Baqo umarov


Download 24 Kb.
Pdf ko'rish
bet29/35
Sana26.09.2017
Hajmi24 Kb.
#16530
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   35

COOH 
alanin 
ala-
NH2
3.  H2N -C H ;-C H 2-COOH 
p-alanin
4. CHj-NH -  CH2-C O O H  
metilglitsin  (sarkozin) 
sar-
C H 3
5.  C H j - l'j l- C H j - C O O ' 
betain
C H 3
6.  СНз — (^Н — C^H  — COOH 
valin 
val-
H3C 
NH, 
( a -   am inoizovalerian  kislota)
7.  НзС-^Н-СНз-С^Н-СООН 
leysin 
ley-
CH3 
NH2 
( a -   am inoizokapron  kislota)
8.  H2N -  (CH2)5-C O O H  
s-am inokapron  kislota
B.  D iam ino  bir  asosli  kislotalar
9.  CH2-C H 2-C H 2-
orn -
NH2 
NH2 
(a ,  5-  diam inovalerian  kislota)

10.9 H 2-(C H 2),-pH-COOH 
lizin 
liz-
NH, 
NH, 
(a ,  s -  diaminokapron  kislota)
H2N
11. 
^ C -N H -C H 2-C H 2-CHr-CH-COOH 
arginin 
arg- 
HN 
NH2
D.  M onoam ino  ik k i asosli  kislotalar
12.  H OO C-CH2-£H -C O O H  
asparagin  kislota 
asp-
NH2 
(ct-am inoqahrabo  kislota)
13.  H OO C-CH2- С Н нрН -С О О Н  
glu tam in   kislota 
glu-
NH, 
(a -a m in o g lu ta r  kislota)
E.  O ksiam inokislotalar
ser-
14.  (|:Н2-   (^H  -  COOH 
serin 
OH 
N H , 
( p -o k s i-a -a la n in   )
15.  CH3- £ H - ( ^ H - C O O H   treon in  
tre-
OH 
N H 2 
( p -o k s i-a -a m in o m o y   kislota  )
F.  O ltingugurtli  aminokislotalar
16.  (^ Н ,-(^H-COOH 
sistein 
SH 
NH2 
(р-m erk a p to -a -a la n in )
17.  HOO C-fH -CH ^S-S-CH H ^H -CO O H   sistin
n n

n h
2
18.  CH3-S -C H 2-CH;HpH-COOH 
m etionin
NH,
sis-SH
fis-S
sis-S
sis-b 
sis-, 
met-
(y-m etiltio-a-am in om oy  kislota)
H.  A ro m a tik  am inokislotalar
19. 
H2N - C 6H4-C O O H
20
.
CH2- C H - C O O H  
N H ,
p a ra-am in ob en zoy  kislota 
fen ilalan in  
ph e-
HO
CH2- C H - C O O H  
tirozin 
NH,

22. 
/----- \ 
prolin 
p ro-
\
  /
\
 
(a-p irrolid on k arb on   kislota)
N H  
COOH
23.  HO 
“ 7
-----\ 
oksiprolin 
H ypro
NH 
COOH
24. 
N — » 
gistid in  
His-
N H  
С Н ,-  C H - C O O H
tri-
25. 
— |p -C H ,-(j:H -C O O H  
triptofan
/  
N H 2 
(P -indolil-a-alanin  k islo ta )
N H
A m inokislotalar o 'z  navbatida uglevodorod zanjiridagi  am inoguruhining 
karboksil  guruhiga  nisbatan  qaysi  holatda joylanishiga  qarab  a - ,   P -,  y-  va 
hokazo am inokislotalarga bo'linadi:
CH3-C H ,-C H -C O O H  
C H ,-C H -C H 2-C O O H  
C H ,-C H ,-C H ^ C O O H
n h

n h

n h
2
a-aminomoy 
p-aminomoy 
y-aminomoy
kislota 
kislota 
kislota
C l-C H 2-C O O H  

2 N H 3  ------------ 
 
H2N -C H 2-C O O H  
+  NHxlorsirka  kislota 
glitsin
Olinish  usullari
1. 
Oqsillardan olish. a-am inokislotalarning tabiiy manbayi oqsil  m oddalar 
hisoblanadi.  U lar gidrolizlanishi natijasida -am inokislotalar aralashmasi hosil 
b o U a d i.  B u  a r a la s h m a l a r d a n   x r o m a to g r a f ik   u s u ld a   s o f   h o ld a g i 
am inokislotalarning ayrim  vakillarini  ajratib  olinadi.
2.  -galogenkislotalarga  a m m ia k  ta ’siri
a-galogenkislotaga am m iak ta ’sir ettirilganda am inokislota hosil b o ‘ladi:
C l-C H z-C O O H  

2 N H 3  -------------►
 
H 2N -C H 2-C O O H  

NH„C1
xlorsirka  kislota 
glitsin

3.  Siangidrinli  usul (S h te k k e r  reaksiyasi)
A ldegidlarga vod orod  sianid va  am m iak  ta ’sir ettirilganda  dastlab  nitrillar, 
ular  g id ro lizla n ish id a n   esa  tegish li  a -a m in o k islo ta la r   h osil  b o ‘ladi.

+HCN 
OH 
+NH, 
NH
2
 
+2H20  
NH
2
CH
3
- C = 0   -------- ►CH
3
-CH-CN  -------- ►
  CH
3
-CH-CN  -------- ►CH
3
-CH-COOI
sirka  aldegid 
oksinitril 
-H20  
am inonitril 
-N H
3
 
alanin
4.  a-N itrokislotalar,  oksim lar  y o k i  a-oksokislotalar  gidrazonlarining 
qaytarilishi:
[Ni];  [Pd]
CH
3
-CH-CH-COOH 
+  3 H
2
  --------------- ►
 
CH
3
-CH-CH-COOH
H
3

N 0
2
 
- 2   H20  
H3C 
n h
2
2-n itro -3 -m etil 
valin
butan  kislota
2N 2;  [Pd]
СН
3
-С Н -С Н
2
-С -С О О Н ----------------- ►
 
CH,-CH -C H
2
-CH-COOH
CH
3
 
N-OH 
- H 20  
CH
3
 
NH
2
ley sin
5.  Rodionov  reaksiyasi
A ld egid larga  a m m ia k   ish tirok id a  m a lo n   k islota  t a ’sir  ettirilgan d a  p— 
a m in o k islo ta la r  olin ad i.
Л
'"H 
aldegid
K - c f   +  н 2с (
COOH
COOH
m alon
kislota
-H20
R-CH=C
COOH 
+ NH, 
/  
____
чс о о н
/C O O H
R-CH -CH
h
2
n
 
^ C O O H
qizdirish
- C O ,
R-CH-CHr-COOH
n h
2
P -am in ok islota
Fizik  va  kim yoviy xossalari
A m inokislotalar shirin  ta ’mga  ega  kristall  m oddalar b o 'lib ,  suvda  yaxshi 
eriydi.  K o'pgina  am inokislotalar  shirin  t a ’mli  bo 'Isa-d a,  b a ’zilari  ozgina

yoqimsiz ta ’mli,  ayrimlari  achchiq bo'ladi.  a-am inokislotalarning ko'pchiligi 
yuqori  h a ro ratd a  suyuqlanm asdan  p archalanadi,  shuning  u chu n  ularni 
suyuqlanish  haroratiga ko‘ra identifikatsiyalash qiyin va bu  ko'rsatkich  o'rniga 
qog'oz  xrom atografiyasi  yordam ida  Rr  qiym atini  aniqlash  bilan  am alga 
oshiriladi.  Bir  asosli  m onoam inokislotalarning  suvdagi  eritm alari  deyarli 
neytral  m uhitni  (p H = 6 ,8 )  ko'rsatadi.  U larning  fizik  konstantalari  haqidagi 
m a’lum ot 22-jadvalda keltirilgan.
A m inokislotalarning  tarkibida  N H ,  va  C O O H   guruhlari  borligi  u chu n 
ular  kislota va  asos xossalarini  nam oyon  qiladi.  U larning eritm asiga  kislota 
ta ’sir etgandan so'ngra  IQ spektrlari  olinsa,  karboksil guruhiga xos tebranish 
chastotalari,  ishqor  ta ’sirida  esa  am inoguruhga  xos  tebranish  chastotalari 
qayd  qilinadi.
Erkin am inokislota eritm asining  IQ spektrida har ikki  funksional guruhga 
xos  valent  tebranish  chastotalari  kuzatilm aydi.  Bu  hodisa  am inokislotalar 
am fo ter  xossaga  ega  ekanligini  va  ularni  b ip o ly ar  ion  (svitter-io n)  shak- 
lida  mavjud bo'lishini  isbotlaydi:
H2N-R-COOH  ---------- ►   H jN -R -C O O
bipolyar  ion
A m inokislotalar am foter xossaga  ega  bo'lgani  uchun  kislotalar va asoslar 
bilan  ham   reaksiyaga  kirishib,  tuz  hosil  qiladi:


+
H
3
N - R - C O O   +   
+=£
 
H
3
N - R - C O O H
H
3
N - R - C O O   +   H O  
H , N - R - C O O  
+   H , 0
Shuning uchun  ham , a-am inokislotalarning tuz holsil  qiluvchi  xususiyat­
lari  fizikaviy  xossalarini  belgilaydi.  U lar  yuqori  suyuqlanish  harorati  bilan 
tavsiflanadi, suvda yaxshi eriydi,  organik erituvchilarda yom on yoki  um um an 
erimaydi.
Am inokislotalar elektr toki ta ’sirida m uhitning pH  qiymatiga ko'ra anodga 
yoki  katodga  tom on   harakatlanadi.  Bu  tajriba  xrom atografiya  qog'ozi  yoki 
gellarda am alga oshirilsa,  elektroforez hodisasi deyiladi va am inokislotalarni 
ajratish  uchun  qo'llaniladi.  A m inokislotalar tarkibidagi  funksional g uruhlar 
soni  turlicha  bo'lganligi  uchun  ularning  suvdagi  eritm asi  karboksil-  yoki 
am inoguruh soniga k o 'ra kislotali yoki  ishqorli  m uhitni  k o'rsatadi,  y a’ni  pH 
* 7 bo'ladi. Am m o titrlash egri chizig'ida pH  ning shunday qiymati mavjudki, 
eritm adagi  —N H ,+  va  —C O O -  guruhlarining  soni  o 'z a ro   teng  bo 'ladi, 
natijada  elektroforez  hodisasi  kuzatilm aydi  va  bu  nuqtaga  izoelektr nuqtasi 
deyiladi  (22-jadval).

G litsindan  boshqa tabiiy am inokislotalar tarkibida  asim m etrik  a-uglerod 
atom i  tutgani  uchun  ular  optik  faol  m oddalar  hisoblanadi.  A m inokis-lota- 
larning optik izomeriyasi sut  kislotaning  L (+ )  yoki  D (-)  shakllariga nisbatan 
aniqlanadi.
H2N-
COOH
-H
CH3
L(+)-alanin
COOH
H-
-NH,
CH3
D(-)-alanin
лО
H,N -  CH2

 tn 2  —
 С \
1H  + H O T  Cu -iO H   +  H40 
CH2 - N H 2
О
J )
H
2
c - H
2
N \  
/ 0   —   с
20~*' 

> C u^ 
I
-C H 2
—  0 '
N j H 2
glirsinning  m isli  tuzi 
(xelat  kompleks)
22 
- j  a  d  v  a  I. 
Muhim aminokislotalarning fizik konstantalari

Formula
Nomi
T.  suyuq. 
°C
Izoel.
nuqta
pH
pK
(COOH)
plCa
(N H 2)
h
 
соон
NH
Arginin
Arg
A
238
11,2
2,2
9,0
M
  1
51
- ^
 
-
n h
2
H
Triptofan
Т ф
382
5,9
2.8
9,4
J ' K  
COOH
  J L   HO
H
Gistidin
His
H
277
7,5
1,8
9,2
COOH 
HS  * 4
w
n
h
2
Sistein
Cys
С
178
5,1
2,0
10,3
COOH 

NH
2
Metionin
Met
M
283
5,7
2,3
9,2
COOH
H J
H O O C ^ > k NH2
Asparagin
kislota
Asp
270
2,8
1,9
9,6
COOH
H J
H O O C ^ ^ ^ N H j
Glutamin
kislota
Glu
249
3,2
2,2
9,7
B arch a  a - a m in o k is lo ta la r  u c h u n   m is(II)-g id ro k sid   b ila n   c h iro y li 
kristallanuvchi  m isning to ‘q  ko‘k rangli  ichki  kom pleks birikm asining hosil 
bo'lishi  xarakterlidir.  B unday kom pleks tuzlar  xelatlar  deyiladi:
Am inokislotalardagi ka rb oksil guruhining  reaksiyalari
A m in o k islo tala r  asoslar  bilan  reaksiyaga  k irishib ,  k arbo ksilat  ioni 
hisobidan  tuz  hosil  qiladi:
H,C-CH -  COOH 

NaOH 
_____ „ 
H3C-CH-COONa
NH2 
-H20  
NH:
alanin 
alaninning  natriyli
tuzi
E firlar hosil bo ‘lishi

A m inokislotalarning  efirlari  (odatda,  tuz  ko ‘rinishida)  vodorod  xlorid 
ishtirokida am inokislotalarga spirt ta ’sir ettirib olinadi:
HCI
H -N -C H 3-C O O H  

C2H 5O H ---------► Cl  [H 3N  * -  CH 2-C O O C 2H , ] ------- ►
- H ,0
+N aOH   t 
H 2N -C H ,-C O O C 2H 5 
-NaCI
G alogenangidridlar hosil  bo ‘lishi
a-am ino kislotalarning  galogen  angidridlari  tionil  xlorid  (SOC1,)  yoki 
fosfor  xloroksidi  (POC1,)  ta ’sirida  olinadi.  O datda,  reaksiyani  o 'tkazish dan 
oldin  am inoguruhni  atsillash  yo‘li  bilan  him oyalanadi:
PO Clj
HaN-CHj-COOH  +  (CH3C0)2O  ------ ►CH3CONH-CH2-COOH  -------------►
glitsin 
sirka 
N-  atsetil
angidrid 
glitsin
--------►
  CHjCONH-CH2-C
Cl
N-atsetilglitsin 
xlor angidridi
H2N -C H 2-C O O H  
+  
HCI  ------- ►
  [H 3N -C H 2-C O O H ]+ СГ
aminosirka  kislotaning 
xlorgidrat  tuzi
A m inokislotalardagi  am inoguruhning reaksiyalari
Aminlarga  o ‘xshab,  am inokislotalar ham   m ineral  kislotalar  ta ’sirida tuz 
hosil  qiladi:
H2N -C H 2 -C O O H  

HCI  ------- ►
  [H3N -C H 2- C O O H f  СГ
aminosirka  kislotaning 
xlorgidrat  tuzi
N itrit  kislotaning t a ’siri
Am inokislotalarga  nitrit kislota ta ’sir ettirilganda,  oksikislota hosil b o ‘lib, 
suv  va  azot  ajralib  chiqadi:

С Н з - С Н - С Н - С О О Н   +   H 0 - N = 0   — ►   С Н з - С Н - С Н - С О О Н  
+   N
2
1   +  
H 20  
Н з С  
n h 2 
н , с  
о н
valin 
a-oksiizovalerian  kislota
Bu  reaksiya  yordam ida  am inokislotalardagi  am inoguruhlarni  m iqdor 
jihatdan  aniqlash  m um kin.
N -a tsil hosilaiarining  olinishi
C6H5COCI  +  H2N -C H 2-CO ON a  ---------- ►
  C6H ,C 0 N H -C H 2- C 0 0 H   +  NaCI
benzoy  kislota 
N-benzoil  glitsin
xlorangidridi
A m inokislotalar karbon kislotalarning galogen angidridlari  va angidridlari 
bilan  o 'z aro  t a ’sirlashganda  N -atsil  hosilalar sintez  qilinadi:
A m inokislotalarning  N -atsil  hosilalari  oqsillarni  sintez  qilishda  katta 
ahamiyat  kasb etadi.
a-A m inokislotalar uchun xa ra kterli  reaksiyalar
1. a-A m inokislotalar maxsus ferment  — dekarboksilaza yoki ayrim m ikro- 
organizm lar t a ’sirida C 0 2  ajratib,  am inlarga aylanadi:
R -  CH(NH2) -  COOH 
------------ ►
  R - C H 2- N H 2  +  C 0 2t
2.  D eam inlash  reaksiyasi
[O]
R -C H -C O O H   ------------- * -R -£ -C O O H   +  NH3
NH2 
О
R -C - C O O H   ------------- ►   R_<[ _ H  

C° 21,
О 
О
3.  Qayta am inlash  reaksiyasi
R -C H -C O O H  
R -C -C O O H

,  
I
NH2 
ferm ent 
О

---------------- ►
 
+
R '-C -C O O H  
R' -  (JH -  COOH
О 
NHj
D eam inlash,  dekarboksillash va qayta am inlash  reaksiyalari  hayvonot va 
o ‘sim liklar  organizm larda  maxsus  ferm entlar  t a ’sirida  nihoyat  yum shoq 
sharoitda  sodir bo'lishi  m um kin.
a -,  /?-,  y-  am inokislotalarni bir-biridan farq lo vch i reaksiyalar

Am inokislotalar  harorat  t a ’sirida  turlicha  xossalarni  nam oyon  qiladi  va 
shunga k o 'ra osonlik bilan ular ajratiladi:
1. a-aminokislotalar qizdirilganda ularning ikki molekulasidan ikki molekula 
suv  ajralib  chiqadi  vahalqali  am id  —  diketopi perazin  hosil  bo'ladi:
H 2C-COO H  
H2N  
A  
C H 2— (f



----------------------►
 
H N (  
) N H  

2  
H’O
h 2n  
h o o c  -  
сн2 
с  — снС 
о
diketopiperazin
2.  (3-Aminokislota  qizdirilganda,  am m iak va to'yinm agan  karbon  kislota 
hosil  bo'ladi:
Д
H2N -C H 2-C H 2-C O O H   ----------------- ►
  CH2  = C H -CO O H  

N H 3
P -a m in o p ro p io n  
akril  k islota
kislota
3.  y-  yoki  e~am inokislotalar  qizdirilganda,  laktam lar  hosil  bo'ladi:
H 2C -  CH2 -  CH2 
H2C  -  CH2 -  CH2
H2N 
HO -  
с
 = О 
H N ----------- С = О
y-am inom oy  kislota 
y -butirolaktam
A in in ok islotalarn in g  ayrim   vakillari
H j N — C H j— C O O H   am in o sirk a   k is lo ta  
(glitsin, 
glikokol)  292°C  da 
suyuqlanadigan  rangsiz kristall  m odda.  Suvda yaxshi  eriydi.  U  deyarli  barcha 
oqsillarning  tarkibida  uchraydi,  ayniqsa,  jelatin  va  tabiiy  ip a k   (fibroin 
oqsili)da k o 'p  m iqdorda bo'ladi.
NH2
(CH3)2CH-CH2-CH-COOH  cc-aniinoizokap ron   k islo ta  
(leytsin)  337°C  da
suyulanadigan  tovlanuvchi  kristall  m odda.  U  gem oglobin,  kazein,  tuxum  
album ini  kabi  oqsil  m oddalarning  asosini  tashkil  etib,  gidroliz  natijasida 
k o 'p  m iqdorda hosil bo'ladi.
NH
H2N-CH2-(CH2)
3
-
lizin
)  224UC  da
suyuqlanadigan  kristall,  oqsillar tarkibida  uchraydi.
H 2N -C 6H 4-C O O H  para-aminobenzoy kislota.  Uning ikki m uhim  hosilalari 
anestezin va novokain  nomlari  bilan  og'riqni  qoldiruvchi vosita sifatida keng 
ishlatiladi:

H2N -C 6H ,-C O O C 2H , 
H2N -C 6H
j
-C O O C H ;  - N ( C 2H ,)2 
h c i
 
anestezin 
novokain
Peptid  va  polipeptidlar
Peptid vapolipeptidlar  —N H —C O — peptid bog‘lar  bilan  xarakterlanadilar. 
Amid bog'lari deb ataladigan bu bog‘ am in va karboksil guruhdan bir molekula 
suv  ajralib  chiqishi  natijasida  hosil  bo'ladi.  1861-  yilda  bu  haqidagi  fikrni 
dastlab  A.Ya.  Danilevskiy  aytgan  edi.  Bunday  bog‘lar  oqsil  asosini  tashkil 
qiladi  va shuning uchun  peptid bog' deb ataladi.  Oqsillar tuzilishining  peptid 
nazariyasi  keyinchalik  E.  Fisher va  G ofm eyster tom onlaridan  rivojlantirildi. 
Oqsil  m oddalarining  optik  faolligini  birinchi  m arta  1852-  yilda  L.  P aster 
isboiladi  va  sinxonin  alkaloidi  yordam ida  ularni  ajratdi.  1903-1907-  yillar 
davomida  E.  Fisher oqsil  moddalarini sintez qildi.  Bugungi  kunda oqsillarning 
tuzilishi  va  peptid bog‘lardan  iborat tabiiy polim er ekanligi  to ‘liq  isbotlandi.
Ikki  a -a m in o k islo ta   m olekulasidan  bir  m olekula  suv  ajratib   olinsa, 
dipep tid lar  deb  ataluvchi  chala angidridlar  hosil  bo'ladi:
О  H 
II 
I
H2N-CH2-COOH  +-  H2N-CH
2
-COOH  ----- ► H2N-CH2-C -N -C H 2-COOH  +  H2o
glitsilglitsin
(dipeptid)
D ip ep tid lar  yangi  am inokislota m olekulasi  bilan  reaksiyaga  kirishish 
qobiliyatiga egabo‘lib,  ular  yana yangi  chala angidrid-tri peptid  hosil  qiladi:
О 

CH3



H2N - C H - - C   - N - C H 2-COOH 

h
2
n
-
c h
-
c o o h
  -----►
О Н  
О Н  
СНз
II 

I
I
I
----- ►
 
H2N - C H 2 - C - N - C H 2- C - N - C H - C O O H  

H20
glitsilglitsilalanin
(tripeptid)
Xuddi shu  usulda tetra-,  penta-, geksa-  va hokazo peptidlar olish  mum kin. 
U lar um um iy qilib polipeptidlar deb ataladi.  Peptid bog'lari  sintezining ju da 
qulay va  perspektiv  usulini  1960-  yilda  AQSH  olimi  M erifild ta k lif etdi.  Bu 
usul  qattiq fa za d a   peptidlar  olish  usuli  degan  nom   bilan  m ash h u r  bo'ldi. 
P olipeptidlar  oqsil  molekulasi  hosil  bo'lishida jud a m uhim   rol  o'ynaydi. 
Peptidlar oqsillarning  qism an gidrolizlanishidan  hosil  bo'ladi.
Hozirgi  kunda  a-am inokislotalarni  peptidlarga aylantirishning  ko'pgina 
m ukam m al  usullari  ishlab  chiqilgan.  Bir  m uncha  oddiy  tuzilishdagi  tabiiy

oqsillardan  insulin,  ribonukleaza,  vazopressin,  oksitotsin va  boshqa  vakillari 
olim lar  tom onidan  sintez  qilingan.
OQ SILLA R
Oqsil  m oddalar  barcha  o'sim lik,  hayvon  va  m ikroorganizm lar  hayoti 
uchun juda zarur moddalardir. Tirik organizm oqsilsiz yashay olmaydi.  Oqsilni 
b ilish   h a y o tiy   ja ra y o n la rn i  o 'rg a n is h   d e m a k d ir.  H a r  q a n d a y   oqsil 
m akrom olekulasi  zanjir  uzunligi,  tarkibi  va  tuzilishi  bilangina  belgilanib 
qolm asdan,  balki  bu  peptid zvenolarining  m etastabil  konform atsiyalar hosil 
qilishi  bilan  ham   farq  qiladi.  Oqsil  m oddalarining   to 'liq   kislotali  yoki 
fermentativ gidrolizlanishi  natijasida am inokislotalar aralashmasi  hosil bo'ladi. 
Oqsil  tarkibida 25 tagacha turli  a-am inokislotalar bo'ladi  va  ulardan  cheksiz 
miqdoriy nisbatda va turli  taitibdagi  polimer zanjirlarini  hosil  qilishi  m um kin. 
Bu  oqsil  m oddalarining juda  katta  m olekulyar  massasi  (IO11 -  107)  va  g'oyat 
xilma-xilligini belgilaydi. Ayrim oqsillar suvda eriydi, am m o ko'pchiligi  kolloid 
eritm a  hosil  qiladi.  Ularning  eritmasiga  anorganik  tuz  eritm alari,  o g 'ir 
m etallarning  tuzi,  organik  erituvchilar  yoki  harorat  bilan  t a ’sir  etilganda 
cho'km a  hosil  qiladi.  Bu  hodisa oqsillarning denaturatlanishi deyiladi.
Oqsillar quyidagi  sifat  reaksiyalariga  kirishadi va  ularni  aniqlashda m uhim
1)  Biuret reaksiyasi

Download 24 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   35




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling