Avtomobil dvigateli va boshqa agregatlarini elektron boshqarish : kasb-hunar kollejlari uchun o'quv qo'llanma

/
BOB.
AVTOM OBIL DVIGATELLARINI ELEKTRON 
B O SH Q A R ISH TIZIM LARI
1.1. Majburiy salt ishlash ekonomayzerining elektron 
boshqarish tizimi (M S IE E B T )
A vtom obil s h a h a r sh a ro itid a h a ra k a tla n g a n d a 1 8 -2 5 % vaqt 
dav o m id a dvigatel m ajburiy salt ishlaydi. M asalan, avtom obil dvi- 
gatel yordam ida to rm o zlan g an d a, u zatm a o lzgartirilayotgan vaqtda, 
avtom obil o ‘z inersiyasi bilan h arak a tla n g a n d a va h.k.. Bu hollarda 
y o nilg‘i uzatish tizim in in g drossel to ‘siqchasi to ‘liq yopiq («gaz» 
pedali to ‘liq q o ‘yib yuborilgan), dvigatel tirsakli valining aylanishlar 
ch asto tasi esa salt ishlashdagidan yuqori boMadi. M ajburiy salt 
ishlash rejim ida dvigateldan q u w a t berish talab qilinm aydi, shuning 
u c h u n silindrlarga uzatilayotgan y onilg'i sam arali ishlatilm aydi va 
u n ing yonishi a tro f-m u h itn in g y an ad a k o 'p ro q ifloslanishiga olib 
keladi.
M S IE E B T dvigatel m ajburiy salt ishlaganda y o n ilg 'in in g uza- 
tilishini to 'x ta tish u c h u n xizm at qiladi. Bu tiz im n in g jo riy qilinishi 
yo n ilg 'in i 2 - 3 % ga tejash va ch iq in d i gazlardagi zaharli m o d d ala r 
m iq d o rin i 15—30% ga kam aytirish im koniyatini be rad i.
M S IE E B T ning tarkibiy sxem asi 1.1 -ra sm d a ko'rsatilg an . M aj­
buriy salt ishlash rejim ini aniqlash u c h u n dvigatel tirsakli valining 
a y la n ish c h a s to ta s i, k a rb u r a to r d ro sse l to 's iq c h a s in in g h o la ti 
datchiklari xizm at qiladi.
IY
o
D
M S IE ni 
boshqarish 
bloki
E le k tro m a g n it
k lap an
D ro ssel 
t o ‘s iq c h a si 
h o la tin in g d a tc h ig i
T irsak li v aln in g
a y la n ish la r c h a s ­
to ta si d a tc h ig i
l . l - r a s m . M S IE E B T n in g tark ib iy sxem asi.

---

M S IE E B T n i ishga tushishi u c h u n quyidagi sh a rtla r b ir vaqtda 
baravariga bajarilishi kerak:
— dvigatel tirsakli valining aylanishlar ch asto tasi m a ’lum belgi- 
langan q iy m atd an yuqori b o ‘lishi;
— drossel to ‘siqchasi t o ‘la yopilgan b o ‘lishi;
— sovitish tizim idagi suyuqlik h a ro ra ti 65°C d a n yuqori boMishi 
kerak.
Oxirgi sh art - sovuq dvigatel q izd irilayotganda u n in g salt ish- 
lashdagi aylanishlar chastotasi belgilangan qiym atdan balan d b o ‘ladi 
va bu hoi M S IE E B T to m o n id a n m ajb u riy salt ishlash rejim i 
sifatida qabul qilinishi va yonilg‘i uzatilishi to ‘xtatib q o ‘yilishi m u m - 
kinligi bilan bog‘liq.
D vigatel tirsakli valining aylanish chasto tasin i aniqlash u c h u n
m axovikning tishli gardishining tepasiga o ‘m a tilg a n induktiv yoki 
Xoll d atch ig id an olingan signallar ishlatiladi. D rossel to lsiqchasi 
h o latin in g datchigi sifatida unga jo y lashtirilgan m ikro alm ash lab - 
ulagich ishlatiladi. A gar drossel to ‘siqchasi o chiq b o ‘lsa, alm ashlab- 
u lagich kontaktlari tu ta sh g a n , yopiq b o ‘lsa, uzilgan b o ‘ladi.
M ajburiy salt ishlash rejimi yuzaga kelsa ( l .l - r a s m ) , elektron 
blok elek tro m ag n it klapanga yopilish haqidagi boshqaruv signalini 
be rad i va dvigatelning salt ishlash tizim i orqali dvigatelga yonilg‘i 
uzatilishi to ‘xtatiladi. M ajburiy salt ishlash rejimi tugab, drossel to ‘siq- 
chasi ochilsa yoki tirsakli valning aylanish chastotasi ortib m a ’lum
q iym atga yetsa, elek tro n blok elek tro m ag n it k lapanni och ad i va 
dvigatelning salt ishlash tizim i orqali y ana yonilgN uzatila boshlaydi.
1.2-rasm da m ajburiy salt ishlash ek o n o m ay zeri elek tro n b o sh ­
qarish blokining u m u m iy sxem asi keltirilgan. E lektron boshqarish 
bloki ik k ita k u c h la n is h k o m p a r a to r i, te sk a ri a lo q a z a n jiri va 
n o sim m etrik triggerdan iborat. Blok quyidagicha ishlaydi: aylanish­
lar chastotasi d atch ig id an kelayotgan signal m ikrosxem a Л1 ning 
kirish qisqichi 4 ga uzatiladi. M ikrosxem a Л1 ning chiqish joyida 
(qisqich 3) davom iyligi o ‘zgarm as boNgan im pulslar shakllanib, 
ularn in g qaytarilish ch asto tasi kirish signalining chastotasiga m os 
boNadi. VT1 va V T 2 tranzistorlari kalit vazifasini bajarib, u lar Л1 
m ikrosxem aning chiqish jo y id a im pulslar vujudga kelganda vaqt 
belg ilo v ch i k o n d e n s a to r C l  n i z a ry a d s iz la n is h in i t a ’m in lay d i.
9

---

R W
R 7
VD3
R l
R2
R 8
R4
VT7
VDI
VT1
VT5
VT4,
VD9
VT8
X I
m
A2
A !
R5\
R 9{
X2
VT6
X 4
/и
VD4
1 .2 -ra sm . M S IE n in g e le k tro n b o sh q a rish b lo k in in g u m u m iy sxem asi:
-4 / va /42 - k o m p a ra to rla r; 
S I -  m ik ro o 'c h irg ic h ; 1 -  o ‘t o ld irish g ‘altagi; 
2 - p n e v m o k la p a n ; 
XI , X2, X4, X5, X 6 -  M S IE n in g b o sh q arish b lo k in in g ch iq ish
q is q ic h la ri.
Im pulslarning vujudga kelishi oralig‘idagi vaqt dav o m id a k o n d e n ­
sa to r C l R l  va R 2  rezistorlar orqali zaryadlanadi. K irish signali 
ch asto tasi kam ayishi bilan C l k o n d e n sato r zaryadlanishi m u m k in
boNgan k u ch lan ish n in g m aksim al qiym ati o rtib boradi.
V T 3 va VT4 tran zisto rlar chegaraviy elem en t vazifasini bajaradi. 
K o n d e n sa to r C l  dagi kuchlanish 8 V d a n (tay an ch kuchlanish) 
ortishi bilan bu tra n z isto rla r o chiladi. S h u n d ay qilib, kirish sig­
nalining ch asto tasi u lanish chegarasidan kam b o ‘lganda, k o n d e n ­
sa to r C l  chegaraviy e le m en tn in g ta y a n c h k u ch lan ish id an o rtiq ro q
qiym atga ega boMgan kuchlanishgacha zaryadlanib ulguradi. Bunda, 
VT3, VT4 tra n z isto rla r o chiladi va m ikrosxem a Л 2 orqali o ‘tgan 
baza toki ta ’sirida VT6 tra n z isto r o chiladi. Bu esa, o ‘z navbatida, 
VT8 tran zisto rin in g ochilishi va sh tek k er X 6  orqali elek tro m ag n it 
klap an 2  ga k u c h la n ish u z a tilish in i t a ’m in lay d i. S h te k k e r X5, 
drossel t o ‘siqchasi h o lati datchigi S I  kontak tlari o rqali, «massa» 
bilan u langanda (ya’ni, drossel to ‘siqchasi y o piq h o lat) e le k tro ­
m agnit klapanga uzatilayotgan kuchlanish kirish signali chastotasiga 
bogNiq ravishda o ‘zgaradi. S h tekker X 5 «m assa»dan aj rati Isa (y a ’ni, 
drossel to ‘siqchasi och ilsa), tra n z isto r K r /y o p ila d i, V T 5 tra n z isto r
10

---

esa o chiladi. Bu chiqish tran zisto ri V T 8 ning ochilishiga va tok 
m anbayi «+» q u tb in in g (kirish signali ch a sto tasid an q a t’i nazar) 
elek tro m ag n it klapaniga ulanishiga va yonilg‘i uzatish tizim i salt 
ishlash rejim ining ishga tushishiga olib keladi.
S h u n d a y qilib, m ajburiy salt ishlash rejim id a, y a ’ni tirsakli 
valning aylanishlar chastotasi ele k tro n boshqarish bloki k o m p a ra ­
tori ning ishga tushish chegarasidan yuqori b o lg a n d a , elektrom agnit 
klapanga to k kelm aydi va dvigatelga yonilgN uzatilm aydi. Aylanish 
ch asto tasi k o m p ara to rn in g ishga tushishi cheg arasid an pasayganda 
elek tro m ag n it klapan o ch iladi va dvigatelga yonilgN uzatilish ja ra - 
yoni tiklanadi. A gar drossel to ‘siqchasi o c h iq boNsa, tirsakli valning 
aylanish chastotasi q iy m a tid a n q a t’i nazar, dvigatelga yonilgN u z a ­
tilishi d av o m etadi.
M ajburiy salt ishlash rejim ida dvigatel silindrlarida havoning 
keskin siyraklanishi vujudga kelishi sababli m oy sarfining ortishi 
bu tiz im n in g kam chiligi hisoblanadi.