0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet38/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   59

0 ‘g‘itlar  me’yorini  oziq  moddalarining  hosil  bilan  olib  ketiladigan 

mikdori  va  tuproq  hamda  o ‘g‘itdan  o'zlashtirilish  koeffitsientlari 

asosida  hisoblash

‘g‘it va tuproqdagi  oziq moddalarining o'zlashtirilish  koeffitsient­

lari 


( K

 

va 



K)

  quyidagicha  hisoblab  topiladi:

„  

Mi   Ch 

X . .   CH 

K

 

= -------------   . 



v

  _


o ‘ g ‘ 

* 4  

,  


t \ ’j '   —  

,

Ma

 

’  




O

bunda:


A

/7  —  bir oziq  elementi  (  masalan,  azot)ning  amaldagi  me’yorini 

qolgan  ikki  element(  fosfor  va  kaliy)  fonida  beradigan  qo'shimcha 

hosili,  t/ga;

Ch

  —  hosil  birligi  (tonna)  bilan  olib  ketiladigan  oziq  moddalari 

miqdori;

Ma

  —  amaldagi  o ‘g ‘it  me’yori,  kg/ga;



Xvy  —

  o ‘g‘it!angan  variant  hosili,  t/ga;



0  

—  tuproqdagi  harakatchan  shakldagi  oziq  moddalari  miqdori, 

kg/ga  ( m g /k g   b irlik n i  h a y d a lm a   q a tla m d a g i  tu p ro q   m assasiga 

ko‘paytirish  y o i i   bilan  topiladi).

Mazkur koefïitsientlar asosida maqbul o'g'it m e’yorlari hisoblanadi. 

Bunda  azotli  o 'g 'it  m e ’yori  (



M N)

  rejalashtirilgan  qo'shimcha 

hosil

( A h )

  asosida,  fosforli  va  kaliyli  o ‘g‘it  m e’yorlari  esa 



( Mp

  va 


MK) 

rejalashtirilgan  hosil  asosida  topiladi:

Hosil  birligini  shakllantirish  uchun  sarflanadigan  oziq  elementlari 

asosida rejalashtirilgan  qo'shimcha  hosil bilan olib ketiladigan miqdori 

topiladi.  Q o 'sh im c h a   hosil  olish  uchun  lozim  bo'ladigan  o'g'itdagi 

oziq  elementlarining  miqdori  tuproq  unumdorligiga  tuzatish  kiritish 

va  o ‘g‘itdagi  oziq  moddalarining  o'zlashtirilish  koeffitsientini  hisobga 

olish  yo'li  bilan  aniqlanadi.

Rejalashtirilgan  qo'shimcha  hosil  bo'yicha  o'g'it  m e’yorini  aniq- 

lashda  quyidagi  formula  qo'l  keladi:

bunda:

M (

n p k



~

  ° ' ë ‘it  m e ’yori,  kg/ga;



Xp

  —  rejalashtirilgan  hosil,  s/ga;



Xg 

  amaldagi  o'rtacha  hosil,  s/ga;



Ch

  —  hosil  birligi  (tonna)  bilan  olib  ketiladigan  oziq  moddalari 

miqdori,  kg;

S  —

 tuproqning agrokimyoviy xossalari asosida kiritiladigan tuzatish 

koeffitsienti;

K —  o ‘g ' - o ‘g'it tarkibidagi oziq moddalarining o'zlashtirilish  koef- 

fitsienti,  %.

Shu  asosda  ish  ko'rilganda,  ekin  tom onidan  tuproq  tarkibidan 

o'zlashtiriladigan  moddalarning  o'ta  shartli  m a’lumotlaridan  foydala- 

nishga  o'rin  qolmaydi  (82-jadval).



m - X ^ . C h - O K r

O 'g'it  me’yorini  rejalashtirilgan  qo‘shimcha  hosil 

asosida  hisoblash

M

m - ( x P-xa)-ch-s

Rejalashtirilgan  qo'shim cha  hosil  a so sid a   o ‘g ‘itlar 

m e’yorini  aniqlash 

(J. 

S a tto r o v   va   S . S i d i q o v )

K o‘rsatkichlar

G ‘o ‘za

M akkajo‘xori

1.  Rejalashtirilgan  hosil,  s /g a

35

70

2.  A m a l d a g i   hos il,  s /g a

30

50

3.  Q o 's h i m c h a   hosil,  s /g a

5

2 0

4.  H o s il  bilan  chiqib 

k eta d ig a n   o z iq   moddalar, 

k g /t

azot

fosfor

kaliy

azot

fosfor

kaliy

5.  Q o 's h i m c h a   hosil  bilan  

c h i q i b   ke tadigan  oz iq  

m o d d a la r ,   kg /ga

20

6

9

6 8

24

74

6.  Q o 's h i m c h a   hosil  u chu n  

kerakli  o'g 'i t,  kg /ga

2 0

6

9

6 8

24

74

7.  O 'g 'it  o z iq   m odd ala rining 

1- y ild a   o'zlashtirilish 

koeffitsi en ti,   %  (K)

65

2 0

70

6 5

20

70

8.  К   ga  aso sa n  kiritiladigan 

o ' g 'i t   m iq dor i,  kg /ga

31

3 0

35

105

120

106

9.  0 ‘g ‘itlardagi  oz iq  

m o d d a la r i  m iq d o r i,%

A m m i-


akli

sclitra

Super

fosfat

kaliy

xlorid

A m n ii-



akli

selitra

Super

fosfat

kaliy

xlorid

35

20

5 6

35

20

56

10.  9 - b a n d g a   asosan 

kiritiladigan   o'g'it  m iq dor i,  

g a / k g

89

150

6 2

3 0 0

600

189

1

1.  T u p ro q n in g   o z iq  



m od d ala ri  bilan 

tamin langan li gi

past

o'rtacha

past

o'rtacha

yuqori

past

12.  T a ’min lanish   darajasiga 

ko'ra  o'g'i t  m e ’yorini  tuzatish

1/3 ga  kamaytiriladi

1/3 


ga 

kamaytiriladi

1/4

qism i


kiriti-

llldl

1 3 .A g ro k im y o v iy   xari  tan oma 

a so s id a   tavsiya  etila digan  

o 'g 'it   m e ’yori,  k g /g a

89

100

6 2

2 0 0

150

189

22  -   Agrokimyo

337

0 ‘g‘itlar  m e’yorini  rejalashtirilgan  hosil  va  tuproqdagi  harakatchan 

fosfor  hamda  almashinuvchan  kaliy  miqdorining  kelajakda 

o ‘zgarishi  asosida  hisoblash

Rejalashtirilgan  hosilni  olish  bilan  qatorda  tuproq  tarkibidagi 

harakatchan  fosfor va  kaliy miqdorini  oshirish ham  maqsad qilib qo'yil- 

gan  bo'lsa,  o ‘g ‘it  m e ’yorlari  quyidagi  formula  asosida  hisoblanadi:

bunda:

M  (PK) —

  o ‘g ‘it  m e ’yori,  kg/ga;



X t  —

  rejalashtirilgan  hosil,  s/ga;



à h  

  hosil  birligi(tonna)  bilan  olib  ketiladigan  oziq  moddalari 

miqdori,  kg/t;

Kor—

  o ‘g ‘it  tarkibidagi  oziq  moddalarining  o'zlashtirilish  koef- 

fitsienti,  bir  butunga  nisbatan;

0. 


va 

Oa

 —  tuproqdagi  harakatchan  oziq moddalarining istiqboldagi 

va  amaldagi  miqdori,  mg/100  gramm  tuproqda.

0 ‘  —  100 gram m   tuproqdagi  harakatchan  fosfor va  kaliy  miqdorini 

1  mg  oshirish  uchun  kerak  bo ‘ladigan  minerai  o ‘g‘it  (sof  m odda 

hisobida)  miqdori,  kg/ga;

V  —  harakatchan  shakldagi  oziq  elementlarini  kutiladigan  rniq- 

dorga  yetkazish  uchun  ketadigan  vaqt,  yil.



Minerai  o ‘g‘itlar  me’yorini  belgilashning 

uyg‘unlashtirilgan  usuli

Usulning asosida  rejalashtirilgan  hosil,  tuproqning oziq elementlari 

bilan  ta ’minlanganligi,  bonitirovka  baili,  o ‘g‘itlar  ustida  o ‘tkazilgan 

tajribalarning  natijalari,  o'tmishdosh  ekin  va  tuproqning  bir  qator 

xossalari  yotadi.

Bunda  quyidagi  tartibda  ish  yuritiladi:

1.  Hosildorlik  belgilanadi:

bunda: 


X   —

  m uayyan  sug‘oriladigan  paykal  uchun  hisoblangan  hosil, 

s/ga;


Xr  —

  rejalashtirilgan  hosil,  s/ga:



Bb  —

  sug'oriladigan  paykalning  bonitirovka  balli;



Bo.r  —

  xo‘jalik  uchu n   chiqarilgan  o'rtacha  bonitirovka  balli. 

0 ‘rtacha  bonitirovka  balli  (Bu.r)  quyidagicha  hisoblanadi:

B

 

_  



к

  • 


+  

к  ■

 s2

  +


.......

Bhp

 

• 



sn

5 , + S 2 + ......



S„

bunda: 


S n  S 2,...Sn  —

  sug'oriladigan  paykallar  yuzasi,  ga.

2.  Tuproq  uchun  o'rtach a  koeffitsient 

( K )

  aniqlanadi:



K =  

К  ■  К  

К ,  

К .  

К  

К  

-  К -   К



ti 

т 

shq 

и ш 

tí 

№к 

sh 

s

Mazkur  koeffitsientlarning  izohi  va  kattaliklari  83-jadvalda  o ‘z 



ifodasini  topgan.

83-jadval

Azot  m e’yorini  aniqlash  uchun  tuproq  x o ssa la ri  asosid a 

kiritiladigan  tuzatish  koeffïtsientlari

( O 'z b e k i s t o n   davlat  a g rosan oat  q o ' m i l a s i ,   2 0 0 7 )

K o‘rsatkichlar

A zot  m e’y o r in i  tu zatish   uchun 

k o effitsicn tla r

Tuproq  tipi(K tl)

Tipik  b o ‘z  tup roqlar  mintaqa si

Tipik  b o ‘z  tuproqlar

1,00

0 ‘t l o q i - b o ‘z  tuproqlar

1,00

O c h   tusli  o'tloqi  tuproqlar

0 , 9 5

To'q  tusli(sa z)  o'tlo q i  tuproqlar

0 , 8 6

B o t q o q - o 't l o q i   tuproqlar

0 , 8 6

O c h   tusli  b o ‘z  tup roqlar  m in taq as i

O c h   tusli  b o 'z   tuproqlar

1,07

B o ‘z - o ‘tloqi  va  o ‘t l o q i - b o ‘z  tuproqlar

1,07

O c h   tusli  o'tloqi  tuproqlar

1,00

T o‘q  tusli  o'tlo q i  tuproqlar

0 , 9 5

B o t q o q - o 't l o q i   tuproqlar

0 , 9 5

C h o ‘l  mintaqasi

Sur  tusii  q o ‘n g ‘ir  tup roqlar

1,15

C h o 'ln in g   q u m li   tuproqlari

1,15

Taqirli  tup roq la r

1,10

0 ‘tloqi-taq irIi  tup roqlar

1,10

O 'tloqi  tu p roq la r

1,05

B o t q o q - o 't l o q i   tup roqlar

1,00

0 ‘zlashtirilish  muddati  (K   .  )

'  о m'

3 yilg acha

1,20

3 y ild a n   5 y i lg a c h a

1,10

10  yildan  z i y o d

1,00

Eroziya  darajasi  (K .)

Erozi yaga  u c h r a m a g a n

1,00

K u c h siz   y u v ilg a n

1,10

O'rtacha  y u v ilg a n

1,20

Kuchli  y u v ilg a n

1,3 0

Sh o'rlanish i  ( K sli)

S h o ‘r la n m agan

1,0

K u c h s iz   s h o ‘r la n g a n ( 2 ,5   m in g   m 3/ g a  

m iq d o r d a b ir   marta yu vish   kerak)

1,10

O'rtacha  s h o 'r l a n g a n ( 5 , 0   m in g  m V g a  

m iqdorda  ikki  marta  yuv ish   kerak)

1,20

Kuchli  s h o 'r la n g a n   (7,5   m in g  m 5/ g a  

m iq d o rd a   u ch   m a r t a y u v i s h   kerak)

1,30

M e x a n ik a v iy   tarkibi  ( K ml)

Loyli

1,00

O g ‘ir  q u m o q l i

1,05

O ' n a   q u m o q l i

1,10

Yengil  q u m o q l i

1,15

Q u m l o q

1 , 2 0

Q u m l i

1 ,2 5

S h ag 'alli  qatlam   chuqurligi  ( K s|iq)

0 - 3 0

1 , 4 0

3 0   -   50

1 ,3 0

5 0   -   100

1 ,2 0

100  -   200

1,00

Sk ele tlilig i  (K.)

K u c h s iz   sk eletli  ( 1 0  

%)

1 , 1 0

0 ‘rtacha  skeletli  ( 1 0 - 2 0   %)

1 , 2 0

K u c h li  sk el etli   ( 2 0 - 5 0   %)

1 ,3 0

Juda  kuchli  sk el etli   ( 5 0   %  dan  k o ‘p)

1 ,4 0

T ek isla n g a n li g i  (K iek)

2 5 — 5 0   sm   qatlam   qirilgan

1 ,2 0

O 'tm ish d o s h   ekin  ( K o.c)

B e d a p o y a   b u zilg a n d a n   ke yin  1-yil

0 , 7 0

2-yil

0 , 8 0

3-yil

0 , 9 0

Topilgan  m a ’lumotlar  quyidagi  formulaga  q o ‘yiladi:



M =   X   ■

  ChN  ■

  К  -  K .   ■

  К

  ;


/V 

N  



o  e 

i  ’

bunda:


MN  —

  azotning  hisoblab  topiladigan  m e ’yori,  kg/ga;



X   —

  rejalashtirilgan  hosil,  s/ga;



ChN

  —  1  sentner  hosil  uchun  sarflanadigan  azot  miqdori,  kg/ga 

(84-jadval);

Kt

  —  tuproq  uchun  umumlashtirilgan  koeffitsient;



К   .

  —  o'tmishdosh  ekin  uchun  koeffitsient;



о e 

1

Ki   —

  ishlab  chiqarish  sharoiti  uchun  koeffitsient  (1,20).

Azot  m e’yori  asosida  fosfor va  kaliyning  m e ’yorlari  osonlik  bilan 

hisoblab  topiladi:



N  :  Р   :  К 

1  :  1,5  :  1  —  bedapoya  buzilgach  1-yilda;

1  :  1  :  1  —  ikkinchi  yilda;

1  :  0,7  :  0,5  —  3- va keyingi yillarda.



84-jadval

1  sen tn er  hosilni  yetishtirish  uchun  sarflanadigan  azotning 

niaksimal  miqdori

( 0 ‘zbe kist on   davlat  ag rosa noat  qo 'm itasi ,  20 07  )

E k in   turi

Olib 

ketiladigan 

azot,  kg/ga

Tuproq xossalariga 

bog‘liq  ravishda 

azot  sarfi

Fosfor va kaliyning

azotga

nisbali

P A

K20

Bu g'doy

3 ,3 3

4 , 4 2

0,7

0,3

Javdar

2,7 3

3.83

0,7

0,3

Arpa

2,7 3

3 . 6 3

0,3

0,7

Suli

3 ,1 3

4 , 1 6

0,3

0,7

D u k k a k l i - d o n   ekinlari

3,0 0

3 ,9 8

1,0

1.5

M akkajo'xori

(don )

2,81

3 ,7 3

0,5

0, 7

Q o 'q o n  jo 'x o ri 

(sorgo)

3,5 0

4 , 6 5

0,5

0 ,7

P axta(o ‘rta  to l a li )

6 ,0 0

7,97

0,5

0, 7

Paxta

(in g ich k a   to l a li )

6 , 9 0

9 , 1 7

0,5

0,7

K ano p

10  1,03

1,37

0,5

0.8

T am aki

4 , 4 0

5 , 8 4

0,5

0,8

M o y li  e k in la r

5 ,4 7

7,27

0,3

0,7

Kun g a b o q a r

5 ,2 7

7,00

0,3

0,7

Kartoshka

0 ,6 8

0 ,9 0

0,5

0,7

S a b za v o t  ek in la ri

0 ,4 7

0 ,6 2

0,4

0,7

ASOSIY  Q ISH L O Q   XO‘JALIK  EKINLARINI 

0 ‘G ‘ITLASH

G‘o ‘zani  o ‘g‘itlash

Bir tonna paxta xomashyosi  va unga  mos vegetativ  massani to ‘plash 

uchun  g‘o ‘za tuproqdan  o'rta  hisobda  50—60  kg  azot,  15—20  kg fosfor 

va  50—60  kg  kaliyni  o ‘zlashtiradi.  G ‘o ‘za  yetishtiriladigan  maydondan 

oziq  moddalarning  chiqib  ketishi  hosil  miqdori  va  tarkibiga  bog‘liqdir. 

Hosildorlik  yuqori  (45—50  s/ga)  bo'lganda,  g‘o ‘zaning  hosil  qismlari 

o ‘suv  organlariga  nisbatan  kuchliroq  rivojlanadi  va  tabiiyki,  bunda  bir 

tonna  xomashyo  uchun  nisbatan  kamroq  miqdorda  oziq  moddalari 

sarflanadi.  Nihollar  unib  chiqqandan  shonalash  davrigacha  g ‘o ‘za 

juda  sekin  rivojlanib,  organik  qismining  atigi  4 —5%  i  shakllanadi. 

Shonalashdan  to  gullashgacha  o ‘simlik  quruq  massasining  25—30%  i 

shakllanadi,  vegetativ  massaning jadal  to ‘planish  s u r’ati  ko'saklarning 

ochilish  davrigacha  davom  etadi.  Quruq  massa  iniqdorining  bundan 

keyingi oshib borishi  hosil  organlari salmog'ining ortishi  hisobiga sodir 

boMadi.

G ‘o ‘zaning oziq moddalariga bo'lgan talabi bevosita quruq massaning 



to ‘planish sur’ati  bilan  bogMiq,  lekin  bu jarayon  bir  m e ’yorda  ketmaydi. 

Boshqa  ekin  turlari  kabi  g‘o‘za  ham  o ‘suv  davrining  boshlarida  fosfor 

va  azotga  kuchli  ehtiyoj  sezadi.  Chigit  ungandan  shonalash  davrigacha 

hosil  bilan  chiqib  ketadigan  oziq  moddalarning  8— 10%  i,  gullashdan 

pishish  davrigacha  esa  asosiy  qismi  o ‘zlashtiriladi  (85-jadval).

85-jadval

G V z a n in g   o ‘suv  davrida  oziq  moddalariga  boMgan  talabi,

hosil  bilan  chiqib  k e ta d ig a n   yalpi  o z iq   m o d d a la r g a  

n isb atan  %  da

0 ‘suv davri

A zot

F osfor

Kaliy

C h ig itn in g   un ishidan  sh o n a la sh g a ch a

8

8

10

S h o n a la s h d a n   hosil  to'p lash gaclia

6 0

56

64

H o s il  to 'plash dan  o ‘suv  davrining  o x irigach a

32

36

26

S u g 'o rib   d e h q onchilik   q ilin ad ig an 

m a y d o n l a r   tu p ro g 'in in g  

nitrifikatsiyalash  qobiliyati  yuqori  bo'lganligi  sababli  ularda  azotning 

jadal  migratsiyasi  sodir  b o ia d i.  Sug'orish  jarayonida 

nitratlar  suv



bilan  birga  tuproqning  quyi  qatlamlariga  yuvilib  tushadi,  sug‘orishlar 

orasida o ‘tadigan davr ichida esa yuqoriga ko ‘tariladi,  bu  o ‘simliklarni 

azot  bilan  m e ’yorida  oziqlanishini  cheklab  qo ‘yadi.

Bunday  sharoitda  nitratlarning  yuvilib  ketishi  va  denitrifikatsiyaga 

uchrashi  natijasida  azotli  o'g'itlarning  anchagina  qismi  isrof b o ‘iadi. 

Azotli o ‘g'itlar isrofgarchiligini  kamaytirish va ularning samaradorligini 

oshirish u c h u n  o ‘g‘itlash muddati  va  usulini t o ‘g‘ri belgilash, sug‘orish 

rejimiga  q a t ’iy  amal  qilish,  shuningdek,  ammiakli  azotli  o ‘g‘itlar  va 

m ochevina  tu p ro q q a   kiritilganda,  azotning  nitrifikatsiyalanishini 

rna’lum  darajada cheklaydigan tadbirlarni qoMlash hamda  nitrifikatsiya 

ingibitorlaridan  foydalanish  m uhim   ahamiyat  kasb  etadi.

G ‘o ‘zaga  beriladigan  azotli  o 'g'itlar  m e ’yori  quyidagi  formula 

yordamida  hisoblab  topiladi:



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling