Anorganik kimyo

Azot  (I)  oksidi.  Rangsiz,  kuchsiz  hidli,  shirin  m azali  gaz. 

Suvda  kam eriydi,  xona haroratida barqaror.  A zot (I)  oksidi m o le­

kulasi  chiziqli  tuzilishga ega:

- N = N + _ o :

Markaziy  azot  atom i  ikkita  sp  gibrid  orbitallarga  ega.  N 20  

molekulasi  ozroq b o ‘lsa ham dipol  m om entiga ega, shuning uchun 

suvda ozroq eriydi.

A zot  (I)  oksidi  am m oniy  nitratini  qizdirib  olinadi:

N H

4

N 0

3

  =  N 20  +  2H20  

N 20   aktivligi  kam,  lekin  qizdirilsa  metallar bilan  ta’sir etadi: 

Cu  +  N 20   =   CuO  +  N

2 

Yuqori  haroratda oltingugurt va uglerodni  ham  oksidlaydi:

C+  2N20   =   C 0 2+  2N

2 

S+  2N 20   =   SO,  +  2N

2 

Yuqori  haroratda(700°C)  N 20   parchalanadi:

2 N ,0   =   2N

2

 +  0

2 

N 20  ga tegishli giponitrit kislotasi  (H

2

N

2

0 2)  m a’lum.  Bu oksid 

betaraf  oksid  va  u  suv  bilan  ta ’sirlashm aydi.  Shuning  uchun 

giponitrit  kislota  bilvosita  usullar bilan  olinadi.  G iponitrit  kislota 

quyidagicha tuzilishga ega:

H ------ О ------- N =  N ------- О ------- H

Giponitrit kislotasi gidroksilaminga nitrit kislotasini ta’sir ettirib 

olinadi:

N H 2OH  +  H N 0

2

 =   H

2

N

2

0

2

  +  H20  

Agar kumush giponitritiga  ham kuchli kislotalar ta’sir etganda 

giponitrit kislota  olish  mumkin:

Ag

2

N

2

0

2

 +  2HCI =   H

2

N

2

0 2+  2AgCl  1

H

2

N

2

0

2

 erkin  holda uchramaydi.  U   ikki  asosli  kislota:  K ,=

10

'8, 

K

2

= 1 0 12.  Lekin uning  tuzlari  m a ’lum   —  Ag

2

N

2

0 2;  P b N

2

0 2.

N 20  tibbiyotda narkoz sifatida ishlatiladi.  U   «kuldiruvchi gaz» 

ham   deyiladi,  chunki  u  bilan  nafas  olinsa  m ast  qiladi  va  kishi 

xursand bo'lib kula boshlaydi.  Kattaroq dozada ishlatilsa kishi og'riqni 

sezm aydi.  Ana  shu  tufayli  jarrohlik  am aliyotida  narkoz  sifatida 

kislorod  bilan  aralashtirib  qo'llaniladi.  U n in g  eng  yaxshi  tarafi 

organizm   uchun  bezararligidir.

Azot  (II)  oksid.  Rangsiz,  zaharli  gaz.  U   befarq  oksid  h iso b ­

lanadi.  Bog'Ianish tartibi 2,5.  Unda uch elektronli bog'Ianish mavjud. 

U   indeferent oksid hisoblanadi.

AO 

MO 

AO

О 

СО 

О

abcsh 

2

P°

M olekular  orbitallar  usuliga  ko'ra  bo'shashtiruvchi  orbital­

larda  bitta  elektron bor bog'Ianish  tartibi  bo'lsa:

BT =—

-  =   2,5.

2

N O  quyidagicha molekula tuzilishiga ega:

0,115nm

: N ^ O :

Kislorodga  nisbatan bo'shashtiruvchi orbitallarda kam  elektron 

bo'lishi N O   m olekulasining  turg'un  bo'lishiga  olib keladi.  Bu gaz 

harorat ta’siriga chidam li.  Lekin  100°C da parchalanadi:

3 N 0   =   N 20   +   N 0

2 

N O   azot  va  kislorodning  o ‘zaro  ta ’siridan  hosil  bo'ladigan 

yagona oksididir.  Reaksiya elektr yoyi ta’sirida amalga oshib,  qaytar 

tarzda sodir bo'ladi.  3000  °C da  darhol  m uvozanat yuzaga keladi:

N

2

 +  0

2

 <-> 2NO

N O  ammiakni  Pt va Rh aralashmasi  katalizatorligida oksidlash 

jarayonida ham  hosil  bo'ladi:

4N H

3

  +  5 0 2  <->  4NO  +  6H20  

N O  laboratoriyada quyidagi  usullarda olinadi:

2KJ  +  2KNO,  +  2H,SO,  =   2K ,S04  +  2NO  +  J,  +  2H  О

2 

2 

4 

2 

4 

2 

2

3Cu  +  8 H N 0

3

  =   3 C u (N 0

3)2

 +   2NO  +  4H20  

N O   ham   kuchli  oksidlovchi  va  qaytaruvchi.  S 0

2

  ni  oksidlab 

S 0

3

 ga aylantiradi:

S 0

2

  +  2NO  =   S 0

3

  +   N 20

N O  ga galogenlar ta’sir etib nitrozil galogenidlar hosil bo'ladi:

2NO  +  Cl2=   2NOC1

nitrozilxlorid  hosil  bo'lib  (u sariq  rangli).  Shunga  o'xshash  N O F  

va  N O B r  birikmalar  ham  m a’lum.

Juda  kudhli oksidlovchilar  ( I ^ C r ^  va  K M n0 4) ta ’sirida N O  

nitrat kislotagacha oksidlanadi:

10NO+6KM n0

4

+9H

2

S 0

4

=6M nS0

4

+ 1 0 H N 0

3

+3K

2

S 0

4

+4H 20  

N O   havo  kislorodi  bilan  oson  oksidlanib  qo'ng'ir  tusli  gaz 

N 0

2

  ni  hosil  qiladi:

2

NO  + 

0 2

 =  

2

N

0 2 

N O  turli  komplekslarda ligand  sifatida qatnashadi.  [F e(N O )4], 

[F e (N O )

4

I2],  [C o (N O )J .  Past haroratda  N 0

2

 qattiq holatga  o'tib 

dim er —  N

2

0

4

 hosil  qiladi.  N O   nitrat kislota olishda  ishlatiladi.

Azot  (II I )  oksidi.  Juda  beqaror  oksid,  u  zangori  rangli  va 

qattiq holda past haroratda barqaror.  3,5°C da parchalanadi.

A zot  (III)  oksidi  m olekulasining  tuzilishi  (43-rasm )  quyida 

keltirilgan

O—N —О  bog'lari  orasidagi  valent  burchaklar  120°C.  N = 0  

bog'ining  uzunligi  0,121  nm ,  N —N   bog'ining  uzunligi  bo'lsa

0,186  nm   ni  tashkil  etsa,  N —О  bog'ining  uzunligi  esa  0 ,1 1 4   nm 

ni  tashkil  etadi.

Laboratoriyada kaliy nitritiga sulfat kislota eritmasi ta ’sir ettirib 

N

2

0

3

 olsa bo'ladi:

H N 0

2

  kislotaning  oksidi  N

2

0

3

  (nitrit  angidrid)  hisoblanadi. 

N

2

0

3

  ning  ishqorlar  bilan  ta’siridan  nitritlar  hosil  bo'ladi:

Odatda,  nitritlar  olish  uchun  nitratlar  qizdiriladi.  Bu  reak­

siyada  kislorod ham  hosil  bo'ladi:

Laboratoriyada N

2

0

3

 mishyak (III) oksidiga nitrat kislota ta’sirida 

olinadi:

A s,0 ,  +   2H NO . +  2 FLO =   2H,AsO,  +   N ,0 ,

2 3  

J 

2 

3 

4

 

2  3

Nitrit kislotada markaziy azot atomi sp

2

 gibridlangan (44 -rasm), 

O—N —О burchagi  120°C.  N —O — b og'in in g uzunligi  0 ,1 1 7 n m  

bo'lsa,  H —О  bog'in ing  uzunligi  0,096  nm  ga teng:

H 

----- .(j:

43-rasm. Azot (III) oksidi molekulasining tuzilishi.

N 0

2

  ga  N O   ta ’sir etilib  qaytar sharoitda  olinadi:

n o

2

 +  n o   =   n

2

o

3

2 K N 0

2

  +   H

2

S 0

4

 =   KjSO,  +  n

2

o

3

 +   h 2o

N 20 3  +  2KOH  =   2 K N 0 ,  +  H 20

2NaNO, =   2NaNO, +   O.

H

44-rasm.  Nitrit kislota molekulasining tuzilishi.

Nitrit  kislota  tuzlariga  sulfat  kislota  eritmasini  ta’sir  ettirish 

orqali  nitrit  kislotasini  olish  mumkin:

NaNO.  +  H ,S 0

4

  =   NaHSO,  +  HNO,

2 

2 

4 

4 

2

Nitrit kislotasi faqat eritmada mavjud lekin uning tuzlari m a’lum. 

Nitrit  kislota  kuchsiz elektrolit  K =7-10'4.

U  ham  oksidlovchi,  ham   qaytaruvchi.  Kislorod  ishtirokida 

oksidlanadi:

2 H N 0

2

  +  0

2

  =   2 H N 0

3 

U  disproporsialanish  reaksiyalariga kirishadi:

2 H N 0

2

  =   NO  +  N 0

2

  +  H20  

KJ,  H2S  ishqoriy metallarning amalgamasi bilan  nitrit kislotasi 

oksidlovchi  xossasini  nam oyon  etadi:

H2S  +  2 H N 0

2

  =   2H20   +  S  +  2NO 

2KJ  +  2 K N 0

2

  +  2H

2

S 0

4

  =   J

2

  +  2NO  +  2K ,S0

4

  +  2H20  

Kuchli oksidlovchilar ta’sirida  nitritlar qaytamvchilik xossasini 

nam oyon etadi va  nitratlargacha oksidlanadi:

5 N a N 0 2+  2K M n04+  3H

2

S 0

4

= 5 N a N 0 3+  2M nS04+  1 ^ 0 , +   3H20  

Fe2+  ioni  qaytaruvchi  bo'lgani  uchun  nitritlar  oksidlovchi 

bo'lib,  N O  gacha qaytariladi:

2F eS 0

4

 +   2K N 0, +  2H

2

S 0

4

 =   Fe

2

(S 0

4)3

 +  K ,S 0

4

 +  2NO +   H20  

N itrit  kislota  tuzlari  zaharli  m oddalardir.  N a N 0

2

 stenokar- 

diyada tomirlarni  kengaytiruvchi m odda sifatida tavsiya etilgan. 

Azot  (IV )  oksidi.  N 0

2

  qo'ng'ir tusli  zaharli  gaz  m odda.  N 0

2 

sovutilganda  q izil-q o'n g'ir  suyuqlikka  aylanadi.  Suyuqlanish 

harorati  22,45°C  sovutilsa  borgan  sari  sarg'ish  oq,  keyin  rangsiz 

bo'ladi.

— 

11,2°C  rangsiz  kristall  hosil  qiladi.  Isitilganda uning  rangi 

o'zgarib  to'qlashadi,  140°C  da  qo'ng'ir  rangli  bo'ladi.

N 0

2

  ni  aralash  angidrid  deyish  m um kin,  chunki  u  suvda 

eritilganda  H N 0

2

 va  H N 0

3

 hosil bo'ladi:

2 N 0 ,  +  H

2

0 =   H N 0

3

  +  H N 0

2 

N 0

2

  ishqorlarga  ta’sir  ettirilganda  ham   nitritlar  va  nitratlar 

hosil  bo'ladi:

2 N 0

2

 +  2NaOH  =  N a N 0

3

 +  N aN O , +   H ,0  

H N 0

2

  beqaror  kislota  hisoblanib,  uning  parchalanishidan 

nitrat kislota va N O   hosil boladi:

3 H N 0

2

 =   H N 0

3

  +  2NO  +   H20  

N 0

2

  issiq  suv  bilan  ta ’sirlashganda:

3 N 0

2

  +  H20   =  2 H N 0 3+   NO 

Agar N O , ga kislorod  ishtirokida suv ta ’sirlashsa u to ‘la  H N 0

3 

ga aylanadi:

4 N 0

2

  +  0

2

  +  2H20   =   4 H N 0

3 

N O , kuchli oksidlovchi va qaytaruvchi.  U  uglerod,  azot, o ltin ­

gugurt,  vodorod va  metallarni  oksidlaydi:

7H

2

 +  2 N 0

2

 =   4H 20   +  2N H

3 

K uchli  oksidlovchilar  Br2,  F

2

  bilan  u  qaytaruvchi:

2 N 0

2

  +  F

2

  +   2H20   =  

2

H N O

3

  +  2HF 

N 0

2

  ning  olin ish   usullari:  N O   n in g  kislorod  ish tirokid a 

oksidlanishi:

2

NO   + 

0 2

  =  

2

N O ,

Nitratlarning  parchalanishi  ( P b ( N 0 3)2,  B a ( N 0 3)2,  C u ( N 0 3)2):

2 P b (N 03)2=   2PbO  +  4N O ,  +  O,

M is  m etaliga  konsentrlangan sulfat  kislota  ta’sir etib,

Cu  +   4 H N 0

3

  =   C u (N 0

3)2

  +   2N O ,  +   2H20  

N 0

2

— 11,2°C   dan,  to  140°C  gach a  N 0

2

  va  uning  dim eri 

( N

2

0 4)  aralashgan  holda bo'ladi.  N 0

2

 param agnit xossaga  ega va 

uning  m olekulasi  burchakli  tuzilgan.  U n in g   dim erining  tuzilishi 

quyida  ko'rsatilgan.  M olekula  yassi  tuzilishga  ega  suyq va  qattiq 

holatda rangsiz:

/ °

О  B2oO 

o" 

011711111

 

4 o

Suyuq  N

2

0

4

  ga  5  m Pa  bosim da  75°C  da  suv  kislorod  ta’sir 

ettirilsa  konsentrlangan  nitrat kislota hosil bo'ladi:

A   0.12 пш

О 

U.164 nm 

126‘ 0 N -

N

2 N ,0

4

  +  2 H ,0   +   0

2

  =   4 H N 0

3 

Agar reaksiya ishqoriy m uhitda o'tkazilsa,  nitratlar hosil bo'ladi: 

2 N ,0 ,  +  4N aO H   +   О  =   4N aN O .  +  2 H ,0

2 

4 

2

 

3 

2

Azot  (V ) oksidi  —  nitrat angidrid, rangsiz kristall  m odda, gigros- 

kopik.  N

2

0

5

  o lish   u ch u n   nitrat  kislotaga  P

2

0

5

  ta ’sir ettiriladi:

2 H N 0

3

  +  P

2

0

5

  =   2 H P 0

3

  +   N

2

0

5 

N 20 5  nitrat  k islotan in g   angidridi  h isob la n ad i.  U n in g   suvda 

erishidan  nitrat k islota  h o sil bo'ladi:

H20   +  N

2

0

5

 =   2 H N 0

3 

N

2

0

5

  beqaror m o d d a  u x o n a  haroratida p arch alanad i va N 0

2 

va 

0

2h osil qiladi:

2 N

2

0

5

  =   4 N 0

2

  +   0

2 

N atriy nitrat holatida oz m iqdorda atm osferadagi elektr razrya- 

di paytida  h am   h osil bo'ladi.

2 4 . 4 .   N i t r a t   k is lo t a   v a   u n in g   tu z la r i

N itr a t  k islo ta .  H N 0 3_  k uchli  k islota  b o 'lib ,  o c h   sariq  tu sli, 

bug'lanadigan  suyuqlik.  U  84 °C da qaynab,  -42°C   da qattiq  holatga 

o'tadi.  K onsentrlangan nitrat kislota 63  %  li  bo'lib, sanoat m iqyosida 

96%li  (5  =   1,45  g / s m 3)  nitrat  k islota  eritm asi  ham   uchraydi.

Laboratoriyada olinishi. N itrat kislotaning tuzlariga yuqori  kon ­

sentratsiyali  k islota  ta ’sir ettirib  olinadi:

2N aN O , +   H ,SO , =  N a,SO , +   2H N O ,

3 

2 

4 

2 

4 

3

S a n o a td a  olinishi.  S an o a t m iq yosid a nitrat kislota o lish  u ch u n  

asosiy x o m a sh y o   am m iak  va  havo hisoblanadi:

4 N H

3

  +   5 0 2  =   4N O   +   6H 20  

2NO   +   0

2

  =   2 N 0

2 

O ksid lanish  jarayon i  900°C   da  Pt— Rh katalizatori  ishtirokid a 

olib  boriladi.

B o sh q a ch a  usulda  a zo t va kisloroddan  a z o t(II)  ok sid i,  so'ngra 

u ni  N 0

2

 g a ch a   ok sid lan ish i  h a m   m u m k in.  H o sil  b o'lgan   a z o t(IV ) 

oksidi  kislorod  ishtirokida suvda eritiladi:

A gar  a zo t  (IV )  ok sid i  su vda  eritilsa ,  nitrit  va  nitrat  k islo ta 

aralashm asi  h osil b o'lad i:

2 N 0 2+   H20   =   H N 0

2

  +   H N 0

3 

N itr it  kislotasi  ajratilib  u n d a n   a z o tn in g   oksidlari  va  b osh q a 

m ah su lo tla r o lin ish i  m u k in .

N itrat kislota yorug'lik va harorat ta ’sirida parchalanadi: 

4 H N 0

3

  =   2H 20   +   4 N 0

2

  +   0

2 

B u k islota  suv b ilan  har  q and ay  n isb atd a  aralashadi. 

K onsentrlangan   nitrat  k islo ta   q aytarilish  m ah su lo ti  har  x il 

b o 'lish i  m u m k in .U n g a   F e,  A l,  Cr,  A u   v a   P t  t a ’sir  etm a y d i.  C u , 

A g,  va  A g  ni  eritib,  o 'z i  N 0

2

  ga  qadar  qaytariladi.  S n ,A s ,  P,  В 

kislotalarigacha oksidlanadi:

Sn  +   4 H N 0

3

  =   H

2

S n 0

3

  +  4 N 0 2+  H 20  

S uyu ltirilgan   nitrat  k islo ta n in g   o k sid lo v ch ilik   x o ssa si  ju d a  

k u ch li,  o 'z i esa N O ,  N H

4

N 0

3

 va  b o sh q a   m ah su lotlargach a  qayta­

riladi:

3Cu  +   8 H N 0

3

  =   3 C u (N 0

3)2

 +   2NO   +   4 H 20  

4Mg +   IOHNO

3

  =   4 M g ( N 0

3)2

 +   N H

4

N 0

3

  +   3H 20

3  PbS  + 

8

H N O ,  =   3PbSO ,  +   4 H ,0   +  

8

N O

3 

4 

2

3HC1  +   H N 0

3

  =   2 H 20   +  C l

2

  +   NOCI 

P latin a  h am   zar  suvida  ( 3 H C 1 H N 0 3)  eriydi:

3Pt  +   4 H N 0

3

  +   12HC1  =   3PtC l

4

  +  4N O   +   8H 20  

E ng  m u h im i  nitrat  k islo ta n in g   m etallar  b ila n   reaksiyasida 

vod o ro d   ajralm aydi.

A gar nitrat  kislotaga m e ta llm a sla r t a ’sir ettirilsa,  m etallm aslar 

kislotalargacha oksidlanadi:

S  +  6 H N 0

3

(kons)  =   H

2

S 0

4

  +   6 N 0

2

  +  2 H 20

S uyultirilgan  nitrat  k islo ta   fo s fo m i  o rto fo sfa t  k islo ta g a ch a  

oksidlaydi:

3P  +  5H N O .  +   2 H ,0   =   3 H ,P 0

4

  +  .NO

3 

2 

3 

4 

э

U glerod   nitrat kislota t a ’sirida C 0

2

 gach a oksidlanadi:

Nitrat kislota  tuzlari  suvda yaxshi  eriydigan  oq  qattiq m oddalar. 

U lar  selitralar  d eyiladi.  N a N 0 3_  natriyli  selitra,  K N 0 3_  k aliyli, 

C a ( N 0

3)2

  k alsiyli,  N H