0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va


Download 5.63 Mb.

bet39/59
Sana11.11.2017
Hajmi5.63 Mb.
1   ...   35   36   37   38   39   40   41   42   ...   59

,  

{ B  -   b)  •  5  •

  100


A

  = ----------------------

40

bunda: 


A  —

  azotning  biologik  m e ’yori,  kg/ga;



В

  —  paxta  hosildorligi,  s/ga;



b  —

  tuproqning  tabiiy  unumdorligi  hisobiga  olinadigan  hosil,

s/ga;

5 —  1  sentnerpaxtaning shakllanishi  uchun  sarflanadigan  azot 



miqdori,  kg;

40  —  o ‘g ‘it  tarkibidagi  azotdan  o ‘simliklarning  foydalanish 

koeffitsienti,  %;

100  —  o'zgarmas  son.

Masalan,  gektaridan  30  sentner  paxta  hosili  yetishtirish  rejalash- 

tirilgan  b o ‘lsa,  azotning  yillik  m e ’yori:

( 3 0 - 1 0 )   •  5  •  100 

A

  = -----------------------  =   250  kg/ga  ni  tashkil  etadi.

40

Lekin bu  miqdor tuproqning bir qator xossa va xususiyatlari asosida 



oshirilishi yoki  kamaytirilishi  mumkin:  tipik va o ‘tloqi bo‘z tuproqlarda 

1,0,  och  tusli  b o ‘z  va  shu  mintaqaning  o ‘tloqi-bo‘z  tuproqlarida  1,1, 

taqirli—o'tloqi  va  taqirli  tuproqlarda  1,2,  to'q  tusli  o ‘tloqi  va  och 

tusli  bo‘z  tuproqlar  mintaqasining  o'tloqi  tuproqlarida  mos  ravishda 

0,7  ,  0,8  va  0,9  koeffitsientlarga  ko'paytiriladi.  Shuningdek,  paxtaga 

azotli  o ‘g ‘itlar  m e ’yorini  belgilashda  o ‘tmishdosh  ekin  va  uni  tuproq 

unumdorligiga k o ‘rsatadigan ta ’sirini hisobga ofish  muhim ahamiyatga 

ega  (86-jadval).



O ‘tmishdosh  ekin  asosida  paxtaga  beriladigan  azot  m e'yoriga 

tuzatish  kiritish  (J. 

S.  S a tta r o v ,  1993;  X .X .  Z o k i r o v ,   1998)

Agrofon

H o sil,

s/g a

Yillik  azot 

m e’yori, 

k g / g a

T uzatish

k o e fd tsie n ti

A zotning 

tuzatilgan 

m e ’y o ri,  s /g a

1 . M a k k a j o ’xorid an   ke yin

3 0

2 5 0

1,2

30 0

2 .B e d a p o y a   bu zilgach:

30

2 5 0

0 ,6

150

l-y il

30

2 5 0

0 ,8

200

2-yil

3 - v a   u n dan  keyingi  yillar

30

2 5 0

1,0

300

M a ’lumki,  azotli o ‘g ‘it!ar ekishgacha,  ekish bilan birga va q o ‘shim- 

cha  oziqlantirish  sifatida  qo'llaniladi.  Ekishgacha  (erta 

bahorda 


chizellash  paytida)  yillik  azot  m e ’yorining  20—25  kg  miqdori  (8— 

10%  i)  berilishi  mumkin.  Bunda  azotli  o ‘g‘it  bah or  faslidagi  yog'in- 

sochin ta ’sirida erib, tuproqning 30—50 sm  qatlamiga yuviladi,  qaysiki, 

nihollarning ildiz tizimi orqali osonlikcha o ‘zlashtiriladi.  K o ‘p hollarda 

azotli  o ‘g‘itlarning  bir  qismi  tuproqqa  ekish  bilan  birga  kiritiladi, 

lekin  uning  miqdori  gektariga  20—25  kg  dan  oshib  ketmasligi  lozim, 

aks  holda  chigit  atrofidagi  azotning  konsentratsiyasi  ortib  ketishi 

hisobiga  ularning  unib  chiqishi  kechikadi.

G ‘o ‘za  nihollarini  q o ‘shim cha  oziqlantirishlar soni  azotning  yillik 

m e ’yori  va  tuproq  sharoitlariga  bog‘liqdir.  Yillik  azot  m e ’yorining 

ekishgacha  va  ekish  bilan  birga  berilgandan  keyin  qoladigan  qismini 

rivojlanishning  2—3  chin  barg,  shonalash  va  gullash  davrlarida  teng 

miqdorlarda  taqsimlanishi  maqsadga  muvofiqdir.  So'nggi  qo'shim cha 

oziqlantirish  iyul  oyining  birinchi  o ‘n  kunligidan  kechiktirilmasligi 

lozim,  chunki  kech  muddatlarda  kiritilgan  azotli  o ‘g ‘itlar  g ‘o ‘zani 

«g‘ovlab  ketishi»  ga,  hosil  m iqdorining  kamayishi  va  pishishining 

kechikishiga  sabab  bo ‘ladi.

Paxtadan  yuqori  va  sifatli  hosil  yetishtirishda  fosforli  o ‘g‘itlarning 

ahamiyati  katta.  K o‘p  sonli  dala  tajribalari  m á ’lumotlarining  ko‘rsa- 

tishicha,  fosforli  o ‘g ‘itlar  hisobiga  b o‘z  tuproqlarda  2—3  s/ga,  o ‘tloqi 

tuproqlarda  3—5  s/ga,  ayrim  allyuvial  tu p ro q la rd a   esa  6—7  s/ga 

qo'shim cha  paxta  hosili  olish  mumkin.

G ‘o ‘zaga  fosforli  o ‘g ‘it  yillik  m e ’yorining  qismi  tuproqni  asosiy 

ishlash  davrida  beriladi.  B un i  q u y id agicha 

i z o h la s h   m u m k in :


birinchidan,  b o ‘z  tuproqlarda,  o ‘tloqi  tuproqlarda  ham,  o ‘g‘it  tarki- 

bidagi  fosfor  tezda  qiyin  eriydigan  kalsiy  fosfatlarga  aylanadi.  Ikkin- 

chidan,  nihollar unib  chiqqandan  keyin  qisqa  muddatda  (10—12  kun 

ichida)  g 'o'z a n in g   asosiy  ildizi  tuproqning  40—50  sm  chuqurligiga 

tushib  ulgiradi.  Shuning  uchun  ham  kuzgi  shudgor  paytida  yerni  30— 

35  sm  chuqurlikda  haydash  maqsadga  muvofiq  liisoblanadi.  Q o ila - 

nilayotgan  fosforli  o'g'itlarning  samaradorligi  tuproqdagi  harakatchan 

shakldagi  fosfatlar  miqdoriga  bevosita  bog'liq.  Harakatchan  fosfor 

miqdori  b o ‘yicha  tuzilgan  agrokimyoviy  xaritanomalarning  m a ’lu- 

motlari asosida fosforning tabaqalashtirilgan  me’yorini belgilash sezilarli 

iqtisodiy samaradorlikka erishish  imkonini  beradi.  Shuningdek, fosforli 

o ‘g‘itlar  m e ’yorini  belgilashda  rejalashtirilgan  paxta  hosili  miqdorini 

hisobga  olish  muhim  ahamiyatga  ega.  Bunda  bir s chigitli  paxta uchun 

fosfor  sarfi  1,5  kg  deb  qabu)  qilinadi.  Tuproqdagi  harakatchan  fosfor 

miqdori  15  mg/kg  dan  kam  b o lg a n d a ,  g‘o ‘zaga  belgilangan  yillik 

fosfor  m e ’yori  uchta  muddatda  beriladi:  shudgor  ostiga,  ekish  bilan 

va  gullash  davrida  q o ‘shimcha  oziqlantirish  sifatida.

Respublika  paxtachilik  institutida  (sobiq  SoyuzNlXI)  g‘o ‘zaga 

fosforli  o ‘g ‘itni  ekish  bilan  birga  qo'llash  bo ‘yicha  turli  tuproq  sha- 

roitlarida  100  dan  ortiq  tajriba  o ‘tkazilgan.  Tajribalardan  olingan  nati- 

jalar ushbu  tadbir asosida paxtadan  o ‘rtacha  2,5—3,0 s/ga  qo'shimcha 

hosil  olish  imkoniyati  mavjudligini  ko'rsatgan  (87-jadval).



87-jadval

Ekish  bilan  birga  kiritilgan  fosforning 

paxta  hosildorligiga  ta’siri 

( O 'z P I T I ,   2005)

liip r o q   tipi

0 ‘tkazilgan

tajribalar

son i

H osildorlik,  s /g a

Fosfor 

hisobiga 

olingan 

q o ‘shim cha 

h o s il,s /g a

fos-

forsiz

ekish  bilan

30  kg/ga 

fosfor

O ch   tusli  va  tip ik   b o ‘z 

tuproqlar

4 2

37 ,4

40 ,8

2 , 4

B o ' z - o ' t l o q i   luproq

8

40,5

4 3 , 0

2,5

O 't lo q i  tu p roq la r

16

36,1

39,1

3,1

H a ra k a tc h a n   fosfor  miqdori  16—30  mg/kg  atrofida  b o ‘lganda 

fosforning  yillik  m e ’yori  ikki  muddatda;  shudgor ostiga va  ekish  bilan 

birga  kiritilishi  maqsadga  muvofiq.  Harakatchan  fosfor bilan  o ‘rtacha



va  undan  yuqori  darajada  t a ’minlangan  tuproqlarda  (bir  kg  tuproqda 

31  mg  dan  ko'p)  fosforning  yillik  m e’yori  to'laligicha  kuzgi  shudgor 

ostiga  kiritilsa,  yaxshi  iqtisodiy  samara  beradi  (88-jadval).

88-jadval

T abaqalashtirilgan  fosforli  o ‘g ‘it  m e’yorlarin in g 

taqsimlanishi

(R esp ublika  qish loq  xo 'ja li g i  vazirligi  t a v s i y a n o m a s i ,   2 0 0 2 )

Tuproqdagi

p2o5

m iqdori,

m g/k g

H o -

sil,

s /g a

H osil

bilan

chiqib

ketadigan

fosfor,

k g/ga

T uza-

tish -

k oef-

fitsien -

ti

F osfor­

ning

tabaqala­

shtirilgan

m e’yori,

kg/ga

Y illik  fo s fo r   m e’yorining 

ta q sim la n ish i,  kg/ga

sh u d ­

gor

o s tig a

e k is h -

gacha

qo‘shim -

cha

oziqlan­

tirish

15  dan   kain

30

4 5

5

225

140

4 5

40

1 6 - 3 0

30

4 5

4

180

135

4 5

-

3 1 - 4 5

30

4 5

3

135

135





4 6 - 6 0

30

4 5

2

90

9 0





6 0   d a n   ko'p

30

4 5

1

4 5

4 5



-

Respublikamizdagi  paxta yetishtiriladigan xo‘jaliklarning tuproqlari 

yalpi  kaliy  bilan  azot  va  fosforga  nisbatan  yaxshi  t a ’minlangan.  Lekin 

paxta  va  boshqa  qishloq  xo'jalik  ekinlarining  hosili  bilan  tuproqdan 

ko‘p  miqdorda  kaliyning  olib  cliiqib  ketilishi  natijasida  o'simliklar 

tomonidan oson o'zlashtiriladigan  kaliyning m iqdori keskin kamayadi, 

qaysiki,  kaliyli  o'g'itlarni  qo'llashni  taqozo  etadi.

Tuproqqa  azotli  va  fosforli  o ‘g‘itlar  ko ‘p  m iq d o rd a   kiritiladigan 

y e rla rd a ,  s h u n in g d e k ,  g ‘o ‘z a -b e d a   a lm a s h la b   e k is h   s h a ro itid a  

ekinlarning  kaliyga  b o ‘lgan  talabi  keskin  oshadi.

Odatda,  g'o'zaga  kaliyli  o ‘g ‘itlarning  m e’yori  tuproqdagi  almashi- 

nuvachan kaliy miqdorini bilgan  holda belgilanadi.  Agar tuproq  mazkur 

element  bilan  o ‘rtacha  va  yuqori  darajada  ta ’m inlangan  boMsa,  kaliy­

ning  yillik  m e ’yori  kamaytiriladi,  juda  yuqori  darajada  ta ’minlangan 

tuproqlarga  kaliyli  o ‘g ‘itlar  kiritilmasa  ham  b o ‘ladi.

Kaliyli o ‘g‘itlarning yillik m e ’yori  kam bo'lgan hollarda,  to'laligicha 

shonalash  yoki  gullash  davrlarida  qo'shim cha  oziqlantirish  sifatida 

qo'llaniladi,  yuqori  m e'y o rd a   bo'lsa,  yarmi  kuzgi  shudgor  ostiga,



qolgan  yarmi  esa  shonalash  davrida  tuproqqa  kiritiladi.  G ‘o ‘za  qator 

oralariga  ishlov  berish  vaqtida  qo'shimcha  oziq  sifatida  beriladigan 

kaliyni  m u m k in   qadar  tuproqning  chuqurroq  qatlamlariga  tushishiga 

erishish  lozim.

G 'o 'z a —beda  almashlab  ekishda  (3  yil  beda  va  5—6  vil  g'o 'za) 

bedapoya  haydalgandan  keyingi  birinchi  yili  chigit  ekiladigan  yerlarni 

kuzgi  shudgorlashda  fosforli  va  kaliyli  o‘g‘itlarning  oshirilgan  m e ’yori 

bilan  o ‘g'itlash  tavsiya  etiladi.  Beda  tuproqda  ko ‘p  miqdorda  azot 

to'plash  xususiyatiga  ega,  lekin  beda  pichani  bilan  tuproqdan  k o ‘p 

miqdorda  fosfor  va  kaliy  olib  chiqib  ketiladi.

Kaliyli  o ‘g ‘itlarni  bahorda  faqatgina  qumli  va  qumoq  tuproqlarga, 

shuningdek,  s h o ‘ri  yuvilgan  tuproqlarga  q oilash  mumkin.

G ‘o ‘zani  oziq  moddalari  bilan  t a ’minlashda  mahalliy o'g'itlarning 

ahamiyati  katta.  Mahalliy  o'g'itlar  ichida  go‘ng,  najas,  kompostlar  va 

tuproqli  o 'g 'itla r  alohida  o ‘rin  tutadi.  G o ‘ng  tarkibida  azot,  fosfor va 

kaliydan  tashqari  ko‘p  miqdorda  uglerod  hamda  kamroq  miqdorda 

mikroelementlar  mavjud.  Tuproqqa  kiritilgan  go‘ng  tezda  mikroor- 

ganizmlar  t a ’sirida  parchalanadi.

Uning tarkibidagi uglerod oksidlanib,  karbonat kislotani  hosil qiladi, 

qaysiki  o ‘z  navbatida  tuproq  fosfatlarining  eruvchanligini  oshirib, 

o'simliklarning  oziqlanishi  uchun  layoqatli  shaklga  o ‘tkazib  beradi. 

Uglerodning bir qismi yana mikroorganizmlar ta’sirida tuproq chirindisi 

tarkibiga  o ‘tadi.  Qishloq  xo'jalik  ekinlariga  go'ngni  chala  qurigan 

yoki  kompost  holida  qo'llash  lozim.

Go'ng  bilan  birinchi  navbatda  qadimdan  dehqonchilik  qilinayotgan 

maydonlar  o kg‘itlanadi.  Tuproqqa  kiritiladigan  go'ngning  o ‘rtacha  yillik 

me’yori  gektariga  15—20  tonna  qilib  belgilangan.  U  yuza  ko‘milgan 

paytda tarkibidagi uglerod va azotning asosiy qismi uchib ketadi.  Go'ngni 

minerai  o ‘g‘itlar  bilan  birgalikda  qo'llash  sezilarli  darajada  yuqori  hosil 

olish imkonini  beradi.  Mahalliy o'g'it sifatida xojatxonalardan olinadigan 

najasni  ham   ishlatish  mumkin.  Lekin  uni  ishlatishdan  oldin  albatta 

kompostlash  lozim.  Kompostlanmagan  najasni  sharbat  qilib  oqizish 

sanitariya nuqtayi nazardan maqsadga nomuvofiqdir. Kompost tayyorlashda 

eni 2,0—2,5 m,  chuqurügi 0,5—0,7 m b o ‘lgan xandaqlardan foydalaniladi.

Unga  najas  va  tuproq  qatlam-qatlam  qilib  (bir  tonna  najasga  bir 

tonna 


tuproq)  tashlab  chiqiladi,  usti  yopiladi  va  m a ’lum  muddat 

o 'tg a n d a n   keyin  belkurak  bilan  aralashtiriladi.  So'ngra  bir  jinsli 

qoramtir-qo‘ng‘ir tusga aylanguncha saqlanadi.  Najas-tuproqli kompost 

har  ga  maydonga  12—15  tonna  m e ’yorida  qollaniladi.



Kuzgi  don  ekinlar yuqori  hosildorlikka  ega  bo'lib,  o ‘g ‘itlarga  ham 

talabchandir.  Kuzgi  bug‘doy  javdarga  qaraganda  m o ‘tadil  muhit  va 

tuproq unumdorligiga bir m uncha talabchan.  Past  haroratga chidamsiz. 

Tuproqdagi  qiyin  eriydigan  birikmalarni  sust  o ‘zlashtiradi.  25  s  don 

va  60  s  somon  shakllantirish  u c h u n   kuzgi  bug‘doy  105  kg  azot,  35  kg 

fosfor  va  70  kg  kaliy  sarflaydi.  Ayni  miqdorda  hosil  berish  uchun 

kuzgi  javdarga  80  kg  azot,  35  kg  fosfor  va  75  kg  kaliy  zarur.

Kuzgi  don  ekinlari  to'planish  davrigacha  oziq  moddalarini  uncha 

ko‘p  talab  qilmaydi,  lekin  ularning,  ayniqsa  fosforning,  tanqisligiga 

o ‘ta  sezgir.Naychalashdan  boshoq  tortishgacha  o ‘tadigan  davrda  va 

gullash 

oldidan  oziq  m oddalarni 

ko‘p 

m iqdorda 



talab  qiladi 

(89-jadval).



89-jadval

Kuzgi  don  ekinlarning  oziq  moddalarga  talabi

(e n g   yu q ori  talabg a  nisbatan  %)

0 ‘suv davri

A zo t

F osfor

Kaliy

K u z g i   javdar

N a y c h a l a s h

76

58

82

G u lla s h

9 3

78

9 9

M u m  

pishish

100

100

100

K u z g i  b u g 'd o y

K u z d a   v a   erta  bahorda

4 7

30

48

B o s h o q la s h

6 9

6 5

68

G u l la s h

9 0

9 3

95

Sut  pishish

9 8

97

100

To'la  pishish

100

100

100

U rug'  unib  chiqqandan  toki  nihollar  qishlovga  kirguncha  eng 

m as’uliyatli  davr  hisoblanib,  bu  davrda  tuproqda  yetarli  miqdorda 

oziq  moddalar  boMishi  taqozo  etiladi.

Kuzgi  ekiniar  yaxshi  o'sib  rivojlanishi  va  qishlashi  uchu n  kuzda 

fosforli-kaliyli  o ‘g'itlarni  k o 'p ro q ,  azotli  o ‘g‘itlarni  kam roq  qo'llash



kerak.  Ayni  ho)  o'simliklarning  yaxshi  to'planishiga,  b a q u w a t  ildiz 

otishiga,tanasida  ko‘p  miqdorda  qand  moddalar  to ‘plashiga  va  oqi- 

batda  sovuqqa  chidamliligi  oshishiga  yordam  beradi.

Kuzgi  don  ekinlarni  asosiy  o'g'itlash  ko'p  jihatdan  o'tmishdosh 

ekin  turiga,  o'g'it  rne’yori  va  tuproq  unumdorligiga  bog‘liq.  Bu  xil 

ekinlar  erta  bahordan jadal  o'sa  boshlaydi.  Shu  bois  ularning  azotli 

o 'g ‘itlarga b o ‘lgan talabi bu davrda kuchayadi.  M a ’lumki,  erta bahorda 

tuproqda  azotning  mineral  shakldagi  birikmalari  juda  kam  bo'ladi, 

chunki  kuzgi-qishki  mavsumda tuproq  harorati past bo'lganligi sababli 

ammonifikatsiva va nitrifikatsiya jarayonlari sust ketadi,  mavjud nitratlar 

yuvilib  va  denitrifikatsiyalanib ketganligi sababli o ‘simlik ildizlari o'sgan 

qatlamda  deyarli  qolmaydi.  Fosforli-kaliyli  o'g'itlar bilan  qo'shim cha 

oziqlantirishning  samarasi ularni  kuzgi  shudgor ostiga  q o ‘llagandagiga 

qaraganda  ancha  kam  bo'ladi.

Kuzgi  d o n   ekinlariga  o ‘g ‘itlash  m e’yorini  belgilashda  ulardan 

olinadigan  hosil  miqdori,  o'tmishdosh  ekin va tuproq-iqlim  sharoitlari 

hisobga olinadi.  0 ‘g‘itlarning o'zlashtirilishiga kuchli ta ’sir ko‘rsatishini 

hisobga  olib,  sug'orishga  alohida  e'tibor  qaratiladi.

Yaxshi  madaniylashgan,  o'tmishdosh  ekin  m e’yorida  o ‘g‘itlangan 

va  ko'p  yillik  o'tlardan  bo'shagan  maydonlarda yetishtiriladigan  kuzgi 

don  ekinlariga  fosforli-kaliyli  o'g 'itlar  to'laligicha,  azotli  o ‘g ‘itlarning 

bir  qismi  kuzda  kiritiladi.  Kuzgi  don  ekinlarga  go'ng  yoki  kompost 

qo'llash  yaxshi  samara  beradi.  Mahalliy  o ‘g‘itlarning  samaradorligi 

tuproqning  chirindi  bilan  ta ’minlanish  darajasiga  bog'liq:  tuproq 

chirindi 

bilan  qanchalar  kam  t a ’minlangan  bo'lsa,  go'ng  ta ’sirida 

hosildorlik  shuncha yuqori  bo'ladi.  Agar kuzgi  don  ekinlarni  ekishdan 

oldin  tuproq qa  go'ng  kiritilgan  bo'lsa,  kuzda  azotli  va  kaliyli  o'g'itlar 

qo'llanihnasa  ham  bo'ladi  (yengil  mexanikaviy  tarkibli,  kam  unumli 

tuproqlar  b undan  mustasno).

O'simliklarni  rivojlanishning  ilk  davrlarida  oziq  moddalar  bilan 

t a ’minlanishini  yaxshilash  uchun  oz  miqdorda azotli-fosforli  murakkab 

o'g'it  qo'llash  lozim.  Azotli-fosforli  murakkab  o'g'itlar  ayniqsa  ekish- 

gacha  o'g'itlanm agan  kuzgi  ekinlar  uchun  muhimdir.

Serkarbonat tuproqlarda azotli,  fosforli va kaliyli o'g'itlarni  o'rtacha 

m e ’yorda kiritish gektaridan 4,0—7,0 s qo'shimcha  hosil olishni ta ’min- 

laydi.  Sug'oriladigan  dehqonchilik  sharoitlarida kuzgi  ekinlarga qo'lla- 

niladigan  o'g'itlarning  samaradorligi  yanada  yuqori  bo'ladi.  Qo'llani- 

ladigan  bir  kg  N P K   hisobiga  7—8  kg  don  olinadi.  Sug'oriladigan 

sharoitlarda  donli  ekinlardan  yuqori  hosil  olishda  birinchi  o'rinda



azot,  u nd a n   keyin  fosfor  turadi.  Sug'o riladigan  tuproqlarda  d o n li 

ekinlarning  kaliyga  bo'lgan  talabi  asosan  tuproqdagi  kaliy  zaxirasi 

hisobiga  qondiriladi.  Lekin  bu  ekin lard an  imkon  qadar  m o ‘1  hosil 

yetishtirish  uch u n  azot  va  fosfor  bilan  bir  qatorda  kaliyli  o 'g 'itla rn i 

qo'llashga  ham   ehtiyoj  seziladi.

Makkajo'xorini  o ‘g ‘itlash

Makkajo'xori  don  va  ko'k  poya  u c h u n   ekiladi.  Unga  kuzgi  d o n  

ekinlar,  d u kkakli-don   ekinlar  va  u n in g   o ‘zi  yaxshi  o ' t m i s h d o s h  

hisoblanadi.

Suv  taqchil  joylarda  beda  va  q an d  lavlagidan  keyin  m akk ajo ‘xori 

ekilganda,  hosildorlik  kamayadi,  chunki  bu  ekinlar  tuproqdan  k o ‘p 

miqdorda suvni  o ‘zlashtirib, tuproqdagi  namlikni  kamaytirib yuboradi. 

Sug'oriladigan  maydonlarda  beda  yoki  boshqa  ko‘p  yillik  o 't la r d a n  

keyin  ekilgan  makkajo'xori  yuqori  hosil  beradi.

Makkajo'xori  tuproqning  oziq  rejimiga  o 'ta   talabchan  boMib, 

g'ovak va mexanikaviy tarkibi og‘ir b o'lm agan  tuproqlarni xush  k o'rad i. 

Tuproq muhiti  mo'tadil  yoki  m o'tadilga yaqin  bo'lganda,  yaxshi  o ‘sib- 

rivojlanadi.  Ildiz tizimining asosiy  qismi  (taxminan  60%  i)  tu p ro q n in g  

haydalma  qatlamida  tarqaladi.  Oziq  m oddalarni  butun  o ‘suv  davri 

mobaynida  (doni  dumbul  bo'lguncha)  talab  qiladi.  Ayniqsa  su lton  

c h iq a rg a n d a n   to  gullashgacha  boMgan  qisqa  davr  o r a s id a   o z iq  

moddalarni  tez  va  ko‘p  o'zlashtiradi  (90-jadval).

9 0 -ja d v a l

M akkajo'xorining  quruq  m odda  va  oziq 

moddalar 

to'plash  dinamikasi  m aksim alga 

nisbatan,  %



Rivojlanish  davri

Quruq  m odda

A zot

Fosfor

K a liy

4 - 5   ch in   barg

0,1

0,3

0,2

0 , 2

9 - 1 0   ch in   barg

1

4

3

4

R o'vaklan is h

2 4

4 4

33

6 9

G u lla s h

35

61

61

79

Su t  pisliish

80

89

88

9 5

D u m b u l  ( m u m )   pishish

100

100

94

100

To'la  pishish


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   35   36   37   38   39   40   41   42   ...   59


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling