М. X o d jit d in o V a, Л. Kizayev suv kimyosi va míkrobíologiya

Avtotroflar
(y u n o n c h a a u to s — o ‘zi, tro p h e — o v q a t) 
u g le r o d n in g b i r d a n - b ir m a n b a y i s if a t id a u g lc k i s l o ta y o k i 
k arbonatlardan foydalanishga va b u o d diy noorganik b irik m alard a n
o ‘z jinsiga d o ir m urakkab b io p o lim erlar ajratib chiqarishga qodirdir. 
A vtotroflar orasida k o‘pchiligi suv o ‘sim liklari va sian o b ak tcriy ad an
iborat. Bakteriyalarning ayrim tu rla ri va b o ‘yíilgíin x ip c h in la r h am
avtotroflarga xos hayot kechirishga q odirdir.
2. 
Geterotroflar
(y u n o n c h a h e te ro s — b o sh q a ) u g le ro d n in g
o rg a n ik birik m aiariga m uhtoj b o ‘ladi. 0 ‘z n av b a tid a , g c te r o tr o f
m ik ro o rg an izm lar saprofitlariga (sa p ro — chirigan, fit — o ‘sim lik) 
va parazitlarga b o ‘linadi.
S a p ro fitla r o ‘lik o rg a n la r b ila n o z iq la n a d i. U la r u g le ro d
m anbayi sifatida foydalaniladigan o rg a n ik b irik m a la rs o n i h a d d a n
ta sh q a ri k o ‘p — b u lar u g lev o d lar, s p irtla r, o rg a n ik k islo ta la r, 
a m in o k islo ta la r va ho kazo lard ir. A m a ld a h a r q a n d a y ta b iiy b irik - 
m a d a n m ik ro o rg an iz m larn in g u y o k i bu tu ri o zu q a v a en e rg iy a 
m an b ay i sifatid a foydalanishi m u m k in . A yrim s a p ro fitla r tu rii- 
tu m a n m o d d alarn i o ‘zlash tirish g a q o d ir boMsa, b o s h q a la ri fa q at 
m uayyan turdagi birikm alarning uglerodidan foydalanadi. M asalan, 
k le tc h a tk a sellulozali b a k te riy a la r u c h u n u g lero d n in g b ird a n - b ir 
m anbayi sifatida xizm at qiladi, uglevo d o ro d lar esa ncft ko nlarid agi 
b a k te riy a la r u c h u n uglerod m a n b a y i b o 'lib x izm at q ilad i.
P a ra z itla r tirik o rg a n iz m la rd a riv ojlanadi va eg a sin in g ta n a si 
tark ib ig a kiruvchi organik m o d d a la r b ila n o ziq lan a d i. P a ra z itla r 
o rg an izm d ag i biokim yoviy ja ra y o n la r m u v o zan a tin i b u z a d i, y a’ni 
u ning kasallanishiga olib keladi. P ara zitlik bilan hay ot k ec h iru v ch i 
m ik ro b la r kasallik tu g ‘d iruvchi yoki 
patogen m ikroblar
d ey ilad i. 
Patogen m ikroorganizm lardan ay rim lari sh aro itga q a ra b p arazitlar 
kabi yoki safrofitlar singari h a y o t k ec h irad i. U la rn i s h a rtli yoki 
fakultativ p arazitlar deyi.shadi. B u n d a y p a ra z itla r o ra sid a k o ‘plari 
ic h a k k asallik larin i q o ‘zg‘a tu v c h ila r h iso b la n a d i. B o s h q a la ri, 
m asala n , v iruslar faqat tirik h u ja y ra la rd a ku n k e c h ira d i, b u la r 
q a t’iy yoki obligat parazitlardir.
M ikroorganizm larning ayrim tu ria ri a v to tro ftip id a o ziq lan ish - 
d an g c te r o tro f fipida o ziq ian ish g a o ‘tishi yoki a k sin c h a b o ‘Iishi 
m u m k in . M asalan , yashil ev g len a yorugMikda o ‘sim lik sifatid a

---

o z iq la n sa , y a ’ni a v to tro f h a y o t tarzi b ilan k u n k ec h irsa, q o ro n - 
g ‘ilik d a o rganik m o d d a la rn i ja d a l yuta boshlaydi, y a ’ni g e te ro tro f 
o rg a n iz m singari h a y o t k e c h ira d i.
A z o t — oqsiliar tark ib ig a kiradigan elem en t. M ik ro o rg a n iz m ­
la rn i az o t bilan o ziq lan ish m an b alarig a nisbatan h a m av to am in o - 
tro flarg a va g etero am in o tro ila rg a ajratish m um kin.
A v to a m in o tro fla r n o o rg a n ik a z o tn i (a m m o n iy li, n itra tli, 
m o lek u lali) yoki o rg an ik a z o tn in g eng oddiy sh ak llarin i (m o c h e - 
v in a ) ish latish i va b u b irik m a la rd a n o ‘z ta n a s in in g x ilm a -x il 
o q silla rin i hosil qilishi m u m k in . B unda az o tn in g b a rc h a shakllari 
dastlab am m oniyli shaklga o ‘tadi. Azotning bu eng qayta tikianuvchi 
sh ak li o ‘zgaradi va osonlik b ila n am inogum hga aylanadi.
G e te re a m in o tro ila r a z o tn in g organik shakllari — oq siliar va 
am in o k islo ta la rg a m u h to j boMadi. U iardan ay rim lariga am in o k is- 
lo ta la m in g toMiq t o ‘p la m i ta la b qilinsa, b o sh q aiari b itta -ik k ita
a m in o k is lo ta d a n u la r n i o ‘z g a rtiris h yoMi b ila n z a r u r oqsil 
b irik m a la ri hosil qilishga q o d ird ir.
U g lero d g a n isb a ta n g e te r o tro f boMgan k o ‘p g in a m ik ro o r­
g a n iz m la r a v to a m in o tro f o rg a n iz m la r hisoblanadi. B ularga o q ar 
su v larn i to zala sh d a ish tiro k etad ig a n bakteriyalar h a m kiradi.
M ik ro o rg a n iz m la rd a g i ciiergetika Jaray o n lari
Q u y o sh n u ri e n e rg iy a s id a n fo y d a la n ish g a q o d ir boMgan 
m ik ro o rg a n iz m la r