Geografiyasi

sharqiy  O siyo  va  M D H   davlatlaridir.
Hozirgi  vaqtda  ja h o n   kimyo  m ahsulotlarining 2/5  qismi  Xorijiy Yevropada 
ishlab  chiq a rilm o q da .  U n d a   va  ikkinchi  m in ta q a   hisoblanadigan  Shim oliy 
A m erik a  (ayniqsa,  A Q S H ) d a   kimyo  san oatin ing   deyarli  b a rc h a   tarm o qlari, 
b irin c h i  n a v b a td a ,  n e ftn i  q a y ta   ish lash   va  neft  kim yosi  h a r   t a r a f l a m a  
rivojlangan.  U chinchi  m intaqaning o lzagi Yaponiya,  qism an  Xitoy hisoblanadi. 
U la rd a   h a m   o rg an ik   sintez  k im y o sin in g   sintetik  tola,  s in te tik   k a u c h u k , 
p o lim e rla r  kimyosi  tarm o q la ri  yuqori  m avqega  ega.  M D H   d avlatlaridan 
i b o r a t   t o kr t i n c h i   m i n t a q a d a ,   a y n i q s a ,  t o g '  k im y o s i  va  a s o s iy   k i m y o  
tarm o q la rin in g   aham iyati  katta.
0 ‘R M 0N   VA  YOG‘OCHNI  QAYTA  ISHLASH  SANOATI
O krm o n   va  yog‘o ch ni  qayta  ishlash  s anoatining  h u d u d iy  joylashuvi  k o kp 
hollarda ja h o n  o lrm on  resurslari  geografiyasiga  m o n a n d   shakllangan.  90-  yillar 
bo sh larida ja h o n   b o ‘yicha ja m i  3350  mln.  n r   yog‘och  tayyorlandi.  S hun ing  
2 /3   q ism ig a   yaqini  Shim oliy  o ‘rmon  m intaqasi  hissasiga  t o 'g 'r i   keladi. 
M a ’lumki,  Shim oliy  o 'r m o n   m intaqasida,  asosan,  ignabargli  daraxtlar  o ‘sib, 
u l a r d a n   y o g 'o c h   ta x ta ,  s e l l u l o z a - q o g 'o z   va  b o s h q a   m a h s u l o t l a r   ishlab 
c h i q a r i l a d i .   U s h b u   m i n t a q a d a   j o y l a s h g a n   K a n a d a ,   A Q S H ,   R o s s iy a , 
Finlyandiya,  Shvetsiya  davlatlari  o 'r m o n  va yog kochsozlik  m ahsulotlari  ishlab 
c hiq a rish d a   xalqaro  ixtisoslashuvga  ega.  Bu  davlatlar  yo g lo ch  va  selluloza- 
q o g boz  m a h s u l o t l a r i n i   t a y y o r la s h   va  e k s p o rt  q ilis h d a   h a m   en g  y u q o ri 
k o 'rsa tk ic h ga   ega.  Bu  b o rad a   K an a d a   aloh ida  ajralib  turadi.  U  jo n   boshiga 
yo g ko ch   tayyorlashda birinchi  o 'r in d a   turadi.  U n d a   1500  dan   ortiq taxta tilish 
zavodlari  bor.  U  dunyodagi  eng  katta  se lluioz a -qo gloz  k o m b ina tiga   ega. 
G karbda  ishlab  chiqarilayotgan  gazeta  q o g ‘ozining  40  %  i  va  gazeta  q o g lozi 
ekspo rtin ing   60  %  i  h a m   shu  davlat  hissasiga  t o kg ‘ri  keladi.  Shu  bilan  birga 
jo n   boshiga  q o g ‘oz  ishlab  chiq a rish d a   Finlyandiya  (1400  kg),  Shvetsiya  (670 
kg)  va  K an ad a  (530  kg)  davlatlari  oldinda turadi.  Ja h o n  bo'y ich a  bu  k o ‘rsatkich 
o brtach a  45  kg  ni  tashkil  qiladi.
YENGIL  SANOAT
Yengil  san oat  ah o lin in g   k u ndalik  iste’mol  m ahsulotlari  ishlab  c h iq a - 
radigan  eng  yirik  t a r m o g id i r .   Shu  sababli  u  b arch a,  shu  j u m la d a n ,  rivoj-

lanayotgan  m a m la k a tla r  iqtisodiyotining  m u h im   t a r m o g ‘i  sanaladi.  Yengil 
sa n o atd a   eng  yetakchi  ta rm o q   to 'qim a ch ilik d ir.
T o ‘q im achilik  sanoati,  bir  t o m o n d a n ,  sa n o atn in g   eng  ,,eski“ ,  ikkinchi 
to m o n d a n   esa doim o yangilanayotgan va o'sayotgan tarm oqlaridan  hisoblanadi.
Hozirgi  vaqtda  ja h o n   t o ‘qim achilik  san o atinin g  beshta  yirik  m intaqasi 
mavjud.  Bular  Sharqiy  O siyo,  Janubiy  O siyo,  M D H ,  Xorijiy  Yevropa  va 
A Q SH dir.  Ularda  t o ‘q im a c h ilik m a h s u lo tla rin in g   asosiy  qism ini  ip -g a z la m a  
va  kim yoviy  to la la rd a n   t o ‘qilay otg an   g a z la m a la r  tashkil  qiladi.  M u h im i 
shun dak i,  b u n d a y   g azlam alarning  u m u m iy   hajm i  d o im o   ortib  b o rm o q d a . 
Shovi,  ju n   va  zig'ir  g a z la m a la r  hissasi  esa  aksincha,  sekin-asta  kam ayib 
borm o q d a .
U m u m a n ,  hozirgi  vaqtda ja h o n   yengil  san oatining  k o 'pch ilik  tarm oqlari 
rivojlanayotgan  m am lakatlarda  tezroq  s u r’atlarda o ‘sm oqda.  Buning  natijasida 
Xitoy,  H in d isto n ,  Pokiston,  Syangan,  Tayvan,  M isr  kabi  m am la k a tla rd a  
ishlab  chiqarilgan  gazlam alar,  k iy im -kechak,  trikotaj  m ahsulotlari  Shimoliy 
A m erika,  G larbiy  Yevropa,  Y aponiya  kabi  rivojlangan  davlatlarning  ichki 
bo zorida  o bz  o ‘rnini  to p m o q d a .  Rivojlanayotgan  m am lakatlardagi  b u n d a y  
natijalarni  ularda:  1)  ishchi  k u c h in in g   a n c h a   arzonligi;  2)  t o kqim a c h ilik  
sanoati  xomashyolari  (tola)ning  nisbatan  serobligi  bilan tushuntirish  m u m k in.
1.  T o g '- k o n   sa noati  riv ojlanishid a  asosiy  o ' r i n   tu tu v c h i  m a m la k a tl a r n i  aniqlang.
2.  Q o ra   va  r a n g d o r   metallurgiya  sanoatlari  b ir-b irlarid an   q a n d a y   xususiyatlariga 
k o 'r a   farqlanadi?
3.  O 'q u v   q o 'lla n m a s i  m a tn i  m a ’l u m o t la r id a n   fo y d ala n ib   j a h o n   m a sh in a so z lik  
s a n o a ti n in g   hozirgi  geografiyasini  o 'rg a n in g .  U n d a   t a r m o q n i n g   t o 'r t t a   yirik 
rivojlangan  m in ta q a la ri  va  u la rd a jo y la sh g a n   davlatlarni  tahlil  qiling,  ula rn in g  
ishlab  c h iq arish  
ixtisosidagi  b ir-b i rl a r id a n   farqlarin i  aniqlang.
S a n o a t  a tr o f - m u h it n i   ifloslantiruvchi  asosiy  ta r m o q d ir .  U  geografik 
qo biqn ing   barcha  qatlamlariga  faol  salbiy  t a ’sir  k o ‘rsatm oqda.  S anoat  ishlab 
chiqarish ning  salbiy  t a ’siri  asosan,  ikki  y o knalishda  am alga  o s hm oq da:  1) 
tabiiy  boyliklar  (m ineral,  yer,  o lrm o n ,  o kean  resurslari  kabilar)ni  o 'z la s h - 
tirish  m o b ay n ida;  2)  ishlab  chiqarish  jarayonida.
T o g ‘-k on  sanoati  m in eral  tabiiy  boyliklarni  o ‘zlashtiruvchi  asosiy  t a r ­
m oqdir.  U  turli  yer  osti  boyliklarini  qazib  chiqarish  va  ularni  dastlabki  qayta 
ishlash  (boyitish) jara y o n id a   a tro f-m u h itg a   eng  k o lp  z arar  keltiracii.  M asalan, 
80- yillarda birgina sobiq  Ittifoq  hududida togb-kon sanoati  korxonalari egallagan 
jam i  m a y d o n   hajmi  2,3  mln.ga.  dan  ziyod  edi.  A Q S H d a   b u n d a y   m ay d o n la r 
u n d a n   h am   katta  edi.
Tabiiy  resurslarni  o ‘zlashtirish ja ra y o n id a   gidroenergetika  sanoati  tufayli 
ham   atrof-m uhitga salbiy t a ’sir k o lrsatilmoqda.  U  elektr energetika  sanoatining 
boshqa tarm oqlariga  nisbatan  ,,toza“ roq  hisoblansa-da,  t o ‘g bon,  suv omborlari 
qurilishi  natijasida  tabiiy  m u v o za n a tn i  buzilishiga,  aholi  yashab  kelgan  yoki 
o ‘rm o n d a n   iborat  katta  m aydonlarning suv  ostida  qolib  ketishiga  sabab b o ‘ladi.
к
Savol  va  topshiriqlar
18-§.  Sanoat  va  atrof-muhit
69

A tr o f- m u h itn in g   ifloslanishi,  ayniqsa,  san oat  ta rm o q la rin in g   ish  jara - 
yonida j u d a   h am   kuchli  kechadi.
J a h o n   en e rg e tik a sin in g   asosiy  t a r m o g i   hiso b la n a d ig a n   issiqlik  elektr 
energetika  ta r m o g ‘i  yerning  tu p ro q ,  atm osfera  va  suv  qobiqlarini  sulfat  gazi 
(SO ,),  azot  oksidi  ( N O ) ,  uglerod  (karbon)  oksidi  ( C O ) ,  b e n z o p rin ,  m il­
lionlab  to n n a   qattiq  m o d d ala r bilan  ifloslash  xususiyatiga  ega.  Ayniqsa,  ko'rnir 
y o q ilg ls i  asosida  ishlaydigan  issiqlik  e le k tr  stan siy ala rin in g   bu  b o radag i 
,,x izm at“ lari j u d a   h a m   katta.  M asalan,  m a ’lum otlarga  k o ‘ra  b u n d a y   IES  lar 
neft  m ahsulotlari  asosida  ishlaydigan  stansiyalarga  nisbatan  a tr o f -m u h itn i 
sulfat  gazi  bilan  2  baro bar,  tabiiy  gaz  asosida  ishlaydigan  stansiyaga  nisbatan 
esa  100  b a ro b a r  k o 'p ro q   ifloslaydi.  B u n d a n   tashqari,  bu  gazlar  va  havoga 
c h iqarib  yuboriladigan  katta  m iqdordagi  c h a n g   va  aerozol  c h iq ind ilar  q o n - 
to m ir,  bronxit,  ekzem a,  rak  kabi  kasalliklarni  keltirib  chiqaradi.  Ju d a   kam  
k uzatilsa-da,  AES  larda  b o i i b   tu radigan  falokatlar,  ayniqsa,  C he rnobildagiga 
o'xshash  falokatlar,  tom   m a ’n od a  dunyoviy ekologik xavfni  keltirib  chiqaradi. 
Eng  m u h im i,  s a no atn in g  to b o ra   rivojlanib  borishi  p la n e ta r  d a rajada  atrof- 
m u h it  ifloslanishining  kuchayishiga  sabab  b o l m o q d a .   Bu  m u a m m o l a r   esa 
soiiggi  vaqtlarda ularga alohida munosabatda bolishni taqozo etmoqda.  Ularning 
ijobiy yechim i:  1)  tabiatni  m u h o fa z a   qilishga  qaratilgan  samarali  sanoat  ishlab 
chiqarish  texnologiyalarini  yaratish;  2)  sa n o at  tarm o q la rin i  jo ylashtirishda 
ularning  xususiyatlarini  hisobga  olish,  y a ’ni  ,,iflos“  sanoat  ta rm o q la rin i  aholi 
zich  y ashaydigan  jo y la rd a n   holi  h u d u d la r d a   jo ylashtirish   orqali  am a lg a  
oshirilishi  m u m k in .
4 У   Savol  va  topshiriqlar
1.  Q o l l a n m a   matni  m a 'lum otla ri  asosida ja h o n   ijtimoiy  hayotida  o 'r m o n  sanoatining 
tu tg a n   o T n ig a   balio  bering.
2.  J a h o n   o ' r m o n   sa n o ati  rivoj  to p g a n   m in t a q a l a r   va  ulardagi  en g   yirik  m a m l a -  
k atlarni  aniqlang.  O ' r m o n   sa n o ati  m a h s u lo tla r in i  ishlab  c h i q a r is h d a   u la rning 
tu tg a n   o 'rn i n i   a n iq la n g ,  ularni  qiyoslang  va  tahlil  qiling.
3.  T o 'q i m a c h i l i k   sa n o a ti  x o m a s h y o la ri  va  ta y y o r  g a z la m a   m a h s u lo tl a ri  ishlab 
c h iq a r ish g a   ixtisoslashgan  m a m la k a tl a r n i  a n i q la n g   va  g u r u h la n g .  S h u la r d a n  
qaysilari  h am   x o m a sh y o .  h a m   ta y y o r g a z la m a   ishlab  ch iq arish g a  ixtisoslashgan? 
U n d a   O ’zb e k isto n n in g   o 'r n i  q an d a y ?
4.  A tr o f - m u h i t n i n g   ifloslanishida  s a n o a tn i n g   o ' r n i n i   o 'q u v   q o l l a n m a s i   m a t n i d a n  
f o y d a la n ib   o 'rg a n in g .
19-  §.  Qishloq  x o ‘ja!igi  geografiyasi
Q ishloq  xo'jaligi  m o d d iy   ishlab  ch iq a rish n in g   ikkinchi  yirik  t a r m o g l d i r .  
U  kishilik  ja m iy a tin in g   eng  qadim gi  xo'jalik  sohasi  hisoblanadi.  Shu  bilan 
birga,  bu  ishlab  chiqarish 
t a r m o g i   ba rc h a   davrlarda  inson nin g  kundalik 
iste’mol  m ahsulotlariga  b o i g a n   ehtiyojini  qondiruv chi  asosiy  m a n b a   b o i i b  
xizm at  qilgan.  Shu  sababli,  j a h o n d a   b iro nta  m am la k a t  y o ’qki,  u n d a   qishloq 
x o ‘jaligi  va  u  bilan  b o g l i q   b o i g a n   o 'r m o n ,  ovchilik,  baliqchilik  x o ‘jaliklari 
tashkil  to p m a g a n   b o l s i n .   Hozirgi  vaqtda  b u n d a y   xo'jalik  ta rm o q la rid a   h a m -  
masi  b o i i b   1  mlrd.  d an   ortiq  kishi  yoki  jam i  iqtisodiy  faol  a h o lin in g   70 
foizidan  k o 'p r o g l   ish  bilan  band.
70

Q ishloq  xo'jaligining  asosiy  xususiyatlaridan  biri  uning  joylardagi  tabiiy 
iqlim  sharoiti  bilan  c h a m b a rc h a s   bog'liq  ekanligidir.  B osh qacha  aytganda, 
tabiiy  iqlim  sharoiti  im kon  bersagina  m uay y an  h u d u d la rd a   b u g 'd o y ,  sholi, 
paxta,  m eva,  c h o y   kabi  m a h su lo tla rn i  yetishtirish  m u m k i n   b o 'lad i.  Shu 
sababli,  qishloq  xo'jalik  tarkibi  va  tarm o q la rin in g   h u du diy   joylashish  holati 
turlicha  bo'ladi.  Ishlab  chiqaradigan  m ahsulotlari  xususiyatlariga  ko'ra,  barcha 
qishloq  xo'jalik  tarm o qlari  ikki  guruhga: 
dehqonchilik
 
(ziroatchilik)  va 
chor- 
vachilikka
 
b o lin a d i.
S h u n in g d e k ,  qishloq  xo'jaligi  rivojlanish  darajasiga  k o 'r a   ikki  tu rga  
b o l i n a d i .   Birinchisi, 
rivojlangan  tovar  qishloq  xo'jaligi  bo  lib,  ularda  ishlab 
c hiq ariladigan  m ah su lo tla r  bozor,  birinchi  navbatd a,  tashqi  b o z o r  u c h u n  
m o 'lj a ll a n g a n   b o i a d i .   B u n d a y   x o 'ja lik la r   ishi  intensiv  tashkil  q ilin g an  
z am onaviy d e h qonchilik  va chorvachilik  sohalari  bo'lishi  m u m k in.  Ikkinchisi, 
asosan,  ichki  x o ja lik   iste'moli  u c h u n g in a   m ah su lo t  ishlab  ch iq arad ig an , 
o d a td a ,  kam   samarali  qishloq  xo'jaliklaridir.  Bunday  xo'jaliklar  q a d im d a n  
keng  tarqalgan  bo'lganligi  sababli  an’anaviy  qishloq  x o ‘jaligi  h a m   deyiladi. 
U larda  ish,  o d a td a   ekstensiv  holda  tashkil  qilingan  bo'ladi.  Hozirgi  vaqtda 
bu n d a y   qoloq  d e h q o n c h ilik   xo'jaliklari  ja h o n n in g   rivojlanayotgan  ko 'pchilik 
m am lak atlarida  keng tarqalgan.
T o v a r  q ish lo q   xo'jaligi  a so sa n ,  iqtisodiy  rivojlangan  m a m la k a t la r d a  
keng  rivojlangan.  O d a td a ,  u larda  FTI  y u tu q la rid a n   u stu n   d a ra jad a   foy- 
d a la n is h g a   e r is h ilm o q d a .  Ishlab  c h iq a r is h n i   m e x a n iz a ts iy a la s h ,  e le k tr -  
lashtirish,  k im yolashtirish  darajasi  u lard a j u d a   yuqori.  B unday  x o'jalik lard a 
en d ilik d a   ishlarni  a v to m a tla sh tiris h   ( ta r m o q la r d a   m e ’yoriy  agro iqlim   va 
bo s h q a la r)n i  yaratishga  katta  e ’tib o r  beriladi,  m ik ro e le k tro n ik a ,  seleksiya, 
g e netik a,  b io te x n o lo g iy a n in g   so'nggi  y u tu q la rin i  joriy  qilish  asosiy  o 'r in  
tu tad i.  U la rd a   agrar  (lo tin c h a   qishloq  x o ja lig i  d e m a k )  ishlab  chiq arish i 
sanoat bilan  bog'lanib  ketgan  va  agrosanoat x o ‘jaliklariga aylangan.  Ko'pchilik 
rivojlangan  m a m la k a tla r d a   so'nggi  yillarda  ferm erlik n in g   o 'z ig a   xos  agro- 
biznes  shakli  vuzaga  keldi.
Rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a   esa  tovar  qishloq  xo'jalik  m ahsulotlari 
vetishtirishga  e ’tibor  ku chayayotgan  bo'lishiga  q aram ay,  ular  h a m o n   a n ’a ­
naviy,  faqat  o'zlari  u c h u n   iste’mol  m ahsulotlari  ishlab  chiqaruv ch i  n o to - 
var  xo'jalik  m am lakatlari  bo' 1 ib  qolm o q dalar.  N o to v a r  qishloq  xo'jaliklari 
aslida  yuz  m illionlab  m ayda  va  o 'r ta   xo'jaliklar  asosida  tashkil  topgan.  Ular, 
o d a td a ,  o 'zlarinigina  o ziq-o v qat  va  bosh q a  iste’mol  m ahsulotlari  bilan  t a ’- 
m inlash g a  arang   qurbi  yetishi  m u m k in .  J a h o n n in g   ayrim  m in ta q a la rid a , 
j u m la d a n ,  M arkaziy  va  Sharqiy  Afrika,  Ja n u b iy   va  J a n u b i-s h a rq iy   Osiyo 
m am la k a tla rida   hali  h am   o m o c h ,  motiga  kabi  oddiy  ish  qurollari  va  alm isoq- 
dan   qolgan  qoloq  ishlab  chiqarish  texnologiyasidan  foydalaniladi.
JAHON  DEHQONCHILIGI
Dehqonchilik  qishloq  xo'jaligining  yerga  ekin  ekib,  hosil  olish  bilan 
shug'ullanadigan  eng asosiy tarm og'idir.  Ja h o n   dehqonchiligi  o 'zid a  nihoyatda 
xilma-xil  tarm o q la rn i  birlashtiradi.
71

Donli  ekinlar  d e h q o n c h ilik n in g   eng  yirik  t a r m o g i d i r .  D o nli  ekin lar  turi 
a n c h a   k o bp  bo'lib,  j a h o n   ekin  m a y d o n la rin in g   o 'r ta c h a   yarm i  (0,7  mlrd.  ga) 
da  ekiladi.  D o n   m ahsulotlari  aholi  o z ig i n in g   asosi  b o i i b ,   hosilining  yalpi 
h ajm i  1,9  mlrd.  t.  g ‘allani  tashkil  qildi.
J a h o n   d o n   xo^jaligining  eng  samarali  vakillari  b u g ldoy,  sholi  va  m ak - 
kajo'xoridir.  Bular  orasida  eng  aham iyatlisi  esa  b u g ‘doydir.  U n in g   asl  vatani 
Kichik  Osiyo  va  O i t a y e r   d e n g iz b o kyi  hududlaridir.
B ug'doy jah o n n in g  deyarli  barcha  davlatlarida  ekiladi  va jam i  donli  ekinlar 
m aydonining  1/3  qismini band  qilib  kelmoqda.  Jaho nn ing  asosiy bu g kdoyzorlari 
Y e r  s h a r i n i n g   b i r i n c h i   ,, b u g bd o y   b e l b o g bi “  h i s o b l a n a d i g a n   S h i m o l i y  
yarim sharning  o krta  kengliklari  b o bylab  tarqalgan.  Bu  kengliklarda joylashgan 
A Q S H ,  K anada,  Rossiya,  Ukraina,  Q o zog'iston,  Xitoy  ja h o n n in g   eng  yirik 
b u g ‘doy yetishtiruvchi  m am lakatlari  hisoblanadi.  D u n y o n in g   ikkinchi  b u g ‘doy 
mintaqasi  esa  Janubiy  yarim sharning  o ‘rta  kengliklari  bo'ylab  yastanib  yotadi. 
Undagi bu g‘doyli  m avdonlar  Lotin Amerikasi,  Afrika va Avstraliyaning Janubiy 
h u d u d lari  b o ‘ylab  joylashgan.  U sh b u  m in ta q a d a   joylash gan   Avstraliya  va 
Argentina  davlatlari  h am   j a h o n d a   b u g ‘doy  yetishtiruvchi  yirik  davlatlardan 
hisoblanadi.  Aholi  jo n   boshiga  eng  k o 'p   sifatli  b u g ‘doy  yetishtirish  va  uni 
eksport  qilishda  yirik  davlat  sifatida  K anada  alohida  o ‘rin  tutadi.  M a sh h u r 
Shimoliy Am erika Preriyasining yuqori  kengliklari  b o bylab joylashgan  Vinnipeg 
shahri  K a na da ning   «bugbdoy  poytaxti»  hisoblanadi.
J a h o n   donli  ekinlari  orasida  yalpi  hosili  va  aham iyatig a  k o ‘ra  ikkinchi 
o 'rin n i  sholikorlik  tashkil  qiladi.
B u g 'do y   —  30  %.
Sholi  -   28  %.
M a k kajo'xori  —  25  %.
Arpa  —  9  %.
O q  j o lxori  —  3  %.
J a v d ar  —  2  %.
Boshqa  donli  ekinlar —  3  %.
Donli  ekinlar  ekin  maydonlarining  tarkibi  (foiz  hisobida)
D u n y o   aholisining  yarm iga  y a qinining  asosiy  ovqati  g u r u c h d a n   tayyor- 
langan  taom lardir.  Sholi  dastlab  m inglab  yillar  oldin  Xitoy  va  b o shq a  Sharq 
davlatlarida  ekilib  kelingan  va  sek in -asta j a h o n   b o'ylab  tarqalgan.
Sholi  ek inlarining  d u n y o n in g   issiq  va  suv  yetarli  hud u dlari  b o 'y lab   tar- 
qalishi  u ning  m u h im   xususiyati  hisoblanadi.  Hozirgi  vaqtda  Sharqiy,  J a nub iy  
va Jan ubi-sharq iy  Osiyo  mam lakatlari ja h o n   yalpi  sholi  hosilining 9 /10   qismini 
yetishtirm oqd a.  U m u m a n ,  dunyodagi  b a rc h a   sugboriladigan  ekin  m a y d o n la ­
rining  2/3  qism ida  sholi  ekiladi.
Y a n a   bir  m u h im   donli  ekin  makkajo‘xoridir.  U n in g   asl  vatani  M eksika 
hisoblanadi.  M akkajo'xori  o d a td a   doni  va  poyasi  u c h u n   ekiladi.
A Q SH   makkajo‘xori  yetishtiradigan  davlatlar  orasida  alohida  ajralib  turadi. 
Uning  hissasiga  jahonda  yetishtirilayotgan  makkajo‘xori  yalpi  hosilining  40
72

Dunyo  bug'doy  eksportidagi  alohida 
davlatlarning  va  territoriyalarning  ulushi 
(1 9 9 4 -  y .,  yakunga  nisbatan  %  hisobida)
7% 
6%
□   Argentina
□   Avstraliya
□   Kanada
□   AQSH
□   YEI
6%
12
%
21%
33%
12
%
2 1
%
2 1
%
21
%
□   Boshqa  davlatlar  7%
33%
foizidan  kokprogki tcVg'ri  keladi.  Dunyo davlatlari orasida makkajo^xori  yetishtirish- 
da  Xitoy,  Argentina,  Avstraliya,  Vengriyaning  ham  mavqeyi  ancha  yuqori.
A holini  o z iq -o v q a t  m ah sulotla ri  bilan  t a ’m in la s h d a   m oy,  ildizm eva, 
sharbat,  quvvat  beruvchi  ziroatchilik  tarm o q lari  h a m   aham iyatlidir.
A h o li  t o m o n i d a n   i s t e ’m o l  q i l i n a d i g a n   m o y n i n g   2 / 3   q ism i  so y a , 
kungaboqar,  yeryongkq,  chigit  kab ilard an  olinadi.  Soya  yetishtirishda  — 
A Q S H   (jahon  soyasining  yarm i),  Braziliya,  Argentina,  Xitoy,  y e ryo ng koq 
yetishti rishda  —  H ind isto n,  k u n g a b o q a r  yetishtirishda  —  Rossiya,  U k rain a, 
zaytun  yetishtirishda  —  Italiya,  Ispaniya  alo h ida  ajralib  turadi.
lldizm evalilardan  kartoshka  yetishtirishda  Rossiya,  Polsha,  Xitoy  eng 
yirik  m am la k a tla rdand ir.  Qandlavlagi  asosan,  q a n d -s h a k a r  olishda  ishlatiladi 
va  uni  y e t i s h t i r i s h d a   U k r a i n a ,   F r a n s i y a ,   R o ssiy a   y e t a k c h i l i k   q ila d i. 
Shakarqamish  H in diston ,  Braziliya,  K ubada  k o bp  yetishtiriladi.
Choy  ( H i n d is t o n ,  Xitoy,  S h r i- L a n k a ) ,   kofe  (B raziliya,  K o lu m b iy a , 
Meksika),  какао  (G vineya  q o l ti q b o 'y i   davlatlari)  quvvat  beruvchi  shifobaxsh 
e k inlard and ir.
J a h o n d a   80  dan  ortiq  m am lakatlarda  paxta  ekilib,  yiliga  o ‘rtacha  1 7 — 18 
mln.  t.  tola  ishlab chiqariladi.  Xitoy,  A Q S H ,  Hindiston,  Pokiston,  CKzbekiston 
eng  k o ‘p  paxta  yetishtiradigan  davlatlardan  hisoblanadi.  Paxta tolasini  eksport 
qilishda  esa  A Q S H ,  Xitoy,  0 ‘zbekiston  yetakchilik  qiladi.
1.  Q ish lo q   xo'jaligi  ishlab  c h i q a r is h in i n g   asosiy  xususiyatlari  n im a d a ?
T o v a r   q is h l o q   xo 'jalig i  va  a n ’a n a v iy   q is h l o q   x o 'ja l ig in in g   asosiy   farqlari 
n im a la rd a   n a m o y o n   b o 'la d i?
2.  O 'q u v   q o 'l l a n m a s i   m a tn i  m a 'l u m o t l a r i d a n   f o y d a la n ib ,  do n li  ekin  m a y - 
d o n la ri n in g   tarkibini  tahlil  qiling.  Asosiy  donli  e k i n la r d a n   b u g 'd o y ,  sholi  va 
m a k k a jo 'x o r i  eng  k o ' p   e kiladigan  m a m l a k a t l a r n i   an iq lan g .
Savol  va  topshiriqlar
73

3.  Q u y id a g i  m a m l a k a t l a r   r o 'y x a t i d a n   b u g 'd o y n i ,   sholini  va  m a k k a j o 'x o r i n i  
eng  k o 'p   yetishtiruvchi  davlatlarni  belgilang:  A f g 'o n is to n ,  A rg e n tin a ,  A Q S H ,  
Braziliya,  K a n a d a ,   M e k sik a .  R ossiya,  U k r a i n a ,   T a i l a n d .   E ftopiya.
4.  O 'q u v   q o 'lla n m a s i  m a t n i d a n   foydala nib ,  o 'z   „ v a t a n 'i a r i n i   a l m a s h tir g a n   va 
b o s h q a   m a m la k a tl a r d a   en g   k o 'p   m a h s u lo t  b er a y o tg a n   d e h q o n c h ili k   ekinlarini 
b i r m a - b i r   hisobga  oling.  U la r n in g   kelib  c h i q q a n   „ v a t a n 'i a r i   va  hozirgi  vaq td a 
en g   k o 'p   rivojlangan  m a m la k a tl a r in i  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
20-  §.  Jahon  chorvachiligi  va  baliqchiligi
Chorvachilik ja h o n   aholisining  kundalik iste’molidagi  eng  asosiy m ahsulot 
(g o'sh t,  sut,  tux u m ,  asal  kabi)larni,  san oat  u c h u n   esa  m u h im   x om ashy o 
(teri, ju n ,  pilla,  m o ‘yna  kabi)larni  yetkazib  beradi.  Chorvachilik qoramolchilik, 
c h o 'c h q a c h ilik ,  q o kv  va  echkichilik,  yilqichilik,  tuyachilik,  parran dachilik , 
asalarichilik,  pillachilik  kabi  tarm o q la rg a   b o'lin a d i.  Ular  d u n y o n in g   b archa 
m intaqalarida  turli  sharoitda  boqiladi.
/ C h o r v a c h i l i k n i n g   m u h i m   x u s u s iy a tla r id a n   biri  m o lla r   soni  o d a td a , 
rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a,  ulardan  olinadigan  m ah su lo tla r  hajmi  esa 
rivojlangan  m am la k a tla rd a   k o'p ro q .
Aholi  iste’molidagi  ja m i  g o ‘shtn in g  1/3  qismi  va  sutning  9 /1 0   qism ini 
q o ra m o lla r  yetkazib  beradi.  J a h o n d a   ularnin g  u m u m iy   soni  1,3  mlrd.  bosh 
b o i i b ,   y a rm id a n   ko'pi  Yevrosiyo  m a m la k a tla rid a   boqiladi.  Boqiladigan 
q o ra m o lla r  soniga  ко i n   eng  yirik  davlat  H in d isto n d ir,  u n in g   hissasiga  jam i 
q o ram o lla rn in g   1/7  qismi  to 'g 'ri  keladi.  U n d a n   keyingi  o i'in la rn i  A Q S H , 
Braziliya,  Xitoy va  A rgentina egallaydi.
C ho rv ach ilikn ing   intensiv  ta rm o q la rid a n   biri  c h o 'c h q ac h ilik d ir.  800  mln. 
b o sh d an  zivod  b o i g a n   bu  ta rm o q   j a h o n   aholisi  iste’mol  qiladigan  g o bsht- 
ning  2/5   qism ini  yetkazib  b e rm o q d a .  C h o ‘chqachilik ,  m u su lm o n   davlat- 
larini  istisno  qilganda,  j a h o n n i n g   aholisi  zich  joylashgan  h u d u d la r d a   eng 
k o 'p  tarqalgan.  C h o 'c h q a c h ilik n in g  deyarli  yarmi  Xitoy  hissasiga to 'g 'ri  keladi. 
Keyingi  o 'r in la rd a   A Q S H ,  Braziliya,  Y evropanin g  asosiy  yirik  davlatlari 
turadi.
Q o 'v c h ilik   (1,2  mlrd.  bosh)  j a h o n n i n g   o i - o i a n l a r g a   boy  keng  yaylovli 
hududlari  bo'ylab  keng tarqalgan.  Ixtisoslashishiga  k o ‘ra  m ayin  va  yarim  mayin 
junli  qo'v chilik  iqlimi  y u m sh o q   va  nam liroq  dasht  va  c h a l a c h o i   m in taq a la rd a  
teri  va  g o 's h t  beruvchi  q o ‘ychilik,  ju m l a d a n ,  q o r a k o i   qo'ychiligi  esa  q ur- 
g 'o q c h il  c h a l a c h o i   va  c h o i   m in taq a la rid a   eng  k o bp  boqiladi.
Q o 'v l a r   soniga  k o 'r a   Avstraliya  (165  m ln ),  Xitoy  (110  m ln ),  Yangi 
Z e lan d iy a   (85  m ln),  Rossiya  (58  m ln)  davlatlari  j a h o n d a   eng  yiriklaridan 
hisoblanadi.  J a h o n d a   eng  intensiv  rivojlangan  q o ‘ychilik  Avstraliya  va  Yangi 
Z e lan d iy a d a   tarkib  topgan.  U la r ja h o n   bozoriga  eng  k o ‘p  q o ly g o kshti, j u n   va 
teri  yetkazib  berm oq d alar.
So'nggi  yillarda  chorvachilikning  ja h o n   bo 'y ich a   tez  rivojlanib  bora- 
yotgan  yirik  tarm oqlaridan  yana  biri  parrandachilikdir.  U  aholi  iste’molida 
katta  o i i n   tutadigan  parhez  g o'sht  (jami  iste’moldagi  g o'sh tn in g   20  foizi)  va 
t u x u m   y e tishtirish da   asosiy  o i 'i n   tu ta di.  Bu  t a r m o q   intensiv  rivojlanish
74

xususiyatiga ega b o iib ,  iqtisodiy  rivojlangan  mamlakatlarda  keng taraqqiy etgan. 
Shuningdek,  chorvachilikning  pillachilik  (Xitoy,  Yaponiya,  O'zbekiston,  Is- 
paniya,  Italiya  kabilar),  tuyachilik  ( c h o ‘l  va  c h a la c h o l   mintaqasi  davlatlari), 
bu g ‘uchilik  (Rossiya,  K anada)  kabi  sohalari  ham  joylarda  ahamiyatga  ega.