Anorganik kimyo


qatlam larida,  koinot  nurlari  ta ’sirida  va  yadro  reaksiyalarida  h osil


Download 5.87 Mb.
Pdf ko'rish
bet30/61
Sana26.09.2017
Hajmi5.87 Mb.
#16581
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   61

qatlam larida,  koinot  nurlari  ta ’sirida  va  yadro  reaksiyalarida  h osil 

bo'ladi.  Tritiyning yarim yem irilish  davri  12,42-yil,  radioaktiv izotop.

H ozirgi  paytda  deyteriy turli  dorivor m od d alarnin g  farm ako- 

kinetikasini tekshirishda  radioaktiv nish on  sifatida qo'llaniladi.  Shu 

m aqsadda o'zid an   -  zarrachalar tarqatadigan tritiy ham   ishlatiladi. 

T ritiy organ izm d agi  su vnin g  u m u m iy  m iq dorini  an iq lash da  kerak 

b o'lad i.  A yniqsa  ferm entlar m ex a n izm in i tekshirishda,  turli  kasal- 

liklani  tahlil  qilishda  foydalaniladi.

H  a to m i  yadrosi  birgina  p roton d an   iborat,  a tom   m assasi 

1,00797  v od o ro d   a tom i  m usb at  va  m an fiy  zaryadlangan  ion lar 

h osil  q ilish i  m um kin:

Н +  bu,  yad ro,  y a ’ni  erkin  p roton .  H ~   inert  gaz  g e liy n in g  

elektron qavatiga o'xshash.  H ~  anchagina  beqaror.

M o lek u la r  v o d o ro d   m etallarda  (F e ,  N i,  Pt  va  P d )  yaxsh i 

eriyd i.  B ir  litr  p a lla d iy   900  1  v o d o r o d n i  er itish i  m a ’lu m .  B u  

jarayond a p allad iyn in g  hajm i  kattalashadi.

Tabiatda uchrashi. 

V od orod  tabiatda  keng  tarqalgan  k im y o v iy  

e le m e n t.  Y er  sharida  u n in g  m iqdori  1  %(  atm osfera,  litosfera  va 

gid rosfera).  U   to r f va  q o ‘n g ‘ir  k o'm ir  tarkibiga,  n eft,  su v,  tuproq 

va  b osh q ala rn in g  tarkibida  bor.  Erkin  h o ld a   vo d o ro d   ju d a   kam  

uchraydi. V od orod  eng ko'p tarqalgan kim yoviy elem ent.  U  q uyosh - 

n in g  yarm in i,  yu ld u zlarn in g  asosiy  q ism in i  tash k il  etadi.  U   k o 'p  

sayyoralar atm o sferasid a,  k om etalarda,  gaz  va  tu m an lard a  bor.

Q u y o sh   sistem a sid a   v o d o ro d   aso sid a   q uyidagi  term oy ad ro 

reaksiysi  boradi:

4}H ->  

2

^ e  

+ 2 \e

Laboratoriyada  olinishi. 

L aboratoriyad a  v o d o ro d   q u yid agi 

usullar  b ila n   olinad i:

1.  N a triy  gidroksid yoki  K O H   ning  (34% )  eritm asini  elektroliz 

q ilish   orq ali  olinad i:

2H20 = 2 H 2+ 0 2

N a O H   yoki  K O H   su vn in g  elektr  o 'tk a zu v ch a n lig in i  y a x sh i­

lash  u c h u n   kerak.

2.  A ktiv  m etallarga  suv  t a ’sir  ettirish  tufayli  h am   vo d oro d  

o lish   m u m k in:

2 N a + 2 H 20 = 2 N a 0 H + H 2



3.  S u yu ltirilgan   kislotalarga  faol  m etallar t a ’sir  ettirish:

2HC1 +   Z n   =  ZnCLj  +   H 2



B u n in g   u c h u n   K ipp   q u rilm asiga  su y u ltirilg a n   x lo rid   yoki 

su lfat  k islo ta   quyiladi  (3 3 -ra sm ).  U n in g  o'rtad a gi  shariga  m axsus 

p o lim er  m o d d a d a n   yasalgan   to 'siq   ustiga  d o n a d o r  rux  so lin a d i. 

A gar  o'rta  sharga  o'rn atilgan   jo 'm rak   o c h ilsa ,  naydan   v o d o ro d  

ajralib  ch iq a d i.  Jo'm rak n i  k a ttaroq yok i  k ichik roq  o c h ib ,  vod o rod  

ajralib  c h iq ish i  b oshqarib  turiladi.

4.  A m fo ter  m etallarga  ishqorlar  ta ’sir  ettirish:

Zn  +   2NaOH  =   N a2Z n 0 2 +  H 2 

2A1  +   2H 20  +   2NaOH  =   2NaA102  +   3H2 

2A1  +  6NaO H  +   6H20   =  2N a3[Al(OH)6]+   3H2

X u d di  sh u n d a y  reaksiyalar B e,  Pb,  S n ,G e   b ilan   h am   boradi.

Sanoatda olinishi. 

Sanoatda  quyidagi usullarda olinadi:

1.  80°C   da  tabiiy gaz nikel  katalizatordan  o'tkaziladi:

C H .  +   H ,0   =   CO  +  3H,

4

 

2

 

2



CO  +   H 20   =   C 0 2  +   H2

2.  K uchli  sovutish  usuli. V od orod n i  koks va suv gazid an  gazlar 

aralash m asini  sovu tish   usuli  bilan  past  haroratda  o lin a d i.

3.  K o ‘m ir  konversiyasi  usuli

С  +   H 20   =   CO  +  H 2

C O + H 2  aralashm a  suv  gazi  d eyiladi.  R eaksiya  500°C   da  25 

atm osfera b o sim d a katalizator F e20 3 yoki  Cr20 3  ishtirokida am alga 

oshiriladi.

4.  T em ir b u g 1  u suli  M D H d a   k en g  tarqalgan  usul.  B u  u su ld a  

6 0 0 — 700°C  c h o ‘g ‘  h olidagi  te m im i  suv b u g ‘i  bilan  ta’sirlan ish iga 

a sosla n g a n .  B u n d a tem ir bir n e c h a   m a h su lo tla r h o sil  q ila d i.  S uv 

b u g ‘i  qaytarilib  v o d o ro d   h o sil  qiladi:

Fe  +   H 20   =   F eO   +   H 2 

2  F eO   +   H 20   =   F e 20 3  +   H 2 

F e , 0 ,   +   F eO   =   F e , 0 .



j  

4


K im yoviy x o ssa la r i.  T arkibida  b itta  elek tron  b o 'lg a n   v o d o ro d  

ikki  a to m li.  H 2  —  protiy,  D 2 —  d eyteriy,  T 2  —  tritiy,  H D ,  H T , 

D T   m olekulalarini  h osil  qiladi:

H 2  = 2 H —435  k J /m o l.



V o d o r o d   m o le k u la si  k ic h ik   o 'lc h a m g a   va  m a ssa g a   e g a , 

qutblanishi  oz,  lekin m olek u la ju d a   barqaror.  Shu sababli  su vda va 

organik erituvchilarda  o z   eriydi.  Q attiq vod orod  gek sagon al  kristall 

panjaraga  ega.  M o le k u la n in g   a to m la rg a   p a rch a la n ish i  y u q ori 

haroratda  2000°C  da sezilarli  tezlikd a boradi.

V o d o ro d   h a m   o k sid lo v c h i,  h a m   q ay ta m v ch ilik   x o ssa la rin i 

n am oyon  qiladi.

O datdagi  haroratda  faqat  ftor b ila n  reaksiyaga kirishadi:

H 2  +   F 2  =   2 H F



Q izd irilgan d a  ftor  xlor,  b rom ,  kislorod  bilan  reaksiyaga  kiri­

shadi.

E lem entlarning vod orod  bilan h o sil qilgan birikmalari gidridlar 

d eyiladi.  G idridlar quyidagi guruhlarga bo'linadi:

—  io n   tu zilish g a   eg a   b o 'lg a n   gidridlar.  B u n d ay  birikm alar 

qatoriga  ishqoriy va  ishqoriy-  yer m etallari gidridlari  (L iH  kovalent 

tab iatli)  kiritilishi  m u m k in .  G id rid la r  o q   qattiq  m od d alar.  U lar 

yuqori  su yuq lanish   haroratiga  ega.  B u n d ay gidridlar syu q lan m asi 

elektrolizida vod orod  ajraladi.  G id rid lar o so n  gidrolizga uchraydi:

M e H +  H ,0 = M e 0 H + H ,



—  k ovalent  b og'Ian ish   h o sil  q ila d ig a n   gidridlar.  C H 4,  S iH 4, 

N H 3,  H 20 ,   H 2S,  H F ,  H C I  v a   b o sh q alar.  B u n d a y  b irik m alar 

v od o ro d  va  m etallm aslarga  te g ish li.  O datda,  b un d ay  gidridlar gaz 

m oddalardir.  H 20   va  H F   v o d o ro d   b og'Ian ish   m avjudligi  sababli 

su yuq liklar;

—  p o lim er tabiatli  gidridlar.  B e,  M g ,  A l,  In,  TI  kabi  e le m e n t­

larga tegish li.  U larn ing  form u lasi  (B e H 2)n  yoki  (T lH 2)n.  G idridlar 

o 'za ro   m olekulalararo  v o d o ro d   b og'lari  h o sil  qilgan;

— vo d orod n in g  m etall tabiatli  birikm alari.  d -  va f-  elem en tlar­

n in g   v o d o ro d li  birikm alari  m e ta llik   tabiatga  ega.  U la r  m etallga 

o'xsh ash   qora q o'n g'ir rangli,  m o'rt,  issiq va elektr o'tk azu vch anlik

metallarga o ‘xshab ketadi.  U larning formulalari  o'zgaruvchan tarkibli 

M eH   (V H ,  N b H ,  T a H ),  M e H 2  (T iH 2,  Z rH 2,  H fH 2,  S c H ,)  va 

M e H 3  ( U H 3,  P d H 3).

V od orod n in g  qaytam vchilik xossasidan b a’zi  oddiy m oddalarni 

ularning  oksidlari  va galidlarid an   qaytarish  u ch u n  foyd alanilad i:

CuO  +   H 2  =   Cu  +   H20

O k sid lovch i  sifatid a  vod o ro d   aktiv  m etallar  bilan  reaksiyaga 

kirishadi:

2Na  +   H2 =  2NaH 

V o d o ro d   k im yo  san oatid a   am m iak ,  m eta n o l,  xlorid   kislota 

kabi  m oddalarni  o lish d a   sh u n in g d ek   yog'larn i,  suyuq  yog'larn i 

gidrogen lashd a  ishlatiladi. V o d orod   kelajak y oq ilg'isi  h isob lan adi. 

Oxirgi paytlarda kuchli  tovush to'lqinlari suvni vodorod va  kislorodga 

parchalashi  h am d a ajralgan  v od orod   va  kislorodni  qaytadan  yoqib 

dvigatellam i  yurgazish to'g'risidagi  injenerlikyechim lari  m atbuotda 

e ’lon   q ilin gan.

15.2.  Suv  va  uning  xossalari

Suv. 

V o d o r o d   va  k is lo r o d n in g   k im y o v iy   b ir ik m a si.  Y er 

sharining  3 / 4   q ism i  suv  bilan  q oplan gan.  M iq dori  2 T 0 181.  K o'p  

m o d d a la rn in g   90%  m iq dori  suv  b o 'la d i.  H a y v o n   va  o 'sim lik  

organ izm id a  7 5 — 86%  suv  b o'lad i.

Fizik  xossalari. 

Suv  rangsiz  suyuqlik.  18°C  da  to za   su vnin g 

elektr o'tk a zu v ch a n lig i  4 ,4 -1 0 _a  o n r 1 •  s m -1  T oza  suv  elektr tok ini 

deyarli  o 'tk a zm a y d i.  Agar  1  atm   b o sim ,  0°C  haroratda  u  m u zga 

aylanadi.  100°C  dan  yuqorida suv bug'ga aylanadi.  4°C  da  suv eng 

katta zichlikka ega b o'lib ,  p =   1  g /s m 3 ga teng.

M u z  —  rangsiz,  p  =   0 ,9 1 6 8   g / s m 3  Suvdan  yen g il.  B o sim  

2000  dan  6 5 0 0   atm   g a ch a  borsa,  m u z  har  xil  shakllarga  o'tad i. 

21700 atm bosim da m uzning 7 xil modifikatsiyasi  bor.  U n in g zichligi 

d  =

 1,5;  su yu q lan ish   harorati 

Ттуч. =   +

  76°C  u  issiq  m u z  d eyilad i.

Kimyoviy  xossalari. 

S u v   m o le k u la s in in g   d ip o l  m o m e n t i 

(j.  =  1 ,7 4 .10'18 sp3 gibridlangan,  lekin gibrid  orbitallam ing  ikkitasida 

bog'lanm agan  2  elektron jufti aylanadi.  Suvning  dielektrik d oim iy si

81  ga  teng.  E tan oln ik i  2 7 ,  efim ik i  2.  Q attiq va  su yuq   h o la td a   suv 

m olek u lasi  (H 20 ) n .   4°C   da 

n =

2,  0°C da 

n =

3.  M o le k u la la m in g  

assosia tsiyalan ish i  v o d o ro d   bog'lari  h isob iga so d ir bo'lad i:

H — O ...H — O ...H — О



I





H 

1000°C   da  suv  parchalanadi:

2 H 20   =   2H 2  +   0 2-

490,4  kj.

Bu reaksiya qaytar b o'lib ,  5000°C da suv vodorod va kislorodga 

to 'la   parch alanad i.  Suv  k u ch siz  elektrolit.  555  m ln   m o lek u la d a n  

bittasi  ionlarga  ajralgan  bo'adi:

H ,0  

H +  +  О Н - 

К  

=1,8-10-

16

O k sid la n ish -q a y ta r ilish   reaksiyalarida  su v,  o d a td a ,  m u h it 



vazifasin i bajaradi.

K u ch li q aytam vchilar ta ’sirida  od atdagi va yuqori  haroratlarda 

su v   o k s id lo v c h i  b o 'la d i.  M a s a la n ,  is h q o r iy   va  is h q o r iy - y e r  

m etallari  b ila n   so v u q   h o ld a   F e ,  С  va  b o sh q ala r y u q o ri  h aroratd a 

t a ’sirlashadi:

2 H 20  +   2Na =  2NaO H   +   H ,

2 H 20   +   2e 

H 2  +  2 0 H -  

1

Na —  le -»  Na+ 

2

K u ch li  o k sid lo v ch ila r  ta ’sirida  suv  q ayta m v ch ilik   x ossalarin i 

n a m o y o n   qiladi:

F 2+ H 20 = 2 H F + 0   (yonadi)

‘ 

1



F 2 +  2e 

2 F - 

H 20 —2e -> О +   2H+

1

B osh q a  m od d alarn in g  m olekulalariga  suvni  b irik ish in in g  3 xil 



turi  m a ’lum :  1)  io n ,  2)  k o o rd in a tsio n ,  3)  ad sorb sion .

— 

ish q oriy  va  ish q o riy -y er  m etallari,  ularnin g  ok sid lari  va 

k islotali  ok sid lar  b ila n   suv  ion   turda  reaksiyaga  kirishadi:

CaO  +  H 20   =   C a(O H )2 

P20 5  +   3H 20   =   2H 3P 0 4 

N a 20   +   H 20   =  2N aO H  

N 20 5 +   H 20  =  2 H N 0 3

—  akvakom plekslarda  d ip o l  xarakterga ega b o'lgan   suv  m o le ­

kulalari  m usbat zaryadlangan  kom pleks hosil qiluvchi  ionga tortilish 

xu susiyatiga  ega  b o'lib ,  bu  k o ord in atsion   birikish  bo'ladi:

C o C l2  +   6 H , 0   ->   [ C o ( H 20 ) J C l 2 

C u S 0 4  5 H ,0   -»   [ C u ( H 20 ) 4] S 0 4  H 20

A k vak om plekslarn ing  p a rch alan ish i  tuz  rangining  o 'zg arish i 

bilan boradi.

—  m olekulalararo  kuchlar  ta ’siri  tufayli  har  qand ay  m o d d a  

ham   m a ’lu m   m iqdorda suvni  o 'z  sirtiga adsorbsiya qilish xossasiga 

ega.  A dsorbsiya jarayonid a  m od d aga birikkan suv g igro sk o p ik  suv 

deyiladi.  U   100°C da qizdirilsagina suv chiqib ketadi.  H 2S 0 4,  C aC l2, 

P20 3  suvni  ad sorb sion   yutadi.

Tabiatdagi suv o 'z  tarkibida organik va anorganik qo'shim chalar 

tu tad i.  A n organ ik   q o 'sh im ch a la r  ish q oriy  va  ishq oriy  y er  m e ta l- 

larining ham da m agniy,  kalsiy tem ir tuzlaridir. Tarkibida an ch agin a 

kalsiy  va  m a g n iy   tuzlari  b o'lgan   suv  qattiq  suv  deyiladi.

T ib b iyotd a  va  farm atsiyada  d ori  shakllari  tayyorlash  u ch u n  

ishlatiladigan  suvga tozalik jihatidan an ch a uyqori talablar qo'yiladi.

Suyuq dori  shakllari tayyorlashda tozalan gan  suv  (Aqua  purifi- 

cata)  ish latilad i.T ozalan gan   suv  ran gsiz,  m azasiz,  h id siz  va  tin iq  

b o'lish i  kerak.  U n in g   p H   qiym ati  5 ,0 — 7 ,0  orasida b o'lib ,  tarkibida 

nitratlar,  nitritlar,  xloridlar,  sulfatlar  ham d a  am m iak   qoldiqlari 

b o 'lm a slig i  kerak.  T o z a la n g a n   su v  o lish   u su lla rid a n   biri  uni 

haydash,  y a ’ni  d istilatsiya  usuli  h isob lan ad i.

Ichim lik suvlari tarkibida organik m oddalar qoldig'i  ko'p bo'lsa, 

suvni  h aydash d an   o ld in   m ik roorgan izm lard an   tozala sh   u c h u n



%

  K M n 0 4  bilan  ish lo v  b erila d i.B u n d a y  suvni  h aydash d an   o ld in  

101  suvga  25  ml  1%  li  K M n 0 4 so lin ib   6— 8  soat tindiriladi.  Ajralib 

ch iqq an   atom ar  kislorod  organ ik   m od d alarn i  oksidlab  yuboradi: 

2 K M n O   +   H , 0   =   2 M n O ,+   2 K O H   +   3 0



2



O g ‘ir suv. 

\

 D   izotop i kislorod bilan  D 20  birikma h o sil bo'ladi. 

B u  birikm a  o g 'ir suv deyiladi.  T abiatda  har 5 5 0 0 —8000   m o lek u la 

o d d iy  suvga  1  ta  m olek u la og 'ir suv to'g'ri  keladi.  O g'ir suv o d d iy  

suvni elektroliz qilib olin ad i.  B un d a D 20  o'zgarishga uchram asd an

elek tro litn in g   q o ld ig ‘ida  yig 'ila d i.  Lyuis  20  1  su vdan   0 ,3   m l  o g 'ir  

su v  D 20   o ld i.

D , 0   ran gsiz,  q iy o m s im o n   su y u q lik ,  z ic h lig i 

d

  = 1 ,1 0 4 2 1  

g / s m 3,  s u y u q la n ish   h arorati  7Lyur  =   3 ,8 ° C ,  q a y n a sh   harorati 

7ф,уП =   +   1 0 1 ,4°C.  D 20  yadro texnikasida katta ah am iyatga ega.  U  

yadro  reaktorida  n eytronlarn i  sek in lash tiru vch i  m o d d a   sifa tid a, 

deyteriy olish  u ch u n  xom ash yo sifatida va term oyadro reaksiyalarida 

ishlatiladi.

O d a m   orga n izm id a   v o d o ro d   u glerod ,  a zo t,  o ltin gu gu rt  b ilan  

k ov a len t  b o g 'la n g a n .  V o d o r o d   o s h q o z o n   s h ir a sid a   g id r o k s o n iy  

io n i  h o la tid a   b o 'la d i.  S h u   io n   h am   m ik rob larga  qarshi  t a ’sirga 

ega,  h am   oq sillar,  polisaxaridlar va boshq a b iologik  birikm alam ing 

gid rolizla n ish iga ta ’sir etadi.

15.3.  Vodorod  peroksidi  va  uning  xossalari

Vodorod peroksidi. H20 2 

rangsiz,  qiyom ga o'xsh agan   suyuqlik. 

Z ic h lig i 

d =

 1 ,4 6 3 3   g / s m 3,  S u y u q la n ish   harorati  r Suyq= 0 , 4 3 oC , 

26  m m   sim o b   u stu n i  b o sim d a   qaynash  harorati  r qayn= 6 8 ° C ,  65 

m m   sim .  u stu n id a   85°C ,  atm osfera b o sim id a   Гчауп  =   150,2°C .

+ i 


-i 

-i 


+i

H — О  — О — H .  V o d o ro d   m o lek u la sin in g   struktura  form u lasi 

3 4 -r a sm d a   keltirilgan.  H — O -  orasin in g  u zu n lig i  0 ,0 9 5   n m ,  0 - 0  

orasidagi m asofa 0,148 n m  ga teng.  H -O -O  bog'lari orasidagi burchak 

95°C   ni  tashkil  etadi.

V o d o ro d   p erok sid   beqaror  birikm a.  O so n   parchalanadi:

2 H 20 2  =   2 H 20   +   0 2  +   1 9 5 ,1 5   kJ

ЧУ 

It 


N

\

\



\

N

\



34-rasm.  Vodorod peroksid  molekulasining  tuzilishi.

1 5 Г С  da vodorod peroksid portlaydi.  Suvli eritmalarda vodorod 

peroksid kuchsiz kislota va 2 b osqich d a  dissotsiatsiyalanadi:

H 20 2  n o rd on   va  asosli  tu zlar  h osil  qiladi.  N a H 0 2,  N a 20 2, 

B a 0 2.

H 20 2  ok sid lo v ch ilik   va  q aytam v ch ilik   xossalarini  n a m o y o n  

qiladi.  H 20 2  kisloroddan  k uchliroq   ok sid lovch i.

Vodorod peroksidi oksidlovchi. 

H 20 2  o k sid lo v ch i b o'lgan d a:

1. 

K islotali  m uhitda  H 20 2  H +  ionlari  bilan  birikib suv  m o lek u ­

lasini  h o sil qiladi:

H , 0 2  +   2 H +  +   2e  ->   =   2 H 20  

1

2. 

N eytral va ishqoriy  m u h itd a ok sid lo v ch i  H 20 2  2 ta  elektron 

biriktirib  O H -   ionlarini  h osil  qiladi:

H 20 2 


H +  +   Н О ,-  

H 0 2-   <->  H +  +   [ 0 2]2~

H 20 2  +   2 H +  +   2e  =   2 H 20  

2H J  +   H 20 2  =  J2  +   2H 20  

2 J -   -   2e  ->  J 2 

1

H .O ,  +   2 H +  +   2e  ->   2 H ,0   1



2Ю   +   H 20 2  +   H 2S 0 4  =  J 2  +   2 H 20  +   K .S O , 

2 J -   +   2 e  ->  J , 

1

H20 ,   +  2e  =   2 0 H -  

K NO ,  +   H 20 2  =   H ,0   +   K N 0 3 

N O 2"  + H 20 —2e  ->  NO ,"  +   2H +

H ,0 ,  +  2e 

->

 2 0 H -

2 K C r 0 2+ 3 H 20 2+ 2 K 0 H = 2 K 2C r 0 4+ 4 H 20  

С Ю ,-   +  4 0 H - -   3e  -»   C r 0 42'  +   2 H 20  

H 20 2  +   2e  ->  2 0 H -

2

3

С гО   - + 8 0 H - + 3 H . 0   = 2 C rO  .J- + 4 H ,0 + 6 0 H “





2

PbS  +   H 20 2  =   P b S 0 4  +   H 20



H 20 2  +   2e  - »   2 0 H -

PbS  +   4 H , 0   -   8e  ->  P b S O ,  +   8H



PbS  +   4 Н 20 2  +  4 H ,0   =   P b S 0 4  +   8H +  +  8 0 H -  

PbS  +   4H 20 2  =   P b S 0 4  + 4 H ,0

Vodorod  peroksidi  qaytaruvchi. 

O k sid lo v c h ila r   K M n 0 4, 

A g20 ,   C r 0 3  va  b.  ishtirokid a  v o d o ro d   p erok sid   q a y ta m v ch ilik  

xossasini  n a m o y o n   qiladi.

1. 

K islotali  va neytral  m u h itd a  vod oro d   peroksid  2  ta  elek tron  

berib,  v o d o ro d   ion lari va k islorod   m o lek u la sin i  h osil  qiladi: 

H 20 2-   2 e  =   2 H +  +   0 2 

M iso l.  5H 20 2  +   2K M n 04  +   3 H ,S 0 4 =  5 0 2 +   2 M n S 0 4  +   K2S 0 4 +

+  8H 20

H20 2—2e -> 2H+  +  0 3

M nO ,-   +   8H +  +   5e  ->  M n2+  +   4 H ,0

2



5 H ,0 ,  +   2M nO  ~  +   16H+ =   10H+  +   5 0 ,  +   2M n2+  +  8 H ,0



2



K2Cr20 7+ 3 H 20 2  +   4H 2S 0 4 =   3 0 2  +  Cr2( S 0 4)3  +   7H 20   +  K 2S 0 4

Cr20 72'  +   14H+  +   6e  -> 2  Cr3+  +   7H 20  

H20 2 -   2e =   2H ++   0 2

1

C r 0 42-  +   14H+  +   3H 20 2  =   2Cr3+  +   7 H ,0   +  6H +  +  3 0 ,



Download 5.87 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   61




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling