0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet44/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   59

T uproq  nam unasini  olish  tartibi

Tekshiriladigan  tuproq  xossalari  to ‘g‘risida  to ‘g ‘ri  tasaw urga  ega 

bo'lish  uchun  tuproq  nam unalarini  to‘g‘ri  olish  kerak.  Bunda  nam una 

olinadigan  vaqt,  nam una  olinadigan  elem entar  uchastkaning  yuzasi, 

nam u n a  olish  chuqurligi,  o 'rta c h a   namunani  tashkil  qiluvchi  alohida 

xususiy  nam unalar  soni  va  ularni  olish  tartibini  aniqlash  katta  aha- 

m iyatga  ega.

T u p ro q   n a m u n a sin i  o lis h   v a q ti. 

0 ‘g‘it  ishlatilmaydigan  yoki  o ‘g ‘it 

m e’yori  sof oziq  elem ent  hisobida  gektariga  45—60  kg  gacha  tavsiya 

qilingan  m aydonlardan tuproq  namunasi, vegetatsiya davrining  istalgan 

vaqtida olinishi  m umkin.  C hunki,  bunday tuproqlarda,  ilmiy tekshirish 

ishlarining  ko‘rsatishiga,  mavsum  davomida  harakatchan  f'ostbr  va 

kaliyning  miqdori  keskin  ravishda  o'zgarmaydi.

G ektariga  80— 120  kg  va  undan  yuqori  m e’yorda  o ‘g‘it  qo'llani- 

ladigan  m aydonlardan  tu p ro q   namunalari  o 'g 'it  solingandan  1,5—2 

oydan  keyin  olinadi.  O rganik  o 'g 'it  masalan,  go‘ng  solingan  tuproq- 



lardan  nam una  butun  vegetatsiya  davri  m obaynida  olinishi  m umkin. 

1

 

N am u n a  olish  vaqtida,  tuproq q a  solinadigan  o ‘g ‘it  olinayotgan  na- 



m unaga  tushib  qolmasligiga  qattiq  rioya  qilish  kerak.



T u p r o q   n a m u n a sin i  o lis h   ch u q u rlig i. 

N am una  olish  chuqurligi 

tekshirilayotgan  m aydonning  agrotexnik  holatiga  bog'liq.  Haydalma


yerlarda,  tuproq  namunasi  haydalm a  qatlam   chuqurligidan  oliiiadi. 

Sug'oriladigan  maydonlarda  va  profili  h a r  xil  xarakterli  b o 'lgan  tu p - 

roqlarda,  nam una  haydalma  osti  q atlam id an   ham   oiinadi.  B u nd ay 

nam unalar soni  haydalma tuproqdan olingan umumiy nam una son inin g 

15%  dan  oshm aydi.  O 'tloq va yaylovlarda  tuproq  nam unalari  biologik 

aktivlik yuqori bo'lgan  tuproqning  ustki,  15— 16 sm qalinlikdagi q a tla ­

midan  oiinadi.

Tuproq  nam unasi  olinadigan 

u ch astkan in g  yuzasi.

  A ralashgan 

o 'rtach a  tuproq  nam unasi  olinadigan  elem en tlar uchastkaning  yuzasi, 

tuproq  qoplam ining  har  xilligi,  haydalm a  yerlarning  o 'g 'itla n g a n lik  

darajasiga  bog'liq.  0 ‘g‘itlardan  intensiv  foydalanuvchi,  sabzavotchilik 

va  kartoshkakorlikka  ixtisoslashgan  xo'jaliklarda,  bitta o 'rta c h a   tu p ro q  

namunasi,  har 2—4 ga maydondan oiinadi.  Xududi mayda konturlard an  

iborat  xo'jaliklarda  esa,  nam una  yuzasi  5  ga  dan  katta  b o 'lm a g a n  

uchastkadan  oiinadi.

Sug'oriladigan dehqonchilik sharoitida,  sug'oriladigan  m aydonning 

o'lcham larini  hisobga  oigan  holda,  o 'rta c h a   har  2—3  ga  yerdan  1  ta 

o'rtacha tuproq  namunasi oiinadi.  X o'jalik  maydonlari  katta b o 'lm a g a n  

va  tu rli  tu p ro q   k o m p le k sla rid a n   ib o ra t  to g 'li  h u d u d la r d a   h a r  

0 ,5 0 —3,0  ga  yerdan  1  ta  o 'rtach a  tu p ro q   nam unasi  oiinadi.  T ex n ik  

e k in lar  y e tish rish d a ,  shuningdek  b o g 'd o rc h ilik   va  u z u m c h ilik k a  

ixtisoslashgan  intensiv ravishda o 'g 'it  ishlatiladigan xo'jaliklarda tu p ro q  

namunasi  olinadigan  maydon  yuzasi  1,5  m arta  kamaytiriladi.

Bir  e le m e n ta r  uchastka  d o ira sid a   o 'r ta c h a   tuproq  n a m u n a s i, 

nisbatan  katta  m aydonni  egallagan  tu p ro q   xilidan  oiinadi.  A gar  e le ­

m entar uchastkada  ikki  xil tuproq  teng  m iqdordagi  maydonni egallagan 

bo'lsa,  u  holda  2  ta  tuproq  nam unasi  oiinadi  va  bu  to 'g 'rid a ,  ish chi 

xaritada  va  yorliqda  belgilab  qo'yiladi.  E lem entar  uchastka  m ay d o - 

nining  relefi  bir  xil  bo'lmagan  holda  esa,  o 'rta c h a   tuproq  n a m u n a si 

har  bir  relef elem entidan  alohida  oiinadi.

O 'rtacha tuproq  namunasini  uchastkaning turli  nuqtalaridan oling an 

m a’lum  miqdordagi  xususiy  n am u n alar  tashkil  etadi.  U larning  so n i 

o'rganilayotgan  agrokimyoviy  k o 'rsatk ich larning  (harakatchan  fosfor, 

kaliy  va  boshqalarning)  bir  e le m en ta r  uchastk a  doirasida  u c h ra s h  

darajasiga  (bir  tekis  yoki  bir  xil  m iqdorda)  qarab  belgilanadi.  A sosiy 

oziq elem entlarining uchastkada bir tekisda uchrashi yoki  uchram asligi, 

asosan  tuproq  tipi  va  o 'g'it  qo'llashga  bog'liqdir.

K o'pchilik  tekshirish  ishlarida  o 'rta c h a   tuproq  nam unasini  10  ta 

xususiy  nam una tashkil etadi.  N am u n a la r olishning 2 xil usuli  m avjud:


e le m en ta r  u ch a stk a n in g   diagonali  b o 'y ich a   va  y o ‘nalish  chizig‘i 

bo'yicha olish.  H ar 2 usulda ham  elementar uchastka m aydoni nam una 

olish yo'nalishi b o 'y ich a   10 ta qismga b o iin a d i va ularning har biridan 

30—40  gr  m iqdorda  xususiy  nam unalar  olinadi.  O lingan  xususiy 

nam unalar  birlashtirilib,  bir  elementar  uchastka  uchun  300—400  g 

miqdordagi  o 'rta c h a   tu p ro q   namunasi  tashkil  qilinadi.

Tayyorgarlik bosqichining yakunida,  dala  ishlari  uchun  zarur b o ‘1- 

gan asbob-anjom lar (belkurak,  kompos,  nam una solinadigan xaltacha, 

ekker,  o'lchov  lentasi  va  h.k.)  tayyorlab  qo‘yiladi.

DALADA  BAJARILADIGAN  TEK SH IR ISH  

ISHLARI

Tuproqlarni  agrokim yoviy tekshirishning  dala  ishlari  2 bosqichdan 



iborat: 

a)  m aydon ni  elem en tar  uchastkalarga  bo'lish,  b)  elem entar 

uchastkalardan  o ‘rtacha  tuproq  namunalarini  olish.

M aydonni  e le m e n ta r  uchastkalarga  bo'lishd a,  avvalo,  joydagi 

mavjud  oriyentir  (belgi)  larga  ahamiyat  berish  kerak.  Atrofda  ko‘p 

m iqdorda  oriyentirlar  (sim yog'ochlar,  daraxtlar  va  h.k.)  joylashgan 

dala  bir  necha  elem en tar  uchastkalarga  bo'lib  chiqiladi.  Agar  oriyen­

tirlar  yetarli  b o'lm asa,  u  holda,  dala  elem entar  uchastka  hajmidagi 

kataklarga  bo'lib  chiqiladi.

Bu  ish  quyidagi  tartib d a  amalga oshiriladi.

Dastlab,  d ala n in g   b ir  tom onidagi  chegarasi 

b o ‘ylab,  ruletka 

yordam ida  yoki  qadam   bilan,  elem entar  uchastkaning joydagi  bo‘yiga 

teng  bo'lgan  masofasi  oMchanadi  va  qoziq  qoqiladi.  So‘ngra,  birinchi 

qoziqdan  xuddi  sh u n c h a   masofada  ikkinchi  va  h.k.  qoziqlar  o ‘rnatib 

chiqilib,  dalaning  chegarasi  bo‘ylab, 



AB

  to ‘g‘ri  yo'nalishi  o'tkaziladi 

(9-rasm ).  0 ‘tkazilgan 

A B

  yo'nalishining 



A

  va 


B

  nuqtalarida,  ekker 

yordam ida  to ‘g‘ri  b u rch ak lar  hosil  qilinadi  va  tekshirilayotgan  dala 

chegarasi  bo'ylab, 



A B

 y o ‘nalishiga  perpendikulyar  bo'lgan 



AD

 va 


BC 

y o 'nalishlar  b o 'y ic h a ,  qo ziq lar  o'rnatib  chiqiladi.  Bunda  birinchi 

qoziqlar 

A

  va 


B

  nu q talard an   elem entar  uchastka  enining  yarmiga 

teng  masofaga,  keyingi  qoziqlar  esa,  birinchi  qoziqdan  elem entar 

uchastka  eniga  teng  bo 'lgan   masofaga  o'rnatib  chiqiladi. 



AD

  va 


BC 

yo'nalishlari  bo'ylab,  qaram a-qarshi  joylashgan  qoziqlar  oralig'idan 

uchastkada yo'nalish bo'yicha,  namuna oluvchining marshrut yo'li o'tadi.

Buning uchun  n am una oluvchi, /IZ)yo‘nalishidagi birinchi qoziqdan 

dalaning qaram a-qarshi  tom onidagi 

BC

 yo'nalishi  o'rnatilgan  birinchi



B

I

_ 1 _



71 

x

Q o ziq la r

*

l _ .


*

i

I__



D

X  -

—>  E lem e n ta r   ucha stkalardan   n a m u n a   o l u v c h i n i n g   harakati  y o ' n a l is h i .

9-rasm.  D alani  elem entar  u c h a stk a la rg a   b o ‘lish  sxem asi 

va  yo‘nalish  b o ‘yicha aralashgan  tu p ro q   nam unalarini  olish

q o ziq n i  m o 'lja lg a   olib  h a ra k a tla n a d i.  E le m e n ta r  u c h a s tk a n in g  

chegaralari dalaning yon tomonlaridagi 



A B

 va 


D C

 yo'nalishlari b o 'y ich a  

o'rnatilgan  qoziqlarga  nigoh  tashlab,  vizual  ravishda  belgilanadi.

0 ‘rtacha  tuproq  namunasini  tashkil  qiluvchi  xususiy  n a m u n a lar 

olinadigan  nuqtalar  orasidagi  m asofani  aniqlash  uchun,  e le m e n ta r 

uchuastkaning uzunligi o'nga bo'linadi.  Relyefi  tekisbo'lgan  m ay d o n - 

larda  nam una  olish  yo'nalishi  m aydonning  istalgan  tom oniga  parallel 

qilib  tanlab  olinishi  m umkin,  nishab  jo y la rd a   esa  yo'nalish  fa q a t 

qiyalikka  ko'ndalang  qilib  belgilanadi.

0 ‘rtacha tuproq  namunasini olish texnikasi,  ishlatiladigan bur xiliga 

bog'liq.  Haydalma qatlamdan tuproq  nam unalari  ko‘p  hollarda O sipov 

buri  yoki  G erm aniyada  tayyorlangan  b u r  yordam ida  olinadi.

E lem entar  uchastkaning  haydalm a  qatlam idan  olingan  30—40  g 

og‘irlikdagi  o 'n ta  xususiy nam unani  xaltacha,  paket yoki  qog'oz q u tig a 

solib,  birlashtiriladi  va  o'rtacha  tuproq  nam unasi  hosil  qilinadi.  A gar 

bir  elem entar  uchastka  doirasida  m ikrorelyefi,  tuproq  rangi  va  e k in  

turi bo'yicha keskin farqlanuvchi  m aydonchalar mavjud bo'lsa,  u lard an  

olingan  xususiy  nam unalar  aralashtirib  yuborilm ay,  alohida  o 'r ta c h a



nam unalar  olinadi.  H ar  bir  olingan  o'rtacha  nam una  idishga  solib 

qo'yiladi.  Yorliqda  quyidagilar  ko‘rsatiladi:  xo'jalik  uom i,  nam una 

olingan  joy  (alm ashlab  ekish  yoki  bosliqa  m aydon),  vaqti,  nam una 

oluvchining familiyasi.  Olingan  namunalar elem entar uchastka nom e- 

riga  mos  ravishda  nom erlanadi.  Kundalik  daftarga  ob-havo,  tuproq 

qatlam i,  ekinlarning  holati  haqidagi  m a’lum otlar  yoziladi.

Olingan  tuproq  nam unalari  daladan  keltirilgach,  darhol  quritiladi. 

N am   holdagi  tuproq  nam unalarini  uzoq  vaqt  xaltacha yoki  qutichada 

qoldirish  mumkin  em as,  chunki,  tuproqda,  uning  b a’zi  agrokimyoviy 

ko'rsatkichlariga  sezilarli  ta ’sir  ko'rsatuvchi  mikrobiologik  jarayonlar 

aktiv  avj  olishi  m um kin.

Tuproq  nam unalari  quyosh  nuri  tushmaydigan,  havo  almashinuvi 

yaxshi  bo'lgan  xonada  quritiladi.  Buning  uchun  tuproq  nam unasi 

qog'oz  ustiga  yupqa  qatlam   qilib  yoyiladi  va  vaqti-vaqti  bilan  aralash- 

tirib  turiladi.

Quritilgan  n am u n alar  yorliq  qog'ozlari  bilan  birga  yana  xaltacha 

yoki qutichaga solinadi va analiz qilish uchun  laboratoriyaga yuboriladi.

LABORATORIYA  SHAROITIDA  BAJARILADIGAN 

ANALITIK  ISHLAR

Barcha  tuproq  nam unalari  quritilgach,  m aydalanadi  va  elakdan 

o'tkaziladi.  Ko‘pchilik  hollarda,  bu  ishlar m ashinada bajariladi. Tuproq 

nam unalarini  m aydalaydigan  mashinalarning  turli  markalari  mavjud, 

jum ladan,  nem islarning  «Emlix»  tipidagi  m ashinasi,  ishlab  chiqarish 

q u w a ti—kuniga  600—700  ta  namuna,  sobiq  V IUA  konstruksiyasidagi 

IP P — 1— 2  m exanik  niaydalagichning  quw ati  esa  kuniga  200—250  ta 

nam unani  tashkil  etadi.  Agar  tuproq  maydalovchi  va  elakdan  o 'tk a- 

zuvchi  m ashina  boMmasa,  bu  ishlar  qo'lda  bajariladi.  Bunda,  tuproq 

nam unalari  chinni  kosachada  chinni  yoki  yog'och  to ‘qm oqcha  bilan 

m aydalanib,  teshiklar  diam etri  1  mm  b o ig an   elakda  elanadi.  Elangan 

va  yaxshilab  aralashtirilgan  tuproq  qog'oz  qutiga  solinadi  va  barcha 

analizlar  tugaguncha  saqlanadi.  Ko'p  miqdordagi  tuproq  namunalari 

analiz qilinganda  nam unani  tortish  uchun  V I'K -500 texnik  tarozisidan 

foydalaniladi.

Tuproqlarni  agrokim yoviy tekshirishda,  oziq  elem entlarning  hara- 

katchan  shaklini  aniqlash  uchun,  muayyan  tuproq  tipi  uchun  tavsiya 

qilingan va agrokimyoviy tekshirish o'tkazuvchi zonal agrokimyoviy labo- 

ratoriya instruksiyalarida bayon etilgan  analiz usullaridan  foydalaniladi.


Tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  va  shu  asosida  agrokim yoviy 

xaritanom alar  tuzishda  quyidagi  analiz  turlari  bajariladi:

tuproqlardagi  chirindi  miqdorini  T yurin  usuli  b o ‘yicha  aniqlash;

tuproqlarning  kislotalilik  va  ishqoriylik  darajasini  potensiom etrik 

usulda  aniqlash;

tuproqlardagi  harakatchan  azot  m iqdorini  Kornfild  usuli  b o 'y ich a  

aniqlash;

tuproqlardagi  harakatchan  fosfor  va  kaliy  m iqdorini  M achigin— 

Protasov  usuli  bo'yicha  aniqlash.

C hirindi  m iqdorini  aniqlashning  T y u rin   usuli,  tuproq  o rg an ik  

m oddasini,  1:1  nisbatidagi  konsentrlangan  sulfat  kislota va  0,1  n  kaliy 

bixrom at  aralashm asidan  iborat  kuchli  kislotali  eritm ada  kuydirib, 

ortib  qolgan  kaliy  bixrom at  eritmasini  fenilantranil  kislota  indikatori 

ishtirokida,  M or  tuzi  bilan  titrlashga  asoslangan.  Tuproqdagi  organik 

uglerod,  term ostatda  150—1600°C  h a ro ra td a ,  20  m inut  davom ida 

kuydiriladi.

Tuproq  kislotaliligini  aniqlashning  potensiom etrik  usuli,  tu p ro q  

va  1  n  kaliy  xlorid  eritmasining  1:2,5  nisbatidagi  suspenziyasini  hosil 

qilish  va suspenziyaning pH ni  potensiom etrda  (pH   m etrda)  o ‘lchashga 

asoslangan  .

Tuproqlarning  ishqoriyligi  esa  suvli  so 'rim d a   aniqlanadi.

Tuproqdagi  harakatchan  azot,  fosfor  va  kaliy  m iqdori,  m uayyan 

tuproq  tipi  uchun  tavsiya  qilingan  usullarda  aniqlanadi.

0 ‘rm on va  o 'rm o n -d ash t  zonasi  tuproqlaridagi  harakatchan  fosfor 

va kaliy m iqdori,  Kirsanov usuli bo'yicha,  0,2  n xlorid kislota eritm asida 

aniqlanadi.

Bunda  tuproq  bilan  eritm aning  nisbati  1:5  qilib  olinadi.  Q o ra  

tuproqlardagi  harakatchan  formadan  fosfor va  kaliy  m iqdori,  C hirikov 

usuli  bo'y icha  aniqlanadi.  Bu  usulda,  oziq  elem entlar  0,5  n  sirka 

kislota  eritm asida  aniqlanadi.  T uproqning  eritm aga  nisbati  1:25  qilib 

olinadi.

Karbonatli,  kashtan  va  bo'z  tuproqlardagi  harakatchan  fosfor  va 

kaliy  m iqdori,  M achigin—Protasov  usuli  bo 'yicha,  1%  li  am m o n iy  

karbonat eritm asida,  tuproq bilan eritm aning  1:20 nisbatida aniqlanadi.

H arak atch an   azot  va  fosfor  fo to e lek tro k o lo rim e trd a   kaliy  esa 

alangali  fotom etrda  aniqlanadi.

T o'g'ri  va  ishonchli  natijalarga  erishish  u c h u n ,  analiz  qilinayotgan 

nam unalarning  har bir  partiyasida,  ularning  10%  i  m iqdorida  takroriy 

nam unalar  olinib,  aniqlab  borilishi  kerak.


Barcha tahlil  ishlari tugagach, olingan natijalar asosida,  agrokimyoviy 

xaritanoma tuzish va ularni  rasmiylashtirishga kirishiladi.  Buning uchun 

dastlab,  agrokim yoviy  tekshirishga  tayyorgarlik  bosqichida,  yerdan 

foydalanish planidan  ko'chirilgan to ‘rt-beshta  karta nusxalari elem entar 

uchastkalarga b o ‘lib chiqiiadi.  Birinchi  nusxa asosida umumlashtirilgan 

agrokimyoviy  xaritanom a  tuziladi.

Buning uchun analiz  natijalari  yozilgan jurnaldan  chirindi  m iqdori, 

harakatchan  azot,  fosfor  va  kaliy  miqdorlari  bo'yicha  ko‘rsatkichlar 

quyidagi  tartibda  yozib  chiqiiadi:  elem entar  uchastka  katakchasining 

yuqoridagi  o ‘ng to m o n  burchagiga  tuproq nam unasining nom eri,  chap 

tomondagisiga  esa  fosfor  bo'yicha  analiz  natijasi,  markaziga  hara­

katchan  kaliy  m iqdori,  pastdagi  o ‘ng  tom on  burchagiga  harakatchan 

azot  miqdori,  chap tom ondagisiga esa chirindi  miqdori yozib chiqiiadi 

(10-rasm).

P A

K20


17

g u m u s

N

10-rasm.  Tahlil  natijalarini xaritaga k o ‘chirish tartibi

U m um lashtirilgan  agrokim yoviy  xaritanom ada  oziq  elem entlar 

bo'yicha  ko‘rsatkichlarning  bunday  tartibda joylanishi  shartlidir.  Agar 

chirindi  yoki  azot  m iqdori  aniqlanmay,  tuproqlarning  kislotali  yoki 

boshqa ko‘rsatkichlari  tekshirilgan bo'Isa, u  holda, xaritadagi  katakcha- 

larga  ana  shu  natijalar  yoziladi.

Um um lashtirilgan  agrokimyoviy xaritanom a quyidagi  m aqsadlarda 

tuziladi:

har  bir  elem entar  uchastka  tuproqlarini  asosiy  oziq  elem entlari 

miqdori  bo'yicha  tavsiflash  uchun;

avvalgi  yoki  keyingi  agrokim yoviy  tekshirish  n atijalari  bilan 

solishtirib  ko‘rish  uchun;

alo h id a  a g ro k im y o v iy   k o ‘rsatk ich lar  b o 'y ic h a   agrokim yoviy 

xaritanom alar  tuzish  uchun.



Tuzilagan  agrokimyoviy  xaritanom alar  yo 'q o lib   qolgan  taq d ird a  

ularni  qayta  tiklash  uchun.

U m u m lash tirilgan  agrokim yoviy  x a rita n o m a   tuzib  b o 'lin g a c h , 

alohida  oziq  elem entlari  bo'yicha  x aritan o m alar  tuzishga  kirishiladi. 

Buning  uchun,  ko‘chirilgan  karta  nusxalarining  ikkinchi,  uch inchi  va 

to ‘rtinchilariga  azot,  fosfor  va  kaliy  b o 'y ic h a   analiz  natijalari  yozib 

ch iq ila d i;  agar  c h irin d i  m iqdori  h a m   a n iq la n g a n   b o 'lsa ,  u n in g  

ko'rsatkichlari  beshinchi  nusxaga  yoziladi.

TUPROQLARNI  OZIQ  ELEM ENTLA RI  BILAN 

TAMINLANGANLIK  DARAJASIGA 

KO‘RA  GURUHLASH

Agrokimyoviy  xaritanom alar  tuzish  u ch u n   barcha  tuproqlar,  o ziq 

elem entlari  bilan ta ’minlanganlik darajasiga  k o 'ra  guruhlarga bo'lin adi. 

Agrokimyoviy  xaritanom ada  har bir guruh  m a ’lum  rang yoki  chiziqlar 

bilan  ifodalanadi.  M asalan,  oltita  guruh  u c h u n   quyidagi  ko'rinishdagi 

belgilar  qabul  qilingan:  1—nuqta;  2—p u n k tir  chiziq;  3—yotiq  chiziq;

4—tik  chiziq;  5—to 'g 'ri  katak;  6—qiyshiq  katak.

Agrokimyoviy xizmat  ko'rsatish  tarm o g 'id a ,  xaritanom ani  b o'y ash  

uchun  har  bir  guruh  uchun  alohida  rang  shkalasi  qabul  qilingan.

TUPROQLARNI  C H IR IN D I  M IQ D O R I 

B O ‘YICHA  GU RU HLA SH

T uproqlar,  chirindi  bilan  ta ’m inlanganlik  darajasiga  k o 'ra,  olti 

guruhga  bo'linadi:  jud a  past,  past,  o 'rta c h a ,  oshirilgan,  yuqori  va 

juda yuqori  darajada ta ’minlangan.  A grokim yoviy xaritanom ada u shbu 

guruhlar  yagona  qabul  qilingan  uslubiyatga  k o 'ra ,  och  sariq  rangdan 

to 'q   sariq  ranggacha  bo'yaladi.  C hirindi  m iqdorining  ortishiga  qarab 

ranglar  ham  to'qlashib  boradi  (103-jadval).

103-jadval

T u p ro q la rn i  chirindi  m iqdori  b o ‘y ic h a   g u ru h la sh

G uruh

nom eri


Ta’m inlan-

ganiik


darajasi

Chirindi 

miqdori,  %

H a r ita d a  belgilanadigan

R angi

Chiziq shakli



1

Jud a  past

< 0 ,4

O c h   sa riq

N u q t a

2

Past

0 ,4 - 0 , 8

Sariq

Punktir

3

O 'r ta ch a

0 , 8 - 1 , 2

O c h   yashil

Y otiq  c h iz iq

4

O sh iril g a n

1 ,2 -1 , 6

Yashil

Tik  ch iziq

5

Y u qori

1 ,6 - 2 , 0

Jigar  rang

To'g'ri  katak

6

Juda  yuq ori

>  2,0

To‘q jigar  rang

Qiyshiq  katak

TUPROQLARNI  HARAKATCHAN  AZOT  M IQDORI 

BO‘YICHA  GURUHLASH

0 ‘simliklar  oson  o'zlashtiradigan  azot  miqdori  bo'yicha  agrokim- 

yoviy  xaritanom a  tuzishda,  tuproqdagi  nitrat  va  am m oniy  shaklidagi 

azotning  m iqdori  aniqlanadi.

Bu  shakldagi  az o tn in g   yuqori  harakatchanligi  hisobga  olinib, 

agrokimyoviv  tekshirish  ishlari  liar yili  takrorlanib  turishi  kerak.

Tuproq  n a m u n alari  analiz  qilingach,  olingan  natijalar  asosida 

tuproqlar,  h arak atch an   azot  bilan  ta’m inlanganlik  darajasiga  ko 'ra 

5  ta  guruhga  b o ‘lin a d i:  ju d a  past,  past,  o 'rta c h a ,  yuqori  va  ju da 

yuqori.


Azot  m iqdorining  ortib  borishiga  qarab,-ushbu  guruhlarga  tegishli 

konturlarsariq,  och  yashil,  havo  rang,  och  siyoh  rang va siyoh  ranglarga 

bo‘yaladi  yoki  tigishli  belgilar  bilan  ifodalanadi  ( 104-jadval).

104-jadvctl

T u p ro q larn i  harakatchan  azot  miqdori  bo'yicha 

guruhlash

G uruh


nomeri

Ta’m inlanganlik

darajasi

M ineral


azot

miqdori,


mg/kg

X aritada belgilanadigan



Rangi

C h iz iq   shakli

1

Jud a  past

< 2 0 ,0

Sariq

N u q ta

2

Pas t

2 0 , 1 - 3 0 , 0

O c h   yashil

Punktir

3

O 'r t a c h a

3 0 , 1 - 5 0 , 0

H a v o   rang

Yotiq  c h iz iq

4

Y u q o r i

5 0 , 1 - 6 0 , 0

O ch   siyoh   rang

Tik  ch iziq

5

Ju da  y u q o ri

>  60 .0

S i y o h   rang

To'g'ri  katak

TUPROQLARNI  HARAKATCHAN  FO SFO R   M IQDORI 

B O ‘YICHA  GURUHLASH

Muayyan tuproq tipi  uchun tavsiya etilgan uslublardan biri bo‘yicha 

fosfor miqdori  aniqlangach,  barcha tuproqlar harakatchan  fosfor bilan 

t a ’m inlanganligiga  k o ‘ra  5  ta  guruhga  b o 'lin a d i:  ju d a   past,  past, 

o ‘rtacha,  yuqori,  ju d a   yuqori.  H ar  bir  guruh  u c h u n   alohida  rang 

b e lg ila n g a n   b o ‘lib,  x a rita n o m a n i  b o ‘y a s h d a   a n a   sh u   ran gd agi 

bo ‘yoqlardan  foydalaniladi  ( 1 0 5 - jadval).



105-jadval

Tuproqlarni  h arak atch an   fosfor  m iqdori 

bo‘yicha  guruhlash

G uruh


nom eri

T a ’m inlangan­

iik  darajasi



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling