Elektronika asbobsozlik

2.4. Sinxron detektorning ishlash prinsipi 

 

Bizning  eksperimental  qurilma  sinxron  detektorlash  usulidan  foydalanib 

ishlaydi,  shuning  uchun  sinxron  detector  eksperimental  qurilmaning  eng  kerakli 

elementlaridan  biri  bo’ladi.  Eksperimental  qurilmaning  ish  rejimini  tushinish 

uchun sinxron detektorning ta’sir prinsipini va parametrlarini to’liq qarab chiqish 

kerak. Sinxron detektorlar o’zgaruvchan kuchlanishlarni sinxron detektorlash usuli 

bilan o’lchash va kuchaytirishga  mo’ljallangan.  Bizning eksperimental  qurilmada 

sinxron 

detector 

kuchytirgich 

almashtirib 

(o’lchagich 

усилителя 

– 

преобразователя измерительного УПИ-1) dan foydalaniladi. 

Sinxron  detector  chastota  va  fazani  tanlashiga  qarab  va  foydalanishda 

quyidagicha bo’lishi mumkin: 

а)  keng  polosada  kattalikni  shum  darajasi  kam  bo’lganda,  kam  signallarni 

o’lchashda; 

б)  qayd  qiluvchi  qurilmada  tarkibiy  qismning  sifatini,  modulyatsiya  qilish 

usuli  bilan  o’lchashda  (optic  spektroskopiya,  radoio’lchashda  va  boshqa 

tadqiqotlarda); 

в)  o’zgaruvchan  tok  sistemasi  jinsida  turli  tenglikni  xuddi  sezgir  indiлator 

sifatida; 

г) radiospektroskopiyada spektral chiziqni differensiallashda. 

УПИ-1 qurilmaning ichki generatori modulyatorni boshqarish uchun signalni 

olish  imkoniyatini  beradi.  Bu  signalning  fazasi  aniq  o’rnatilishi,  o’rganilayotgan 

ob’ekt  va  modulyatorni  vaqt  bo’yicha  kechikish  kompensatsiysi  ta’minlanishi 

mumkin [48]. 

Sinxron deteлtor quyidagi sharoitlarda ishlatilishi mumkin: 

а) o’rab turgan tashqi muhit temperaturasi 283 dan 308 К; 

б) nisbiy namlik –  80%  gacha agar o’rab turgan havo temperaturasi 293 К 

bo’lsa; 

в) atmosfera bosimi 85 – 106 кPа. 

Qurilmaning texnik xossalari 

Qurilmaning chastota bo’yacha ishlash sohasi 20 – 20000 Gs.  

O’lchanadigan kuchlanish signali chegarasi – 40*10

-9

 dan 10 В gacha. 

Ruxsat etilgan signal/shun bog’liqligi – 1/100 dan kam bo’lmasligi. 

Qurilmaning  o’zgartirish  koeffitsientining  eng  kam  qiymati  0.1ga, 

ko’paytirilgan kuchaytirish diskret kattaligi 1 dan 63 gacha. 

Qo’shimcha  attenyuator  komplekti  o’zgartirilgan  signalning  zayiflashuvi  10, 

100 yoki 10000 martagacha. 

---

32 

 

Sinxron detektorning asosiy o’zgartirish koeffitsienti kamchiligi 40 dan 10000 

Gs gacha bo’lgan chastotalar sohasida o’zgartirish koeffitsientining kam qiymati – 



2,5 % dan ko’p emas. 

Sinxron detektorning qo’shimcha chastotaviy kamchiligi  20 – 40 Gs va 10 – 

20 кGs gacha bo’lgan chastotalar sohasida – 



1,5 % dan ko’p emas. 

Sinxron  detektorning  keltirilgan  kirishidagi  doimiy  vaqt  1  s  da  yopiq 

zanjiridagi xususiy shumi: 

1)  40 nV dan ko’p emas 1000 – 20000 Gs chastotalar sohasida; 

2)  400 nV dan ko’p emas 20 – 1000 Gs chastotalar sohasida. 

O’zgartirilgan  signal  yo’qotilishi  yoki  nolining  siljishi,  shumni  xosil  qiladi, 

chastota  tayanch  signali  chastotasiga  karrali  bo’lmaydi  va  40  Gs  dan  farq  qiladi, 

shumning  effekiv  kuchlanish  kattaligi  ortadi,  qurilma  kamchiligi  sifatida 

o’rnatilgan  o’zgartirish  koeffitsienti  va  chastotalar  sohasi,  ko’p,  100  martada  – 

±0.01 dan ko’p emas. 

Qurilmaning  kirish  kuchlanishining  Dreyf  nolavoy  qiymati  30  minut 

qizdirilgandan keyin xar 2 soatda– 



1 % dan ko’p emas. 

Sinxron  detektorning  kirishi  –  simmetrik  va  sinxron  fazali  signallarni 

yo’qotish 100 martada 1% dank ko’p emas. 

Kirish qarshiligi - 20 Моm dank kam emas sig’imi 50 pF dank am emas. 

Qurilmaning vaqt doimiysi – 0,5; 1; 2; 4; 8; s og’ishi 



50% dank am emas. 

Qurilma  kuchlanishni  moslaydi,  tayanch  signal  orqali  icki  kolibtator 

yordamida formasini shakllantiradi. Moslovchi signal kattaligi 1000 Gs chastotada 

– ( 1



0,005) В. Bundan: 

1)  Qurilma  o’zgartirilgan  signalni  100  –  10000  Gs  chastota  sohasida 

moslashtiradi; 

2)  Moslashtirilgan signal fazasi fazaaylantirgich bilan boshqarilmaydi; 

3)  Moslashtirilgan signal formasi  – ketma-ket to’g’ri burchakli impulslardan 

tàshkil topadi. 

Quilma  tashqi  generator  taynch  signali  kuchlanishining  quyidagi  tàshkil 

etuvchilarida ishlaydi: 

1)  0,5 – 1,5 В – taynch kuchlanishida bo’lgichning «: 10» qo’shilganda; 

2)  5 – 15 В – taynch kuchlanishida bo’lgichning «: 10» qo’shilganda. 

---

33 

 

Qurilmaning  fazaaylantirgichi  chastotaning  hamma  sohasida  optimal  fazani 

olishni ta’minlaydi. Uzib ulagich «180» fazani 180



ga o’zgartiradi. 

Tayanch  signali  chastotasining  20  Gs  dan  10000  Gs  chastota  sohasida  ikki 

marta ortishini ta’minlaydi. 

Tayanch signali krish qarshiligi – 10 кОm 



20%. 

Ichki 

generator 

fazaaylantirgichi 

tayanch 

signalga 

nisbatan 

modulyasiyalanuvchi fazani qadam 0 dan 360



 gacha ozgarishini ta’minlaydi.  

Qurilmaning chiqishi – simmetrik va quyidagi parametrlarga ega: 

1)  Chiqish  kuchlanishi  standart  samopisetsga  ulash  uchun 



  10 mV;  chiqish 

qarshiligi – 100 Оm dan kam emas; 

2)  Temperaturaviy ta’sirlashuvi 233 – 323 К (-40



+50



С); 

3)  Nisbiy namlikka ta’sirlashuvi 95% 293 К da. 

Qurilma quyidagi ishonchlilik ko’rsatkichini qanoatlantiradi: 

1)  To’xtovsiz ishlash ehtimolligi 100 soat – 0,93 dan kam emas; 

2)  Ilshaganda oqsash vaqti o’rtacha 1500 soat. 

Endi  qurilma  va  kuchaytirgichni  ishlashini  –  o’lchashdagi  o’zgartirgich, 

birinchi  tartibli  past  chastotali  filtrli  va  sinxron  detector  kuchaytirgichlarni  qarab 

chiqamiz. (2.3-rasm) 

O’lchanuvchi  signal  kam  shumli  tashqi  kuchaytirgich  kirishiga  beriladi.  

Qurilmaning  bu  qismi  uncha  katta  bo’lmagan  hajmi  ulanuvchi  o’tkazgichlarni 

uzunligini qisqartirish va signal manbayiga yaqinroq ko’chirishga yordam beradi. 

Bunga  simmetrik  ravishda  kuchaytirgichning  krish  va  chiqishida  xar  xil 

kuchlanishning  kuchsizlanishini  ta’minlash  bajariladi.  Tashqi  kuchaytirgich 

bazaviy  kuchaytirgichga  ulash  kabeli  yordamida  ulanadi.  Bazaviy  kuchaytirgich 

qurilma  УПИ  –1  ning  asosiy  bosh  qismi  hisoblanadi.  Unda  signalning  davomiy 

kuchaytirilishi olib boriladi, uni sinxron detector usulida o’zgartirib tàshkil qilish, 

filtrlash va olchov qurilmasining kirishi bilan chiqish signali solishtiriladi. Bazaviy 

kuchaytirgich  ham  shunday  qurilmadan  tàshkil  topib,  sinxron  detector  uchun 

formaga  soluvchi  tayanch  signalidir.  Simmetrik  signal  kuchaytirgich  kirishida 

kuchaytiriladi.  Chiqish  kuchaytirgichi  yuqori  kirish  qarshiligini  va  bazaviy 

---

34 

 

kuchaytirgichni  kam  shumligini  ta’minlaydi.  Kirish  susaytirgichi  kirish 

kuchytirgichi  chiqishida  simmetrik  signalni  xosil  qiladi,  nosimmetrik  va 

kuchaytirgichni  diskret  sozlanishini  ta’minlaydi.  Undan  so’ng  signal  yuqori 

chastotali  filtrning  kirishiga  beriladi,  setdagi  signalni  va  past  chastotali  shumli 

signalni  susaytirshni  ta’minlab,  sinxron  detectorning  yuklmasining  ehtimolligini 

kamaytiradi. Detektor yordamida signal xosil qilish sodir bo’ladi [14]. 

 

 

          Вх. 1                                                                             

 

       

Вх.2

. 

 

                                                                                                                          

Вых.1 

Вход опорного                                                                                                                                                 Вых.2 

 сигнала                                                                         

                           

                                               

 

От внутреннего генератора 

 

2.4.1-rasm. Bazaviy kuchytirgichning funktsional sxemasi