0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet43/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   39   40   41   42   43   44   45   46   ...   59

kg /ga  ( O 'z b e k i s t o n   m e v a c h ilik ,  u zu m ch ilik   va  v i n o c h i li k   instituti)

Mevali  daraxt  turi

H o sil,  t /g a

N

p

2



o

5

K20



CaO

O lm a

6 1 , 5

67

18

72

73

N o k

2 2 , 0

34

8

38

4 4

Olxo'ri

9 , 9

34

10

4 4

4 7

Shaftoli

2 3 , 4

85

20

82

130

Belii

2 1 , 0

52

17

65

74

Q iz il  s m orodina

20,1

133

51

82

174

Q o ra   sm orodina

7,3

63

25

34

9 4

Q u lu p n a y

10,8

156

35

184

-

R.R.  Shreder  nom idagi  0 ‘zbekiston  bog‘dorchilik,  uzumchilik  va 

vinochilik  instituti  m a ’lum oti  bo'yicha  olm a  120  s/ga  hosili  hilan 

tuproqdan  80—85  kg  azot,  25—30  kg  fosfor va  85—90  kg  kaliyni  olib 

ketadi.

M a’lumki,  mevali  daraxtlar to ‘la hosilga  kirgunga qadar bir nechta 



bosqichni  bosib o 'tad i.  H a r bir bosqich  uchun  o ‘ziga xos o 'g 'it  m e’yor- 

lari  belgilanadi.

Bog‘  yaratish  daraxt  ko‘chatlarini yetishtirishdan  boshlanadi.  K o‘- 

chat  yetishtirish  esa  bir  necha  (2—3)  yil  davom  etadi.  Bu  davrdagi 

tadbirlar  tizim ida  tu p ro q la rn i  m adaniylashtirishga  alohida  e ’tibor 

beriladi.  Tuproq  kuzda  30—45  sm  chuqurlikda  haydaladi.  Shudgor 

oldidan  tuproq  unum dorligini  hisobga  oigan  holda  gektariga  30—100  t 

chala chirigan go‘ng,  60— 100  kg fosfor, 70—80  kg kaliy sochib chiqiladi 

(bedapoya  o ‘rnida  b arpo  etiladigan  ko'chatzorlarga  mahalliy  o 'g ‘itlar 

kiritilmasa  ham  b o ‘ladi),  so‘ngra  siderat  sifatida  bironta  dukkakli- 

don  ekin  yetishtiriladi.

Mevali  daraxt uru g‘i  ekiladigan  maydonga  kuzda  20—5 0 1  miqdorda 

chala  yoki  to 'la   chirigan  go ‘ng,  100—150  kg  fosfor va  60—90  kg  kaliy 

kiritiladi.  Ekish  bilan  bir paytda gektariga  20  kg  P20 5  berilsa,  urug'lar 

tez  va  qiyg'os  unadi.  Bu  davrda  azotli  o ‘g ‘it  qo'llash  salbiy  natija 

beradi.


N ihollar o ‘zini  yaxshi  tutib  olgandan  keyin  (3—4  chin  barg  davri) 

gektariga  40—50  kg  azot  kiritib,  birinchi  q o 'sh im c h a   oziqlantirish, 

orad an   20—25  kun  o ‘tgach  shu  m e’yo rdagi  a z o t  bilan  ikkinchi 

qo'shim cha  oziqlantirish  amalga  oshiriladi.

Oziqlantirish  uch u n   go'ng  shaltog'i  va  parran d a  axlatidan  ham  

foydalanish  m um kin.  Bunda  go 'n g   shaltog'i  5— 10  m arta  suyultiriladi 

va gektariga  10— 15 t  hisobida 4—5  sm chuqurlikka kiritiladi.  Parranda 

axlati suv bilan  1:2  nisbatda aralashtiriladi va bir n echa kun qoldiriladi. 

Keyin  8—10  m arta  suyultirilib,  gektariga  0,8—1,0  t  hisobida  kiritiladi.

O 'zini  tutib  oigan  nihollar  ikkinchi  yilning  bahorida  100—150  kg, 

iyun oyida  75—100 kg m e’yorida azot (N)  bilan oziqlantiriladi.  Danakli 

mevalarning nihollari  uchun bu m e’yor  1/3  —  1/4 m arta kamaytiriladi.



M evali  daraxt  k o ‘chatIarini  oziqlantirish. 

Y etilgan  n ih o llarn i 

k o'ch at  qilib  o'tq azish d a  ko'proq  xandaq  (eni  40 —50  m  chuqurligi 

50—60  sm)  usulidan  foydalaniladi.  M ahalliy  o ‘g ‘it  yillik  m e’yorining 

yarmi  xandaq  kovlash  uchun  rejalashtirilgan  chiziq  bo'ylab  va  qolgan 

yarmi  xandaq  ostiga  tashlanadi.  Azotli  o ‘g ‘itlar  kiritilm aydi.  Fosfor 

va  kaliy  ham  xandaq  ostiga  tashlangach,  buldozer  bilan  ko'm iladi  va 

ko'chatlar m exanizm lar yordam ida o'tqaziladi.  Fiar bir ko'chat o'rasiga 

20—30  1  suv  quyiladi  va  ko‘chat  tanasining  atrofi  torf,  kom post  yoki 

go‘ng  bilan  m ulchalanadi.

K o'chat  uchun  kovlanadigan  o'raning  kattaligi  quyidagicha:  olm a 

va  nok  uchun  100—60—0,5;  olcha,  gilos  va  olxo'ri  uchun  80—40—0,3; 

sm orodina,  m alina  va  boshqa  butasim onlar  uch u n   50—30—0,15.  Bu 

yerda birinchi  raqam  o ‘raning  enini  (sm),  ikkinchi raqam  chuqurligini 

(sm)  va  uchinchi  raqam   hajmini  (m 3)  ifodalaydi.

102-jadvalda bitta ko'chat o ‘rasi  uchun belgilangan  o ‘g‘it  m e'yorlari 

keltirilgan. Agar ko'chat o'rasining hajmi oshirilsa,  shunga mos ravishda 

o ‘g‘it  m e’yori  ham   o ‘zgartiriladi.



102-jadval

Bitta  ko‘chat  o'rasi  uchun  belgilangan  o ‘g ‘it 

m e’yori,  kg/ga

( O 'z b e k is to n   m ev a ch itik ,  u z u m c h ilik   va  v i n o c h i l i k   ínstituti)

0 ‘g‘it  turi

U ru g 'li

mevalar


D anakli

m evalar


B utasim on

mevalar


G o ' n g   ( t o l a   c h i n g a n )

2 0 - 3 0

1 0 - 1 5

8 - 1 0

A m m i a k l i   selitra

0,0 6

0 , 0 4

0,0 2

Kaliy  sulfat

0,1 5

0 ,0 6

0,04

Superfosfat

1,0

0,4

0.2

Jami:  o z iq   m o d d a l a r ( s o f  

m odd a)

N - 2 0

P - 2 0 0

K - 6 0

N - 1 4

P - 8 0

K - 3 0

N - 7  

P - 4 0  

K - 18

K o'chat  o 'ralariga  yangi  yoki  chala  chirigan  go'ng  tashlash  m aq- 

sadga  muvofiq  em as,  chunki  ularning  chirishidan  tuproq  qatlam larida 

hosil bo'ladigan  chala oksidlangan birikmalar ko'chatlarni tutib ketishini 

qivinlashtiradi.

Shuningdek,  kaliyli  o 'g 'it  sifatida  kaliy  sulfat  topilm asa,  kaliy 

xloriddan  ham   foydalanish  mumkin.Yosh  va  hosilga  kirgan  mevali 

daraxtlarni  oziqlantirish.  K o'chat  o'tqazilgandan  keyin  yosh  mevali 

daraxtlarni  oziqlantirish  muhim  ahamiyaiga  ega.  Bu  davrda  daraxt- 

larning jussasi  kichik bo'lgani  uchun  qator oralarida kartoshka, sabzavot 

ekinlar,  xashaki  ildiznievalilar  va  beda  yetishtirish  mumkin.

Lekin  m azkur  ekinlarga  tuproq  unum dorligini  yanada  oshirishni 

ta ’minlaydigan  darajada  mahalliy va  mineral  o 'g 'itlar kiritiladi.  Yengil 

mexanikaviy  tarkibli  luproqlarda  lyupin,  xantal  yoki  vika  va  suli 

aralashmasi  ko ‘kat  o 'g 'it  sifatida  yetishtiriladi.

Tuproq-iqlim   sharoitlarini  hisobga olib,  bitta daraxt tanasi  atrofida 

I  kv.  m  yuzani  o'g 'itlash   uchun  3—4  kg  go'ng,  5— 10  g  azot,  4 — 10  g 

fosfor  va  3—5  g  kaliy  lavsiya  etiladi.  Keltirilgan  raqam lar  gektariga 

30—40  t  go'ng  va  30— 100  kg  sof oziq  m oddaga  ekvivalentdir.

Mevali  daraxtlarga  beriladigan  o 'g 'it  m e’yori  ularning  yoshiga 

bog'liq  ravishda  o'zgartirib  boriladi.

Masalan,  daraxtning  yoshi  6  ga  teng:  u  holda  ildizining  tarqalish 

diametri  3  m  ga  (6  :  2),  yuzasi  esa  7  kv  m  ga  teng  bo'ladi.  Agar  I  kv.m 

yuza  uchun  4  kg  go 'ng,  5  g  azot,  5  g  fosfor  va  5  g  kaliy  lozim  bo'lsa, 

6  yoshIi  daraxt  uchun  bu  raqamlar  28  kg  go'ng  va  35  kg  dan  azot, 

fosfor,  kaliyga  to 'g 'ri  keladi.  Shu  yo'l  bilan  turli  yoshdagi  mevali 

daraxtlar  uchun  o 'g 'it  m e’yorini  hisoblash  mumkin  ( 103-jadval).

Yetuk  m evali  b o g'larnin g   qato r  o ralarid a  qo 'sh im ch a  ekin lar 

yetishtirilmaydi,  faqat  ko'kat o'g'it  sifatida ayrim dukkakli-don ekinlari 

yetishtirish  tavsiya  etiladi.

Ularga  fosforli  va  kaliyli  o 'g 'itlar  va  go'ngning  2—4  yillik  zaxirasi 

bir  yo'la  kiritiladi.





03-1ad va I

Turli  yoshdagi  mevali  d a ra x tlar  uchun  belgilangan  o ‘g ‘it  m e’yori



( O 'z b e k i s t o a   m e v a ch il ik ,  u z u m c liilik   va  v i n o c h i l i k   institut!)

D a r a x t n i n g  y o s h i

G o ‘ng,

M i n e r a i   o ‘g ‘i t la r ,  g

kg

N

p2o5

K . 0

2

4

5 - 1 0

4 - 1 0

3 - 5

4

20

2 2 - 4 5

2 0 - 4 5

1 5 - 2 0

6

30

3 5 - 7 0

3 0 - 7 0

2 0 - 3 0

8

4 0

5 0 - 1 0 0

4 0 - 1 0 0

3 0 - 5 5

1 0 - 1 2

5 0 - 5 5

6 0 - 1 2 0

5 0 - 1 2 0

5 0 - 6 0

Tokni  o‘g‘itlash

Tok  o ‘zining  serhosilligi  va  o'g'itlarga  talabchanligi  bilan  ajralib 

tu ra d i.  Shu  bois  to k z o r  u c h u n   a jra tila d ig a n   m ay d o n   tupro qlari 

unum dorligini  oshirish  uchun  haydashdan  oldin  50  t  gacha  go‘ng, 

700—750  kg fosforli  o ‘g‘it va  100— 150  kg  kalivli  o ‘g ‘it  kiritiladi.  M um- 

kin  qadar tarkibida xlorni  tutm aydigan  kaliyli  o ‘g ‘itlardan  foydalanish 

kerak.  K o‘chatlarning  avji  past  b o ‘lsa,  m ay-iyun  oylarida  50  kg  azot, 

va  40—50  kg  fosfor  bilan  qo'shim cha  oziqlantiriladi.

Hosilga  kirgan  toklar  har  yili  gektariga  100  kg  azot,  90  kg  fosfor 

va  30—40  kg  kaliy  bilan  oziqlantirib  boriladi.  B irinchi  oziqlantirish 

may  oyida  (60  kg  azot,  45  kg  fosfor,  15  kg  kaliy),  ikkinchisi  esa 

iyunda  (40  kg  azot,  45  kg  fosfor,  15  kg  kaliy)  o'tkaziladi.  H ar  ikki 

yilda  bir  m arta  20—30  t/ga  m iqdorida  go 'n g   kiritiladi.  Kom postlar 

va  eski  devor  qoldiqlarini  qoMlash  uzum  hosili  va  sifatini  oshiradi.

T u tn i  o ‘g ‘itla sh

Tut  mevasi  hosildorligini  oshirish  va  barg  sifatini  yaxshilashda 

m inerai  ham da  m ahalliy  o‘g ‘itlarning  aham iyati  katta.

T ut  y etish tirish   rejalash tirilg an  m ay d o n   tu p ro q la ri  o ld in d a n  

m adaniylashtiriladi  (30—40  t/g a  go ‘ng,  60—80  kg/ga  fosfor va  45—50 

kg/ga  kaliy  bilan)  va  ko'chat  yetishtiriladi.

Yetilgan  ko 'ch atlar  ko'chirib  o 'tq az ish d a   gektariga  60— 180  kg 

azot  va  30—J00  kg  fosfor  bilan  oziqlantiriladi.



M ineral  o ‘g ‘itlar  ikki  muddatda:  ko‘chatlar  ekib  bo‘lingach  azot 

yillik  m e’yorining  50%  i,  oradan  bir  oy  o'tgach  azotning  qolgan  qis- 

mi va fosforning yillik m e’yori  toialigich a kiritiladi,  izidan sug'oriladi.

H ayotining  ikkinchi  yilidan  boshlab  gektariga  100—250  kg  azot, 

50—100  kg  fosfor  va  30—50  kg  kaliy  tavsiya  etiladi  va  o'g 'itlarnin g 

yillik  m e’yori  to'laligicha  erta  bahorda  sug'orish  oldidan  tuproqqa 

kiritiladi.

Tutga  o ‘g ‘it  m e’yorlarini  belgilashda  maydon  tuproqlarining  agro- 

kim yoviy  x a rita n o m a si  m a ’lu m o tla rid a n   unum li  foy d alan ish   va 

rejalashtirilgan  hosilni  ham   hisobga  olish  maqsadga  muvofiqdir.



0 ‘g ‘itIardan  olinadigan  iqtisodiy  samara 

va  uni  hisoblash

0 ‘g‘it  q o ‘llashda  albatta  ulardan  olinadigan  iqtisodiy  sam ara  hi­

sobga  olinishi  lozim.  O datda,  iqtisodiy  sam ara  gektaridan  olinadigan 

qo‘shim cha  hosil  (s/ga),  tuproqqa  kiritilgan  o ‘g ‘it  birligining  don, 

tola  yoki  o zuqa  bilan  qoplanishi  va  shuningdek  sof  darom adning 

miqdori  (so‘m)  bilan  ifodalanadi.

M a m la k atim iz   va  xorijda  am alga  oshirilgan  ko‘p  sonli  dala 

tajribalari  asosida,  m ineral  o 'g ‘itlar  tu p ro q q a  o ‘rtacha  m e ’yorda 

kiritilganda,  bir  kg ta ’sir  ko‘rsatuvchi sof modda  qo‘shim cha  ravishda 

2,7—5,7  kg  d o n ,  4 ,7 —7,1  kg  niakkajo‘xori  doni,  6— 11  kg  sholi, 

20—32  kg  kartoshka,  26—52  kg  qandlavlagi,  2,3—5,6  kg  paxta  tolasi, 

2,0—3,5  kg  kungaboqar  urug‘i  olish  imkonini  berishi  aniqlangan.

Turli  tuproq  va  iqlim  sharoitlarida  o ‘g‘it  qo'llash  bilan  bogMiq 

bo‘lgan  bir so ‘mlik sarf-xarajat  1,5—8,0 so‘mlik sof darom ad  keltiradi. 

Mahalliy  o ‘g ‘itlarni  qoMlash  uchun  sarflangan  bir  so‘m  1,5—5,0  so‘m 

bilan  qoplanadi.

Ishlab chiqarish  sharoitidagi iqtisodiy samaradorlikni aniqlash uchun 

o ‘g‘itlangan  va  o'gMtlanmagan  maydonlardagi  hosil  miqdori  o ‘zaro 

taqqoslanadi.

Shartli  so f  daro m ad n i 

hisoblashda  qo 'sh im ch a  m ahsulotning 

qiymatidan  hosilni  yetishtirish  uchun  sarflangan  barcha  xarajatlarning 

qiymati  chegirib  tashlanadi.

0 ‘g ‘it  qoMlash  hisobiga  olinadigan  so f  d arom adning  m iqdori 

quyidagi  form ula  yordam ida  hisoblab  topiladi:

C. =  (Q  +  Q„) 

-   X


bunda:  C D  —  sof darom ad  m iqdori,  so‘m;

Qq—  o ‘g‘it  hisobiga  olingan  q o'shim cha  hosilning  qiym ati,  so‘m;

Q  —  shu  asosda  olingan  oraliq  m ahsulotning  qiym ati,  so'm ;

X  —  barcha  xarajatlarning  yig'indisi,  so ‘m.

0 ‘g ‘it  kiritishning  rentabelligini  hisoblab  topish  uch un   quyidagi 

form ula  tavsiya  qilinadi:



( Q - Q J - x

R =  

'■

------- 100

X

Yuqoridagi  form ulada  (Q  +  Q q)  —  X =   Cd  boMganligi  sababli:



R =  £ n - .\ 0 0  

X

bunda: 


R  —

  o 'g'itning  renlabelligi,  %



Rentabellik

 — sof darom adni qo'shim cha sarf-xarajatlarning unuimiy 

m iqdoriga  nisbatini  ko‘rsatuvchi  kattalikdir.

Sobiq  Butunittifoq  o ‘g‘it  va  agrotuproqshunoslik  ilmiy  tadqiqot 

instituti  va  Butunittifoq  qishloq  xo'jaligi  iqtisodiyoti  ilmiy  tadqiqot 

instituti  olimlari  ilgari  surgan  usulda  o ‘g‘itlardan  olinadigan  iqtisodiy 

sam araning  asosida  qiymat  bahosi  yotadi.

M ehnat unumdorligining o'zgarishini  quyidagi form ula yordamida 

hisoblab  topilishi  murnkin:



X   +  X  



M

  .  = —  



va   M   .  -

----------



4-

0 s 





M + M q 

bunda:  M n.s  va  Mo.  —  o ‘g ‘itsiz  va  o ‘g ‘itlangan  m aydonlardagi 

m ehnat  unum dorligi,  s/kishi  •  kun;

X  va  Xq  —  o ‘g ‘itsiz  o lin g a n   hosii  va  o ‘g ‘it  hisobiga  olingan 

q o ‘shim cha  hosil,  s/ga;

M  va  M q  —  o ‘g‘itsiz  yetishtirilgan  m ahsulotga  ketgan  m ehnat 

sarfi  va  o ‘g‘it  kiritish  bilan  b o g ‘liq  q o ‘shim cha  sarf-xarajatlar,  kishi  x 

X kun/ga.

Yuqoridagi  form uladan  m eh nat  unum dorligining  ortishi 

quyi- 


dagicha  topiladi:

U  = — ^ \ 0 0

bunda:  U  —  inehnat  unum dorligining  o ‘sishi,  %

Sinov  savolluri

1.  O 'g'itlash  tizimining  nw qsadi  va  vazifalari  nim adan  iborat?

2.  Q ishloq  x o ja lik   ekinlaríning  o'g'itga  tidahining fiziologik  asoslari  qanday 

a n iq la n a d i?

3.  O ziq  m oddalarning  liosil  bilan  olih  chiqib  ketilish  yo'Ilari  qan day?

4.  0 ‘sim lik la r  tomonidan  tuproq  oziq  moddalarining  o'zlashtirilishi  q an day 

so d ir  ho ‘la d i ?

5.  Tari i  o m illar  organik  va  m in eral  o'g'itlar  sam aradorligiga  q a n d a y  ta'sir 

ko ‘r s a ta d i?

6.  O 'g'it  qo'llash  turiari,  usullari,  m uddatlari  va  texnikasi  qan day?

7.  Q ishloq  x o ja lik   ekinlariga  o'g'it  m e yorlari  qanday  belgilanadi?



8.  O 'g'it  m e'vorini  dala  tajribalarining  niitijalarí  asosida  qanday  belgilanadi?

9.  O 'g 'itla r  m e'yorini  balans  usulida  qanday  aniqlanadi?

10.  O 'g 'itla r  m e'yorini  qoplam a  koeffitsientlar  asosida  qanday  hisoblanadi?

II.  O 'g 'it  m e'yorin i  rejalash tirilgan   qo'shim cha  hosil  a so sid a   q a n d a y  

h is o b la n a d i ?

12.  A sosiy  qishloq x o ja lik   ekinlarini  o ‘g'itlashda  nimaga  e 'tibor  beriladi?

13.  O 'g'itlardan   olinadigan  iqtisodiy  sam ara  qanday  hisoblanadi?

X II 

bob.

 

T U P R O Q L A R N I  A G R O K IM Y O V IY  

X A R IT A L A S H   VA  0 ‘G ‘IT L A R D A N   D I F F E R E N S IA L  

F O Y D A L A N IS H

Qishloq  xo'jaligida  kimyolashtirish  jadal  sur’atda  rivojlanayotgan 

bir  paytda,  xo'jaliklar  va  m utaxassislar  oldiga  m ineral  va  organik 

0

'g ‘itlar,  shuningdek,  yerlarni  kimyoviy  melioratsivalash  vositalaridan 



oqilona  va  unum li  foydalanish  vazifalari  qo'yilm oqda.  0 ‘g ‘itlardan 

maqsadga  muvofiq  ravishda foydalanish,  kimyoviy  melioratsiya  tadbir- 

larini  ilmiy  asoslangan  holda  o'tk azish ,  k o 'p  jihatdan  xo'jalik  tu p ro q  

sharoitlarini  liar  tam onlam a  o ‘rganishga  bog'liqdir.

Tuproq  xaritalarida,  asosan  ularning  unum dorligini  baholashda 

muhim  hisoblangan  tuproqlarning  morfologik  va genetik  xususiyatlari 

aks ettirilgan bo‘ladi.  Bu  xarita tuproqlarining tiplari,  tipchalari,  turlari, 

granulometrik tarkibi,  chirindi  qatlam ining qalinligi,  madaniylashganlik 

darajasi  va  boshqa  bir  qator  xossalari  haqida  fikr  yuritishga  im kon 

beradi.  Biroq  bu  ko'rsatkichlar  agronom ik  nuqtayi  nazardan  k o 'p g in a 

masalalarni  liai  qilishda, jum ladan,  o ‘g ‘it  q o ‘llash  sistcm asining  ishlab 

chiqishda  yetarli  bo'lmaydi.

0 ‘sim liklarning  alohida  o 'g ‘it  turlariga  b o‘lgan  talabini  aniqlash 

uchun,  tuproq  haydalma  qatlam idagi  asosiy  oziq  clem en tlari-azo t, 

fosforva  kaliyning o ‘simliklar o ‘zlashtira oladigan,  harakatchan  shakil- 

larining  m iqdorini  bilish  kerak.

Ohaklash talab qilinadigan  kislotali tuproqlarning kislotalilik darajasi, 

gipslashga  muhtoj  sho'rxok  va  sh o 'rto b   tuproqlarning  sho'rlan gan lik 

darajasi  va  ulardagi  singdirilgan  natriy  m iqdorini  bilish  kerak.  Ayrim 

hollarda,  agrokimyoviy tekshirishlari  tuproqlarning  ishqoriylik  darajasi 

va m ikroelem entlarning  harakatchan  shakllarini  aniqlash  bo ‘yicha  ham  

o'tkaziladi.  Qumli  va qumoq,  kislotali  tuproqlar uchun  asosiy  k o 'rsa t- 

kich,  oson  harakatlanuvchi  m agniy  m iqdori  hisoblanadi.

Yuqorida  sanab  o'tilgan  b arch a  ko'rsatkichlarni  aniqlash  u c h u n , 

xo'jalikda  tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  va  xaritalash  ishlari 

bajariladi.  Tuproqlarning agrokimyoviy xaritanom alari  mineral  o 'g 'itla r 

va  kimyoviy  melioratsiyadan  jadal  foydalanadigan  xo‘jalik  tu p ro q ­

larining  o lg ‘itlarga  boMgan  ehtiyojini  aniqlashda  zarurdir.



Tuproqlarni mufassal  ravishda agrokimyoviy tekshirish ishlari hay- 

dalm a qatlam dan aralash tuproq  namunalarini olish,  ularning bir qator 

agrokimyoviy ko‘rsatkichlarini  analiz qilish va olingan natijalar asosida, 

agrokimyoviy  xaritanom alar  tuzishini  o'z  ichiga  oladi.

Agrokimyoviy  xaritanom a  xo'jalikning  yerdan  foydalanish  xaritasi 

bo'lib,  unda  tuproqlarning  alohida  oziq  elem entlari  bo'yicha  ta'm in- 

langanlik  darajasi  shartli  belgilar  tarzida  ifoda  etilgan  b o ia d i.  Yirik 

masshtabli  agrokimyoviy  xaritanom alar  o ‘g‘itlardan  ilmiy  asoslangan 

holda  foydalanish  uchun  m uhim   hujjat  b o iib   xizm at  qiladi.  Agro­

kimyoviy  xaritanom alar,  agronom   va  brigadirlarga  o'sim liklarning 

o ‘g‘itlarga  bo ‘lgan  talabini  aniqlash  va  o ‘g‘it  m e’yorini  belgilashda, 

agrokim yoviy  analiz  n a tija la rid a n   ko'rgazm ali  ho ld a  foydalanish 

im konini  beradi.

M am lakatim izda  tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish,  xovjaliklar 

uchun  agrokimyoviy xaritanom alar tuzish  ishlarini zonal agrokimyoviy 

laboratoriyalar yagona qabul  qilingan uslubiyat asosida amalga oshiradi.

Tuproqlarni  agrokimyoviy tekshirish va xaritalash quyidagi bo'lim - 

larni  o 'z   ichiga  oladi:

1.  Agrokimyoviy tekshirishga  tayyorgarlik  ishlari.

2.  Dalada  bajariladigan  tekshirish  ishlari.

3.  Laboratoriya  sharoitlaridagi  analitik  ishlar.

4.  Agrokimyoviy  xaritanom a  tuzish.

5.  X aritanom a  asosida  o ‘g ‘itlardan  differensial  foydalanish  rejasini 

tuzish.


AGROKIMYOVIY TEKSHIRISHGA 

TAYYORGARLIK  ISHLARI

Xo‘jalik tuproqlarida  agrokimyoviy tekshirish  o ‘tkazish  va agrokim­

yoviy xaritanom a tuzish  uchun  xo'jalik ekin  m aydonlarining chegarasi 

tushirilgan yerdan foydalanish  plani bo'lish  kerak.  Ana shu plan asosida, 

tek shirish  obyekti  (a lo h id a   alm ashib  ekish  m ay do nlari  b o 'y ich a  

haydalm a yerlar,  bog‘lar,  o ‘tloqlar,  yaylovlarva  hokazo),  bajariladigan 

ish  hajmi  va  nam una  olish  tarkibi  belgilanadi.

Agar xo‘jalikda ilgari  tuproqlarning yirik masshtabli tekshirish  ishlari 

olib  borilgan  bo‘lsa  ham da  tuproq  xaritasi  yoki  boshqa  m ateriallar 

mavjud  b o ‘lsa,  ularni  batafsil  o ‘rganib  chiqiladi.  Shuningdek,  dala- 

larning  tarixi  kitobi,  o ‘g ‘it  qo 'llash  va  kimyoviy  melioratsiya  o ‘tkazish 

m a ’lum otlari,  keyingi  3—4 yil  davomida amalga oshirilgan  agrotexnika


va  olingan  hosildorlik  to'g'risidagi  m a ’lum otlar  bilan  tanishib  chiqish  

kerak.


X o‘jalikning  tuproq  tavsifi  b o ‘y ich a  tarixi,  o ‘g‘itlar  q o 'lla n ish i 

va shu  kabilar to ‘g‘risidagi  m a’lu m o tla r «Agrokimyoviy tek shirishnin g  

d a la   k u n d a lig i»   deb  n o m la n u v c h i  m a x su s  d a fta rg a   y o z ila d i. 

K undalikda  quyidagilar  qayd  qilinadi:  viloyat,  turnan  va  x o ‘ja lik n in g  

nom i,  b o 'lim   yoki  birigada  n o m eri,  alm ashlab  ekish  turi,  alm ash lab  

ekish  dalasining  nom eri  va  m ay d o n i,  tekshirilayotgan  m a y d o n n in g  

joylashgan o ‘rni,  uning yo‘llar va  relefga  nisbatan joylanishi,  d a la n in g  

tuproq  qoplam i,  uning  g ran ulom etrik   tarkibi,  toshliligi,  eroziyag a 

uchraganlik  darajasi  m aydonning  h o lati  (haydalm a  yerlar  u c h u n : 

o 'zlashtirilgan  m uddati,  haydalm a  q atlam   qalinligi,  u n u m d o rlig in in g  



tavsifi,  o ‘sim liklarning  turlari;  o ‘zlashtirilm agan  m ayd on lar  u c h u n : 

o ‘sim lik  dunyosi,  joyning  m ah suldorligi),  yerdan  foydalanish  tarix i, 

keyingi  y illardag i  ekinlarni  n a v b a tla b   ekish,  o ‘g‘it  va  k im y o v iy  

1

 

m elioratsiya  tadbirlarini  qo'llash.



Bir  vaqtning  o'zid a  dala  ishlarini  bajarish  uchun  kartografik  asos 

tay y o rlan ad i.  B uning  u ch u n ,  yan g i  tu zilg an   y erdan  fo y d a la n is h  



planidan tuproq konturlarini ifodalagan holda,  nusxa ko‘chirib o lin adi.

¡ 

C hizib  olingan  kartografik  asos  b ir  n e c h a   nusxada  k o ‘p ay tirilad i.



Shulardan  bir  nusxasi  dala  ishlarini  o ‘tkazishda  ishlatiladi,  qolganlari 

esa  oziq  elem entlarining  h arak atch an  m iqdori  va  chirindi  b o ‘yich a 



agrokim yoviy  x aritan o m a  tu zish   u c h u n   zarurdir.  S h u n d a n   s o ‘ng 

ag ro kim y o   y e rd a n   foy d alan ish   p la n id a n   k o ‘c h irilg a n   n u s x a   va 

agrokim yoviy  tekshirishning  d ala  kundaligini  olib,  ag ro n o m   b ilan  

birgalikda  xo'jalikning  tuproq  n am u n asi  olinadigan  yerlarini  k o ‘zdan 

k ech irib   c h iq a d i,  y a’ni  te k s h irila d ig a n   m aydon  re k o g n o ssiro v ik  



k o 'rik d a n   o ‘tkaziladi.  Bunda  k a rto g rafik   asosda  a lm ash lab   ekish 

m aydonlari doirasidagi  alohida ekin turlarining chegaralari an iq lan ad i, 

yangi paydo bo'lgan oriyentirlar (qurilishlar,  yo'llar va h.k.) belgilanadi. 

D ala  kundaligida  almashlab  ekish  dalalari,  relef,  dalalarning  sh u d - 

gorlanganligi  va  eroziyaga  uchraganligi,  ekilgan  ekin  turlari,  u larn in g  

holati va begona o ‘tlar bilan ifloslanganlik darajasi to ‘g‘risidagi kuzatish 

natijalari  yoziladi.

M aydonlar  rekognossirovik  k o 'rik d a n   o ‘tkazilgach,  agrokim yoviy 

tekshirish  ishlarining  rahbari  yig‘ilgan  b archa  m a’lum otlarni  o 'rg a n ib  

chiqadi va shu asosida dala ishlarining kalendar rejasini tuzadi,  a lo h id a  

m aydon  va  alm ashlab  ekish  dalalari  uch u n   agrokimyoviy  tekshirish 

o ‘tkazish  tartibi,  relef tuproq  qoplam i  va  xo‘jalik  sharoitlariga  b o g ‘liq

25  -   A g ro k im y o

3 8 5


holda  alohida m aydonlardan  olinadigan tuproq  nam unalarining sonini 

belgilaydi.  Shundan  so 'n g,  dala  ishlarini  o'tkazish  uchun  kartografik 

m aterial  tayyorlashga  kirishiladi.  Buning uchun rekognossirovik ko'rik 

natijalari  bo'y ich a  a n iq lik la r  kiritilgan  kartografik  asosdan  nusxa 

k o 'c h irib   olinadi.  Bu  xarita  nusxasi 

ishchi  x a rita

  deyiladi.  Ishchi 

xaritadagi  agrokimyoviy  tekshirish  o'tkaziladigan  hudud  elem entar 

uchastkalar  deb  nom lanuvchi  katakchalarga  bo'lib  chiqiladi.  Uchast- 



kalarning  shakli  im koniyatiga  ko'ra,  to 'g ‘ri  to 'rtburchak  yoki  kvadrat 

k o ‘rinishida  bo‘lgani  m aqsadga  muvofiqdir.

S o ‘ng,  har  bir  e le m e n tla r  uchastka  tartibli  ravishda  nom erlab 

chiqiladi.  Tekshirish  ishlarida  qulay  bo‘lishi  uchun,  butun  xo'jalik 

hududi  bo'yicha  yagona  um um iy  nom erlashni  qabul  qilish  kerak. 

X aritada  nom erni  ifodalovchi  raqam  elem entar  uchastkaning  o ‘ng 

tom ondagi  yuqori  burchagiga  yoziladi.  Uchastkaning  tartib  nomeriga 

keyinchalik shu uchastkadan  olinadigan o'rtacha tuproq  namunasining 

nom eri  mos  kelishi  kerak.



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   39   40   41   42   43   44   45   46   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling