E. rasulov, U. Begimqulov


Download 11.27 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/39
Sana07.07.2020
Hajmi11.27 Mb.
#106714
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   39

125

g an   en erg iy a  boshqa  m olekulalarga  uzatilm aydi.  Shu  sab a b d an   ham   bu 
h o d isa  m uvozanatli  issiqlik  n u rlanish idan  farq  qilib  nom uvozanatU   nur­
lanish  deb  ataladi.  U y g 'o n g a n   jism   (muhit)  sh u   zahotiyoq  10'®  ...  10‘®
 
vaqt  ich ida  nurlashi  m um kin.  Jism ning  en erg etik   u y g 'o n ish i  bilan  nur- 
lashi  bir  vaqt  ichida  ro 'y   bersa,  bun d ay   n u rlanish ni  fluorestsensiya 
deyiladi.  L um inestsensiya  u y g 'o n ish   energiyasiga  tash q i  en erg iy a  ber- 
ishd an  to 'x ta lg a n d a n   so 'n g   ham   davom   etsa  fosforestsentsiya  deyiladi, 
Televlzor  ek ran ld a  biz  fluorestsensiya,  soat  tslferblatlnl  n urlashi  yoki 
y o 'l  k o 'rsatk ich larln i  nurlashi  fosforestsenslyaga  m isol  b o 'la   oladi. 
Q u tb   y o g 'd u sin ln g   lum lnestsenslyasl  ham   fluorestsentsiyasldir.  Luml- 
n estsen siy an i  turli  y o 'lla r  bilan   hosil  qilish  m um kin.  U lard an  ayrlm - 
larinl  ko'ram iz:  fotolum inestsenslya  (yorug'lik  ta ’sirida  m o dd a  zarra- 
larlnl  uyg'otllishi),  xem ilum lnestsenslya  (ayrlm  kim yoviy  reaktslyalarnl 
e n e rg e tik   u y g 'o tlsh   hlsoblga),  elektrolum in estsensly a  (gazlarda  elek tr 
m aydon  ta ’sirida  elek tr  razryadinl  hosil  bo 'lish i  hlsoblga),  katodolum i- 
n estsenslya  (lum lnestsenslyaga  moyll  m oddani  ele k tro n   dasta  y o r­
dam id a  bom bardlm on  q ilish dagl  energiya  hlsoblga).  M asalan,  televlzor 
tru b k asld ag l  lum inestsensiya  k ato d d an   chiqayotgan  elek tro n la r  dastasi 
y o rdam ida  ekranga  surtilgan  m odda  zarralarlnl  u y g 'o tish l  tufayli  yuz 
beradi.  q u tb   y o g 'd u si  lum lnestsenslyasl  ham   kato do lu m ln estsen siy ag a 
m isol  b o 'lad i.  U shbu  lum inestsensiya  blznl  atm osferam lzga  kirlb  k e ­
layotgan  elektron  oqlm l  tufayli  y uzaga  keladi,  ch u n k i  b lznlng  atm os- 
feram iz  atom ,  m olekula  va  lonlardan  tashkil  to p g an   b o 'lib ,  bu  holda 
u lar  e k ran   vazifasini  bajaradi.
Lum lnestsenslyalanuvchl  m odd a  ham   biror  te m p e ra tu ra g a   ega.  U 
ham   atrofdagl  m oddalar  kabi  Issiqlik  ham   nurlaydl.  L um inestsensiya  -  
jism ning  issiqlik  nurlanishi  tep asid ag i  ortiqcha  nurlanlshdlr.  L um inest­
sensiya  nurlanishi  to 'x ta g a n d a   faqat  issiqlik  nurlanishi  qoladi.  Lumi­
n estsen siy a  hodisasi  u y g 'o n g a n   h olatdan   asosiy  h o la tg a   o 'tis h   jara y ­
o n id a  yuz  beradi  va  bu  p ay td a  u  q o 'sh n i  m o leku lalard an   en erg iya  o l­
m aydi.  L um inestsensiya  to 'x ta g a n d a n   so 'n g   sistem a  m uvozanat  ho latg a 
o 'ta d i  va  shu  tem p eratu rag a  m os  Issiqlik  nurlanishi  v u ju d g a  keladi.
L um inestsensiya  hodisasi  -   kvant  hodisa.  L um inestsensiya  o 'z i­
ning  davom iyligi  bilan  b o sh q a  op tik  h odisalardan  farq  qiladi.  Lum i­
n estsen siy a  lotlncha  lum en  (lim lnts  -   yorug'lik)  so 'z ld a n   o ling an  b o '­
lib,  y o ru g 'lik n i  xarakterlaydi.
L um inestsensiya  fizikasi  kvant  fizika  yaratilishi  tufayli  tushunarll 
b o 'la d i.  T ashqi  en erg iy a  ta ’sirida  lum lnestsensly alan uv chi  m o d d alarn ­
ing  u y g 'o n g a n   m ikrozarralari  (atom,  ion,  m olekula)  en e rg iy a  kvantla- 
n ad l  va  aniq  bir  d iskret  qiym atlarga  ega  b o'lad i,  M ikrozarralarning 
tu rig a  qarab   ushbu  en erglyalarnl  qiym atlari  ham   tu rlich a  b o 'lad i.  M ik­
rozarralar  energiyasi  en g   kichik  b o 'lg an d a g l  sath ni  a sosisy  sath  d e y ­
iladi.  U y g 'o n ish   energiyasi  esa  m ikrozarralarni  u y g 'o n g a n   holatlaridan  
biriga  o 'tish id a  ro 'y   beradi.  Bu  sath d an   sakrash  yoki  bir  q an c h a  sak-
Mfy_________________________________________________

rash  orqali  m ikrozarra  asosiy  holatiga  o 'ta d i  v a  natijada,  lu m in estsen ­
siya  nurlanishiga  m os  keluvchi  foton  chiqaradi.
Lum inestsensiya  hodisasiga  bir  misol  keltiram iz.  Yer  atm osfera- 
sining  yuqori  q atlam larida  ham   kislorod  atom lar  m avjud  b o iib ,  ularni 
quyosh  sham olining  elektronlari  bom bardim on  qiladilar.  O q ib atd a  k is ­
lorod  atom lari  u y g 'o n a d i.  S o 'n g   'So  sath d an  
‘£>2
  sath g a  o 'tish   orqali 
lum inestsensiyalanadi.  Shu  hodisa  u ch u n   en e rg e tik   sath lar  va  elek tro n  
o'tish lar  6.7-rasm da  keltrilgan.
£.^=4,17 
s B
St)
1
£
1 = 4
 ,96 
3B ^
a
=0,56 
m k m
‘D
z
1
Eo=0
X=0,56 
MKM
6.7-Tasm.  Luministsensiya  hodisasida 
So— »Ö 2  va  Dj— »S  o'tishlar.
R asm da 
c a th d a n  
'£>2
  sathga  o 'tis h   va  k eyingi  sath d an   asosiy 
sathga  o 'tish   tasvirlangan.  '5„  cath  energiyasi  4,1?  eV   ga, 
'£>2
  sath n in g  
energiyasi  esa  1,96  eV   ga  teng.  Birinchi  o 'tish d a   ('So 
- 4
  'Dj)  kislorod 
atom i  0,56  m km   to 'lq in   uzunlikdagi  yashil  n u r  chiqaradi,  'D
2
  sath d an  
asosiy  sath g a  o 'tis h d a   u  0,63  mkm  dagi  qizil  n u r  chiqaradi,  U ncha  q i­
yin  b o 'lm a g a n   shu  hisobni  ko'raylik.  Borning  chasto talar  qoidasi  deb  
atalgan  p o stu latig a  k o 'ra   nurlanish  chastotasi
b u n d a  e  -   foton  energiyasi,  bundan
V
c h
E , - E ,
(
6
.
12
)
(6.13)
kelib  chiqadi.
(6.13) 
form ulaga  6.7-rasm dagi  en e rg etik   sath lar  en ergiyasini  son 
qiym atlarini  qo'yam iz:
i?,7

K V A N T   F I Z I K A S I
m ls   e,62-\Q-^*  j   s 
1,9810~
(4,17-l,96)eK -l,6  10''’ y /e K  
Ik kin chi  o ‘tish  {E^-^  Eo): 
ch
13,54-10-
- w = 0,56 • 10"^  /« = 0,56 mkm
Á ,=
1,98-10-'V>«
£ , - £ o  
1,96 e K -1,6-lO -'^y/eF
= 0,63 mkm ■
Lum inestsensiya  nurining  t o i q in   uzunligi  y u tilg a n   y o ru g ü k n i 
(stoks  qonuni)  t o i q in   u zu nligadan  katta.  Bu  x ulosa  lum inestsensi- 
y aning  h a r  bir  akti  u ch u n   yozilgan  energiyaning  saq lan ish   q o n u n id an  
kelib  chiqadi.  Lum inestsensiyalanuvchi  m o lek ulanin g  y u tg a n   foton 
energiyasini

h e 
e,  =  hv,  =  —
desak,  u  h olda  m olekula  ch iq arg an   fotonning  energiyasi
he
62
  =  /
1
V
2
  =
he
he
U larga  m os  k elg an   to i q in   uzunliklar  X  =   —   v a ^  
=   —   for-
Ei 
E
2
m ulalar  yordam ida  topiladi.  Y utilgan  foton  en ergiy asin i  bir  qism i  lu- 
m inestsensiyaga  moyil  m o ddani  m olekulasini  u y g 'o itish g a   sarflanadi. 
Q o lg an   qism i  esa  jism ning  ichk i  energiyasini  (m o lek u lalar-n in g   tartib- 
siz  k in etik   energiyasini)  o ‘zgartirishga  sarflanadi.  S h u n in g   u ch u n
e ,  =  
£2
  +   £
b o ia d i.  Ej  >  Ê
2
  b o ig a n i  u c h u n   v ,  >   V^  yoki 
>  'k^■  Bu  esa  stoks 
q onunidir.  E =  0  d a  yutilg an   va  chiqarilgan   fo to nlarn in g  energiyasi 
ten g ,  y a ’ni  E,  =  
£2
 •  S huning  u c h u n   X^  =  A,,.  Bu  h oln i  lezo n a n sn in g
nurlanishi  deyiladi.  R ezonansning  nurlanishini  n atriy   lam pasi  y o r­
d am id a  natriy  b u g ia rin i  lum inestsensiyalanishida  k u zatish   m um kin. 
A gar  lum inestsensiya  en ergiy asini  £,,  yutilgan  en erg iy an i 
d esak,  u 
hold a  u larn in g   nisbati
¿o
ni  lum inestsensiyaning  energetik  chiqishi  deyiladi.  A g ar  chiqarilgan 
fotonlar  sonini  n ^  y utilgan  foto nlar  sonini  rio  desak,  u   h o ld a
n.E.

K V A N T   F I Z I K A S I
nisbatni  olamiz.  B unda  £ ,  = 
Eg  -  
i
\¡E
q
  b o ig a n i  u c h u n   lum i-
nestsenslyani  k avnt  chiqishi
A)
Bu  form ulaga  lum inestsensiya  kva n t  chiqishi  deyiladi.
Q u tb  y o g ‘dusi  ikki  xü  k o 'rin ish d a  b o ia d i.  K osm osdan  k elay o tg an  
elektro n  oqim i  ta ’sirida  vujudga  k elg an   q u tb   y o g ‘dusiga  elektio n li 
yo g 'd u   deyiladi.  A gar  y o g 'd u   protonlar  oqim i  ta ’sirida  ta ’sir  b o is a ,  u 
holda  protonli  yo g 'd u   deyiladi.  Elektronli  y o g 'd u n i  ulishi  an ch a  katta, 
protonli  y o g 'd u   esa  an ch a  kuchsiz  b o 'lg an lig i  u c h u n   biz  bu  b a n d d a  
asosan  elek tro n li  q u tu b   y o g 'd u   haqida  to'xtalam iz.  E lektronli  q u tb  
y o g 'd u si  yoy,  nuiJi,  tasm ali  va  lentali  sh ak llard a  bo'lib,  aniq  stru k tu r- 
aga  ega.  P rotonli  q u tb   y o g 'd u si  esa  asosan  diííu ziya li  d o g ‘  k o 'rin ish d a  
nam oyon  b o 'lad i.  E lektronh  qutb  y o g 'd u sin in g   kelib  chiqishi  m e x a ­
nizmi  quyidagicha;  Q uyosh  sham oli  olib  k elay o tg a n   elek tro nlar  oqim i 
yerga  yetib  k e lg a n d a   u n in g   m agnit  m aydoni  bilan  o 'z aro   ta ’sirda  b o 'la  
íjoshlaydi.  Y erning  geom agnit  m aydoni  elek tro n larn i  «ushlab»  q oladi 
va  so 'n g   bu   elek tro n la r  m aydonning  k u ch   chiziqlari  atrofida  spiral 
traektoriyada  h arak at  qila  boshlaydilar.  Y erning  qutblari  tom on  ch iziq ­
lar  q uyuq lashib  boradi.  K uch  chiziqlari  atrofida  buralib  h arak at  q ilay ­
o tgan  elek tro n la r  ham   q u tb   tom on  intiladilar.  Biroq  m azkur  elek tro n la r 
yer  sirtiga  y etib   kelolm aydi.  C hunki  yernin g  sirtiga  tom on  k u ch   c h i­
ziqlar  b o 'y la b   h a ra k a t  qilayotgan  elek tro n la r  y ern in g   k uchli  va  nojins 
m agnit  m ay d oniga  d u c h   keladilar.  N ojins  m agnit  m aydon  za ry ad lan ­
gan  zarralarni  ku ch siz  m agnit  m aydon  tom on   itqitib  tashlaydi.  S h u n ­
day  qilib  y er  atm osferasiga  tushayotgan  elek tro n larg a  geom agn it  m ay ­
don  t a ’sir  etad i  va  ularni  atm osferani  y uqori  qatlam lariga  uloqtiradi. 
N atijada,  y e rd a n   100  km   b alandlikkacha  tu sh a g a n   elek tro n la r  y ern in g  
geom agnit  m aydonidan  aks  yetib  orqaga  shu   k u ch   chiziqlari  b o 'y la b  
atm osferaning  y u q o ri  q atlari  tom on  h arak at  qiladi.  S o 'n g   u sh b u   e le k ­
tronlar  ku ch   chiziqlari  bo'y ich a  y erning  bo sh q a  yarim   shariga  qarab 
h arak at  qilib,  y a n a   y er  sirtiga  tush a  boshlaydilar.  Bu  h arak at  yan g i  aks 
(qaytishgacha)  y etish g ach a  davom   yetadi.  Yuqorigi  aytilgan  m ulo- 
hazalarni 
6
.
8
-rasm d a  k o 'ra   tushuntirish  m um kin.
Qizil  rang  bilan   yerni  shim oliy  q u tb   tom o n id ag i  yer  sirtiga  y aq in - 
lashayotgan  b itta   elek tro n n in g   traektoriyasi  tasvirlangan,  yashil  chiziq 
bilan  esa  un i  (elektronni)  orqaga,  y a ’ni  shim oliy  q u tb d an   jan u b iy   q u - 
tbga  qarab  h a ra k a t  qilayotgani  k o'rsatilg an .  M agnit  m aydon  ta ’sirida 
«ushlanib»  q o lg an   elektro nning  k u ch   chiziqlari  b o 'y lab   sperial  h a r a ­
katini  bu  tavsifi  alb atta  sodda  k o 'rin ish d a  yoritilgan.  H a q iq a td a  esa  bu 
yerda  m u rakkab  jarayon  bo'lib   biz  uni  u stid a  alohida  bah s  y u rit- 
maymiz.  F aqatg in a  bir  narsa  ustid a  to'xtalam iz.  Y uqoridagi  m u lo- 
hazalardan  biz  geom ag n it  m aydonda  h arak at  q ilayotgan  elek tro n la r
129

K V A N T   F I Z I K A S I
i
atm osferam izning  atom lari  va  m olekulalari  bilan  b o ia d ig a n   to 'q n a - 
shishini  e ’tiborga  olm adik.  A lbatta,  yer  yuzidan  100  k m   b alan dlik da 
atm osfera  ju d a  ham   siyrak.  S huning  uchu n  bu  to 'q n a sh ish n i  e ’tiborga 
olm asa  ham   b o iib   k o 'rin ad i.  Lekin  aslo  u n d ay   em as.  C h u n k i  to ‘q n a-
shish  m avjud.  Bu  to 'q n a sh ish   tu ­
fayli  atm osfera  atom lari  va  m ole­
kulalari  ionlashadi  va  u yg 'o n ad i. 
N atijada,  q u tb   y o g 'd u s i  deb  atal- 
y
' %  
g an   hodisa  p aydo  b o 'lad i.  Q utb
yog 'd u larin i  pay do  b o 'lish id a  kos- 
mos  elektro nlarin i  kislorod  va  azot 
m olekulalari  bilan  to 'q n a sh ish i  rol 
o'ynaydi. 
T o 'q n a sh ish  
atom   va 
T  . 
.»• % 
m olekulalar  u y g 'o n a d ila r  yoki  ion-
i j   s..,. 
lashadilar. 
B irinchi  h o ld a  atom
y  
(m olekula)  ni  u y g 'o n g a n   h olatga
X . 

o 'tish i 
natijasida 
m ikrozarralar
(atom,  m olekula,  ion )n in g  elek - 
6.8-rasm. 
^^on  q o b ig 'id a   o 'z g a rish la r  ro 'y
beradi.  Ikkinchi  h o ld a  esa  m ikro­
zarralarning  elek tro n   q o b ig 'i  qis- 
m an  buziladi;  m ikrozarra  elek tro n in i  y o 'q o tad i  va  ato m ar  yoki  m o le­
k u lar  iong a  aylanadi.  U y g 'o n g a n   m ikrozarra  asosiy  h o latg a  o 'tad i,  ion 
esa  elek tro n   bilan  rekom binatsiyalanadi.  Ikkala  h o ld a  h am   u y g 'o n ish  
en ergiyasini  olib  ketuvch i  foton  hosil  b o 'lad i  va  bu   n u rlash   lum inest- 
sensiyali  nurlanish  b o 'lad i.  O u tb lard a  k uzatiladigan   q u tb   y o g 'd u si 
jarayoni  an a  shundaydir.
6 .9-rasm da  q u tb   y o g 'd u si  sp ek tri  tasvirlangan.  lo n lash g an   azot 
m olekulalari  rekom binatsiya  sp ek trn in g   zangori  va  bin afsh a  tasm alarini 
nurlaydi.  U yg 'o n g an   kislorod  atom lari  esa  yashil  (X =  0,56  m km)  va 
qizil  (0,63  mkm)  chiziqlarni  chiqaradi.  U y g 'o n g an   azot  m olekulalari 
qizil  nu rlarn i  chiqaradi.  A zotning  zangori  ch izig 'i  va  k islo ro dn ing   y a ­
shil  ch izig 'i  ju d a  intensiv  n urlanish  hosil  qilgani  u c h u n   q u tb   y o g 'd u si 
asosan  zangori  -   yashil  ran g d a  tovlanadi.
0
N .
T i r ^
II

!
\   1  >•
0^40 
< 4 5   \
.........
• l- 
:b,6o’
0.65
0^70  ':
6.9-rasm. 
Qutb  yog'dusi  spektri,
N im a  u ch u n   kislorod  sp ek trid ag i  qizil  chiziqning  intensivligi  za n ­
gori  chiziq  intensivligiga  n isbatan  kuchsiz?  B singizda  b o 'ls a   kerak,
6.7-rasm da  kislorodning  en e rg etik   sathlari  va  o 'tish larin i  k o 'rsa tg a n

edik.  H am m a  g ap   sh u n d ak i  kislorod  atom ining  'Sg  va  'D
2
  sath larid a 
atom ning  y ash ash  vaq ti  turhchadir.  Berilgan  h o latd a  bir  atom   «uzo- 
qroq»,  ikkinchisi  «qisqaroq»  yashashi  m um kin.  Bir  xil  atom lard an  
tashkil  to p g an   sistem a  uchun  -   yashash  vaq t  o 'rta c h a   kattalikd ir. 
Kislorodni  'So  sath id a  atom ning  yashash  vaqti  0,7  s  b o is a ,  ‘D
2
  sath id a 
atom ning  y ash a sh   v aq ti  100  s  dir.  K o'rib  turibsizki  farq  an ch a  katta. 
'£>2
  ho latd a  b o ig a n   kislorod  atom i  asosiy  h o latg a 
0
‘tg u n ch a  uzoq  «ya- 
shaydi».  A tom   u sh b u   h olatdan  asosiy  h o latg a 
0
‘tg u n ch a  b o ig a n   vaq t 
oralig 'id a  u n g a   b o sh q a  biror  atom   yoki  biror  erk in   elektro n  k e h b   u ril- 
ishi  m um kin;  b u   to 'q n a sh ish   tufayli  bizning  atom   zarraning  o rtiq ch a 
energiyasini  olib  asosiy  holatga  o 'tish i  m um kin.  N atijada,  bu  h o ld a
0,63  m km   to 'lq in   uzun lik k a  ega  b o 'lg a n   foton  chiqm asligi  m um kin.  'So 
sath dan  'Dj  sath g a  o 'tish d a   kislorodning  barch a  atom lari  ishtirok  etishi 
m um kin,  aksincha,  'D
2
  sath d an   asosiy  sath g a  o 'tish d a   esa  faq at  ayrim  
atom largina  rol  o '
3
m ashi  m um kin.  S huning  u ch u n   ham   qizil  n u r-la n ish  
intensivligi  yashil  n u rn in g   intensivligiga  n isbatan  an ch a  kam dir.
Hozirgi  k u n d a   q u tb   y o g 'd u sin in g   k o 'p   m exanizm lari  tush un arli. 
Shunga  q aram ay   biz  bilm agan  sirlar  ham   k o 'p .  M asalan,  nim a  u c h u n  
m agnitosferaning  d um i  elektronlarni  tezlantiradi  va  fokuslaydi?  N im a 
u chu n  tovlanish  zonasi  oval  shaklda,  nim a  u c h u n   q utb  y o g 'd u s i  ayrim  
hollarda  q a sr-q u sir  shovqinlar  bilan  b o 'lad i?  H urm atli  o 'q u v ch i,  balki 
bu  m uam m olarni  siz  hal  qilasiz  d e g a n   um iddam iz.  Yer 
5
m zida 
b o 'lad ig an   m ag n it  b o 'ro n larin i  Q uyosh  faoliyatiga  b o g 'liq lig i  ham   va 
ularni  q u tb   y o g 'd u s ig a   ta ’sirini  bo sh q a  k ito blardan   o'qirsiz.  D en - 
gizlarining  s h u ’lalanishi,  tirik  organizm larning  s h u ’lalanishi  h am   lum i- 
nestsen tsiya  h odisasi  bilan  tushuntiriladi.  D engizning  s h u ’lalanishi  tirik 
organizm larning  nurlanishidir.  H ozirgi  pay td a  nurlovchi  tirik  or- 
ganizm larni  800  k o 'p   holi  aniqlangan.  B akteriyalardan  tortib   to  ayrim  
baliqlargacha  o 'z id a n   n u r  chiqaradi.  Q uriqlik da  esa  har  xil  h ash a ro t- 
lardan  (q o 'n g 'iz,  chivin  va  b.)  tortib  to   ayrim   q u sh larg ach a  o 'z id a n   n u r 
chaqaradi.  Bu  nurlan ish n in g   m exanizm lari  ham   lum in estsen siya  h o d is­
asi  bilan  tushuntiriladi.
Q o 'sh im ch a  jadvallar
1.  Infraqizil  n urlanish  diapazoni
DIAPAZONNING ASOSIY XARAKTERISTIKASI
FIZIK  KATTAUKIAR
KATTALIKLAIl QIYMATLARI
Vakuumdaofi  to'lcfin  chiziqlar
0,1 
mm  —  770 nm
Chastota
3 1 0 ‘^seJc-‘  -   4-10“
5
'
Chastotalar  polosasi  kengligi
~410'^s-‘
Oktava
~7
Kvant  energiyasi
1,98-10'^'  -   2,6410-'V
yoki
1,24-10-^  -   1,65 
eV
131

M ili
' U
liil;
K V A N T   F I Z I K A S I
2.  K o‘zga  k o 'rin a d ig a n   n urlanish  (y orug iik )
DIAPAZONNING ASOSIY XARAKTERÏSTIKASI
FIZIK KATTAUKLAR
KATTAUKLAR QIYMATLARI
Vakviumdagi  toiq in   chiziqlar
0,770  -   0,380 
mkm
Chastota
410'* s‘‘  -   810-‘^s
Chastotalar  polosasi  kengligi
4 1 0 ‘*s'‘
Oktava
~1
Kvant  energiyasi
2,64-10'*^  -   5,28-10-'^ = 
yoki 
1,65  -   3
3.  U ltrabinafsha  nurlanish
4.  Ritm   nurlanish
132
DIAPAZONNING ASOSIY XARAKTERÏSTIKASI
FIZIK KATTALIKLAR
KATTALIKLAR QIYMATLARI
Vakuutndagi  to iq in   chiziqlar
380 
nm  -
  5 
nm
Chastota
8
-10'*  -   6 1 0 ‘® s‘
Chastotalar  polosasi  kengligi
59200  T  s ‘
Oktava
-6
Kaant  energiyasi
5,28-10-'^  -   3,98-10-"  G 
yoki 
3,3  -   247,5  ev
DIAPAZONNING ASOSIY XARAKTERÏSTIKASI
FIZIK KATTALIKLAR
KATTALIKLAR QIYMATLARI
Vakuumdagi  to iq in   chiziqlar
5 nm  -
  10'^  nm
Chastota
6 1 0 ‘® -   3•10'^s■‘
Chastotalar  polosasi  kengligi
2994  10^Ts-‘
Oktava
9
Kvant  energiyasi
3,96-10-'^-  1 ,9 8 1 0 ‘^‘^ 
yoki
247,5  -   1,24  10""''

K V A N T   F I Z I K A S I
5.  G am m a  —  nurlanish
DIAPAZONNING ASOSIY XARAKTERISTIKASI
FIZIK KATTALIKLAR
KATTALIKLAR QIYMATLARI
Vakuumdaqi  t o iq in   chiziqlar
0,137 
n m   -
  10"'^ 
n m
Chastota
2-19'*  -   S  IO^S-’
Chastotalar  polosasi  kengligi
~ 3 1 0 ‘®T  s'*
Oktava
Kvant  energiyasi
1 ,4 5 1 0 '‘^  -   1,9810-^° 
yoki
-9,0310"   -   1,14-10'''®''
SAVOLLAR
>   S pek tr  nim a?
>  S pektr  tu rlari  h aq id a  so 'zlan g   va  tu sh u n tirin g .
>   S pektrial  seriyalar va  seriya  chegarasi  nim a?
>   Q a n d ay   sp ek trial  seriyalarni  bilasiz?
>   U m um lashgan  Balm er  seriyasining  form ulasini  yozing.
>   R ittsning  kom binatsion  prinsipi  nim a  v a  u n d a n   kelib  ch iq ad i- 
gan  m uhim   fizik  natija  nim a?
>   T erm lar  nim a?
>   E nergetik  sathlar,  term lar va  o 'tish la r  h a q id a   nim a  deysiz?
>   S athlar  va  o 'tish la r  diagram m asini  chizing.
>  Atom,  yadro,  elem en tar  zarralar  sp ek tri  q an d a y   va  nim a  aso si­
da  tu sh u n tirish   m um kin?
>  M olekula  sp ek tri  va  uning  kelib  chiqishi  h aq id a  so'zlang.
>   M oddalarni  sp ek tri  qanaqa?
>  Atom   energiyasini  R idberg  doim iysi  o rq ali  yozing.
>  L um inestsensiya  q an d a y  jarayon?
>   L um inestsensiya  bilan  issiqlik  n urlanishi  hodisasining  o 'x sh a sh  
tom onlari  va  farqini  ko'rsatin g .
>  N im a  u c h u n   lum inestsensiya  jarayonini  n o k o g eren t  jaray on  
d e
3
nniz?
>  L um inestsensiya  hodisasini  bo shqa  n o k o g eren t  jaray o n lard an  
farqi  nim ada?
>   N im a  u c h u n   turli  jism lar va  m uh itlar  n u r  chiqaradi?
>  L um inestsensiya  turlari  va  ularning  kelib  chiqishini  tu s h u n ­
tiring.
>   F osforestsensiya  va  fluorestsensiya  lum inestsensiyalarini  fa rq ­
larini  ayting.
>   K atodolum inestsensiyani  tush u n tirin g   va  m isollar  keltiring.
>  X em ilum inestsensiya  deb  nim aga  aytiladi?
>  F otolum inestsensiya  q and ay  hosil  b o 'lad i?
I

K V A N T   F I Z I K A S I
>  Q u tb   y o g 'd u sin i  nim a  u c h u n   lum inestsensiya  d eb   ataym iz?
>   Q u tb   y o g 'd u si  lum inestsensiyasining  turlarini  ayting.
>   Lum inestsensiya  q an d a y   hodisa?  Kvantlim i  y o k i  uzluksizm l?
>   Q uyoshdan  k elay o tg an   elektronlar  sham oli  t a ’sirida  bizning 
atm osferada  ro ‘y   b erad lg an   lum inestsensiyanl  tu sh u n tirin g .
>   Lum inestsensiyaning  en e rg etik   chiqishi  d eb   n lm ag a  aytiladi?
>   Lum inestsensiyaning  k van t  chiqishi  d eb   n im ag a  aytiladi?
>   Q u tb   y o g ‘dusi  q an d a y   paydo  b o ia d i?
>   Tirlk  organizm lar  lum inestsensiyasini  tu sh u n tirin g .
>   N im a  u ch u n   tirik  organizm lar  o 'z id a n   n u r  chiq aradi?
Download 11.27 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   39




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling