Favqulodda vaziyatlarda fuqaro muhofazasi

к
RV-12  NASADKAU  RS-70 
PURKAGICHLI  STVOLNI  QO'LLANISHI
UZM  OB’EKTLARIDAGI  AVARIYALAR 
PAYTIDA FUQARO  MUDOFAASI 
YOQX KUCHLARINING VAZIFALARI
FU Q A R O   M U D O FA A SI  Y O Q X  K U C H LA R IN IN G   ZA H A R LO V C H I  O' 
C H O Q LA R N I  Y O 'Q O TIS H   B O 'Y IC H A   A SO SIY  VA2IFASI  — SDYAV 
B U LU TLA R IN I  ZA R A R S IZ L A N T IR IS H   UCHUN  SUV  TO 'S IO LA R I 
BARPO   E TISH D IR
SUV TO'SIQLARINI YARATI8H0A  AVTONARVONDAN FOYDALANISH  CHIZMASI
ш ниЦ
13-rasm. 
0 ‘Z M   o b y e k tl a r i d a g i   a v a r i y a l a r   p a y ti d a g i   f u q a r o  
m u d o f a a s i   Y O Q X   k u c h la r in i n g   vazifalari

14 -rasm. 
Shaxsiy  tarkibni  xabardor  etish  va  t o ‘plash

pardozlashda  yog'och,  DSP,  plastiklar,  orgalit,  linoleum  va 
gazm ollar  ishlatiladi.  Y ong'in  xavfi  bo'yicha  kupelashgan 
va  ochiq  tu rdag i  vagonlar  k o 'p ro q   xavfiidir.  C hunki  bu 
vagonlarda yong'in sodir bo'lganda, qoplovchi va pishiqlikni 
ixotalovchi  m ateriallardan  (plastiklar)  tark ib id a  uglerod 
oksidi  va  ikki  oksidi,  xlorli  va  sianiyli  vodorod  va  boshqa 
bir  q ato r  organizm ni  zaharlovchi,  bo'g 'u v ch i  quyuq  tutun 
ajralib  chiqadi.  B ulardan  tashqari,  vagonlarning  y o n g 'in 
xavfini  ularning konstruktiv qismlari,  texnologik  uskunalari, 
y o q ilg 'i,  m oylovchi  ashyolar,  tash ilay o tg an   y u k lar  ham  
oshirib  yuboradi.
T e m ir  y o 'lla r n in g   yuk  p a rk la ri  a s o s a n   y o g 'o c h   va 
te m ird a n   is h la tilg a n   yo p iq   v a g o n la rd a n ,  y a x lit  te m ir 
ishlatilgan  yarim  vagonlardan  va  p latfo rm alard an   tashkil 
topadi.  Y ong'in  xavfi  jihatdan  refrijiratorli  vagonlar  xavfli 
b o 'la d i,  c h u n k i  u la rd a   issiqlikni  ix o ta la sh   m a q sa d id a  
polistirol  va  rezinadan  foydalanilgan.
L o kom o tivlar  o rasida  eng  xavflisi  tep lo v o zlar  b o 'lib , 
unda  qizigan  yuzalar,  uzellar  k o 'p   va  k o 'p la b   m iqdorda 
yoqilg'i,  moy  qo'llaniladi.  O 'rta   quvvatli  teplovozning  bir 
seksiyasida  2,5-5,4 t  yoqilg'i va 0,3-1,2 t moy,  katta quvvatli 
teplovozda  esa  6,3-9,3  t  yoqilg'i  va  0,48  1,56  t  moy  bo'ladi.
Dizel-poyezdlarining  m otorli  vagonlarida  ham   shunday 
xavf mavjud,  chunki  ularda  ham  1,0-1,5  t  yoqilg'i  va  0,24-
0,66  t  moy  bo'ladi.
E lektrovozlarda  yo ng 'in  xavfi  asosan  elektr  kabellari, 
simlar, yuqori kuchlanish ostida bo'lgan elektr uskunalardir. 
M otovozlarda,  parovozlarda  va  gazoturbovozlarda  yong'in 
xavfi  birm uncha  kam roqdir.  Propan,  propilen,  izobutan,  N- 
butan kabi suyultirilgan uglevodorod gazlarini maxsus temir 
y o 'l  sistern ala rid a  tash ilad i.  Bu  siste rn a la rn in g   quyish, 
m oslam alarida  texnologik  ehtiyojlar  uchun  m o'ljallangan 
vintilli va klapanli patrubok bo'lib, u tashish paytida qopqoq

bilan  yopib,  saqichlab  q o ‘yiladi.  Bu  yopqichning  zichligi 
buzilsa,  suyultirilgan  gaz  sizib  chiqib,  yong‘in  paydo  qilishi 
mumkin.  Bunda  har  bir  kg  suyultirilgan  uglevodorod  gazi
0 ,3 8 -0 ,52m 3  g az  h o sil  q ila d i,  u la rn in g   a la n g a la n is h  
konsentratsiya  chegarasi  1,4-9,5%  ga  teng.  T ajribalarning 
k o ‘rsatish ig a  60m 3  hajm i  sistern a  y opqichi  b u zilg an d a, 
undagi gaz 6,5kg/s hajmida 2,5 soat davom ida chiqib ketadi, 
bunda  gazlangan  joyning  maydoni  2500  kv  m  va  tarqalish 
chuqurligi  250m  ni  tashkil  etadi.
9.2.  Yong‘inning  rivojlanish  va  o‘chirishning 
o‘ziga  xos  tomonlari
Passajir  vagonlaridagi  y o n g 'in lar  o d am lar  uchun  o 'ta  
xavflidir.
Y o n g 'in n in g   ta rq a lis h   tezligi  y o 'la k la r d a   5m /m in, 
kup eda-2 ,5m /m in .  ni  tash k il  qiladi.  15-20daqiqa  ichida 
alanga  butun  vagonni  qam rab  oladi  va  vagondagi  h aro rat 
950°S  g a c h a   k o 'ta r i la d i .  Y o n g 'in   b o 'lg a n   h o lla r d a  
pasajirlarni  evakuatsiya  qilish  vaqti  1,5-2,0  minutni  tashkil 
qilish  kerak.  Issiqlik  oqimining  zichligi  9,5  m  m asofada  10 
kVt/m2  gacha  ko'tarilib   10  minut  davom ida  butun  tarkibni 
q a m ra b   o lish g a ,  y arim   v ag o n   va  p la tfo rm a la rd a g i  va 
a tro f d a g i  y o 'll a r d a   y o n u v c h a n   q a ttiq   m o d d a la rn in g  
(Y OQM )  alangalanib  ketishiga  olib  keladi.
T arkibdagi  Y O Q M   y on g 'in d a  b itta  vagonning  alanga 
q o p la b   olish  v aq ti  20  m in u t  b o 'ls a ,  30-40  m in u t  ichida 
vagonning  poli  yonib,  teshilib  yonuvchi  m o d d alar  tem ir 
yo'llarga  to 'k ilib   tusha  boshlaydi.  Buning  natijasida  15-20 
m in u td an   keyin  tem ir  y o 'l  relsidan  d efo rm atsiy alan g an  
tarkibni  evakuatsiya  qilish  ishlarini  bajarib  bo'lm ay  qoladi. 
Y OQ M   yonganda  alanga  tilining  balandligi  8-10  m,  ayrim 
hollarda  20  m  gacha,  issiqlik  oqimi  zichligi  10  m  m asofada 
35-49  kVt/m2,  alanga  harorati  1100°S  ga  yetadi.  Tarkibdagi

y o n g 'in n in g   riv ojlanish  tezligi  Y O Q M   y o n g an d a  o ‘rta  
hisobda  l,4m /m inutni,  atrofdagi  tarkiblarga tarqalish  tezligi
0,4  m/min.  ni  tashkil  qiladi.  Alanga  m aydonining  tarqalish 
tezligi  dastlab  10  daqiqa,  erkin  yopish  davrida  3,1-4,0  m 2/ 
daqiqa,  keyingi  10-50  daqiqa  davomida  7,8-8,0  m 2/daqiqani 
tashkil  qiladi.
O chiq  alan g a  va  yuqori  h a ro ra tn in g   Y EA S  va  YOS 
tashilayotgan  sisternalarga  ta ’siri  ularning  moyli  yuzasini 
alangalanishiga  olib  keladi.  Y opqichlarning  zich  yopilma- 
ganligi  yoki  tirq is h la rd a n   YEAS  la r  yoki  su y u ltirilg a n  
uglevodorod  gazlarining  sizib  b u g 'larin in g   chiqishiga  va 
natijada  sistirnalarning  portlashiga  sabab  bo'lishi  m um kin 
(15-rasm ).
N eft  m ah su lo tla ri  ortilgan  tem ir  y o 'l  sistern alarin in g  
portilashi,  odatda  ularga  ochiq  alanga  ta ’sir  qilishidan  16- 
24  daqiqa  o'tgach  ro 'y   beradi.  YEAS  va  YOS  to'ldirilgan 
s is te rn a la r  p o rtla g a n d a   alan g a  tili  50  m  g ach a  yetishi 
m um kin.  B itta  tem ir  y o 'l  sistem asi  p o rtla g a n d a   alan g a 
m aydoni  hududning  relefiga  qarab  1500  m 2  gacha  yetishi 
m u m k in .  B u n d ay   m o d d a la r  o r tilg a n   s is te r n a la r d a n  
p o y ezd lar  to 'q n a s h g a n   yoki  b o sh q a  av ariy a,  fa lo k a tg a  
u c h ra g a n   h o lla r d a   tez  ta rq a la d i.  B u n d a   s is te r n a la r  
ag'darilib,  buzilib,  yorilib  ketadi,  natijada  yong'in  maydoni 
10-35  m ing  m2  gacha  yetishi  m um kin.  B unda  sachrag an  
y u z a la rd a   a la n g a   y o n -a tro fd a g i  p o y e z d la rg a ,  is h la b  
chiqarish,  m a’muriy binolarga va ayrim hollarda shahardagi 
binolarga  ham  o 'tish i  m um kin.  Bunda  kanalizatsiyalarga 
va  a riq la rg a   q o 'y ilib   ketg an  neft  m a h s u lo tla ri  b o 'y la b  
y o ng 'in  1  km  m asofadagi  obyektlarga  ham   yetib  borishi 
mumkin.
Suyultirilgan  uglevodorod  to'ldirilgan  sisternalar  p o rt­
la g an d a  alan g a  120-150  m  yu q o riga  o tilib   va  y o n ish d a 
davom  etishi  mumkin.  Bunda  yorilgan  sisterna  bloklari  150

15-rasm. 
Tabiiy  ofatlar.  yirik  ishlab  chiqarish  avariyalari  va  falokatlari 
davrida  fuqaro  mudofaasi  yong'inga  qarshi  kurash 
xizmatining  harakatlari
m  gacha  ayrim  hollarda  450  m  gacha  yetib  borishi  mumkin. 
Portlash  sisternaning  o ‘zini  ram adan  uzib  olib,  uni  80  m 
g ac h a  b o 'lg a n   m a so fa g a   itq itib   y u b o ra d i.  N a tija d a  
yong  iiiniiig  yangi  o 'c h o q la ri  vujudga  keladi.  sach rag an  
suyuqlik  yana  yona  boshlaydi.
Y o n g 'in   p a y tid a   z ah a rli  g azlar  va  s u y u q lik la r  saq- 
lanadigan  sisternalar  ham  zarar  ko 'rib.  yorilishi  m um kin, 
bular  esa  o 'tn i  o'chirish  bo'yicha  olib  borilayotgan  ishlarni 
q iy in la s h tir a d i  va  v o q ea  s o d ir  b o 'lg a n   jo y   va  u n in g  
atrofidagi  aholini  evakuatsiya  qilish  zaruratini  tug 'd irad i. 
Y o 'llarn in g   elektrlashtirilgan  qism larida  alanga  t a ’sirida 
aloqa  simlari  8-10  daqiqa  ichida  kuyib  ketishi  mumkin.
Tem ir  yo'l  stansiyalaridagi  yirik  y o n g 'in larn i  b a rta ra f 
qilish  asosan  2,5-4.5  soat  davom  etadi.  va  ayrim  hollarda

8,5-12,5 soatga  ham cho'zilishi ehtimoldan xoli emas.  Bunday 
hollarda  o 'tn i  o'chirish  uchun  12  tadan  24  tagacha  tezkor 
b o'lim lar  talab  qilinadi  va  shaxsiy  tarkib  150  kishigacha 
yetishi  m um kin.  B undan  tashqari,  harbiy  xizm atdagilar, 
militsiya  xodimlari  va  ishchilar  ham  jalb  qilinishi  mumkin. 
(400  kishig acha).  A yrim   v aziy atlard a  y o n g 'in la r d a   o ‘t 
o'chirish poyezdlari, maxsus texnika, suv sepuvchi mashinalar 
va  bu ld o z erlar  ishlatiladi.  Shuni  t a ’kidlash  k erak k i,  o ‘t 
o ‘c h irish   p o y e z d la rin i  ja lb   qilish  d a ra ja s i  te m ir  y o ‘l 
tran sp o rtin in g   o ‘ziga  xosligi  tufayli  uncha  yu q o ri  em as. 
A m ald a  30%  h o lla rd a   o ‘t  o 'c h irish   p o y ezd lari  b u y ru q  
berilgandan  so‘ng  10 daqiqagacha vaqt ichida,  30 % hollarda 
10  d aq iq ad an   20  d aq iq ag ach a  va  40%  20  d aq iq a d a n   40 
daqiqaga  vaqt  oralig'ida  chiqadi.  Buning  natijasida  yong'in 
joyiga  40  daqiqa  va  undan  sal  kamroq  vaqt  ichida  har  ikki 
poyezddan  biri,  1-2  soat  davomida  har  to ‘rt  poyezddan  biri 
yetib  keladi.  Boshqalari  yo'lga  2  va  undan  ortiq  soat  vaqt 
ketkazadilar.  O 'rta   hisobda  50  km  m asofaga  poyezdning 
borish  tezligi  55  daqiqani  tashkil  qiladi.
T em ir  y o 'l  s ta n s iy a la rid a   tu rg a n   p o y e z d la rd a n   o 't  
chiqqanda  m a’m uriyat,  dispetcher,  m ashinistlar  va  boshqa 
xizmatchilar  yo'riqnom a  bo'yicha  harakat  qilishlari  kerak. 
Bunda darhol yong'in haqida garizon yong'in muhofazasiga 
va  ich ki  is h la r  b o 'lim ig a   x a b a r  b e ris h ,  p a s s a jir la r n i 
e v a k u a tsiy a   q ilish ,  p o y ezd n i  uzib,  v a g o n la rn i  x avfsiz 
m asofaga  olib  b o rib  q o 'y ish ,  y on -atro fd ag i  p oyezdlarni 
evakuatsiya qilish, yong'in chiqqan joydagi elektr tokini uzib 
qo'yish,  o 't o'chirishning dastlabki vositalari bilan yong'inni 
o'chirishga  kirishish,  YEAS  va  YOSlarni oqib  ketishi  oldini 
olish  va  ularni  xavfsiz  yerga  olib  borish  va  hk.  ishlarni 
bajarish  zarur.
Y ong'in  m uhofazasi  kuchlari  yetib  kelgunga  q a d a r  o 't 
o 'c h ir is h   is h la rin i  ta s h k il  etish   va  r a h b a r lik   q ilish

passajirlarnni qutqarish, vagon evakuatsiyasi qilish bo'yicha 
javobgarlik  quyidagilarga  yuklanadi:
-  stan siy alard a  -  stansiya  b o sh lig ‘iga,  uning  m uovin- 
lariga,  ular  bo'lm agan  holda  stansiya  navbatchisiga;
- yo'lda - yuk  va uzel  elektrovoz mashinistlariga, passajir 
poyezdlarining  b o sh liq larig a,  po ch ta-y u k   p oyezdlari  va 
m axsus  vagonlarning ja v o b g ar  vakillariga;
-  sozlash  va  xizm at  k o 'rsa tish   korxonalarida,  korxona 
rahbarlarga  yoki  ularning  m uovinlariga.
P o y e z d la r  y o 'ld a   k e ta y o tg a n   h o la tla r d a   y o n g 'in  
ch iq q an d a  poyezd  m ashinisti  dispetcher  bilan  kelishgan 
holda  q aro r  qabul  qiladi.  U ning  qarori  poyezdni  to 'x ta t- 
m asd an   eng  yaqin  stan siy ag a  olib  bo rishg a  va  stan siy a 
xizmatchilariga  yong'in  m uhofazasi  kuchlarini  chaqirishga 
im koniyat yaratishga,  m abodo  o 't  o'chirishga  qulay  sharoit 
b o 'ls a   ( y o 'ln in g   g o riz o n ta l  tek is  q ism i,  o 't   o 'c h ir is h  
m ashinalari  kela  olishi  uchun  sharoit,  avtom obil  y o 'llari, 
o 'tish  joylari  yaqinida,  suv  ta ’minoti  yaxshi  bo'lgan joylar), 
poyezdni  to'xtatishga  asos  bo'lishi  kerak.
Y o n g 'in n i  o 'ch irish g a  ja v o b g ar  shaxs  poyezd  xodim - 
laridan  birini  yong'in  m uhofazasi  kuchlarini  kutib  olishga 
jo 'n a ta d i.  Tem ir  yo 'l  stansiyalarida  avariya  vaziyatlarida, 
shu  ju m la d a n ,  y o n g 'in   c h iq q an d a  stansiya  r a h b a riy a ti 
to m o n id an   y o n g 'in   m uhofazasi  kuchlari  yetib  kelgunga 
q ad ar  bajariladigan  ishlar  tadbiri  tuziladi.  U ning  tarkibida 
« X av fli  y u k la r  b ilan  b o 'lg a n   av a riy a   v a z iy a tla rid a   va 
y o n g 'in la rd a   stan siy a  x o d im larin in g   v azifalari  ta rtib i»  
b o 'lad i  va  unda  quyidagi  talablar  aks  etadi:
1. 
Texnik  e k sp lu tatsiy a  q o id a larig a  b in o an ,  stan siy a 
xodim lari  orasida  boshqarish  hududlari  aniqlangan,  xavfli 
jo y d a n   ta rk ib   va  v a g o n la rn i  o lib   c h iq ish ,  a v a riy a   va 
y o n g 'in la r n i  b o s h la n g 'ic h   o 'tim id a   ch ek lash   b o 'y ic h a  
vazifalar  taqsim langan  bo'lishi  kerak.

2.  Stansiya xodimlari uchun quyidagi  ishlarni zudlik bilan 
bajarish  k o ‘zda  tutiladi:
-  o 't  chiqqanini  ko ‘rgan  vaqtdan  boshlab  15  daqiqadan 
k o ‘p  bo'lm agan  vaqt  ichida  qolgan  vagonlarni  va  tarkibni 
yong'in  o'chog'idan  xavfsiz  masofaga  olib  borish;
-  y o n g 'in   b o 'la y o tg a n   jo y n in g   h a r  ik k i  ta r a f id a g i 
uchtadan  yo'lni  tarkiblardan  tozalash  va  tarkibni  kam ida 
200  m  masofaga  olib  borish;
-  y o n g 'in   o 'c h o g 'in in g   sham ol  esay o tg an   ta ra fid a g i 
ik k ita ,  lekin  4-5  y o 'ld a n   uzoq  b o 'lm a g a n   y o 'ln i  o 't  
o'chiruvchi  va  tiklovchi  poyezdlar  kelishi  uchun  bo'shatish;
-  k o 'p i  bilan  15  daq iq a  ichida  o 't  o 'ch irish   b o 'lim lari 
ishlayotgan  joylardagi  k o n ta k t  zanjirlarini  toksizlantirish 
va  yerga  ulash;
- tarkiblarni, birinchi  navbatda, passajirli va xavfli yuklar 
ortilgan  vagonlarni  olovning  tarqalish  yo 'nalish id an   olib 
stansiya  binosiga,  inshootlarga  xavf solib turgan  tarkiblarni 
esa  evakuatsiya  qilishda  davom   etish;
-  o 't  o'chirish  rah bari  k o 'rsatm asiga  binoan,  o 'ch irish 
ishlari  ko'lam ini  kengaytirish,  yetib  kelayotgan  o 't o'chirish 
q ism lariga  sh aro it  y a ra tib   berish  uchun  y o 'lla rn i  ochib 
qo'yish  yoki  vagonlar  orasini  ochib  qo'yish;
-  dastlabki  o 't  o 'ch irish   vositalari  bilan  k o'p ch ilik   o 't 
o 'chirish  ko'ngillilari  yordam ida,  eng  yaqinda joylashgan 
suv  m a n b a la rid a n   m ax su s  ic h a k la rn i  to r tis h ,  sh ax siy  
xavfsizlikni ta ’minlagan  holda o 'tn i o 'chira  boshlash,  xavfli 
yuklarni  va  tarkibni  evakuatsiya  qilish;
3.  O 't  o'chirish  bo'lim lari  yetib kelgandan so 'n g  stansiya 
x o d im larin in g   e v a k u a tsiy a   va  poyezdni  uzish  b o 'y ic h a  
ishlari  o 'tn i  o 'ch irish   rah b ari  boshchiligida  yoki  u  bilan 
kelishilgan  holda  olib  boriladi.
A variya  vaziyatlari  o q ib a tlarin i  y o 'q o tish   ish larining 
ra h b a ri  qilib  tem ir  y o 'l  stan siy asi  ra h b a ri  yoki  tik lash

poyezddi  ra h b a ri  ta y in la n a d i.  IIB  y o n g ‘in  m u h o fazasi 
b o 'lim la ri  y etib  k e lg a n d a n   s o 'n g ,  r a h b a r   y o 'riq n o m a  
bo'yicha  tayinlanadi.  U lar  o 't  o'chirish  ishlariga  va  unda 
qatnashayotgan  barcha  bo'lim larga  rahbarlik  qiladilar.
Y o n g 'in   p a y tid a   o 't  o 'c h irish   ra h b a ri  (tez k o r  ish lar 
tark ibig a  kirgan  m a ’m uriyat  vakili  orqali)  quyidagilarni 
bajarishga  m ajbur:
-  y o n a y o tg a n   va  u n i  a tro f id a   tu rg a n   v a g o n la rd a g i 
yuklarni  turini  aniqlaydi;
-  y o n ay o tg an   v ag o n n i  ta rk ib   o ra sid a n   uzish  va  uni 
m axsus  m ayd on chaga  yoki  xavfsiz  m asofaga  olib  b o rib  
qo'yish  chorasini  ko 'rad i;
-  o 't   o 'c h irish   ish lari  b o sh lan m asd an   oldin  k o n ta k t 
za n jirlari  to k siz lan tirilg a n   va  yerga  ulanganligi  h aq id a 
yozma  ruxsatnom a  talab  qiladi.
Yonuvchi  m odda  turi  aniqlangach  o 't  o'chirish  rahbari 
quyidagi  u ch astk alar  tashkil  qiladi:  tarkibn i  evakuatsiya 
qilishni  ta ’minlash;  tarkibni muhofaza qilish;  yong'in joyidan 
olib chiqilgan  temir yo'l sisternalarini  (vagonlarini)  o'chirish. 
Ushbu uchastkalar alohida qismlarga bo'linishi ham mumkin.
T a rk ib n i  y o n g 'in   jo y id a n   e v a k u a tsiy a   q ilish   u ch u n  
u c h a stk a   b o s h lig 'ig a   ik k ita   y o rd am ch i  a jra tis h   kerak: 
u la rd a n   biri  sta n siy a   r a h b a rla rid a n   (p o y ezd n i  xavfbiz 
e v a k u a tsiy a   q ilish   va  o q ib   k etg an   su y u q  y o q ilg 'in in g  
tarq alish  m aydonini  cheklash  javobgarligi  yuklanadi)  va 
ikkinchisi  -  IIV  yong'in  m uhofazasi  rahbariyatidan  (unga 
bu  ishlarni  bajarishda  qatnashuvchi  kuch  va  vositalar  bilan 
ta ’minlash)  bo'ladi.
O 't  o'chirish  rahbari  stansiyalardagi  avariyalarni  b artaraf 
qilish,  o 't o'chirish  ishlarini  tashkil qilishning murakkabligini 
hisobga  olib,  aloqa  masalalariga,  ayniqsa,  tezkor  shtab  bilan 
temir yo'l transporti xodimlari orasidagi aloqaning m untazam  
va  ishonchli  bo'lishiga  katta  ahamiyat  berishi  kerak.

Tem ir  yo'l  transporti  xodimlari  o ‘zaro  temir  yo'l  aloqa 
v o sitalari  (radiotelefon  va  ovoz  b alan d lag ich lar)  o rq ali 
bog 'lanib  turadilar.  0 4   o'chirish  rahbari,  tezkor  shtab  va 
tem ir  y o 'l  xodimlari  orasidagi  aloqalarni  yanada  m ustah- 
kam lash  uchun  tezkor  shtab  to'lqinlarida  ishlaydigan  radio 
aloqachilarini  biriktirishi  lozim.
Uchastka rahbari muovini temir yo'l xizmatchilarini ovoz 
k o 'targ ich   yordam ida  yig'ib,  quyilib  ketgan  suyuqliklarni 
x a v fsiz  jo y la rg a   y ig 'is h ,  y o 'n a lt ir ib   y u b o ris h   u ch u n  
m arzalar  yasashga  va  ariq lar  qazishga  jalb  qiladi.  U larni 
k an aliza tsiy a  va  b o sh q a  yer  osti  k o m m u n ik atsiy alarg a 
tushishiga  yo'l  qo'ym aslik  choralarini  k o 'radi.  Bu  ishlarni 
bajarish  uchun  yong'in  b o 'lay o tg an   joy  yaqiniga  b o 'sh a- 
tilg a n   y o 'lla r   o rq a li  b o 's h a tila d ig a n   y arim   v ag o n   va 
platform alarda  yonmaydigan  (qum,  shag'al,  shlok,  tuproq 
va  sh.o ')  ashyolar  tushiriladi.
T em ir  y o 'l  sta n siy a la rid a   b o 'lg a n   y o n g 'in la rd a   eng 
m a’suliyatli  ishlardan  biri  o 't  o'chirish ichaklarini yotqizish, 
y a ’ni,  u la rn i  suv  m a n b a id a n   a la n g a   y o n ig a c h a   to r tib  
b o rish d ir.  M o b o d o   y o 'lla r d a   p o y ezd lar  tu rg a n   b o 'ls a , 
ichaklarni  temir  yo'l  b o 'y lab   o 'tk azish   yaxshiroq  sam ara 
b erad i.  C h unki,  k o 'n d a la n g ig a   relslar  u stid a n   o 'tk a z ib  
bo'lm aydi,  aks  holda,  poyezdlar  harakatiga  xalaqit  beradi. 
Y ana  bir  yo'li  ularni  relslar  tagidan  o'tkazishdir.  Bu  holda 
odam lam i  jalb   qilib,  bir  necha  y o 'n alish lar  bo'y ich a  q o 'l 
va  m exanizatsiy alashg an   a s b o b la r  bilan  relslar  tag id an  
ichak  o 'ta   oladigan  lotoklar  o'rnatiladi.  U larning  diametri 
77  mm  bo'ladi.
Elektrlashgan  tarkiblardagi  yong'inni  b a rta ra f  qilishda 
bu  ishlar  yong'inni  o'chirish  rahbari  energodispetcherning 
buyrug'i raqam i va toksizlantirilganlik vaqti yozilgan yozma 
ruxsatnom a  olingandan  keyin  boshlanadi.  Toksizlantirishni 
nav batch i  energodispetcher  ta ’m inlaydi.  K o n ta k t  zanjiri

toksizlantirilm aguncha  va  yerga  u lanm aguncha  sim larga 
kamida  2  m  m asofaga  va  uzilgan  uchlariga  10  m  m asofada 
yaqin  b o rib   b o ‘lm aydi.  T o k siz la n tirilm a sd a n   qu yidagi 
h o llard a  o 'c h irish   ish larin i  olib  b o rish  m um kin:  vagon 
ichidagi  yo ng‘inlarni,  aloqa  sim lardan  7  m  dan  uzoq da 
joylashgan  n arsalarni  o'chirishda.  Bu  holda  sepilayotgan 
suv  y o k i  k o 'p ik   k u c h la n is h   o s tid a   b o 'lg a n   sim la rg a  
sachram asligi  kerak.
Temir  yo'llarga  to'kilgan  suyuqlik  va  boshqa  m oddalar 
yonganda  vagonlarni  va  relslarni  sovitish  ishlari  bajarilishi 
kerak,  aks  holda,  u lar  deform atsiyaga  uchraydi.  Y on g 'in 
joyida xavfli yuk bilan turgan sisternani sovitish uchun uning 
ustki  qismiga  suvni  yom g'ir  shaklida  uzatish  kerak.  Bunda 
suv  zarrachalari  yuzasi  bo'yicha  bir  tekis  tarqaladi  va  oqib 
tushayotgan  suv  uning  yon  tom onlarini  ham   tez  sovitadi.
Y o'lda  sodir  bo'lgan  yong'inni  samarali  o'chirishda  o 't 
o'chirish  shtabiga  yetib  kelgan  axborotning  aniqligi  ju d a  
m uhim   ro l  o 'y n a y d i.  M a rk a z iy   y o n g 'in   a lo q a   p u n k ti 
dispetcheri  navbatchi  poyezd  dispetcheri  orqali  quyidagi 
axborotlarni  aniqlashtiradi:  yonayotgan  va  unga  q o 'sh n i 
v ag o n la rd ag i  y u k n in g   tu ri,  m iq d o ri,  o 's h a   va  q o 's h n i 
v ag o nlarn i  uzib  q o 'y ish   va  ev ak u vatsiy a  qilish  va  to k- 
siz la n tirish   b o 'y ic h a   k o 'r ilg a n   c h o ra la r,  o 't   o 'c h iris h  
m ashinalarining poyezd  yaqiniga  bora  olish  imkoniyati,  suv 
m anbai  mavjudligi  va  ungacha  bo 'lg an   m asofa,  yonuvchi 
va  zaharli  suyuqliklarning  to'kilganligi,  yong'in  o 'ch o g 'id a 
xav fli  y u k la rn in g   m a v ju d lig i  va  b o s h q a la r .  U sh b u  
a x b o ro tla rn in g   m a rk a ziy   p u n k t  d isp e tc h e rla ri  y o n g 'in  
chiqqan joyga jo 'n a b   ketayotgan  o 't  o'chirish  bo'lim iga  va 
o 't  o'chirish  m anbaiga  berishi  kerak.
Ushbu m a’lumotlar qo'shimcha kuchlami jalb qilish zarurati 
bor yo yo'qligini bildiradi, hamda quyidagi tashkiliy masalalami 
hal  qiladi:  shahar  va  temir  yo'lning  boshqa  xizmatlarini jalb

qilish  zaruratini  aniqlash,  maxsus  yong'in  texnikasi  va  xalq 
xo'jalik  texnikasi,  bo'sh  temir  y o 'l  sisternalarini  suv  bilan 
to'ldirish  va  yong'in  bo'lgan joyga jo'natish,  suyuq  yoqilg'i 
to'kilgan  bo'lsa,  platforma  va  yarimvagonlarda  donador  o 't 
o 'c h iris h   ash y o lari  y u b orish,  p la tfo rm a la rg a   y o n g 'in  
texnikasini  ortish  va  temir  yo'l  orqali  ulami jo'natish,  voqea 
sodir bo'lgan joyda toksizlantirish  ishlarini  olib borish, shaxsiy 
him oya  vositalari  va  maxsus  himoyalovchi  kiyim lar  bilan 
ta ’minlanganlikni  aniqlash  va  hk.
Y ong'in  texnikasini  temir  yo'l  platform alariga  o'rn atish  
va  m ustahkam lash  ishlarini  yong'in  muhofazasi  bo'lim lari 
temir  yo'l  xodimlari  bilan  birgalikda  bajaradilar.  M arkaziy 
y o n g 'in   pun kti  aloqa  d isp etcherlari  m u n tazam   ravishda 
navbatchi  poyezd  dispetcherlaridan  y o n g 'in   vaziyatining 
o'zgarishlari  va  yonayotgan  vagonning joyi  haqida  axborot 
so 'rab  turadi va u yerga ketayotgan bo'lim ga va o 't o'chirish 
shtabiga  bu  m a’lum otlarni  uzatib  turadi.
Y ong'in  chiqqan joyga  yetib kelgan  o 't  o'chirish  rahbari 
jangovar nizom talablariga binoan ish olib boradi.  U birinchi 
n av b atd a  suv  m anbalarini  qidirish  va  uni  y o ng 'in g a  olib 
kelish  im koniyatlarini  o'rganish  vazifasini  qo'yadi.  O 'tish  
qiyin  bo 'lg an  joylarda  m otopom palar  q o'llash  im koniyat- 
laridan  foydalaniladi.
T em ir  y o 'l  tra n sp o rti  xodim lari  to m o n id an   h u jja tla r 
orqali tashilayotgan yukning turi va xususiyatlari aniqlanishi 
kerak.  A gar  yukning  xususiyatlari  n o m a ’lum  b o 'lsa ,  o 't 
o'chirish  rahbari  temir  yo'l  m a ’m uriyatidan  uni  aniqlashni 
(yukni oluvchi va jo'natuvchi  orqali)  talab qiladi,  agar zarur 
b o 'ls a ,  m u tax asislarn i  voqea  sodir  b o 'lg a n   jo y g a  yubo- 
rishadi. O 't o'chirish vositalarini (suv,  ko'pik) faqat yukning 
xususiyatlari  aniqlangandan  keyin  sepish  m um kin.

1. 
Tem ir у  о ‘llarning m a m la ka tim iz y u k  tashish  tizim d a g i о ‘m i.
2. 
Tem ir у  о