0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet45/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   59

p2o5

miqdori,


m g/kg

X arita d a belgilanadigan

Rangi

C h iz iq   shakli

1

Juda  past

< 1 5 , 0

O c h   yashil

N u q ta

2

Past

1 5 , 1 - 3 0 , 0

Yashil

Punktir

3

O 'rtach a

3 0 , 1 - 4 5 , 0

O c h   h a v o   rang

Y o tiq   c h iz iq

4

Yu qori

4 5 , 1 - 6 0 , 0

H a v o   rang

T i k c h i z i q

5

Juda  yuqori

< 6 0 , 0

B inafsha  rang

T o ‘g ‘ri  katak

Odatda,  fosfor  m iqdorining  ortib  borishiga  qarab  xaritanom alar 

och  yashildan  binafsha  ranggacha  bo'yaladi.

TUPROQLARNI  HARAKATCHAN  KALIY  M IQ D O RI 

B O ‘YICHA  GURUHLASH

Tuproqlardagi  harakatchan  kaliy  m iqdori,  yuqorida  ko‘rsatilgan 

usullardan  biri  b o ‘yicha  aniqlanadi.  B archa  tu p ro q la r  kaliy  bilan 

ta ’minlanganligiga  ko‘ra  beshta  guruhga  boMinadi:  juda  past,  past, 

o 'rtach a,  yuqori  va  ju d a   yuqori.  Kaliy  m iqdorining  ortib  borishiga 

qarab,  ushbu guruhlar xaritada och sariq va to ‘q jigar ranglar oralig‘idagi 

besh  xil  rang  bilan  belgilanadi.

Tuproqlarning  harakatchan  kaliy  bilan  ta ’m inlanganiik  darajasini 

xaritanom ada  turli  shakldagi  chiziqlar  bilan  ham   ifodalash  m um kin 

(106-jadval).



T u p ro q la rn i  h a ra k a tc h a n   kaliy  m iqdori 

bo‘yicha  guruhlash

Guruh

T a ’m inlangan-



K ,0

miqdori,


mg/kg

X aritada belgilanadigan

noineri

lik  darajasi



Rangi

C h iz iq   shakli

1

J u d a   past



< 1 0 0 ,0

O c h   sariq

N u q ta

2

Past

1 0 0 , 1 - 2 0 0 , 0

Sariq

Punktir

3

0 ‘rtacha

2 0 0 , 1 - 3 0 0 , 0

Z a r g 'a ld o q

Y otiq  ch iziq

4

Yuqori

3 0 0 , 1 - 4 0 0 , 0

Jigar  rang

T i k c h i z i q

5

Ju da  yuq ori

>  4 00,0

T o ' q j i g a r   rang

T o ‘g ‘ri  katak

T U P R O Q L A R N I   K IS L O T A L I L I K   D A R A JA S I 

B O ‘Y IC H A   G U R U H L A S H

Tuproqlarni  kislotaliligi  potensionietrik usulda aniqlangach, barcha 

tuproqlar  kaliy  xlorid  eritm asining  pH  ko ‘rsatgichiga  ko ‘ra,  oltita 

guruhga  boMinadi:  ju d a   kuchli  kislotali,  kuchli  kislotali,  o ‘rtacha 

kislotali,  kuchsiz  kislotali,  neytralga  yaqin  va  neytral.  X aritanom ada 

ushbu guruhlar yagona qabul  qilingan uslubiyatga  ko'ra tegishli  ranglar 

yoki  belgilar  bilan  belgilanadi  (107-jadval).

107-jadval

T uproqlarni kislotalilik d a ra ja si 

b o 'y ich a  g u ruhlash

G uruh


noineri

Kislotalilik

darajasi

pH

X aritada belgilanadigan



Rangi

C h iz i q   shakli

1

Jud a  ku ch li



< 4 , 0

Q iz il

N u q ta

2

Kuchli

4 , 1 - 4 , 5

Z a r g 'a ld o q

Punktir

3

O'r tach a

4 , 6 - 5 , 0

Sariq

Y otiq  c h iz iq

4

K u c h s i z

5 , 1 - 5 , 5

Yashil

T i k c h i z i q

5

N e y t r a l g a   yaq in

5 , 6 - 6 , 0

H a v o   rang

T o ‘g'ri  katak

6

N ey tra l

6 , 1 - 7 , 0

K o ‘k

Q iy shiq  katak

TUPROQLARNI  ISHQORIYLIK  DARAJASIGA 

KO  RA  GURUHLASH

Laboratoriya analizlari natijasida,  tuproqlarning ishqoriyligi aniqlan- 

gach,  tuproqlar  p H   ko ‘rsatkichiga  qarab  oltita  guruh ga  ajratiladi: 

neytralga  yaqin,  kuchsiz  ishqoriy,  ishqoriy,  o 'rta c h a   ishqoriy,  kuchli 

ishqoriy va juda  kuchli  ishqoriy.  X aritanom ada  ushbu guruhlar  ishqo- 

riylikning  ortib  borishiga  qarab,  pushti  rangdan  t o ‘q  ko‘k  ranggacha 

belgilanadi.  G uruhlarni  ranglardan  tashqari,  turli  belgilar  bilan  ham  

ifodalash  mumkin  ( 108-jadval).

108-jadval

Tuproqlarni  ishqoriylik darajasi  bo‘yicha  guruhlash

G uruh

nom eri


Kislotalilik  darajasi

pH

k o ‘rsatkichi



X arita d a belgjlanadigan

Ra n gi

C h iz i q   shakli

1

N eytralga  y a q in

7,0-7,5

Pushti

N u q t a

2

K u ch siz  is h q o riy

7,6-8,0

T o ' q   pu sh ti

Punk tir

3

Is h q o riy

8,1-8,5

H a v o   rang

Y o t iq   c h iz iq

4

0 ‘rtacha  ish q o riy

8,6-9,0

O c h   k o ' k

T ik  ch iziq

5

K u ch li  ishq ori y

9,1-9,5

K o ‘k

T o ‘g ‘ri  katak

6

Juda  k u ch li  ishq ori y

9,5

T o ‘q  k o ' k

Q iy s h iq   katak

AGROKIMYOVIY  XARITANOMA  T U ZISH D A  

BAJARILADIGAN 

ISHLARNING  TARTIBI  VA  TEXNIKASI

A lo h id a   o z iq   e le m e n t l a r   m iq d o ri  b o ‘y ' c li a   a g ro k im y o v iy  

xaritanom alar  quyidagi  tartibda  tuziladi.

Dastlab,  ko‘chirilgan  karta  nusxasiga  m a’lum   bir  oziq  elem enti 

(chirindi,  azot,  fosfor,  kaliy  va  h.k.)  bo‘yicha  ko ‘rsatkichlarni  analiz 

natijalari yozilgan jurnaldan olib ko‘chiriladi. Analiz natijalari xaritadagi 

elem entar uchastkaning  o ‘rtasiga  oddiy  qora  q alam d a  aniq  qilib yozi- 

ladi.  So‘ngra,  agrokimyoviy  kontur  qilib  birlashtiriladi.

Shundan  so‘ng  1—5  jadvallardagi  m a’lum otlarga  asoslanib,  turli 

m iqdorda  harakatchan  oziq  elem entlari  b o ‘lgan  yoki  kislotalilik  dara-


jasiga  ega  bo'lgan  m aydonlar xaritanom ada  tegishli  rang  yoki  belgilar 

bilan  belgilanadi.

Tekshirilgan  m aydon konturlarga b o iin ib , kerakli ranglarga bo'yal- 

gach,  xaritanom aning  nom i,  masshtabi  va  eksplikatsiyasi  yoziladi. 

Xaritaning  yuqorigi  chap  tom onida  viloyat,  turnan  va  xo'jalikning 

nomlari ko'rsatiladi.  Uning tagiga esa xaritaning masshtabi yozib qo'yi- 

ladi.  X aritaning  pastki  qismida  eksplikatsiya jadvali  joylashtiriladi  va 

agrokimyoviy  xaritanom ani  tuzgan  tashkilot  nomi  ham da  tuzilgan 

yili yozib q o ‘yiladi.  Eksplikatsiyada guruhlarning nomeri,  tuproqlarning 

oziq  elem entlari  bilan  ta ’m inlanganlik darajasi va ularning  ifodalovchi 

rang yoki chiziq shakli,  oziq elem entning m iqdori va guruhlar bo‘yicha 

m aydonlarning  yuzasi  ko‘rsatiladi.

DALANING  TU PR O Q —AGROKIMYOVIY 

PASPORTI


Hozirgi  vaqt,  agrokim yoviy  xizm at  tarm oqlari  keng  k o 'lam d a 

elektron  hisoblash  texnikalaridan  foydalanish  va  tuproqlarni  agroki­

myoviy  tekshirish  natijalarini  um um lashtirishning  yagona  sistemasini 

yaratishga  o ‘tm oqdalar.  Agrokimyoviy  tekshirish  ishlariga  elektron- 

hisoblash  m ash in a la rin in g   tatb iq   q ilin ish i,  agrokim yoviy  x arita- 

nom alardan  dalalarni  pasportlashga o ‘tishni  taqozo qilmoqda.  Bunday 

hol,  agrokimyoviy ko‘rsatkichlar to‘g ‘risidagi  m a’lumotlarni  m ashinalar 

yordamida ishlab chiqib, ularni elektron-  hisoblash  mashinasi xotirasida 

ja m la s h ,  s o ‘n g ra   u shb u   m a ’lu m o tla rd a n   o ‘g ‘it  qoMIash  rejasi, 

niilioratsiya  ishlari,  loyiha-sm eta  hujjatlarini  tuzish  ham da  dalalarni 

kompleks  agrokim yoviy  m adaniylashtirishda  ko‘p  m arotaba  foydala- 

nishga  imkon  beradi.

T uproq—agrokimyoviy pasport—tuproqlar,  ularning granulom etrik 

tarkibi,  reaksiyasi,  chirindi,  m akro  va  rnikro  elem entlarning  m iqdori 

va  boshqa  k o ‘rsatkichlar  haqida  m a’lumot  beradigan  hujjatdir.

Qishloq xo ‘jalik ekinlari ekilgan  maydon tuproqlarini pasportlashda, 

xo‘jalik  hududi  pasportlashtirilgan  konturlarga  boMinadi.  Pasportlash- 

tirilgan  k o n tu r—tu p ro q —agrokimyoviy  ko'rsatkichlari  yaqin,  bir  xil 

relyefli  ekin  m aydonining  bir  qismidir.  Bunday  konturlar  bir  xil  ekin 

turi  yoki  shudgor  bilan  band  bo'lgan  m aydon  bo'lishi  kerak.  H ar  bir 

pasportlashtirilgan  kontur  nom erlanib  chiqiladi  va  uning  pasporti 

tuziladi.  K onturlarning chegaralari  ularning nima bilan band ekanligiga 

qarab,  turli  rangdagi  chiziqlar bilan  belgilanadi.  Masalan,  shudgorlar-


qizil,  pichanzorlar—yashil, yaylovlar—jigar rang,  k o ‘p yillik daraxtlar— 

ko'k rangli chiziqlar bilan chegaralanadi.  Sug‘oriladigan  maydonlardagi 

kontur chegaralari  ekin turlariga qarab,  turli  rangdagi  pu n k tir chiziqlar 

bilan  belgilanadi.

Pasport  tuzishda,  dala  ishlariga  tayyorgarlik,  tup ro qlarni  dalada 

tekshirish  va  laboratoriya  analizlari  xuddi  agrokim yoviy  xaritanom a 

tuzishdagi  kabi  bajariladi,  faqat  agrokim yoviy  x a ritan o m a   o'rniga 

dalaning  tuproq—agrokimyoviy  pasporti  tuziladi.  D alalar  pasportini 

tuzishda,  yer  qurilishi  plani  va  tuproqlarni  agrokim yoviy  tekshirish 

natijalari  yozilgan  jurnal  asosiy  hujjat  hisoblanadi.  Jurnalga  xo'jalik 

to ‘g ‘risidagi  m a’lum otlar  va  tup roq   analizining  n atijalari  yoziladi. 

Ushbu jurnal  tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  natijalarini  elektron 

hisoblash  mashinasi  yordam ida  qayta  ishlashda  asosiy  hujjat  hisob­

lanadi.


Olingan  natijalarni  EH M   da qayta ishlash uchun, jurnalning alohida 

grafalari  kodlanadi.  M asalan,  xo'jalik  tipi,  m ahkam a,  tuproq  zonasi 

va  viloyati  grafalari  ularning  yagona  qabul  q ilin g an   kodlari  bilan 

to ‘Idiriladi.  Aniqlangan  agrokimyoviy k o‘rsatkichlar va  ularni  aniqlash 

uslublari  ham   kodlar  bilan  belgilanadi.

Tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  natijalari  yozilgan  jadvallar 

jurnalning  asosiy  qismi  hisoblanadi.  Uning  shakli  va  yozilishi,  agro­

kimyoviy  xaritanom a  va  dala  pasporti  tuzish  u c h u n   em as,  EHM   da 

qayta  ishlash  uchun  ham   qulay  bo'lishi  kerak.

Shuningdek,  ekin  m aydonini,  alm ashlab  ekish,  tup ro q  eroziyasi, 

sho'rlanish  tiplari,  mexanik  tarkibini  ham   tegishli  k o dlar  bilan  bel­

gilanadi.  Ko'rsatkichlarni  kodlash  uchun,  M oskvada  1982-yilda  chop 

etilgan,  «М етодические  у к азан и я   по  а гр о х и м и ч е с к о м у   обслу­

ж иванию   почв  сельскохозяй ственны х  угодий»  kitobidan  foyda- 

lanish  mumkin.

Dala  pasportining  shakli.  Pasport  3  qism dan  iborat:  adres,  tuproq 

agrokimyoviy  va  amaliy.  Pasportning  adres  qism ida  viloyat,  tuman, 

xo'jalik  nom i,  bo'lim   yoki  brigada  nom eri,  ekin  tu ri,  alm ashlab  ekish 

va  dala  nom eri,  uning  m aydoni  haqidagi  m a’lu m o tla r  yoziladi.

T u p ro q —agrokim yoviy  qism i  o 'z   ichiga,  tu p ro q la rn in g   xillari, 

granulom etrik  tarkibi,  eroziyasi,  oziq  elem entlar  m iqdori  va  boshqa 

m a’lum otlarni  oladi

Pasportning  amaliy  qism ida  o 'g 'it  qo'llash,  m elioratsiya  ishlari, 

m adaniy  ekinlar  va  ularning  hosildorligi  to 'g 'risid a g i  m a ’lum otlar 

yoritiladi.


Dala  pasp ortid an  tashqari,  pasport  vedomosti  ham   tuziladi.  U 

dala pasportidan,  m aydonlarning tuproq-agrokimyoviy tavsifíga barcha 

m a’lum otlarning  alohida  qatorlarga  yozilishi  bilan  farq  qiladi.  M a ’lu- 

motlarning  bunday  tartibda  yozilishi  meliorativ  ishlar  loyiha  sm eta 

hujjatlari,  tuproqlarni  kompleks agrokimyoviy tekshirish  ishlari va o ‘g‘it 

q o ilash   rejalarini  EH M   da  ishlab  chiqishda  qulaylik  yaratadi.

TUPROQLARNI  AGROKIMYOVIY  TEK SHIRISH 

MATERIALLARIDAN  AMALDA  FOYDALANISH

Tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  materiallari,  ekin  m aydon- 

larining jo ylan ish i,  organik  va  mineral  o ‘g‘itlar  haqidagi  m a ’lum otlar 

va  boshqa  tashkiliy  xo‘jalik  sharoitlari  asosida  xo‘jalikda  o ‘g ‘itlardan 

unumli  foydalanish  uchun  tavsiyalar  ishlab  chiqiladi.

M uayyan  tavsiyalar  tuzishda,  xo‘jalikda  o ‘g‘itlardan  foydalanish 

tajribasi  o'rganiladi  va  umumlashtiriladi.  0 ‘g‘it  m e’yorini  belgilashda, 

xo‘jalik hududida yoki yaqin atrofdagi tajriba stansiyalarida o'tkazilayotgan 

dala  tajrib a la rin in g   m a ’lum otlaridan  foydalaniladi.  T u p ro q larn in g  

agrokimyoviy  analiz  natijalari  esa  ana  shu  belgilangan  o ‘g‘it  m e’yorini 

tuproq  ununidorligiga  mos  holda  o ‘zgartirish  uchun  xizmat  qiladi.

Oziq  e le m e n tla rn in g   h arakatch an   shakillari  m iqdori  b o ‘yicha 

tuzilgan agrokim yoviy xaritanom alar alohida maydonlar,  hatto ularning 

ayrim  qism lari  b o 'y ich a  m ineral  o ‘g‘itlarni  differensial  taqsim lash 

imkonini  beradi,  y a’ni  oziq  elem entlari  bilan  past  darajada  t a ’m in- 

langan  m ay d o n la rd a ,  o ‘g ‘itlar  nisbatan  yuqori  m e’yord a,  yuqori 

ta ’m inlangan  jo y larda  esa,  kam roq  m e ’yorda  ishlatiladi.  N atijad a 

o ‘g‘itlarning agrotexnik va iqtisodiy samaradorligi ortadi, tuproqlarning 

agrokimyoviy  xususiyatlari yaxshilanadi,  o'sim liklarning oziq  elem ent- 

lariga  bo ‘lgan  talabi  to ‘liq  qondiriladi.

0 ‘zbekiston  Respublikasida,  hozirgi  kunda  sug‘oriladigan  m ay­

donlarda  navbatdagi tur agrokimyoviy tekshirish ishlari o‘tkazildi, barcha 

xo'jaliklar  agrokim yoviy  x aritanom alar  bilan  ta ’m inlandi.  Shunga 

qaram ay,  x o ‘ja lik la r  o ‘g ‘itlard an   ju d a  yom on  fo y d alan m o qd alar, 

o ‘g‘itlarning  m e ’yori  oshgani  bilan  hosildorlik  ko‘tarilmayapti.

Bunga olib  kelgan  ko‘pgina sabablardan ayrimlari  quyidagilar:  paxta 

yakka  hokim ligi,  organik  o ‘g‘itlam ing  kam  qo'llanishi;  g‘o ‘za  ekilgan 

niaydon  tu p ro q larid a  chirindi  m iqdorining juda  ozligi,  tuproqlarning 

zichlanishga  moyilligi va ularning yuqori qismida qatqaloq hosil  bo'lishi 

hollari.


G ‘o ‘za-beda  alm ashlab ekish va  shudgorlashda  organik o 'g 'itla rn i 

m untazam   ishlatish  tuproqlarning  c h irin d i  holatini  sezilarli  darajad a 

yaxshilash  im k onini  bergan  b o ‘lar  ed i.  S h u n d ay   qilib,  tu p ro q   va 

agrokimyoviy tekshirish  natijalarini  qishloq  xo'jalik ishlab chiqarishiga 

keng  tatbiq  etish,  o'g'itlardan  tuproq  va  agrokim yoviy  xaritanom alar 

asosida  foydalanish,  bir  qator  salbiy  h o latla rn i  b artaraf  qiladi  va 

sug'oriladigan  dehqonchilik  sharoitida 

o 'g 'itla rd a n   yuqori,  ijobiy 

sam ara  olish  im konini  beradi.

0 ‘G‘ITLARDAN  FOYDALANISH 

REJASINI  T U Z IS H

X o'jaliklarning  agronomlari,  har  yili,  agrokim yoviy  xaritan om alar 

va  tuproqlarni  oziq  elementlari  bilan  t a ’m inlanganlik  darajasiga  k o 'ra , 

belgilangan  o 'g 'it  m e’yorlari  asosida  o 'g 'itla rd a n   foydalanish  rejasini 

tuzadi.  Bu  rejada  har  qaysi  m ay d o n   b o 'y ic h a ,  barcha  e k in la rg a  

beriladigan  turli  shakldagi  o 'g'itlarning  niiqdori,  ishlatish  m uddati  va 

usullari  aks  ettiriladi.

O 'g 'itlard an  foydalanish  rejasi,  har bir brigada  uchun  109-jadvalda 

keltirilgan  form a  bo'yicha,  alo h id a-alo h ida  tuziladi.

109-jadval

O 'g 'itla rd a n   fo y d a la n ish   re ja s i



_____ yil  u c h u n

__________ v ilo y a ti_____________tu m a n i

_____   _  xo'jalig i__ __________ brigadasi

Kontur


Ekin


Hosil-

dorlik,


s/ga

Tuz


shak-

lidagi


o'g'it

0 ‘g ‘it   solish  m e’yorsi,  kg/ga

kuzgi

shudor


pay-

tida


tuproq

ekishdan


oldin

ishlan-


ganda

ekish


bilan

birga


birin-

chi


oziq-

lan-


tirish

ikkin-


chi

ozifl-


lanti

rish


uchin-

chi


oziqlan-

tirishda


_

_

_



_

Azotli


o 'g 'it

_



_

_

Fosforli



o 'g 'it

_



Kaliyli

o 'g 'it




(t/

Organik


o 'g 'it

ga)




26  -   A g ro k im y o

401


Rejada  o ‘g‘itlar  m e ’yori  fizik  tuklarda  keltiriladi.  Oziq  m oddalar 

m e’yori  110-jadvalda  keltirilgan  koeffisentga  ko'paytirish  yo‘li  bilan 

hisoblanadi.

110-jadval

Oziq  m oddalar  m e’yorini  fizik  tuklarga  o ’tkazish 

koeffitsientlari

0 ‘g ‘it  shakli

K oefñtsienti

A m m i a k l i   selitra

2 , 9 4

M o c h e v i n a

2 , 1 7

A m m o n i y   sulfat

4 , 8 8

Superf'osfat  (20%   P 20 , )

5 ,0 0

Su pe rfos fa t  ( 1 5 %   P , 0 . )

6 , 6 7

A m m o f o s

2 , 1 7

Kaliv   xl ori d

1,66

Kaliy   xl ori d

2 , 5 0

Quyida  asosiy  qish lo q   xo'jalik  ekinlaridan  biri,  g‘o ‘za  uchun 

o ‘g ‘itlardan  foydalanish  rejasini  tuzish  tartibi  keltirilgan.

A Z O T L I   0 ‘G ‘IT L A R D A N   F O Y D A L A N IS H  

R E JA S I

G 'o 'z a  

0

‘simligi  uch u n  azotli  o'g'itlardan  foydalanasli  rejasi  I I I -  



jadvalda  keltirilgan  form a  bo'yicha  tuziladi.

Jadvalning  1—6  ustunlaridagi  m a’lum otlar,  ekinlarni  joylashtirish 

rejasi,  ekin  m aydonlarining tuzilishi va tuproq xaritasi asosida tuziladi.

Azotli  o'g 'itn in g   yillik  m e'yori  quyidagi  form ula  yordam ida  aniq- 

lanadi:

л  _  


( B - b

) - 5 1 0 0



r\

 —-------------------

.

40

bunda:



A—

azotning  biologik  m e’yori,  kg/ga;



В

  —paxta  hosildorligi,  s/ga;



b

  —tuproqning  unum dorligi  va  ilgari  solingan  o ‘g‘itlar  hisobiga 

olinadigan  hosildorlik,  s/ga.  (hosildorlik gektaridan  20-30,  30-40,  46- 

50,  50-60 sentner boMganda,  ularga  mos  ravishda  5-10;  10-12,5;  12,5- 

15  va  15-20  sentner  b o'lad i);


A

z

o



tn

so



li

sh

 



m

u

d



d

a

ti



k

g



/g

a

3



-

o

z



iq

la

n



-

ti

ri



s

h

d



a

in 



 

r-- 



r-- 

m

2

-o



z

iq

-



la

n

ti



ri

-

sh



d

a

m  

O  

©

oo 

r~~

1

-o



z

iq

-



la

n

ti



ri

-

sl



id

a

o  



©  

©  

o

'/~J 

'/~1 

in

e

k



is

h

 



bi

la



b

ir

g



a

25

c

k



is

h

-



d

a

n



o

ld

in



5

0

5

0

5

0

A

z



o

tn

in



v



il

lik


m

e

’y



o

ri

,



k

g

/g



a

©  

© 

tn 



 

«n 

30 

rj* 

©  

CN 

—1 


CN 

rS

H

o



si

l-

d



o

rl

ik



,

s

/g



a

3

0

35

36

 

3



0

A

g



ro

fo

n



E

sk

id

a

n

ha

y

d

a

lib

k

c

lg

a

n

yerla



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling