0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va à b t 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

  Su vli  muhit  ekinlari  u s t id a   o ‘tk a zila d ig a n   tajriba  c h iz g is i.

a

  —  idish  q o p q o g ‘ining  y u q o rid a n   k o 'r in is h i; 

b  -

  y o n d a n   k o 'r in is h i;  

d

  —  o ' s i m li k   o'tq a z ilg a n   idishlarning  jo y la s h tir ilis h i; 

e  —

  havo   y u b o r i s h   n ayi; 

/ —  h a v o n i   bir  tekis  t a q s i m l o v c h i   g ' o v a k   sh is ha  plastinka.

Sifón  (2)  yordam ida  eritm a  avtomatik  ravishda  m a’lum  m iqdorda 

saqlab  turiladigan  oraliq  idish  (3)  ga va lindan  o'zgarm as bosim  ostida 

qisqich  yoki  boshqarish  jo‘m rakchalari  o ‘rnatilgan  sifonlar  (4)  orqali 

vagonetkaning pastki tokchasiga joylashtirilgan,  qum  toid irilg an idish- 

larga  (5)  tom chilatib  uzatiladi.

Idishlarning  tubidagi  tubus  (6)  orqali  eritm a  tashqariga  oqib  chi- 

qadi.

Bu  usulda  olib  boriladigan  tadqiqotlarda  idishlarga  oziq  m oddalar 

q o ‘shilmagan  qum to'ldiriladi.  C h o ‘kma tushib  qolmasligi uchun  oziq 

aralashm alar kuchsiz konsentratsiyada  (0 ,1 -0 ,2   n),  16—20  1 m iqdorda 

tayyorlanadi.  Bir  kecha  kunduzda  bitta  idishdan  taxm inan  4  1  eritma 

oqib  o'tadi.

YAKKALAB  OZIQLANT1RISH  USULI

Yakkalab oziqlantirish usuli  P.R.  Slezking‘oyasi asosida  I.S.  Shulov 

tom onidan  ishlab  chiqilgan  va  hozirgi  kunda  ham   u  qisman  o'zgar- 

tirilgan  holda  qo'llanilm oqda.

Bu  usul  yordam ida  o ‘sim liklar  ildiz  tizim i  to m onidan  ayrim  

m oddalarning  ajratilishini,  shuningdek,  ikki  yoki  undan  ortiq  tuzlarni 

o ‘simliklarning  o ‘sishi  va  rivojlanishiga  birgalikdagi  ta ’sirini  o ‘rganish 

m um kin  (129-jadval).

129-jadva!

M akkajo‘xori  tom onidan  fosforitning  o ‘zlashtirilishiga 

kaliyli  tuzlarning ta ’sirí

( q u m l i - s u v l i   m u h it)

Tashqi  idish 

(qumli  muhit)

Ich k i  idish (suvli 

m uhit)

H osil,

g/idish

0 ‘simlikdagi 

P jO s miqdori, 

m g/idish

K H 2P 0 4  va  KCI  G elrig el 

eritmasi  b o'yich a

P 20 5  va  K 20   ciz 

G e l r ig e l   eritmasi

111

4 5 9

F os for it

P 2O s  siz   Gelrigel 

eri tm asi

30

43

F o s f o r it +   KCI

P 20 5  va  K 20   ciz 

G e l r ig e l   eritmasi

65

97

Fosforit  +  K2S 0 4

P 20 5v a   K 20  c iz 

G e l r i g e l   eritmasi

103

179

Odatdagi  vegetatsiya  tajribalarda  b archa  oziq  elem entlar,  q u m , 

suv  yoki  tupro q  bitta  idishda jam lan g an   b o iib ,  ular  doim iy  rav ish d a 

ta ’sirlashadi  va  tabiiyki,  bunday  sh aro itd a  qaysi  ikkita  om il  o ‘z a ro  

ta ’sirlam ayotganligini  aniqlash  qiyin  bo'ladi.

Yakkalab  oziqlantirish  usulida  esa  o ‘simlikning  ildiz  tizim i  2  yoki 

bir  nechta  tutam ga  ajratiladi  va  h a r  bir  tutam   turli  tarkibdagi  oziq 

aralashm alari  bilan  oziqlantiriladi.  Ildiz  tizim ining  m uayyan  tu ta m i 

tom onidan  yutilgan  oziq  elem entlar  o'sim likning  barcha  o rg an larig a 

tarqaladi.

M asalan,  kaliyli  tuzlar  fiziologik  nordonlik  xususiyatiga  ega,  lek in  

C a ( N 0 3)2  azot  m anbayi  bo'lgan  oziq  aralashm ada  uning  fiziologik 

ishqoriyligi  kaliyli  tuzlarning  fiziologik  nordonligini  niqoblaydi.

Oziq  aralashm adan kaliyli tuzlarni  chiqarib tashlash va uni a lo h id a  

idishda o ‘sim likka berish yo'li bilan  o ‘sim likning  m azkur tuzga m u n o -  

sabatini  o ‘rganish  m umkin.

Yakkalab oziqlantirish usulining m ohiyati shundaki, unda o 'sim lik lar 

bir  vaqtinig  o ‘zida  ikkita  substratda  o'stiriladi.

Buning  uchun  turli  diam etrli  ikkita  idish  olinadi.  Kichik  idish  (1) 

kattasining  (2)  ichiga  o ‘rnatiladi  (13-rasm).  Idishlarga  tegishli  oziq 

aralashm alar  quyiladi  va  ularga  o'simlik  ildizining  alohida  tutam lari 

tushiriladi.

Yakkalab  oziqlantirish  usuli  substrat  turiga  qarab  suvli,  qum li, 

suvli-qumli,  suvli-tuproqli  va  qum li-tuproqli  bo'lishi  m um kin.

STERILLANGAN  MUHITDA  О ‘TKAZILADIGAN 

TAJRIBALAR

Sterillangan  m uh itd agi  tajribalarni  o 'tk azish   serm ashaqqat  va 

m urakkab  bo‘lib,  ayrim  jarayonlarni  o'rganishda  m ikroorganizm lar 

t a ’sirini  cheklash  va  kerak  paytda  om ilning  (m ikrorganizm )  shu 

jarayonga  ta’sirini  o ‘rganish  uchun  sun’iy  ravishda  kiritish  yo‘li  bilan 

am alga  oshiriladi.

0 ‘simliklarning  am m o n iy  yoki  nitrat  shakldagi  azot  bilan  oziqla- 

nishga  munosabati  m asalasini  o ‘rganishda  am m iakning  nitrifikatsiya- 

lanishini  cheklash  m aqsadida  sterillangan  oziq  aralashm adan  foyda- 

lanishga  to 'g ‘ri  keladi.

0 ‘simliklar tom onidan  azot,  fosfor,  oltingugurt  va  boshqa  organik 

birikmalarning  o ‘zlashtirilishini  o ‘rganishda  ham   sterillangan  muhit 

tajribalari  qo'llanilishi  kerak,  aks  holda  o ‘simlik  shu  birikm ani  to ‘g‘- 

rid an -to ‘g‘ri  o'zlashtirayotganligi  yoki  m ikroorganizm lar  tom onidan 

parchalangandan  keyin  o ‘zlashtirayotganligini  isbotlab  bo‘lmaydi.

0 ‘simliklar  tom onidan  suvda  qiyin  eriydigan  birikm alarning  (ma- 

salan,  fosforit  talqoni)  o ‘zlashtirilishini  o ‘rganishda  ham   ushbu  usul 

q o ‘l  keladi.

Sterillangan  sharoitda  fosforit  talqonining  o ‘sim liklar  tom onidan 

o ‘zlashtirilishida am m oniy sulfat  muhim  ahamiyat  kasb etishi  m a’lum. 

Lekin  bu jarayonda  nitrifikatsiyalovchi  m ikroblarning  ham  ahamiyati 

katta.

C hunki  ularning  faoliyati  natijasida  am m oniy  shakldagi  azot 

nitratlarga  aylanadi  va  oziqlanish  muhitida  yuzaga  keladigan  nitrat 

va sulfat  kislotalar fosforit  talqonining  m a’lum  qismini  eritadi.  M ikro­

organizmlar ishtirokisiz bu jarayon ammoniy sulfatning erishi, ammoniy 

kationining 

0 ‘simliklar  tom onidan  o'zlashtirilishi  va  anion  asosida 

yuzaga  keladigan  sulfat  kislotaning faoliyati  natijasi  deb  faraz qilinadi. 

Ayni  m uam m oning  yechim i  ham   sterillangan  m uhitda  tajribalar 

o'tkazish  asosida  hal  etilgan.

Shuningdek,  o ‘simliklar ildiz tizim i  ajratm alarini  o ‘rganishda  h a m  

sterillangan  m uhit  tajribasi  m uhim   o ‘rin   egallaydi.

0 ‘simliklarni ikkita ekish nayi tushirilgan, sterillangan oziq aralash - 

m ada  o'stirish usuli  taniqli  agrokim yogar  olim   l.S.  Shulov  to m o n id a n  

1911 -yilda yaratilgan.

Usui keyinchalik (1952) M.V.  F edo ro v  tom onidan m ukam m allash- 

tirilib,  o'sim liklar  m e’yorida  o ‘sib-rivojlanishi  uchun  ularning  ildiz 

tizim i  sterillangan  muhitda,  yer  usti  org anlari  esa  sterillan m ag an  

m uhitda  b o iis h i  lozimligi  aniqlangan  (14-rasm ).

14-rasm.  Sterillangan  m uhitda o'tkaziladigan 

vegetatsiya  tajrib asi.

Hozirgi  kunda o'simliklar oziq  elem en tlarn i faqat  m ineral  sh ak ld a 

o 'z la s h tiris h i  t o ‘g ‘risidagi  m asa la   u z il-k e s il  hal  e tilg a n .  L e k in  

o'sim liklarga  tashqaridan  kiritiladigan  auksin  va  gibberelliklar  kabi 

tabiiy  ham da  sintetik  vositalar,  v ita m in   va  o 'stiru v ch i  m o d d a la r

shuningdek,  fitonsid  va  antibiotiklarning  ahamiyati  faqat  sterillangan 

m uhit  tajribalari  asosida  aniqlanadi.

Ildiz  rivojlanadigan  m u h itn i  sterillashda  idishlar  va  oziq  aralash- 

tnalar  avtoklavda,  qaynoq  suv  bug'i  bilan  1,0  —  1,5  kg/sm 2  (10—15 

M Pa)  bosimda  ishlanadi.

Shisha  idishlar  va  qum ni  ikki  soat  davomida  150°C  da  qizdirish 

asosida sterillash mumkin.  Oziq aralashmalar esa  100°C gacha qizdiriladi 

va bir necha kun xona haroratida saqlanadi.  Polietilendan tayyorlangan 

idishlar  va  boshqa  issiqqa  chidam siz jihozlar  20  soat  davomida  xlorli 

ohakda  saqlanadi,  so‘ngra  50%  li  metanol  va  distillangan  suv  bilan 

chayiladi.

Urug‘lar turli  preparatlar bilan sterillanadi,  lekin albatta sterillangan 

distillangan  suv  bilan  chayiladi.

Sterillash  oldidan  u r u g ia r   96%  li  etil  spirtga  botirib  qo'yilsa, 

yuzasi yog‘sizlanib,  yaxshi  bo'kishi  mumkin.  Yuzasi  qipiq bilan o'ralgan 

urugMar bir soat  davom ida  30%  li  sulfat  kislotaga  botiriladi,  suv  bilan 

yuviladi  va  quritiladi.

U ru giarni  sterillashning  bir  nechta  usullari  mavjud:

1)  12—15  daqiqa davom ida vodorod  peroksidning  12—15%  li erit- 

masiga  botirish  va  quritish;

2)  15—20  daqiqa  form aldegidning  0,1%  li  eritmasiga  botirish  va 

quritish;

3)  5  daqiqa  davom ida  3  qism  90%  li  metanol  va  1  qism  1%  li 

HgCl2  dan  tarkib  topgan  eritm ada  chayqatish  va  yengil  quritib,  ekish;

4)  45  daqiqa  davom ida  filtratda  10  g  C a(O C l)2  yoki  NaO Cl  150 

ml  suvda  eritish  va  flltrlash.

Sterillangan  m uhitdag i  tajribalar  yakunlangach,  eritm alarning 

sterillanganligi  yana  bir  b o r  mikrobiologik  testlar  yordam ida  tekshi- 

riladi.

GIDROPONIKA

Ekinlarni  tuproqsiz  m uhitda,  sun’iy inshootlarda yetishtirish gidro- 

ponika deb yuritiladi.  Bu  usul  ilmiy-tadqiqot  ishlaridan  tashqari  donli, 

texnikaviy, sabzavot,  dorivor ekinlarni yetishtirish va gulchilikda borgan 

sari  keng  qoMlanilmoqda.

G idroponikaning  uch ta  tipi  farqlanadi:

— 

ekinlarni  qattiq,  nam   sig‘imi  kichik bo‘lgan,  inert  substratlarda, 

vaqti-vaqti  bilan  oziq  aralashm a  berish  asosida  yetishtirish;

— o'sim lik ildizlarini maxsus idishlarga to'ldirilgan oziq aralashm aga 

tushirib  yetishtirish-  asl  gidroponika;

—  o'sim liklar  ildizini  davriy  ravishda  oziq  aralashm a  p u rk a lib  

turiladigan  nam  havoli  muhitga joylashtirib yetishtirish  —  a e ro p o n ik a.

Qattiq  substratli  gidroponika. 

Bu  usul juda  keng  tarqalgan  b o i i b , 

unda substratni tanlash  m uhim   aham iyatga ega.  Ishlatiiadigan su b stra t 

inertlik  xususiyatiga  ega  b o iish i,  y a ’ni  oziq  aralashm adagi  e le m e n t- 

lam ing konsentratsiyasi va  pH  ini  o ‘zgartirmasligi,  o'zidan  o 's im lik la r 

uchun  zararli  m oddalar ajratmasligi, granulalarining kattaligi  3— 10  m m  

dan  oshmasligi  shart.

Eng  yaxshi  substrat  sifatida  shag'al  (2—20  m m ),  granit  va  b o sh q a  

magmatik jinslar  graviysi  (3— 15  m m ),  vulqon  tufi  va  to rf shlak larin i 

ko'rsatish  inum kin.

Har qanday qattiq substrat  o'zin in g   kimyoviy va  m ineralogik tark ibi 

bilan oziq aralashmasining tarkibiga  u yoki  bu darajada ta’.sir  ko 'rsatad i. 

Ayni  ta’sir  doirasini  aniqlash  u ch u n   Petri  kosachalariga  m ayd alan gan  

substrat  solinadi  va  ularda  ekinlarning  uru g‘i  undiriladi.

Substratning yaroqliligi  aniqlangandan  keyin  ular yaxshilab  s a ra la - 

nadi va 20—30  sm  qalinlikda  lotok yoki  boshqa m oslamalarga m a ’lu m  

nishablikda  yoyib  chiqiladi.

Oziq  aralashm a  tarkibidagi  fosforning  shimilishining  oldini  olish 

uchun substrat o'sim liklarni o 'tq azish d an  oldin bir kecha-kunduz dav o - 

mida superfosfatning  1—2% li eritm asiga bo'ktiriladi va keyin yaxshilab 

chayib  tashlanadi.

Oziq  aralashm alar tarkibida  150—200  mg/1  dan  ortiq  Cl  tu tm a g a n  

vodoprovod  suvida  tayyorlanadi.  K alsiy(C aO )ning  m a’qul  m iq d o ri 

150—300  m g/1 

ni  ta sh k il  e ta d i.  O z iq   a ra la s h m a n in g   y a lp i 

konsentratsiyasi  0,2%  (2,0  g /l)  dan  oshib  ketmasligi  va  uning  p H   i 

o'sim liklar  uch u n   m a’qul  chegarada  (5 ,0 —6,0)  bo'lishi  talab  etilad i. 

M o'tadil  yoki  kuchsiz  ishqoriy  eritm alar  nitrat  yoki  fosfat  k islo tala r 

yordam ida  nordonlashtirilad i.  O ziq  aralash m alar  k o n se n tra tsiy asi 

o'sim liklar  am al  davrining  boshida  m e ’yordagidan  ancha  past  qilib 

olinadi,  elem entlarga  talab  kuchaygan  davrda  esa  sezilarli  d a ra jad a  

oshiriladi. Aralashm alar tarkibidagi elem entlarning nisbati  h a in m a  vaqt 

o'sim liklar  talabini  to 'la   qondirishi  lozim .

G idroponikada  qo'llash  u c h u n   tadqiqotchilar  to m o n id an   tu rli- 

tum an  reseptlar  tavsiya  etilgan.

M asalan,  G eler  resepti  b o 'y ich a  1000  1  vodoprovod  suvida  1000  g 

kaliyli  selitra,  750  g  superfosfat,  500  g  magniy  sulfat,  15  g  te m ir

lim onit,  2  g  marganes  sulfat,  1  g  dan  mis  va  rux  sulfat  tuzlari,  2  g 

bura  eritilishi  lozim .  A yni  resept  b o ‘yicha  tayyorlanadigan  oziq 

aralashm a  qish  paytida  150  mg/1  N ,1 5 0   mg/1  P 20 5  va  450  mg/1  K20  

tutsa,  bahor  va  yoz  paytida  (apreldan  boshlab)  azot  dozasi  225  mg/1 

ga  qadar  oshiriladi.  A ralashm a  tarkibidagi  azot,  fosfor  va  kaliyning 

m iqdori  bir  oyda  bir  m arta,  pH  i  esa  har  haftada  tekshirib  boriladi.

Hosil to ‘plash davrida,  tahlil natijalarini kutib o'tirm asdan o ‘simlik 

turiga  bog‘liq  ravishda  N P K   dozasi  har  haftada  quyidagi  m iqdorda 

(g /o ‘simlik  )  oshirib  boriladi:

bodring  -   N  -   3,5;  P20 .   -   3,0;  K20   -   7,5; 

pom idor  —  N  —  1,0;  P 20 5  —  1,3;  K20   —  2,5; 

salat 

—  N  —  0,17; 

P 20 5  -   0,2;  K20   -   0,42.

Bu  tadbirni  tez  va  soz  o ‘tkazish  uchun  yuqori  konsentratsiyali 

eritm a  tayyorlanadi  ham da  uni  suyultirib,  zarur konsentratsiyaga  kel- 

tiriladi.

V.A.  Chesnokov  tavsiyasi  bo'yicha  1000  1  suvda  500  g  kaliyli 

selitra,  550  g  qo‘sh  superfosfat,  300  g  magniy  sulfat,  200  g  ammiakli 

selitra,  6  1  tem ir xlorid,  0,72  g  borat  kislota,  0,02  g  mis  sulfat,  0,45  g 

m arganes  sulfat,  0,06  g  rux  sulfat,  0,5  g  —  kaliy  iodid  eritiladi.  Oziq 

aralashm aning tarkibini tekshirish va tuzatish haftada bir m arta amalga 

oshiriladi.

Agar  oziq  aralashm adan  uzoq  muddat  foydalanishga  to ‘g'ri  kelsa, 

h a r  1 — 1,5  oyda  u  yangilanadi  va  bu  paytda  o ‘sim liklar  1—2  kun 

d avom id a  «suv  bilan  oziqlantiriladi».  Substrat  h a r  yili  yaxshilab 

dezinfeksiya  va  regeneratsiya  qilinsa, oziq  aralashm ani  alm ashtirm asa 

ham   b o iad i.

Dezinfeksiya —  hosil  yig'ishtirib olingandan keyin ildiz qoldiqlarini 

y o'qotish  va  substratni  h a r  yili  bir  marta,  3  kecha-kunduz  davomida 

5%  li  form alin  yoki  boshqa  zaharli  kimyoviy  m oddalar  bilan  ishlash 

ham da 4—5  m arta  iliq suv bilan yuvishdir.  Regeneratsiyada esa substrat 

ildiz  qoldiqlaridan  tozalanadi  va  ildizning  chirishi  jarayonida  hosil 

bo 'lg an   m ahsulotlarni  oksidlash  uchun  2  k echa-kunduz  davomida 

n itrat  kislotaning  3%  li  eritm asi  bilan  bo'ktiriladi.  2—3  m arta  suv 

bilan  chayilgandan  keyin  2  kecha-kunduz  davom ida  vodorod  perok- 

sidning  0,3%  li  eritm asi  bilan  ishlanadi  ham da  alum iniyning  faol 

ionlarini  bog'lash  uchun  superfosfatli  so‘rim  (200  mg/1  P20 5)  bilan 

ikki  m arta  yuviladi.

G ranit graviysidan  tayyorlangan substratning regeneratsiyasi ancha 

oson  amalga  oshiriladi:  undagi  ildiz  qoldiqlari  olib  tashlansa  va  kaliy

perm anganatning  nordon  eritmasi  bilan  ishlanib,  suv  bilan  chayilsa 

kifoya.

Oziq aralashm alar maxsus rezervuarlarda tayyorlanadi.  R ezervuarda 

oziq aralashm alarga avtomatik ravishda  kerakli  m iqdorda suv quyiladi, 

m a’lum   darajadagi  harorat  va  tegishli  pH   ushlab  turiladi.

O'sim liklarning ildizi tarqaladigan q atlam da  haroratning m e’y o rid a 

bo ‘lishi  talab  etiladi  va  u  bodring  uchun  25°C  ni  pom idor va  b o sh q a 

ekinlar  uchun  esa  20°C  ni  tashkil  etadi.

Eritm a  idishlarga  pastdan  beriladi  va  substrat  yuzasiga  3—5  sm  

qolganda  to 'xtatilad i  va  avtomatik  ravishda  quyib  olinadi.  Bu  ta d b ir 

eritm ani-bug'lanishdan,  substratni  sh o ‘rlan ishdan  saqlaydi.  E ritm a n i 

berish  va  q ay ta  quyib  olish  tezligi  s u b stra tn in g   yoshiga  b o g 'liq . 

Substratning  nam   sig‘imi yuqori bo'lsa,  e ritm an i berish va  qayta  quyib 

olish  m uddati  qisqartiriladi.

G idroponikaning  barcha  turlarida  havoning  namligi  va  h a ro ra ti 

m a’lum   darajada  b o ‘lishi  uchun  m axsus  m oslam alar  talab  etilad i. 

Havoda C 0 2 ning  m iqdorini kamida 0,1 %  bo 'lish in i ta ’m inlash u c h u n  

dokadan  tayyorlangan  xaltachalarga  «quruq  muz»  parchalarini  solib 

osib qo'yish yoki maxsus ballonlardan  C 0 2 gazini  chiqarish yo‘li  b ila n  

erishiladi.

Sabzavot ekinlarining ko‘chatlari sopol yoki plastm assadan ta y y o r­

langan tuvakchalarda, mayda fraksiyali (3—8  m m ) substraída, bir kecha- 

kunduzda  1—2  m arta  oziq  aralashma  bilan,  haftada  1  m arta  suv  bilan  

sug‘orish  asosida  yetishtiriladi.

Bodring  nihollari  3—4,  pom idor  9  ta  c h in   barg  chiqargan  p ay td a 

stellajlarga  olib  o ‘tqaziladi.  Bir k ech a-k u nd uzd a  3—4  m arta  23—25°C 

haroratga  ega  b o ‘lgan  eritma  beriladi.

Donli  ekinlar  (bug'doy,  arpa,  suli,  sholi,  n o ‘xat  yoki  vikanin g 

arpa  bilan  aralashm asi va h.k.)  ning  ko ‘k  m assasini  yetishtirish  u c h u n  

stellajning  1  m 2  m aydoniga 4,5—5,0  kg  uru g'  ekiladi  va  un d an   25  kg 

ko‘k  massa  olinadi.

Ayni m iqdordagi to'yim li m ahsulot bilan bir kunda tuxum ga kirgan 

1600  ta  tovuqni  oziqlantirish  m um kin.

Suvli  m uhit  gidroponikasi. 

Bu  usul  q a ttiq   m u h it  (su b s tra t)d a  

o'tkaziladigan gidroponikaga nisbatan bir q a to r ustunliklarga (substratni 

sotib  olish,  tashish  va  ishlov  berish,  ularni  dezinfeksiyalash,  to zalash  

va regeneratsiya  qilish,  oziq aralashm ani  avtom atik  ravishda  berish va 

to ‘kish  kabi  tadbirlarga  sarf xarajat  qilinm aydi)  ega  bo'lsada,  k a m ro q  

k o‘lam da  q o ‘llaniladi.

31  - A g r o k i m y o

481

Bu  usuldagi  q o 'sh im ch a  tadbirlar  jumlasiga  stelajlar ustiga  o ‘sim - 

liklarni  malikamlash  uchun  qopqoqlar  o ‘rnatish  va  oziq  aralashmaga 

m untazam   ravishda  havo  yuborishlarni  kiritish  m umkin.

Suvli  m uhitda  o 'sim liklar  substratli  m uhitdagiga  nisbatan  oziq 

elem entlarni  k o ‘proq  o 'zlashtiradi,  qaysiki  bevosita  suvli  m uhitda 

o'sim liklar  ildizining  ko'proq  hajmdagi  eritmaga  tegib  turishi  bilan 

izohlanadi.

Suvli m uhitdagi  gidroponika usuli ilm iy-tadqiqot  ishlarida ko'proq 

qoMlaniladi.

0 ‘simliklar yetishtiriladigan  baklarning  chuqurligi  20—25  sm,  eni 

esa  yetishtiriladigan  o ‘simlikka  bog'liq  ravishda  5—10  dan  100  sm 

gacha  bo'lishi  lozim.  O'sim liklarni  baklarga  o ‘tqazish  uchun  yaxshi 

va  zieh  m ahkam lanadigan,  teshikchali  qopqoqlar  tayyorlanishi  lozim. 

Sabzavotlar  yetishtirishda  teshikchalarning  diam etri  3—4  sm  bo'lib, 

ularga  5—6  sm  uzunlikdagi,  nam  tortmaydigan  m aterialdan  tayyor- 

langan  (plastmassa  yoki  asfalt  loki  bilan  bo'yalgan  m etall),  uchida

4 —5  mm  chiqig‘i  b o ‘lgan  silindrlar  o'rnatiladi.

Bu  silindrlar  orqali  oziq  aralashmalarga  o'sim liklar  tushiriladi  va 

paxta  bilan  m ahkam lanadi.  0 ‘simliklar  o'zlarini  tutib  olgandan  keyin 

paxtalar  olib  tashlanadi  va  tortilgan  kanop  iplarga  bog'lab  q o‘yiladi. 

Eritmalardagi  tuzlam ing  konsentratsiyasi  50%  dan  pasayib  ketmasligi 

uchun  oziq  aralashm alar  vaqti-vaqti  bilan  qism an,  yoki  to'laligicha 

almashtiriladi.

Aeroponika  (ekinlarni  havo  muhitida  yetishtirish).  A eroponikada 

o'sim liklar boshqa  usullardagiga  nisbatan  tez  o 'sib  rivojlanadi,  undagi 

barcha  tadbirlar  avtom atik  tarzda  bajariladi.

0 ‘simliklarning  ildiz  tizimi joylashtiriladigan  rezervuar  20—25  sm 

chuqurlikka  ega  b o ‘lishi,  um um iy  hajmi  unchalik  katta  boim asligi 

lozim.  Rezervuarning zieh yopiladigan qopqog‘iga teshikchalar o ‘yiladi 

va  ularga o'sim liklar xuddi gidroponikadagi  kabi joylashtiriladi.  Bunda 

ular  paxta  bilan  em as,  8— 15  mm  kattalikdagi  pem za  bilan  m ahkam ­

lanadi.

0 ‘simliklar ildiz yuzasidagi to'planadigan tom chilaridagi elem ent­

larni  o'zlashtirishi  sababli  aeroponikada  ishlatiladigan  oziq  aralash- 

m alarning  konsentratsiyasi  gidroponika  usulidagidan  ko\ra  taxm inan 

10  baravar  yuqori  bo'lishi  darkor.  Eritmaning  purkash  m uddati  uning 

konsentratsiyasi  bilan  bir  qatorda  o'sim liklarning  suvga  talabi  va  ildiz 

tizimining  rivojlanishiga bog'liqdir.  Rivojlanishning ilk davrlarida,  ildiz 

hali  tarm oqlanm agan  paytda  eritma  tez-tez  (har  5  daqiqada),  qisqa

muddat  davomida  (5  soniya)  purkalsa,  ildiz  tizim i  yaxshi  rivojlangan 

paytda esa purkashlar har  10—15  daqiqada  10 soniya davomida am alga 

oshiriladi.

Bu  davr  ichida  ildiz  yuzasida  saqlanib  qolgan  avvalgi  purkash 

qoldiqlari  to 'la   yuvilishi  va  yangisi  bilan  alm ashinishi  lozim.  Ildizdan 

yuvilib  tushgan  eritm a  shu  zahoti  zaxira  idishga  oqib  o'tishi  uchun 

rezervuarning  quyi  qismi  m a’lum  nishablikda  o'rnatilishi  kerak.

Oziq  aralashm alarning  konsentratsiyasi  va  tarkibini  nazorat  qilish, 

xona  ichidagi  harorat  va  namlikni  boshqarish  qattiq  va  suvli  m uhit 

gidroponikalaridagi  tartibda  amalga  oshiriladi.

Agregatoponika  —  o ‘simliklarni  davriy  ravishda  nam lanadigan, 

granulalangan  m uhitda  yetishtirishdir.  U n ing  bir  nechta  ko‘rinishlari 

mavjud:

—  organik  m uhitli  agregatoponika  (o 'sim liklarni  tabiiy  substratlar

—  tort',  qipiq,  m oxlarda  yetishtirish);

—  qattiq  m uhitli  agregatoponika  (substrat  vazifasini  qattiq  m ine- 

rallar  va  plastm assalar  o ‘taydi);

—  aerogidrolitik  m uhitli agregatoponika  (yuqorida bayon qilingan 

g id ro p o n ik a   u su lla rin in g   yaxshi  to m o n la r in i  o ‘zida  in u jassam - 

lashtiradi);

—  pilikli  agregatoponika  (o‘sim liklarga  suv  va  eritma  kapillarlar 

orqali  ko'tariladigan  gidrofil  plyonkalarda  o 'stiriladi).

Plastoponika — o ‘simliklarni o ‘zida oziq  m oddalarni mujassamlash- 

tirgan  yoki  ularni  oziq  aralaslnnalardan  shim ib  oladigan  gidrofil  va 

fiziologik  m o'tadil penoplastlarda  yetishtirish usuli.  Bu  usulda quyidagi 

kamchilik  va  nuqsonlar  mavjud:

a)  pH  va  tuzlar  konsentratsiyasining  tez  o ‘zgarishi;

b)  eritm aning  ildiz  ajratm alar  bilan  ifloslanishi;

d)  har  2—3  haftada  oziq  aralashm alarni  t o ‘la  alm ashtirish  va  h.k.

RADIOAKTIV  IZOTOPLARNI  Q O ‘LLASH

Radioaktiv va  muqobil  izotoplarni  q o 'llash   o ‘simliklarning m ineral 

oziqlanishini  o ‘rganishda  keng  qo ‘llanilm oqda.

A.V.  Sokolov  o ‘z  shogirdlari  bilan  ayni  usulni  qo ‘llash  asosida 

o ‘g ‘it  va  tu p ro q   ta rk ib id a n   oziq  e le m e n tla r n in g   o ‘z la sh tirilish  

koeftitsientlarini  aniqladi  va  turli  o ‘g ‘itlar  tarkibidagi  oziq  elem ent­

larning  o'sim liklar  o ‘zlashtirishi  uchun  m olikligini  qiyosiy  baholash 

usullarini  ishlab  chiqdi.

Radioaktiv  izo to p la r  bilan  o'tkaziladigan  tajribalar  ekinlarning 

ildizi  yoki  bargi  orqali  oziqlantirish,  o'sim lik  organlari  o ‘rtasidagi 

o ‘zaro bogMiqlikning aniqlash  imkonini beradi.  Izotoplar bilan amalga 

oshiriladigan  tajribalar  o ‘simlik  organlarida jadal  kechadigan jarayon- 

larni  o'rganishda  m uhim   ahamiyat  kasb  etadi.

Izotoplar  bilan  am alga  oshiriladigan  vegetatsiya  tajribalari  o'ziga 

xos xususiyatlarga ega b o ‘lib,  ular tadqiqotchining sog‘lig‘i va hayotiga 

xavf solmasligi  lozim .

Radioaktiv elem en tlar bilan o ‘tkaziladigan vegetatsiya tajribalarida 

izotop  dozasini  to ‘g ‘ri  tanlashga  katta  e ’tibor beriladi.  Yuqori  dozada 

olingan  radioaktiv  m oddalar  o'sim liklarning  rivojlanishiga,  tabiiyki, 

tajribaning  aniqligiga  salbiy  ta ’sir  ko'rsatadi.  Elem ent  dozasi  jud a 

kichik  b o'lsa,  tajrib an in g   oxiriga  kelib,  uning  o ‘simlik  tarkibidagi 

miqdorini  va  turli  organlardagi  taqsimotini  ilg‘ab  olish  qiyinlashadi.

Tadqiqotlarda im koni boricha kichik dozadagi radioaktiv izotoplar 

bilan  ishlashga  harakat  qilish  kerak.

Qumli  va  suvli  m uhit  tajribalarida  radioaktiv  izotop  dozalarining 

zararli  ta ’siri  tuproqli  m uhitda o'tkaziladigan  tajribalardagiga nisbatan 

ham m a  vaqt  yuqori  bo'ladi.  Fosforning  parchalanishi  sezilar-sezilmas 

b o ig an   qisqa  m u d datli  tajribalarda  5—10  m kkyuri/idish  doza  bilan 

chegaralanish m um kin.

Tajriba  m aq sad id an   kelib  chiqib,  ayrim   tajribalarda,  m asalan, 

izotopning