Geografiyasi

15-  §.  Mamlakatlarda  x o ‘jalikning  hududiy  tuzilishiga 
FTI  ning  ta’siri
FTI  ning  x o bjalikning  h u d u d iy   tarkibiga  b o l g a n   t a ’siri  ishlab  chiqarish 
kuchlarini joylashtirish  omillari  orqali  amalga o shm o q d a .  Ular quyidagilardan 
iborat:
Hudud  omili.  Fludud  ja m iy a t  faoliyati  am alga  o sh ira d ig a n   geografik 
m u h itn in g   m u h im   om illaridan  biridir.  H u d u d   q a nchalik   katta  b o l s a ,   u  xil- 
ma-xil tabiiy resurslarga sh unc ha  boy b o ‘ladi.  Bu esa aholi  va  ishlab chiqarishni 
o q ilona  joylashtirish  u c h u n   keng  im ko n iyatlar  yaratadi.
R o ssiy a,  K a n a d a ,  A Q S H ,   X ito y ,  A v s tra liy a ,  B ra z iliya ,  H i n d i s t o n  
h u d u d i  katta  m a m la k a tla r  hisoblanadi.  M a z k u r  m am la k a tla r  h u d udi  ayrim 
yirik  qismlar:  iqtisodiy  rayonlar,  m ak ro region lar,  regionlarga  b o i i n a d i .   Va 
aksincha,  k o lpchilik  kichik  m a m la k a tla rd a   h u d u d n in g   yetishmasligi  katta  va 
m u ra k k a b   m u a m m o n i   keltirib  c h iq a rm o q d a .  A yrim   hollarda  x o ‘jalikn ing  
hududiy tarkibiga uning shakli va boshqa  hududiy jihatlari  katta ta'sir k o krsatadi.
Iqtisodiy-geografik o ‘rin omili.  U m u m iy  tarzda  iqtisodiy-geografik o ‘rin  — 
bu  biro r-b ir  joy,  shahar,  m am la k a t  yoki  regionning  u n d a n   tashqa rid a   j o y ­
lashgan  h a m d a   q a n d a y d ir  iqtisodiy  a ha m iy at  kasb  etuvchi  tabiiy  yoki  inson 
m e h n a ti  faoliyati  natijasida  b a rp o   qilingan  obyekt  yoki  obyektlarga  nisbatan 
munosabatidir.  Iqtisodiy-geografik o ‘rin vaqt  davomida o lzgarib turuvchi tarixiy 
kategoriyadir.
Iqtisodiy-geografik  o lrin,  asosan,  u m u m iy   integral  m u n o sa b a t  b o l i b ,  
u:  a) 
m arkaziy;  b)  ichkarida  joylashgan;  d)  qo ‘shni  hududda  joylashgan
; 
e) 
dengiz  sohilida joylashgan
 
o lrinlarga  b o i in a d i.
M arkaziy  iqtisodiy-geografik  o ‘rin  o d a td a ,  ju d a   k o kp  qulayliklar  bilan 
ajralib  tu ra d i.  M a rk a z iy   o ‘rin  d a v la tla r n in g   p o y ta x tla r i  u c h u n   m u h i m  
taraqqiyot  va  samarali  boshqarish  omili  hisoblanadi.  S huning  u c h u n   h a m  
ko^pchilik  olim  va  mutaxassislar  m am la k a tla r va regionlarning geografik  m ar- 
kazini  aniqlashga  intilganlar.
B iror-bir  h u d u d n in g   ichkarisida  (ch etid a)  joylashgan  obyek tn in g   iqti­
sodiy-geografik  o krni  k o ‘pin ch a ,  n o q u lay   deb  baholan adi.
Biror-bir  m am la k a tn in g   b o sh q a   q o ‘shni  m am lakatga  nisbatan  a n iqla n- 
gan  iqtisodiy-geografik o brni  barq aror siyosiy vaziyat  mavjud b o l g a n   sharoitda 
xalqaro  iqtisodiy  integratsiya  ja ra y o n in in g   chuqurlashishi  nuqtai  nazaridan 
ijobiy b ah olanad i.  S h un d ay  vaziyat  G karbiy Yevropada  mavjud.  Lekin Afrika, 
Lotin  Am erikasi,  Osiyodagi  q a to r  regionlarda  q o kshnichilik  m u no sabatlari 
k o lp in c h a   uru sh ,  o kzaro   k elish m o v c h ilik la r  bilan  b e lg ila n m o q d a .  (Sobiq 
Yugoslaviya,  0 ‘rta  va  J a n u b iy   Osiyo,  J a n u b i- g larbiy  Osiyo,  M arkaziy  va 
Sharqiy Afrika va  boshqalar.)
Dengiz  sohilida  joylashgan  m a m la k a tla rn in g   iqtisodiy-geografik  o krni 
deyarli  h a r  d o im   iqtisodiy-ijtim oiy  rivojlanishning  m u h im   omili  hisoblangan 
(G retsiya,  Italiya,  R im ,V e n e ts iy a ,G e n u y a ,  Ispaniya,  Portugaliya,  N id e r- 
landiya,  Buyuk  Britaniya  va  boshqalar).  S huni  t a ’kidlash  lozimki,  hozirgi 
vaq tda  d u n y o d a   mavjud  b arch a  yirik  va  katta  shaharlarning  40  foizi  dengiz 
sohilidan  50  k ilom etrgacha  c h o kzilgan  h u d u d d a  joylashgan.

Aholisining  soni  5  mln.  va  u n d a n   ortiq b o ‘lgan  26  s hahardan  faqat  beshtasi 
(C hikago,  Parij,  M oskva,  M eksika  va  Dehli)  m aterik  ichkarisida,  qolgani 
dengiz sohilida joylashgan.
Iqtisodiy-geografik  o krin  —  o byektning tra nsport-geografik  o brni,  sanoat - 
geografik  o 'r n i,  agrogeografik  o krni,  tashqi  bozorga  nisbatan  geografik  o brni 
va  b o sh q a la r  asosida  aniq lan adi.  Iqtisodiy-geografik  o ‘rin  u ch  bosqichda: 
m ikrogeografik  o lrin,  m ezogeografik  o 'r in ,  m akrogeografik  o ‘rinni  aniqlash 
yo4i  bilan  baho lanadi.
Tabiiy  resurs omili.  Industrlashtirish jara y o n in in g   dastlabki  bosqich larid a 
asosiy  x o ‘jalik  t a r m o g i   —  s a n o a tn in g   joylashishi  tabiiy  resurslar,  dastavval 
foydali  qazilm alar geografiyasi  t o m o n id a n   aniqlangan.  J u m la d a n ,  o g i r  sanoat 
t a r m o q l a r i   t o s h k o l m ir   va  t e m i r   r u d a s i  m a v j u d   k o n l a r   va  h a v z a l a r g a  
joylashtirgan.  FTI  davrida  u s h b u   xususiyatning  aham iyati  a n c h a   pasaydi. 
A vvalam bor,  bu  ilmtalab  ta rm o q la rg a   taalluqlidir.  Lekin  u n d iru v c h i  sanoat 
geografiyasida  tabiiy  resurs  om ili  hozirgi  vaqtda  h a m   hal  qiluvchi  rol 
o^ynam oqda.  Shu  y o lnalishda  inson  o y o g bi  y e tm agan   yerlar  h a m   o ‘zlashti- 
rilayotganligini  aytib  o ‘tish  lozim   (shim oliy  h u d u d lar,  dengiz  shelfi).
T r a n sp o r t  om ili.  F T I   d a v r i g a c h a   u s h b u   o m il   is h l a b   c h i q a r i s h n i  
joylashtirishda  k o lpincha hal qiluvchi ahamiyat  kasb etgan. Aloqa y o lla ri h a m d a  
tra n sp o rt  vositalarining  takom illashtirilishi  tra n sp o rt  xarajatlarining  keskin 
kam ayishiga  olib  keladi.  Bu  esa  o kz  navbatida  yuk  va  tovarlarni  radiusi  bir 
n e c h a   m ing   kilom etrga  teng  m asofaga  olib  borishga,  in so n n in g   h u d u d iy  
faolligini  oshirishga,  ishlab  chiqarishn i  dengiz  sohilida  b a rp o   etishga,  tabiiy 
resurslarni  u zoq  masofalarga  eksport  qilishga,  tabiiy  sharoiti  n o qu lay  b o i g a n  
yangi  yerlarni  o kzlashtirishga,  oqibat  natijada  ishlab  ch iqaru v chi  ray o nlar 
bilan  iste’mol  qiluvchi  ray o nlar  o ‘rtasidagi  m avjud  h u du d iy   farqlarni  bar- 
t a r a f   etishga  im kon  b e rm o q d a .
M ehnat  resurslari  omili.  M a z k u r  omil  ishlab  ch iq a rish n in g  joylashishiga 
va  u n in g   h u d u d ig a   h a r   d o im   t a ’sir  qilib  kelgan  va  h o z ir d a   h a m   t a ’sir 
k o krsa tm o qd a .  M a 'lu m k i,  o rtiq c h a   m e h n a t  resurslarining  mavjudligi  ishlab 
c h iq a r u v c h i  va  x izm at  k o brsatuvchi  k o r x o n a la rn i  o 'z ig a   to rtsa,  u larn in g  
yetishmasligi  yangi  k o rxonalarni  b a rpo   qilish  taklifini  rad  etuvchi  eng  m u h im  
o m il  h iso b la n a d i.  A ytilgan  fikr,  ay n iq sa ,  m e h n a t n i   k o ‘p  tala b   qiluvchi 
tarm oqlarga taalluqlidir.
G larbiy  Yevropadagi  ulkan  sanoat  rayonlari  va  korxonalarid a  m illionlab 
xorijiy  ishchilar  m e h n a t  q ilm o qd a.  Shu  vaqtning  o lzida  m illionlab  ortiqc ha  
m e h n a t  resurslariga  ega  Sharqiy  va  J a n u b i-s h a rq iy   Osiyo  m a m la k a tla rid a  
rivojlangan  davlatlar  y o rd a m id a   m e h n a tn i  k o ‘p  talab  qiluvchi  k o rxo nala r 
b a rp o   etildi.  Shunga  q a ra m a s d a n   d u n y o d a ,  ayniqsa,  rivojlanayotgan  va  qoloq 
m a m la k a tla rd a   bir  n e c h a   o ln  m illionlab  iqtisodiy  faol  aholi  ishsizlar  safini 
tashkil  etadi.
Hududiy  k on sen tratsiyalash ish   om ili.  Ishlab  c h iq a r is h n i n g   h u d u d i y  
konsentratsiy alashish i  —  bu  uni  m a ’lum   bir  jo y d a   t o ‘p lanish ini,  j a m la n i -  
shini  anglatadi.  Ishlab  c hiqarish  k u c hla rining  konsentratsiyalashishi  m a h -  
sulot  ta n n a rx in i  pasaytirishga,  sam aradorligini  oshirishga  h a m d a   fa n -tex n ik a  
yutuqlarini  ishlab  chiqarishga  tez jo riy  etishga  im kon  beradi.

H u d u d iy   konsentratsiyalashish  geografik  m e h n a t  taqsim otiga j u d a   katta 
t a ’sir  k o ‘rsatadi.  Bu  h a q d a   XX  asrning  bo shidayoq  nem is  olimi  A.V eber 
o ‘zining  m a s h h u r   «Sanoat  stan d artin in g   nazariyasiga  oid»  deb  n o m la n g a n  
kitobida  batafsil  tafsilot  bergan  edi.
FTI  davrida  hudu d iy  konsentratsiyalashishning ha ra katlantiruvchi  kuchi 
o bzgardi.  U  endi,  asosan,  ixtisoslashish  jaray on i  bilan  b o g l i q   h old a   am alga 
osha  boshladi.  U n d a n   tashqari  iqtisodiy-geografik  o ‘rin,  axborotlar  tizimi 
k o n s e n tra ts iy a la sh is h n in g   h u d u d iy   shakllari  h a m   o bzgardi.  Ilgari  b u la r 
qatorini  sano at  punktlari,  m arkazlari,  tugunlari  va  rayonlari  tashkil  etgan 
b o i s a ,   h o z irg i  v a q td a   y u q o r i d a g i l a r   b ila n   b ir  n a v b a t d a ,  s a n o a t - p o r t  
m ajm ualari,  sanoat  parklari  va  b o sh qalar  vujudga  keldi.
S a n o a t - p o r t   m a jm u a la ri  T e m z a ,  R ey n,  R o n a ,  D u n a y ,  Elba,  O d e r, 
Visla  daryolarining  estuariyalari  h a m d a   m anbalarida  tashkil  etildi.  Shulardan 
eng  yiriklari  qatoriga  R o tterd a m ,  N yu -Y o rk ,  Filadelfiya,  Baltimor,  Tokio, 
Io k ag a m a   va  bo sh qalar  kiradi.  K o nsentratsiyalashishning  «sanoat  parki»  deb 
n o m la n g a n   shakli  FTI  bilan  uzviy  a lo q a d o r  b o i i b ,   aslida  h u d u d iy   d e k o n - 
sentratsiyalashish  jarayoni  natijasidir.  S anoat  parki  — bu  h u d u d n in g   korxo- 
nalarni  joylashtirish  u c h u n   m o ij a l l a n g a n   qulay  qismidir.  Sanoat  parklari  — 
rivojlangan  mam lakatlarda keng tarqalgan.  Sanoat  parklari  ishlab chiqarishning 
h u d u d iy   konsentratsiyalashuv  darajasi  оЧа  salbiy  oqibatlarga  olib  kelayot- 
gan  hudu d larda barpo qilinm oqda.  Hozirgi  vaqtda ana shu xususiyatlar hisobga 
olingan  holda  m inik o rxo n alar,  m in i G E S   lar  va  boshq a  a tro f-m u h itg a   kam 
z arar  k o ‘rsatuvchi  ishlab  chiqarish  obyektlarini  b a rpo  qilishga  katta  e 'tib o r  
qaratilmoqda.
Fantalab  omil.  FTI  davrida  fa n -tex n ik a   ishlab  c hiqarishni  joylashtirish 
j a r a y o n i d a   j u d a   m u h i m   o m il  b o i i b   b o r m o q d a .  A v v a la m b o r ,  bu  ilm iy 
m arka zla r —  katta  s h a h arlar  aglom eratsiyalariga  h a m d a   ixtisoslashgan  fan 
shaharlarga  tortiluvchi  z a m o naviy   fantalab  ta rm o q la rg a   taalluqlidir.  B a’zi 
davlatlarda  fantalab  ta rm o q la r  kuchli  h u d u d iy   konsentratsiyalashgan,  b a ’zi 
m a m la k a tla rd a   esa,  aksincha,  ular  keng  geografiyaga  ega.  Birinchi  turdagi 
davlatlarga  Fransiya,  Y aponiya,  Daniya,  Bolgariya,  ikkinchi  turdagi  m a m -  
lakatlarga  A Q S H ,  G e rm a n iy a ,  Rossiya,  misol  b o i is h i   m u m k in .  FTI  davrida 
fan  bilan  ishlab  chiqarish  o brtasidagi  integratsiya  yana  h a m   ch u qurlash di. 
Buning  natijasida  fan -sa n o at  m ajm u alari,  texnologik  parklar,  texnopolislar 
vujudga  keldi.  Bunday  m arkazlard a  ilmiy  ixtiro  bilan  unga  tayangan  holda 
ta y y o r  m a h s u lo t  ishlab  c h iq a r is h g a c h a   b o i g a n   b o s q ic h la rn in g   b a rc h a si 
qilingan.  Bunga  A Q S H   ning  Kaliforniya  shtatidagi  Silikon  vodiysi  yorqin 
misol  b o i is h i   m u m k in .
Ekologik  omil.  Ilgarigi  v aq tlard a  h a m   m avjud  b o i g a n   bu  om il  FTI 
davrida  alohida  ah am iy at  kasb  eta  boshladi.  Suvning  yetishmasligi,  sanoat 
chiqindilarini  tozalashga  ajratilayotgan  xarajatlarning  o ksib  borishi,  yuqori 
d a rajad a  ind ustrlashtirilgan  va  urbanizatsiy alash tirilgan  ray o n la rd a   atro f- 
m u h itn in g   yo m o n la sh ish i  q a to r   h u d u d la r d a   ishlab  chiqarish  va  aholini 
y a n a   h a m   k o n s e n tr a ts i y a l a s h u v i n i   c h e k l a s h d a   m u h i m   s a b a b l a r   b o i i b  
hiso b la n m o q d a .  Ayrim  hollarda  a tro f-m u h itg a   katta  z arar  k o ‘rsatuvchi  ishlab 
chiqarish  boshqa  rayonlarga  k o ‘c h irilm o q d a   yoki  u m u m a n ,  ularning faoliyati 
t o lxtatib  q o ‘yilm oqda.

Iqtisodiy  rivojlangan  m am lakatlarda  uzoq vaqt  x o ljalikning yuqori  darajaga 
ega  b o l g a n   h u d u d iy   tarkibi  shakllandi.  M a zk u r  davlatlar  h u d u d lari  sh u la r­
ning  o lziga  xos  karkasni  hosil  qiluvchi  sanoat  rayonlari  va  m arkazlariga, 
s h a h arlar  va  s h a h a rc h a la r  aglom eratsiyalariga,  tra n sp o rt  sho x obch alari  va 
tugunlariga,  texnologik  parklarga boy  hisoblanadi.  M am lak atlard a  uch turdagi 
iqtisodiy  rayon lar tizimi  shakllangan.  B irinchidan,  bu  yuqori  darajada  rivoj­
langan  rayonlar.  U larda  sa n o a tn in g   ilm talab  tarm o q la ri,  fan  va  fanga  xizm at 
k o krsatish,  noishlab  chiqarish  sohasining  rivojlanishi  u c h u n   b a rc h a   shart- 
s h a ro itla r  m avjud  b o l i b ,   yirik  firm a larn in g   shta b-kva rtira la ri  joylashgan. 
Ik k in c h id an ,  bu  depressiv  rayonlar,  ularga  asosan,  eski  sano at,  dastavval 
u n diruv ch i  h a m d a   boshqa  o g kir sanoat  mavjud  h u d u d la r kiradi.  U c h in c h id a n , 
bu  qo loq  agrar  rayonlar.  u larda  sanoat,  j u m la d a n ,  qayta  ishlovchi  sanoat 
b o ksh  rivojlangan.
ТУ  Savol  va  topshiriqlar
1.  F T I   ning  j a h o n   xo'jaligiga  t a ’siri  n im a la rd a   o ‘z  ifodasini  to p d i?
2.  H u d u d   om ili  x o 'j a l i k n i n g   h u d u d i y   ta rk ib ig a   q a n d a y   t a ’sir  qila di?
3.  Iqtisodiy-geografik  o ‘rin.  tabiiy  resurs  va  tr a n s p o r t  om illari  x o ‘ja lik n in g  
h u d u d iy   ta rkibida  q a n d a y   o 'zg a ris h larg a  sabab  b o 'la d i?
4.  M e h n a t   resurslari  o m ilig a   b a h o   bering.
5.  Boshqa  o m illa r n in g   o ‘rni  va  a h a m iy a tin i  b ah o lan g .
16-  §.  Jahon  x o ‘ja!igi  tarmoqlari  geografiyasi
SANOAT  GEOGRAFIYASI
U m u m a n ,   x o ‘jalik  tarm o q la ri  iqtisodiy  va  ijtimoiy  geografiyaning  eng 
asosiy  m avzusi  hisoblanadi.  X ususan,  bu  eng  yirik  m av z u   j a h o n   m o d d iy  
ishlab  ch iqarishining   san oat,  qishloq  xo'jaligi,  tra n sp o rt  tarm o q la rin i  va  ular 
bilan  uzviy  b o g l i q   b o l g a n   x alq aro   iqtisodiy  a lo q a la r  s o h a la rin i  q a m r a b  
oladi.  Bu  m avzularni  o ‘rganish  bilan  o kquvchi  h a r bir xo'jalik ta rm o q la rin in g  
jam iy at  ha yotida tutgan  o 'r n i,  rivojlanishi  va joylashishi  xususiyatlari,  ularning 
a tro f-m u h itg a   t a ’siri  haqida  atroflicha  t u s h u n c h a   oladi.
S a n o a t  m o d d iy   ishlab  c h iqarish n ing   yetakchi  t a r m o g l d i r .  U   h a r  q a n d a y  
x o 'ja lik   t a r m o q la r i n i n g   riv ojlanishini  t a 'm i n l a b   berish   xususiy atiga  ega. 
J a h o n n in g   ba rc h a   sanoat  ta rm o q la rid a   350  mln.  d an  ziyod  ishchi va x o d im lar 
ishlaydi.  San oatda band  ishchi-xizm atchilar soniga k o ‘ra  Xitoy (61  mln.  kishi), 
AQSFI  (23  m ln .  kishi),  Rossiya  (16,5  mln.  kishi)  yetakchilik  qiladi.  Oxirgi 
yuz  yillikda  sanoat  ishlab  chiq arishinin g   hajmi  j a h o n d a   50  b a ra v a rd an   ortiq 
o^sdi,  bu  o ksishning  3 /4   qismi  XX  asrning  ikkinchi  yarm iga  —  FT I  davriga 
t o kg kri  keladi.  Mavjud  sanoat  tarm oqlari  rivojlanish  davri  va aham ivatiga  k o kra 
uch  guru hga  b o l i n a d i .
B irinchi guruhga  s a n o atn in g   eski  tarmoqlari  kiradi.  Bularga  to s h k o 'm ir, 
te m ir   rudasini  qazib  chiqarish,  metallurgiya,  vagonsozlik,  e le k tro v o z -te p lo - 
vozsozlik,  kemasozlik,  t o 'q im a c h ilik   kiradi.  U lar  b a rc h a   davlatlar  va  m in - 
taq a lard a   ishlab  chiqarish  ku ch larin in g   rivojlanishiga  va  joylashishiga  katta 
ta's ir  k o lrsatib  kelm oqda.
58

k o ‘m ir
neft
tabiiy  gaz
gidroenergetika
ato m   elektro 
stansiy asi
o ‘tin  va  to rf  
yangi  (alternativ) 
m a n b a la r
Jahonda  birlamchi  energiya  resurslaridan  foydalanish  tarkibida 
XX  asrda  ro‘y  bergan  o ‘zgarishlar
Ikkinchiguruhga yangi tarm o q la r deb  ataluvchi  avtomobilsozlik,  rangdor 
metallurgiya,  plastmassalar,  kimyoviy  tolalar,  samolyotsozlik,  stanoksozlik 
kabi  ta r m o q la r   kiradi.  U la rn in g   aham iyati j a h o n d a   a n c h a   yuqori.
Uchinchi  guruhga  eng  yangi  ta rm o q la r  kiradi.  Bular  m ikroelektronika, 
elektron  hisoblash  texnikasi,  a to m   va  a e ro k o sm o n av tik a ,  optika,  organik 
sintez  kim yosi,  m ikro b iolo giya  va  b o s h q a   ta rm o q la rd ir.  U la rn in g   asosiy 
xususiyati  fan talab  ta r m o q la r   ekanligidir.  Bu  so h a la rn i,  o d a td a ,  „yuqori 
texnologiya“  tarmoqlari  h a m   deyishadi va u  FTI  davrining hosilasi  hisoblanadi.
Hozirgi  davrda  u c hinc hi  g u ru h   san oat  tarm o q la ri  eng  tez  va  b a rq a ro r 
rivojlanish  s u r ’atlariga  ega  b o i i b ,   A Q S H ,  Y aponiya,  G e r m a n i y a ,  Buyuk 
Britaniya,  Fransiya  kabi  yetuk  rivojlangan  m am la k a tla rd a   ishlov  beruvchi 
sanoat  yalpi  m ah su lo tn in g   35—40  %  ini  b e rm o q d a .  M a z k u r  guruh  sanoat 
tarm o q la rin in g   ya na   bir  xususiyati  ularning,  asosan,  iqtisodiy  rivojlangan  va 
yangi  industrlashgan  davlatlarda  rivojlanganligidir.  Shu  sababli  ularning j a h o n  
sanoati geografiyasiga t a ’siri  t o ‘xtovsiz ortib  borm oqda.  Shu  bilan  birga  sanoat 
u m u m a n   a n c h a   m u rakkab  tarkibga  ega.
YOQILG4-ENERGETIKA  SANOATI
Y oqilg‘i-energetika  sanoati  turli  yoqilg‘i  (neft,  gaz,  k o 'm ir   va  boshqalar) 
va  elektr  energetika  (issiqlik,  gidro,  a to m   elektr  energetikasi)  ta rm o q la rin i 
o lzida birlashtiradi.
Birlam chi  energiya  resurslari  (neft,  gaz,  k o l n i r ,   yonuvchi  slanes,  to rf  
va  b oshq alar)n ing   j a h o n d a   ishlab  chiqarish  va  iste’mol  qilish  hajm i  d o im o  
o ‘sib  b o rm o qd a.
59

T a r m o q n in g   m u h im   xususiyatlaridan  biri  m ahsulotlarni  ishlab  chiqarish 
va  iste'm ol  qilish  geografiyasi  o lrtasidagi  farqning  kattaligidir.  Buning  isboti 
sifatida  raq am larg a  m uro jaat  qilaylik.  Aholisi  270  mln.  kishi  b o ‘lgan  A Q S H  
ja h o n n in g  b archa turdagi  birlamchi  energiya  resurslarining  1/4 qismini  iste’mol 
qilgan  hold a  aholisi  3  mlrd.  kishidan  ziyod  rivojlanayotgan  m a m la k a tla r  bir- 
galikda ana shuncha energiya vositalaridan  foydalanm oqda,  xolos. Agar ja h o n d a  
h a r bir  kishiga  o lrtacha  yiliga  2  t o n n a   shartli  yoqilgki  t o bg lri  kelgan  b o i s a ,   bu 
k o brsatkich  A Q S H d a   10  to n n a g a ,  rivojlanayotgan  m a m la k a tla rd a   esa  0,7 
to n n a g a   t o bg lri  keladi.
1997-  yilda  gaz  qazib  chiqarish  bo‘yicha jahondagi  yetakchi
davlatlar
Davlatlar
G az  qazib  chiqarish,  m lrd .m 3
A Q SH
545
Rossiya
650
Kanada
157
Buyuk Britaniya
100
Indoneziya
69
G ollandiy a
70
Jahonda
2  220
XX 
asr  d a v o m id a  j a h o n n i n g   yoqilgbi-energetika  balansi  (Y O E B )d a   h a m  
katta  siljishlar yuz  berdi.  Asrning birinchi  bosqichida  asosiy  energetika vositasi 
sifatida  k o km irdan  foydalanilgan.  Bu  davrda ja h o n  Y O E B d a   k o km irning hissasi
1913-  yildagi  78  %  dan,  1950-  yilda  55  %  gacha tebrandi.  Bu birinchi bosqichni 
haqli  ravishda  k o ‘m ir  davri  deyish  m u m k in .  A srnin g  ikk inchi  y a rm id a n  
boshlab j a h o n   Y O E B   da 
ikkinchi  bosqich 
—  neft-gaz davri  b oshlandi.  Buning 
asosiy  sababi,  b irin c h id a n ,  neft  va  gazning  qattiq  y o q ilg i  turlari,  ju m la d a n , 
k o kmirga  nisbatan  eng samarali  energiya vositasi  ekanligi;  ikkinchidan,  ularning 
k o kp  y o bnalishli  universal,  s h u n in g   bilan  birga  nisbatan  ekologik  jih a td a n  
toza  en ergetika  vositasi  ekanligi;  u c h in c h id a n ,  qazib  chiqarish  rayo n laridan  
asosiy  iste’m olchi  hu d u d larg a   ularni  tash ishn ing   n isbatan  qulayligi  b o l d i .  
Ja h o n   energetikasi  80-  yillar b oshlaridan  o kz taraqqiyotinin g   u c h in c h i  davriga 
q a d a m   q o kydi.  Bu  davrda,  asosan,  tu g am a y d ig a n   va  ayrim   o krni  tiklanadigan 
resurslardan  energiya  vositasi  sifatida  q a d a m - b a q a d a m   kengroq  foydalanishga 
o 4ila boshlanadi.
Neft sanoati 
y o q i lg i-e n e rg e tik a   ta rm o q la rin in g   yetakchisidir.  U  nafaqat 
k o kp  qirrali  energetika  resursi,  s h un in g bilan  birga  organik sintez  kim yosining 
asosiy  xom ashyosi  h am d ir.  Shu  sababli  uning  siyosiy-strategik  a h a m iy ati 
h a m   katta.
Neft  tabiiy  resurs sifatida ju d a   qadim   z a m o n la rd a n   buyon  m a 'lu m .  Sanoat 
asosida  neftni  qazib  chiqarish  XIX  asrning  oxirgi  c h o ra k larid an   k o lpaydi.

1997-  yilda  neft  qazib  chiqarish  bo‘yicha jahondagi  yetakchi
davlatlar
Davlatlar
Neft  qazib  chiqarish,  mln.t.
Arabiston
427
A Q S H
450
Rossiya
350
Eron
100
Venesuela
110
Meksika
150
Xitoy
110
J ahon  b o ‘yicha
3 470
N e f t  qazib  c h iq a ru v c h i  d a v la tla r  soni  tez  k o ‘paydi.  H ozirgi  p a y td a  
j a h o n n in g   80  d an   ortiq  m am lak atlarid a  neft  qazib  c h iqa rilm oq da .  M u h im  
to m o n i  s hu nd aki,  ja h o n   neft  zaxiralarining  86  foizi  va  qazib  chiqarilayotgan 
neftning  salkam   52  foizi  rivojlanayotgan  davlatlar  hissasiga  t o kg lri  keladi.
J a h o n d a   neftni  qazib  chiqarish  va  eksport  qilishda  O P E K   (neftni  eksport 
qiluvchi  m am la k a tla r  tashkiloti,  unga  Jazoyir,  Liviya,  Iroq,  Quvayt,  Qatar, 
S a u d iy a   A r a b i s t o n i ,  BAA,  I n d o n e z i y a ,   N i g e r i y a ,  G a b o n ,   V e n e s u e la , 
Ekvador davlatlari  a ’zo)  m am lakatlari  m u h im   rol  o ‘y nam oq da.  Hozirgi  paytda 
bu  m a m la k a tla r  guru h i  j a h o n d a   an iqlan g an   neft  zaxiralarining  77  foiziga 
qazib chiqarilayotgan  neftning esa  salkam   46  foiziga egalik qilm oqda.
J a h o n d a  neftga  eng boy h u d u d  b o i i b   Fors  q o 4 tig ‘i  sohillarida joylashgan 
m a m la k a tla r  hisoblanadi.  Faq at  a na  shu  davlatlar  yer  q a ’rida  j a h o n   neft 
zaxiralarining  2/3  qism idan  k o lp ro g li  to 'p la n g a n  va  ular qazib  chiqarilayotgan 
neftning  1/4  qism idan   k o ‘p ro g kini  b e rm o q d a .
Hozirgi  vaqtda  j a h o n d a   jam i  qazib  chiqarilayotgan  neftning  26  foizga 
yaqini  dengiz  sayozliklaridan  qazib  chiq a rilm oq da .  Shu  y o i   bilan  neft  qazib 
ch iqaray o tgan  davlatlar  soni  50  tadir.  Ayrim  m in taq a   va  davlatlarda  dengiz 
neftining  hissasi  ayniqsa yuqori, ju m la d a n ,  bu  k o ‘rsatkich  G barbiy Y evropada 
90  %  ni,  Lotin  Am erikasida  50  %  dan  k o bp r o q ‘ini  tashkil  qiladi.