0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.
Pdf ko'rish
bet46/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
#19860
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   59

r

H

a

y

d

a

lg

a

n

b

e

d

a

p

o

y

a

B

e

d

a

p

o

v

a

 

h



a

v

d

a

la

y

o

t-

 

ga



n

 

k

c

y

in

g

i 

to

'r

tin

c

h

i 

y

il

B

e

d

a

p

o

y

a

 

h



a

y

d

a

lg

a

n

- 

da

n

 

k

c

y

in

g

i 

ikkinc

hi 

y

T

u



p

ro

q



1

T



pik

 

b



o

‘z

 

tup



roq

S

h

u

n

i-

 

ng



 

o

‘zi

O

't

lo

q

tu

p

roq

T



pi

k

 

b



o

‘z

 

tup



ro

q

,,



M  = 

«

1

0

0

2

0

110

2

0

K

o



n

­

tu





1



-

1

0

1

-

1

2

 

1



-

1

 

1

1

-

1

0

B

ri



g

a

d



a



1

— 

r-i 

rn

5— 1  s  paxta  hosili  olish  uchu n   azot  sarfi,  kg;

40—g'o'zan in g   azotli  o 'g 'itd a n   foydalanish  koefïitsienti,  %;

100—konstanta.

Paxtaning  hosildorligi  gektariga  30  s  bo'lganda,  azotning  biologik 

m e ’yori  birgektarga  250  kg  ni  |A =   (30— 10)12,5=250]  tashkil  qiladi.

A zotning  biologik  m e’vori  aniqlangach,  112-  va  113-jadvallarda 

k e ltirilg a n   tuzatish  k o e ffitsien tla ri  yordam ida,  tu p ro q   tip lari  va 

agrotexnik  fonlar  bo'yicha  differensiyalashtiriladi.



112-jadval

S u g ‘oriladigan  yerlarda  tu proq  tiplari  bo‘yicha  azot  m e’yorini 

differensiyallash  uchun  tuzatish koeffitsientlari

Yarim   sahro  zona tuproqlari

S ahro zona tuproqlari

Tîpik  bo ‘z 

tuproq  poyasi

Koef-


fitsient

O ch  tusli  b o ‘z 

tuproq  poyasi

Koef-


fitsient

Janubiy,  o 'r ta , 

shimoliy 

zonachalar

Koef-

fitsient


Tîpik  b o ' z  

l u p ro q la r  va 

o ' t lo q i   b o ' z  

tup roq la r

1,0


O c h   tusli 

b o ' z   tu p roq la r 

va  o ' t l o q i — 

b o ' z   tu p roq la r

1,1


Taqirli,  o ' t lo q i-  

taqirli,  sho'ri 

yu vilgan  

va  ku ch siz 

sh o'rlanga n 

yerlar

1,2


O 't lo q i

tup roq la r

0,8


O 't l o q i

t u p ro q la r

0,9


Sho'ri  yuvilgan 

o 'tlo q i 

va  ku ch si z 

sho'rlang an 

yerlar

1,0


T o‘q  tusli 

o 'tlo q i 

t uproqlar

0,7


O 't l o q i ,  

o 'r t a c h a   va 

k u c h s iz  

s h o 'r la n g a n ,  

y u v ila d ig a n  

tu p roq la r

1,1


O'tloqi,  o'rtacha  va 

ku ch siz  

s h o'rlang an, 

m u n ta za m  

yu viladigan  yerlar

1,2


K a m   q u vv atli, 

r iv ojlan m a- 

g a n ,   e r o z iy a g a  

uc hragan 

t uproqlar

1,2


K am   q a v v a tli, 

yaxshi 

riv ojlan- 

m a g a n ,  

e r o z iy a g a  

u c h r a g a n  

t u p ro q la r

1,3


Yupqa  q a tla m li,  

e ro z iy a g a  

uchragan, 

s h ag'altos h 

qatlamli  tuproqlar

1,4


A grotexnik  fo n lar  b o ‘yicha  azot  m e’yorini 

k o rrektirovka  qilish

Agrofon

H osiidorlik,



s /g a

Azot


m e’yori,

kg/ga


T u zatish

koeffitsienti

Azotning

differensial-

langan

me’yori,


kg/ga

M a k k a j o ‘xoridan  ke yin

3 0

2 5 0

1,2

300

B e d a p o y a

h ayd a lg a n d a n   keyingi: 

-b ir in ch i  yili

3 0

2 5 0

0 , 6

150

- ik k in c lii  yili

3 0

2 5 0

0,8

200

- u c h i n c h i   va  undan

3 0

2 5 0

1,0

250

k eyingi  yillar

Eskidan  sug‘orilib,  g‘o‘za  ekilib  kclinayotgan  ycrlarda,  tuproqdagi 

o ‘zlashtiriladigan  azot  miqdori turlicha bo‘lishi  m um kin.  Shunga ko‘ra, 

bunday  yerlarda  ishlatiladigan  azotli  o ‘g ‘itlarn ing   m e’yorlari  114- 

jadvalda  keltirilgan  tuzatish  koeffitsientlari  asosida  harn  korrektirovka 

qilinishi  kerak.



/  

14-jadval.

Azot  m e’yorini  tuproqdagi  o ‘zlashtiriluvchi  a z o t  miqdori 

bo‘yicha  differensiyallash

Tuproqlarning

t a ’minlanganlik

darajasi


M in e ra l holdagi 

azotning miqdori, 

m g/kg

P a x ta d a n   3 0 —35  s /g a  hosil 



olish  u ch u n   azot  m e’yor  kg/ga

Juda  past

< 2 0

2 5 0

Past

2 0 - 3 0

2 2 5

O'rtacha

3 0 - 5 0

2 0 0

Yuqori

5 0 - 6 0

150

Juda  yuqori

> 6 0

100

Azotli  o ‘g‘itlarning  differensiyalangan  m e ’yorlari  aniqlangandan 

keyin, g‘o ‘zaga azotni  m uddatlar bo‘yicha solishni taqsim lashga o'tiladi 

(1 1 1-jadvalning 8— 12  ustunlari).

Azot  o ‘g‘itlar,  odatda,  b o ‘lib -bo ‘lib  solinadi:  ekishgacha,  ekish 

bilan  birga  va  o ‘sishish  davrida.



Ekishdan  oldin  solingan  azotning  samaradorligi  o'zgarib  turadi va 

zonaning  iqlim ,  tuproq  va  agrotexnik  sharoitlariga  bog'liq  b o ia d i. 

M asalan,  tipik  b o'z  tuproqli  yerlarda,  azot  erta  bahorgi  boronalash 

paytida  tuproqqa  solinadi.

Bunda  azotli  o ‘g‘itlar  erta  bahorgi  yog'ingarchilik  oqibatida,  30- 

50  sm  c h u q u rlik k a  singadi  va  yosh  o 'sim liklar  und an  m aksim al 

fbydaJanadi.  S h o 'ri  kuzgi  shudgordan  keyin  yuviladigan  yerlarda  azot 

ekishdan  oldin  chizel  bilan  solinadi.

Yerni  haydashdan  oldin  sho‘ryuvish ishlari  o'tkaziladigan joylarda 

o 'g 'it  bahorgi  yer  haydov  paytida  solinadi.  Chigitni  undirib  olish 

uchun  q o ‘shim cha  sug'oriladigan  yerlarda,  azot  chigit  ekish  bilan  bir 

vaqtda  solinadi.

Agar  b a ’zi  sabablarga  ko‘ra,  ekishga  qadar  azotli  o ‘g‘itlar  solin- 

inagan  bo'lsa,  bu  tadbir  ekish  vaqtida  bajariladi.  Bunda  azot  m e ’yori 

gektariga  20—25  kg  dan  oshmasligi  kerak.

0 ‘suv  davridagi  oziqlantirish  m iqdori,  azotning  yillik  m e’yori  va 

tuproq  sharoitiga  bog'liq.  Odatda,  2—3  m arta  oziqlantirish  quyidagi 

m uddatlarda  o ‘tkaziladi:  2—3  ta  chinbarg  hosil  bo'lganda,  shonalash 

va  gullab,  k o ‘sak  hosil  qila  boshlagan  davrda.

A zotning  yillik  m e’yoriga  qarab,  birinchi  ertagi  oziqlantirishda, 

gektariga  50—75  kg,  ikkinchi  va  uchinchi  oziqlantirishda  esa gektariga 

50—100  kg  atrofida  azot  solinadi.

G ‘o ‘zani  oziqlantirishni  o ‘z  m uddatlarida  tugallash  katta  aha- 

m¡valga  ega.

Oziqlantirishni tugallashning  maksimal muddatlari,  paxta ekiladigan 

shimoliy zon alarda  10— 15  iyul,  o ‘rta  zonalarda  15—20  iyul va janubiy 

zonalarda  esa  20—25  iyul  hisoblanadi.

F O S F O R L I   0 ‘G ‘IT L A R D A N   F O Y D A L A N IS H  

R F J A S I

Fosforli  o ‘g‘itlarning  samaradorligi  tuproqda  harakatchan  fosfor- 

ning  mavjudligiga  bog‘liq.  Shuning  uchun  fosforli  o ‘g‘itlar  m e’yori 

agrokim yoviy  xaritanom alar  asosida  115-jadvalda  keltirilgan  shakl 

bo ‘yicha  aniqlanadi.

Jadvalning  1 —4 ustunlaridagi  m a’lum otlaryerdan foydalanish  rejasi 

va  agrokim yoviy  xaritanom alar  asosida,  5  ustundagilari  esa  ekinlarni 

joylashtirish  rejasi  asosida  to ‘ldiriladi.



____yil  hosili  u c h u n

______ v ilo y a ti___________t u m a n i ________ xo'jaligi

Bri­


gada

Kontur



May-


don,

ga

H arakat­



chan  P20 5, 

mg/kg


Hosil

dorlik,


s/ga

(gV za)


Fosfor me’yori, 

kg/ga


Fosforni  solish muddati, 

kg/ga


Bio­

logik


Diff.si-

yalan-


gan

Yemi


haydash

vaqti


Ekish

bilan


birga

Gullash


davrida

1

.



1.2,7,8

60

3 1 - 4 5



35,0

52,5


160

160


— —

1

.



3,4,5,6

60

4 6 - 6 0



40,0

60,0


120

120


2.



1 - 9

90

1 6 - 3 0



45,0

67,5


270

225


45

2.



1 0 -1 4

50

>60



30,0

45 .0


45

45

— —



3.

1 - 1 2


120

1 6 - 3 0

30,0

45 ,0


180

95

45



40

Fosforli  o ‘g‘it  m e ’yori,  paxta  hosildorligi  to ‘g ‘risidagi  m a’lu m o tla r 

asosida  aniqlanadi.  Bunda  1  s  paxta  u ch u n   fosfor  sarfi  1,5  kg  deb 

qabul  qilingan.

Shu  asosda,  fosforli  o ‘g‘itning  biologik  m e ’yori  aniqlanadi.  M asa- 

lan,  paxtaning  hosildorligi gektariga 30 s bo'lgand a,  fosfoming biologik 

m e’yori  gektariga  45  kg  bo iadi.

Fosfoming biologik m e’yori  aniqlangach,  u  tuproqdagi  harakatchan 

fosfoming  m avjudligiga  muvofiq,  116-jadvalda  keltirilgan  tu zatish  

koeffitsientlar  yordam ida  differensiyallanadi.



/ /

6 -ja d va l

F osfom ing  diferensiyallangan  m e’yorini  aniqlash

Hosil

dorlik,


s/ga

Tuproqdagi 

harakatchan  fosfor 

iniqdori,  kg/ga

Biologik

me’yor


Tuzatish

koeffitsienti

Fosfoming 

difTerensiyalangan 

me’yori,kg/ga

30

< 1 5

45

5

225



30

1 6 - 3 0

45

4

180 



.

30

3 1 - 4 5



45

3

135



30

4 6 - 6 0

45

2

90



30

> 6 0


45

1

45



Fosforning  d ifferen siy allan g an   m e ’yorini  g 'o 'z a g a   m u d d atla r 

bo'yicha  berish  ham   tuproqdagi  niavjud  harakatchan  fosfor m iqdoriga 

qarab 

0

‘tkaziladi  ( 117-jadval).



117-jadval

Fosforli 

0

‘g ‘itlarni  solish  muddati  b o ‘yicha  taqsim lash



Hiproqdagi 

harakatchan 

fosfor  miqdori, 

kg/ga


H o sild o rlik ,

k g /g a


( g ‘o ‘za)

Fosforning 

differensiyal­

langan  me’yori,

kg/ga

Fosforni  muddatlar  bo‘yicha



solish,  k g /g a

H ay da sh

paytida

Ekish

bilan

G u lla s h

davrida

< 1 5

3 0

225

140

4 5

4 0

1 6 - 3 0

3 0

180

135

4 5



3 1 - 4 5



3 0

135

135



4 6 - 6 0

3 0

90

90



> 6 0

3 0

45

4 5



kg  tuproqda  15  milligrammgacha  harakatchan  fosfor  mavjud 

bo'lsa,  fosforli  o ‘g ‘itlar uch  muddatda solinadi:  yerni  haydash  paytida, 

ekish  bilan  birga  va  gullash  davrida.  Agar  harakatchan  fosfor  m iqdori 

16—30  mg/kg  atrofida  b o is a ,  fosforli  o 'g 'itla r  ikki  muddatda:  yerni 

haydash vaqtida va ekish  bilan birga solinadi.  Tuproqlarda harakatchan 

fosfor  miqdori  31  m g/kg  dan  ortiq  bo'lsa,  o ‘g‘it  bir  m arotaba,  yer 

haydash  paytida  solinadi.

KALIYLI  0 ‘G ‘ITLARDAN  FOYDALAN1SH 

REJASI


G ‘o‘za azot moddasini qancha o‘zlashtirsa, kaliy moddasini  ham shuncha 

iste’mol qiladi. Shu sababli, paxta va boshqa ekinlaryetishtirishda, tuproqqa 

uzoq  muddat  kaliyli  o ‘g‘it solinmasa,  yerdagi  kaliy zaxirai  kamayib  ketadi. 

Shu  munosabat  bilan,  qishloq  xo‘jaligida  kaliyli  o ‘g‘itlardan  foydalanish 

judazarurhisoblanadi.  Bu  ish, agrokimvoviy xaritanomalar asosida tuzilgan 

o ‘g‘itlardan  foydalanish  rejasi  bo'yicha  amalga  oshirilsa,  yuqori  samara 

beradi  (118-jadval).

Jadvalning  1—4  ustunlari,  ekinlarni joylashtirish  rejasi va olinadigan 

hosildorlik  m iqdori  asosida  tuziladi.  Kaliyli  o ‘g ‘itlarning  biologik 

m e’yori  paxta  hosildorligi  to ‘g‘risidagi  m a’lum otlar asosida aniqlanadi.



Bunda,  1  s  paxta  uchun  kaliy  sarfi  5  kg  deb  qabul  qilinadi.  S h u n g a  

asosan,  paxtaning  hosildorligi  30  s/g a  b o 'lg anda,  kaliyning  biologik 

m e’yori  150  kg/ga  miqdorida  belgilanadi.

/  

18 -ja d va l

Kaliyli o ‘g‘itlardan  foydalanish  rejasi



___ yil  hos il i  u c h u n

viloyati___________t u m a n i ___________   xo -jaligi

B ri­


gada

K on­



tu r

M a y -



don,

ga

Hosildorlik,



s/ga

Kaliyni


biologik

m e’y o ri,

k g /g a

Tuproqdagi 

alm ashinuv­

chi  kaliy 

miqdori, 

m g/kg


K aliyning 

differensiyal- 

langan 

m e’y o ri,  k g /g a



1.

1 - 8

80

30

1 5 0

< 1 0 0

187,5

9 - 1 2

4 0

40

2 0 0

1 0 0 - 2 0 0

2 0 0

2.

1 - 7

70

30

150

2 0 0 - 3 0 0

1 1 2 , 5

8 - 1 4

70

35

175

> 4 0 0

4 3 , 8

3.

1 - 1 2

1 2 0

45

2 2 5

3 0 0 - 4 0 0

1 1 2 , 5

Jadvalning 5-ustuni  agrokimyoviy xaritanom a  m a’lumotlari  asosida 

tuziladi  va  tuproqlardagi  alm ashinuvchi  kaliyning  m iqdoriga  k o ‘ra, 

119-jadvalda  keltiriIgan  tuzatish  коеffitsientlari  yordam ida  kaliyn in g 

biologik  m e’yori  differensiyallanadi.

7

19-ja d va l

Kaliyning  biologik  m e’yorini  differensiallash 

koeffitsientlari

liip ro q larn in g  

t a ’m inlanganlik darajasi

Alm ashinuvchi  kaliyning 

m iqdori,  m g /k g

Ih z a tish

koeffitsienti

j u d a   past

< 1 0 0

1,25

past

1 0 1 - 2 0 0

1,00

o 'rta c h a

2 0 1 - 3 0 0

0,7 5

y u q ori

3 0 1 - 4 0 0

0 , 5 0

j u d a   yu q ori

> 4 0 0

0 ,2 5


ORGANIK  0 ‘G ‘ITLARDAN  FOYDALANISH 

REJASI


Gum us  miqdori  bo'yicha tuzilgan agrokimyoviy xaritanom a asosida 

x o ‘j a l iklar  uchun  g o ‘ng  va  boshqa  organik  o 'g 'itla rd a n   sam arali 

foydalanish  uchun  tavsiyalar ishlab chiqiladi.  G o 'n g  va boshqa organik 

o 'g'itlarni  faqat chirigan  holida,  undagi  begona o ‘tlarning urug‘i  nobud 

bo'lganda  ishlatish  kerak.  G o 'n g   asosan  kuzgi  shudgorlash  paytida 

25—30  t/ga  m e’yordan  kam  bo'Imagan  m iqdorda  tuproqqa  solinadi.

G o 'n g   va  boshqa  organik  o'g'itlarni  birinchi  navbatda  intensiv 

texnologiya asosida yetishtiriladigan  (sabzavot va poliz) ekinlar maydo- 

niga solish  tavsiya qilinadi.  Keyingi  navbatda  organik o'g'itlarni gumus 

bilan  past  va juda  past  darajada  ta ’minlangan,  kapital  tekislash  ishlari 

o'tkazilgan  m aydonlarga  taqsimlanadi.  G um us  bilan  o 'rtach a  ta ’m in­

langan  m aydonlar  u ch u n   go'ng  m eyorini  gektarga  20  tonnagacha 

kamaytirish  mumkin.

S inov  savo lla ri

1.  Agrokim yoviy  x a rita n o m a   nima  m aqsadda  tu z ila d i?

2.  Agrokimyoviy  x a ritan om a  tuzishda  tuproq  nam unasi  olinadigan  vaqt, 

yuzu  va  chuqurlik  nim aga  bog'liq?

3.  Tuproqlarni  a g ro k im yo viy  xaritalash  nechta  bo'Iim dan  ib o ra t?

4.  Agrokimyoviy  x a ritan om a 

tuzishda  nima  asos  bo'lib  xizm at  qiladi?

5.  Kartograßk  asos 

nim a  asosida  tayyorlanadi?

6.  Rekognossirovik  k o 'r ik   n im a?

7.

 



Elementar  uch astka  n im a?

8.  N am unalar  otishning  nechta  usuli  m avjitd?

9.  X aritalashda  d a ta   ish lari  necha  bosqkhdan  iborat?

10.  Xaritalashda  chirindi,  harakatchan  azot,  fo sfo r  va  kaliy  m iqdorini 

qanday  usul  bo'yich a   aniqlanadi?

11.  Umumlashtirilgan  agrokim yoviy  xaritanoma  nim a  m aqsadda  tuziladi?

12.  Tuproqlar  ch irin d i  bilan  ta'm inlanganlik  d arajasiga  ko'ra  nechta 

guruhga  b o 'lin a d i?

13.  Tuproqlar  h arakatch an   azot,  fosfor  va  k a liy  bilan  ta ’minlanganlik 

darajasiga  ko'ra  n ech ta  guruhga  bo'linadi?

14.  7'uproqlar  ish qoriylik.  kislotalilik  darajasiga  k o 'ra   nechta  guruhga 

bo ‘lin a d i?

X I I I  bob.

  A G R O K IM Y O N IN G   EK O LO G IK  

M U A M M O LA R

KIMYOVIY  VOSITALAR 

Q O ‘LLASHNING  EKOLOGIK  MUAMMOLARI

Qishloq xo‘ja!igida  kimyoviy  m oddalarni  qoMlashdan asosiy m aqsad 

yerdan  yiiqori  hosil  oiishdan  iboratdir.  B uning  uchun  turli  agroxi- 

m ikatlar  qo'llaniladi,  ularga  m ineral  o ‘g ‘itlar,  o ‘simliklarni  kim yoviy 

himoya qilish vositalari,  ularning  o'sishini  tezlashtiruvchi  regulatorlar, 

tuproq  tuzilishini  sun’iy  yaxshilovchi  m o d d alar  kiritiladi.

M a’lumki,  ekin  m aydonlarida  suv,  shaniol  eroziyasi  va  ayniqsa, 

ekinlarning  hosili  bilan  ko‘p  m iqdorda  biogen  elem entlar,  y a’ni  1  t 

m ahsulot  bilan  1 6 -1 7   kg  azot,  1—27  kg  fosfor,  1 — 114  kg  kaliy 

tuproqdan  cliiqib  ketadi.

Sliuning uchun  yerni o ‘g‘itlash y o ‘li  bilan  tuproqdan chiqib  ketgan 

biogen  elem entlar  qaytariladi  va  m ah sulot  hosil  bo ‘lish  jaray o n lari 

turg‘unlikka  ega  bo'ladi.

Rossiya  Federatsiyasining qishloq  xo 'jalik tashkilotlarining  bergan 

m a’lumotlariga  ko'ra,  turli  yillarda  N P K   (kg/ga)  o ‘g‘itlari  d e h q o n - 

chilikda  quyidagicha  qoMlanilgan,  y a’ni



120-jadval

0 ‘g‘i t l a r ' ' ' ' - ^ y i n a r

1980

-1 990


1991

1992


1993

1994


1995

1996


1997

2010


J a m i   hosil  u c h u n  

b e r i l g a n .   k g / g a

147

1 lü


70

59

25



24

23

22



25

S h u n d a n   m in e r a l :  

o ' g ' i t l a r

IÜ0


78

43

29



1  1

12

13



14

15

O r g a n i k  o ' g ' i t l a r



47

32

27



24

14

12



10

8

8



J a m i:

c h i q i b   k e tg a n

138

123


135

139


130

116


118

126


128

S h u n d a n :  

hosil  b i la n

113


90

1  10


106

90

74



72

76

74



B e g o n a   o ' t l a r   b i l a n

25

33



25

33

40



42

44

46



48

T e n g l i k  +

-9

-13


-65

-86


-105

-92


-95

-104


-105

D ehqonchilik  tarixidan  m a’lum  bo'lishicha,  ekin  m aydonlarini 

o 'g'itlash  bizning  eram izgacha  ham  qo'llanilgan.  M asalan,  qadimgi 

rim liklar ekin  m aydoni  relyefiga qarab  tekis yerlarga  1/4 arava,  tepalik 

yerlarga  esa  24  arava  g o 'n g   berishgan  ekan.

XX  asrning  60-yillarida  professor  Fris  Baadening  fikricha,  2000- 

yilgaclia sayyorada  h a r g ektar yerga 40  kg azot,  fosfor va kaliy ishlatish 

kerak.  FAO  ning  tekshirishi  bo'yicha,  2000-yilda  dunyo  bo'yicha 

m ineral  o'g'itlarga  b o ig a n   talab  300  rnln.t  ga  yetadi,  shu  jum ladan, 

170  mln.t  azotli,  70  m ln .t  fosforli  va  60  m ln.t  kaliyli  o ‘g‘itlar.

D.M .  Xomyakovning  (1998)  ko'rsatishicha,  Rossiya aholisini oziq- 

ovqat  bilan  ta ’m inlash  uch u n  yiliga  95  m ln.t  g'alla,  27  m ln.t  qand 

lavlagi,  3,5  m ln.t  kungaboqar  pista,  38  m ln.t  kartoshka,  115  m ln.t 

sabzavot  ekinlar  hosili  kerak.  Shu  hosilni  yetishtirish  jarayonida  10 

m ln.t.  mineral  o 'g 'itla r,  8,5  ming  t  pestitsidlar  va  35,5  mln.t  ohak 

tutuvchi  m ateriallar kerakligi qayd  qilingan.  Am m o  Rossiya  dehqonlari 

1997-yili  rejada  k o 'rsa tilg a n   3,0—3,5  m ln.t  m ineral  o 'g 'itla rd a n  

hamm asi b o ‘lib  325  m ing.t  olganlar,  o’simliklarni  himoya qilish uchun 

zarur  bo'lgan  30—40  m ing.t  kimyoviy  birikm alardan  hammasi  bo'lib

2  ming.t  olgan.  Olimning fikricha,  1  kg ozuqa moddalaridan qo‘shimcha 

4 —8  kg  g'alla  hosil  b o 'lib ,  yetarli  mineral  o 'g 'itla r  berilsa,  Rossiya 

bo'yicha  qo'shim cha  30—40  m ln.t  g'alla  hosili  olish  mumkin  ekan.

AQ SH da  esa  1995— 1997-yillar  ichida  har  yili  26  m ln.t  mineral 

o 'g 'itla r  ishlab  chiqarilgan  va  har  bir  gektarga  208  kg  dan  to 'g 'ri 

kelgan.  D ehqonchilikda  10  m ln.t  azotli,  4  m ln.t  fosforli  va  5  m ln.t 

atrofida  kaliy  o 'g 'itla r  ishlatilgan.

G F R  da  1991 — 1993-yillar o'rtacha har yili qishloq xo'jalik yerlariga 

192,3  kg/ga  azotli,  34,3  kg/ga  fosforli  va  49,3  kg/ga  kaliyli  o ‘g‘it 

berilgan.

V.O .  M ineyevning  (1993,  1998)  qayd  qilishicha,  o 'g 'itla r  va 

kimyoviy  birikm alardan  unum li  foydalanishda  quyidagi  funksional 

vazifalar  turadi,  ya’ni:

— ekilgan  m adaniy o'sim liklarni  makro va  mikro biogen  elem entlar 

b ila n   optim al  o z iq la n tiris h d a   o'sim liklarga  toksik  m o dd alarnin g 

o 'tish ig a   to'sqinlik  qiladigan  fiziologik  to 'siq larn i  tezlashtiradigan 

faoliyatni  o'sim lik  tanasida  kuchaytirish  yo'llarini  topish;

—  tuproq  tarkibi,  hosildorligi  va  uning  gumusli  holatini  tiklash;

—  agroekosistem alarda  olib  boriladigan  dehqonchilik  yerlarida 

biogen elem entlarning kichik aylanishi va ularning tuproqdagi balansini 

optim al  holda  saqlash;


— turli tabiiy h u dudlar talablarini inobatga oigan holda va  u larn in g  

maqsadlariga javob beradigan optim al m adaniy agrolandshaftlar tashkil 

etish;

—  agroekosistem alarning  turli  texnogen  ifloslanishning  o qib atlari;



—  og'ir  m etallar  va  toksikant  elem en tlar  ta ’sirini  kam aytirish;

— agroekosistem alarda radiatsiya  —  ekologik holatlarni  yaxshilash;

—  agroekosistem alarning  biologik  ko'rsatkichlarini  boshqarish;

—  o'sim lik  m ahsulotlarining  kimyoviy  tarkibi  va  ozuqaviy  sifatin i 

yaxshilash.

M a ’lum ki,  tiriklikning  hayot  fao liy ati  uch u n   qishloq  x o 'ja lik  

m ahsulotlarini ko ‘paytirish,  sifatini yaxshilash va dehqonchilikda ishlab 

chiqarishning samaradorligini oshirish asosida agrokimyoning m o h iy ati 

kattadir.  Sababi  agrokimyo  uslub  va  regíam entlarini  buzish  d e h q o n ­

chilikda  ju d a   k atta  salbiy  o q ib atlarg a  olib  keladi,  y a ’ni  m in e ra l 

o ‘g‘itlardan  n o to ‘g ‘ri  foydalanishdan  atrof-m uhitning  ekologik  h o lati 

buziladi,  tuproq,  suv,  havo  ifloslanadi,  tup ro q  hosildorligi  pasayadi, 

agrokimyoviy xususiyati va fitosanitar holati yom onlashadi,  o 'sim lik la r 

kasallanishi  kuchayadi,  yerdan  olingan  o'sim liklar hosilining  ekologik 

sifati  pasayadi.  M asalan,  karam  ekilgan  yerga  yuqori  m iqdorda  a z o t 

o 'g 'itla rin i  berilganda  karam da  m o d d a  alm ashishi  buziladi,  y a ’n i 

oltingugurt  o ‘tishi  kuchayadi  va  natijada  karam   m ahsulotining  sifati 

buziladi  o'sim likning  fosfor  bilan  oziqlanishi  yom onlashadi.

T up roq da  n atriy ,  xlor,  sulfat  birik m alari  k o ‘p  b o ‘lsa,  b u n d a y  

tuproq,  ekologik  nuqtayi  nazardan,  o 'sim liklarning  rivojlanishi  u c h u n  

noqulay  hisoblanadi.  Shuning  uchun  tu p ro qn ing   rizosfera  q a tla m id a  

uchraydigan  asosiy kimyoviy elem entlarni  optim al  m iqdor va n isb a td a  

solish  lozim  (121-jadval).

M ineral  o ‘g‘itlardan  foydalanish  jaray o n id a  ko'p  ekologik  salbiy 

ho latlar  kelib  chiqm oqda.  Y a’ni,  0 ‘zbekiston  qishloq  x o ‘ja lig id a , 

ayniqsa,  paxta  yetishtirishda  k o 'p lab   turli  xildagi  m ineral  o ‘g ‘itla r 

ishlatiladi.  Lekin  m ineral  o‘g‘itlardan  yuqori  natija  olish  uchun  u la rn i 

o ‘z  vaqtida,  g‘o ‘za  va  boshqa  ekinlarning  o ‘sish  va  rivojlanish  d av rig a 

qarab  ishlatish  maqsadga  muvofiq  b o ‘lsa  ham ,  o ‘g‘itning  m iq d o ri, 

tuproq  nam ligiga  va  yerga  beriladigan  vaqtiga  rioya  qilish  k e ra k . 

Shundagina o'sim likni m ineral o ‘g'itga to 'y in tirib ,  undan yuqori,  m o ‘1 

hosil  olish  m um kin.  Tuproq  quruq  yoki  o ‘sim likning vegetatsiya  davri 

o ‘tgan  davrlarda yoki  m iqdordan  ortiq  o ‘g ‘it  berish  m o‘l h o sild orlik ka 

garov  b o 'la  olm aydi,  aksincha,  hosil  kam ayadi.  Tuproqda  kim yoviy 

m oddalar  k o ‘plab  to'planib,  keyinchalik  hosilga  o 'tib   (karam ,  p iy o z,


B

ir

 



ni

et



tu

p

ro



q

 

q



at

la

m



id

uc



h

ra

y



d

ig

a



n

 

as



o

si

y



 

k

im



y

o

v



iy

 

e



le

m

e



n

tl

a



r,

 



h

is

o



b

id



(O

rl

o



v

1



9

8

5



)

-S3


.<3

Download 5.63 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   59




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling