М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya


Download 17.21 Kb.
Pdf ko'rish
bet52/116
Sana10.11.2023
Hajmi17.21 Kb.
#1761721
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   116
Bog'liq
M. Xodjitdinova Suv kimyo va mikrobiologiya

LactobociHus
kiradi. U b ak teriy alarn in g
25 tu rin i o ‘ziga birlash tlrg an . U ning vakillari su t kislotali bljg‘ish 
ja ra y o n in i q o ‘zg‘atg an i u c h u n sut kislota hosil q ilu vch i b a k te ­
riyalarning ko‘p chiligidan o zlq -o v q a t s a n o a tid a s u t-q a tiq m ah su ­
lo tlari, pl.shloq tay y o rlash d a, sh u n in g d ek , sa b z a v o tla rn i to zala sh ­
da, silos tayyorlashda va h o k az o la rd a k o ‘p fo y d a la n ila d i. B ak­
teriy alarn in g b u guruh i “S u l kislotali bijg‘ish” b o 'lim id a batafsil 
t a ’riflangan.
14- 
guruh — T allo b ac te ria guruhiga a k tin o m its e tla r va ularga 
q ard o sh boMgan o rg a n iz m la r kiradi. U larn in g b a rc h a s i b ak teriy a­
larning u c h ta xilm a-xil g u ru h in i tashkil etadi.
I-k o rin e fo rm b a k te riy a la r .
U la r g a
Corynebacteriuni, 
Arthobacter, C ellutom onas
v a 
Kurthia
a v i o d l a r i m a n s u b . 
C oiynobacterium avlodiga gram m usbat, h arakatlanm ay digan , spora 
hosil qilm aydigan b ak teriy alar kiradi. Shakli u c iii y o ‘g ‘o nlashg an 
tayoqchaga o ‘xshaydi. M uayyan sharoitda ular p olim orflzm boMadi, 
y a’n i u lar yirik ta y o q c h a la r sh ak lid a boMib, o ‘sgan i sari kalta 
tayo qchalar, kokklarga aylanadi. B ular aerob va faku ltativ anaerob 
bakteriyalardir. X em ooisanotroflar. Kislotalai^ga chidam li. Bu avlodga 
od am , hayvonlar va o ‘sim liklarda kasallik qo‘zg‘atu v ch i tu ria r kiradi.
K o rln e fo rm b a k te riy a la r — 
Arthrobacter
a v lo d ig a g ra m m u s­
b a t, sp o ra hosil q ilm a y d ig a n , h a ra k a tla n m a y d ig a n o rg a n iz m la r 
kiradi. U lar k o k k sim o n s h a k lla r ho.sil q ila d i, le k in m ik ro b a k - 
teriy a la rg a o ‘xshab sh o x lan m ay d i. A rtro b a k te rly a la r ju d a yirik 
llm o n sim o n h u jay ra lar hosil qilishi a n iq la n g a n . QatMy aero b. 
X e m o o r g a n o tr o f T u p r o q d a k e n g ta rq a lg a n boM ib, o rg a n ik
m o d d alar, asosan, gum us m o d d alarin in g p archalan i.sh id a Ishtirok 
etad i. S aprofit bakteriyalar.


Selliilomonas
avlodiga m a n su b b ak teriy alar qiyshiq ta y o q ­
c h a la r, b a ’z a n t o ‘g ‘n ag‘ich sim o n shaklda, h a ra k a tc h a n b o ‘ladi. 
S p o ra h o sil q ilm a y d i. G ra m m u s b a t. X e m o o rg an o tro f. A erob. 
S ellu lo zali p a rc h a la sh xususiyatiga ega.
2 - 
Propionibacteriaceae oWasi
kiradi. M azkur oila ikki avlodni: 
Propionibacterium
va 
Eubacterlum
ni birlashtirgan.
P ro p io n ib a c te riu m avlodiga m ansub o rg an izm larn in g h ujay ­
ralari sh o x lay d ig an yoki to ‘g ‘ri tay o q ch a lar, to ‘g ‘n ag ‘ich sim o n
boMadi yoki ip hosil qiladi; b a ’z a n u lar kokkim on, ikkiga ajralgan 
va h a tto shoxlagan boMadi. H arakatlanm aydi. Spora hosil qilm aydi. 
G ra m m u sb a t. A naerob (biroq ayrim vakillari kislorod m avjudligida 
o ‘sishi m um kin). X em oorganotrof Uglevodlami, sut kislota va boshqa 
m o d d a la rn i bijgMtadi. BijgMsh natijasid a p ro p io n , sirka kislota va 
C O j hosil boMadi. S u t m ah su lo tla rid a, o d am terisida, o d a m va 
hayvonlarning oshqozon-ichak yoMida keng tarqalgan. Ayrim turlari 
q a ttiq p ish lo q tayyorlashda ishlatiladi. B oshqa tu rlari o d a m va 
h a y v o n lard a kasallik q o ‘zg‘atish i m um kin.
Eubacterium
avlodiga sp o ra hosil qilm aydigan, g ra m m u sb at, 
ta y o q c h a s im o n , n o to ‘g ‘ri shak ld ag i b ak teriy alar kiradi. ? Ia ra - 
k a tc h a n y o k i h a ra k a tla n m a y d i. X e m o o r g a n o tr o f U g le ro d n i 
bijgMtish natijasid a m oy, sirka yoki chum oli kislotalar hosil boMadi. 
Obligat an a ero b . O dam va hayvonlar tanasi bo‘shliqlaridan, o ‘simlik 
va h a y v o n o t m a h s u lo tla rid a n to p ilg an . A y nm tu rla ri kasallik 
q o ‘zg‘a tu v c h i m ikroorganizm lardir.
B ak teriy a la rn in g u c h in c h i guruhi A ctinom ysetales (a k tin o ­
m itse tla r) ta itib id a n iborat. B u g ram m usbat bak teriy alar g u ru h
boMib, rivojlanib m itselitga aylanadigan shoxlanuvchi gif hosil qilish 
x u susiyatiga ega. A k tin o m itse tla r gifl hujayrali, d iam etri 0 ,5 —2 
m km ga ten g . A gar ochiq va substraíga o ‘sib kirgan mitseliy boMadi. 
O c h iq m itseliy d a o ch iq giflar (sporabandlar) hosil boMib, ulard an
k o ‘p ay ish g a x izm at q iladigan k o nidiylar chiqadi. M itsileyli b o r 
aktinom itsetlarning ko‘pchiligi sporadan ko‘payadi. A ktinom itsetlar 
q a ttiq o z iq m u h itid a h a r xil rangdagi zieh koloniya hosil qiladi.
G if hosil qilm aydigan va shoxlanuvchi yoki kuchsiz shoxlangan 
ta y o q c h a d a n ibo rat boMgan o rg a n iz m la r ham ak tin o m itse tlarg a 
kiradi.


A ktinom itsetlam ing ham m asi prokariollai^a xas b o lg a n hujayra 
tuzilishiga ega. A k tin o m itsctlar a e ro b o rg an izm lar, b iro q a n a e ro b
va fakultativ anaerob shakllar h a m uchraydi. U lar, asosan, tu p ro q d a
u ch ray d i va k o ‘pgina o rganik b irik m alarn in g , s h u n in g d e k , yu qo ri 
m o lek u lar birikm alarning p a rc h a la n ish id a ishtirok etad i.
A k tin o m itsctlar orasida fa q a t sap ro fit fo rm a la r e m a s , balki 
o d a m d a va hayvonlarda kasallik q o ‘zg ‘atu v ch i fo rm a la r h a m bor. 
A k tin o m its e tla m in g ko ‘p c h ilig i a n tib io tik m o d d a la r a jra ta d i, 
u la rd a n o d a m , h ay v o n lar va o ‘s im lik la r k a sa llik la rig a q arsh i 
kurashda foydalaniladi.

Download 17.21 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   116




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling