aylantiradi.  6Ag+O

3

=3Ag

2

O 

 

16. Kislorod Au, Pt va Pt qatori metallardan tashqari deyarli barcha metallar bilan 

reaksiyaga kirishadi. 

Ca+O

2

=CaO;   Fe+O

2

=Fe

3

O

4

 

 

17. Galogenlardan boshqa barcha metallmaslar bilan reaksiyaga kirishadi. 

S+O

2

=SO

2

; P+O

2

=P

2

O

5

; Si+O

2

=SiO

2

 

 

18. O`lgan organizmlarni yemirilishi va chirishida ham kislorod muhim 

ahamiyatga ega. 

 

19. Yer biomassasidagi kislorod 20 – 30 yilda to`liq almashinib bo`ladi.  

 

20. “Agar chang va g`ubor bo`lmasa inson 1000 yil yashaydi” – Abu Ali ibn Sino. 

 

21. Yonish inson tomonidan o`rganilgan eng birinchi kimyoviy reaksiyadir. 

 

22. Kislorod ishtirokida ko‘p miqdorda issiqlik va yorug‘lik nuri ajralib chiqishi 

bilan kechadigan reaksiyalar yonish deb ataladi. 

 

23. Havoni tarkibida kisloroddan tashqari azot bo`lganligi uchun ham, moddalar 

havoga qaraganda toza kislorodda tez yonadi. Chunki havodagi kislorodda 

yonganda azotni ham qizishiga issiqlik ketib qoladi. 

 

24. Moddalarni  havoda  yondirish  uchun  zarur bo‘lgan harorat alangalanish 

harorati deb ataladi. 

 

25. Alanga – qizigan gaz va bug`lar aralashmasi. 

 

26. Yonuvchanligi natijasida issiqlik bera oladigan material yonilg‘i deb ataladi. 

 

27. Yonilg‘i qattiq (ko`mir, torf, slanes, yog`och) , suyuq (neft, benzin, mazut, 

spirt) va gazsimon (tabiiy gaz, generator gazi, H

2

, CO) bo‘ladi. 

 

28. Yong‘in  –  nazoratdan  chiqib ketgan yonish hodisasidir. 

 

29. Qattiq yonilg`idan mineral qoldiq – kul qoladi. Suyuq va gazsimon yonilg`ida 

bunday kamchilik yo`q. 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

 

3. Vodorod 

 

1. G.Kavendish “yonuvchi havo” ni kashf etdi, Parijda Jak Sharl tomonidan 

vodorod to`ldirilgan shar havoga uchirildi. A.Lavuazye vodorodni “gidrogenium” 

(Hydrogenium), ya`ni suv yaratuvchi deb nomladi. 

 

2. Vodorod – koinotda eng ko`p tarqalgan elementdir. 

 

3. Vodorodning 3 ta izotopi mavjud: Vodorod – G.Kavendish tomonidan; Deytriy 

– G.Yuri tomonidan; Tritiy – M.Olifamta tomonidan kashf etilgan. 

 

4. Yulduzlar qa`rida H→He ga aylanadi. Bunda katta energiya ajralib chiqadi. Bu 

termoyadro reaksiya hisoblanadi. 

 

5. Vodorod valentligi har doim I ga teng.  

 

6. Labaratoriyada olinishi: 

Zn +HCl=ZnCl

2

+H

2 

 

7. Sanoatda olinishi: 

a) suvni elektroliz qilib: H

2

O→H

2

+O

2 

b) metanni qayta ishlab: CH

4

+H

2

O=CO+3H

2

 Ni – katalizator. 

c) CO+H

2

O= CO

2

+H

2

   Fe

2

O

3

 – katalizator. 

 

8. Vodorod deyarli barcha metallmaslar bilan uchuvchan birikmalar hosil qiladi. 

 

9. Oddiy sharoitda : H

2

+F

2

=2HF  

 

10. Xlor bilan vodorod yorug`likda tez, qizdirilganda portlab kirishadi. 

H

2

+Cl

2

=2HCl 

 

11. Odatdagi sharoitda H

2

 O

2

 bilan ta`sirlashmaydi. Tashqi ta`sir natijasida portlab 

reaksiyaga kirishadi. Bu reaksiya natijasida 3000

℃ issiqlik ajralib chiqadi: 

2H

2

+O

2

→2H

2

O 

 

12. 2:1 nisbatda H

2

 va O

2

 aralashmasi – qaldiroq gaz deb ataladi.  

 

13. N

2

+3H

2

=2NH

3

 ; CuO+H

2

=Cu+H

2

O  temperatura ta`sirida. 

 

14. Ishqoriy va ishqoriy yer metallari bilan yuqori haroratda gidridlarni hosil 

qiladi: 

2Na+H

2

=2NaH;    Ca+H

2

=CaH

2

. 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

15. Vodorod – bu kelajak yonilg`isi. 

 

16. Suv – rangsiz, hidsiz, ta`msiz, tiniq suyuqlik. 

 

17. Suvning zichligi qattiq(ρ=0,92) holatdan suyuq(ρ=1) holatga o`tganda boshqa 

moddalar singari kamaymasdan, balki ortadi. 

 

18. Suv universal erituvchi hisoblanadi. Ko`plab organik va anorganik moddalarni 

eritadi. 

 

19. Ba’zi tuzlar suv bilan kristallogidratlar deb ataluvchi birikmalar hosil qiladi: 

CuSO

4

 + 5H

2

O = CuSO

4

·5H

2

O 

 

20. Qizdirilgan temir suv bug`i bilan reaksiyaga kirishadi, natijada temir 

kuyundisi hosil bo`ladi: 

3Fe+4H

2

O=Fe

3

O

4

+4H

2

↑ 

 

21. Suv 3 bosqichda tozalanadi: 

1-bosqich: Suv mexanik unsurlardan tozalanadi. Buning uchun koagulatsiya 

usulida loyqa va turli xildagi qo‘shimchalardan tozalanadi. 

2-bosqich:  Birinchi  bosqichdan  o‘tgan  tiniq  suv  toza  qum  yordamida 

filtrlanadi  va  kolloid  holidagi  qo‘shimchalar  hamda  zararli  mikroblardan 

tozalanadi. 

3-bosqich:  Ikkinchi  bosqichdan  o‘tgan  tiniq  va  toza  suv  xlorlanadi. 

Aholiga tarqatiladi. 

 

 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

4. Galogenlar 

 

1. I.Shveyger 1811- yilda “galogen” ( tuz hosil qiluvchi degan ma`noni beradi) 

tushunchasini fanga kiritdi. 

 

2. Galogenlarga ftor, xlor, brom, yod va astat kiradi. 

 

3. Galogenlar tipik metallmaslar, kuchli oksidlovchilar bo‘lganligi sababli tabiatda 

erkin holda uchramaydi. 

 

4. CaF

2

 – plavik shpati. 

 

5. Ftorid ionidan ftor olish uchun faqat elektroliz jarayonidan foydalaniladi. 

 

6. Bromid eritmalariga xlor ta`sir ettirsak, brom ajralib chiqadi. Chunki, xlor  

bromga nisbatan kuchli oksidlovchi: 

KBr+Cl

2

=KCl+Br

2

 

 

7. Yodid eritmalariga xlor yoki brom ta`sir ettirsak yod ajralib chiqadi: 

KJ+Br

2

=KBr+J

2

 ;   KJ+Cl

2

=KCl+J

2 

 

8. Galogenlarning fizik xossalari. 

№ 

Galogen 

Agregat holati 

(n.sh.da) 

Rangi 

Hidi 

1 

Ftor F

2 

 

Gaz 

Och – sariq 

O`tkir 

2 

Xlor Cl

2

 

Og`ir gaz 

Sarg`ish – yashil 

O`tkir,  

bo`g`uvchi 

3 

Brom Br

2

 

Suyuqlik, 

bug`lanuvchi 

Qoramtir – 

qo`ng`ir 

O`tkir,  

qo`lansa 

4 

Yod I

2

 

Qattiq,  

kristall 

Qoramtir, kulrang 

O`tkir 

Yuqoridan pastga qaynash harorati va zichligi ortib boradi.  

 

9.  Odatdagi sharoitda 1 hajm suvda 2 hajm Cl

2

 eriydi. I

2

 ning eruvchanli S=0,02 

 

10. 1866 – yil Anri Muassan ftorni kashf qilgan va Nobel bilan mukofotlangan. 

1774- yilda shved kimyogari Karl Velgelm Sheyele xlorni,  1826- yil da fransuz 

kimyogari Antuan Jeromom Balar bromni, 1811- yil da fransuz olimi Bernar 

Kurtua yodni kashf qilgan. 

 

11. Yod sublimatlanish xossasiga ega, ya’ni u qizdirilsa, suyuq holatga o‘tmasdan 

gunafsha rangli gaz holatiga o‘tadi. 

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

12. Ftor galogenlar ichida eng faol elementdir. Hatto kislorod ham ftor ta’sirida 

oksid lanadi. Suv esa alangalanib yonadi: 2H

2

O+2F

2

=4HF+O

2

 

 

4.1 Xlor 

 

13. Galit (osh tuzi) – NaCl; Silvinit – KCl∙NaCl; Silvin – KCl; Bishofit – 

MgCl

2

∙6H

2

O; Karnallit – KCl∙MgCl

2

∙6H

2

O; Kainit – KCl∙MgSO

4

∙3H

2

O. 

 

14. Sanoatda xlor olish uchun elektroliz usulidan foydalaniladi. Labaratoriya 

sharoitida esa MnO

2

 ga HCl ta`sir ettirib olinadi: 

MnO

2

+HCl=MnCl

2

+Cl

2

+H

2

O 

 

15. Cl

2

 – zaharli gaz. 

 

16. Xlor suv va ishqorlar bilan reaksiyaga kirishganda 1 ta atomi oksidlovchi, 

ikkinchisi qaytaruvchi bo`ladi: 

Cl

2

+H

2

O=HCl+HClO 

 

17. Xlor  a) Qaynoq KOH eritmasi bilan  b) Sovuq KOH eritmasi bilan reaksiyasi: 

a) 3Cl

2

+6KOH→5KCl+KClO

3

+3H

2

O 

b) Cl

2

+2KOH→KCl+KClO+H

2

O 

 

18. HCl ni labaratoriyada olish uchun quruq toza NaCl ga konsentrlangan H

2

SO

4

 

qo`shish orqali olinadi: 

NaCl+H

2

SO

4

=NaHSO

4

+HCl↑ 

Agar reaksiya qizdirish bilan olib borilsa, Na

2

SO

4

 hosil bo`lishi bilan boradi: 

2NaCl+H

2

SO

4

=Na

2

SO

4

+2HCl↑ 

 

19. Sanoatda H

2

 ga Cl

2

 qo`shish orqali olinadi: H

2

+Cl

2

=2HCl 

 

20. HCl ning suvdagi eritmasi xlorid kislota deb yuritiladi. HCl ning o`zi gaz 

modda. HCl va xlorid kislota xossalari o`zaro o`xshash. Faqat gaz HCl metallar va 

metall oksidlari bilan reaksiyaga kirishmaydi. 

 

21. Vodorod xloridni suvda eritilishidan xlorid kislota olinadi. 

 

22. Xlorid kislota nam havoda tutaydi. Shuning uchun tutovchi kislota deb ham 

yuritiladi.  

 

23. Konsentrlangan xlorid kislotaning zichligi taxminan 1,19 g/sm

3

 ga teng bo‘lib, 

37 % li bo‘ladi (bunday kislota “tutovchi” kislota ham deyiladi). 

 

24. Xlorid kislota kumush nitrat bilan reaksiyaga kirishib, oq pag`a cho`kma 

(AgCl) ni hosil qiladi. Bu cho`kma suvda ham, kislotada ham erimaydi: 

AgNO

3

+HCl→AgCl↓+HNO

3

 

Xusniddin Baxriddinovich                                                          [phone] 

Telegram: @icc_kimyo 

Xlorid ionining eritmada mavjudligini aniqlash uchun AgNO

3

 reaktivdir. 

 

25. HCl ning eruvchanligi S(0

℃)=35,6. 

 

26. Gipoxlorit kislota — HClO beqaror modda bo‘lib, u suyultirilgan 

eritmalardagina mavjud bo‘ladi. HClO kuchli oksidlovchidir. U asta-sekinlik 

bilan parchalanib, atom holdagi kislorodni ajratib chiqaradi: HClO = HCl + O 

Gipoxlorit kislota juda kuchsiz kislota. 

 

27. Xlorli ohak – CaOCl

2

 (CaCl

2

 va Ca(ClO)

2

 ning aralash tuzi). CaOCl

2

 ni olish: 

2Ca(OH)

2

+2Cl

2

=Ca(OCl)

2

 +CaCl

2

+2H

2

O 

 

28. HClO

2 

— xlorit kislota nihoyatda beqaror, faqat suyultirilgan eritmalardagina 

mavjud. Kuchli oksidlovchidir. Tuzlari beqaror, zarb ta’sirida portlaydi. 

 

29. HClO

3

— xlorat kislota beqaror modda bo‘lib, eritmadagina mavjud. 

Eritmadagi kislota konsentratsiyasi 40 % dan ortib ketsa, portlab, parchalanadi. 

 

30. Bertole tuzi (KClO

3

) barqaror modda bo`lib, oksidlovchi sifatida gugurt ishlab 

chiqarishda ishlatiladi. 

 

31. Ushbu tartibda kislotalik kuchi va barqarorligi ortadi. Oksidlovchi xossasi esa 

kamayadi. 

HClO, HClO

2

, HClO

3

, HClO

4

 

 

4.2 Ftor. Brom. Yod 

 

32. Flyuorit – CaF

2

. 

 

33. F

2

, Br

2

, I

2

 molekulalari ikki atomli, tartib raqami ortishi bilan atom radiuslari 

ortib borganligi sababli molekulalar qutblanuvchanligi ortib boradi. Natijada 

molekulalararo dispersion ta’sirlashuv kuchayib bromning suyuq, yodning qattiq 

holda bo‘lishiga olib keladi. Bu esa o‘z o‘zidan yuqori suyuqlanish va qaynash 

haroratiga ega bo‘lishiga sabab bo‘ladi. 

 

34. F

2

 qizdirilganda Xe va Kr bilan birikadi:  

Xe+F

2

=XeF

2

 

 

35. Ftor kimyoviy faol bo`lganligi uchun to`g`ridan – to`g`ri O

2

, N

2

 va olmos bilan 

reaksiyaga kirishmaydi. Ftor atmosferasida shisha va suv yonib ketadi: 

SiO

2

+2F

2

=SiF

4

+O

2

 

2H

2

O+2F

2

=4HF+O

2