J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

239

qu rilg an   k a tta   xona  guv o hlar,  d a ’v o g arlar,  sud- 
lanu v ch ilar  bilan  liq  to ‘lgandi.
H am m alari  g u r  etib  oyoqqa  tu rd i.  O rqadagilar 
qo‘lla ri  ko‘ksida,  bo sh larin i  xiyol  egib,  t a ’zim  qil- 
gancha,  dong  qotib  qolishdi.
B arvasta,  yoshi  ellik larg a  borib  qolgan  bo‘lsa 
ham ,  qom ati  sam bitdek  tik ,  m usulm on  g ‘ish td ek  
yapaloq  yuzli,  soqoli  ham   sh unga  moslab,  to ‘r t  
b u rch ak   q ilib   q irq ilg a n   su dya  ja n o b la ri  s a v la t 
to ‘kib  k irib   kela  boshladi.  O rqasidan  m aslahatchi- 
lar,  ayblovchilar,  oqlovchilar,  tilm och-u  m irzo lar 
x u d d i  yaylovdan  q a y tay o tg an   ona  qo‘y  o rtid a n  
e rg a sh g a n , 
k u n b o ‘y i 
sa k ra b  
c h arch a g an  
q o ‘zich o q lard ek ,  b itta - b itta   y u rib   k e lis h a rd i. 
H am m alari  y u q o rid a g i  xos  o ‘rin g a   o ‘tib ,  o ‘z 
lavozim i  va  m avqeiga  y a ra sh a   jo y   oldi.  Sudya 
ja n o b la ri  k o ‘ziga  k u m u sh   b an d li  k o ‘zo y n ag in i 
shoshm asdan  taqib,  papkasini  ochdi:
—  A yblanuvchi  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li!
Qo‘li  bog‘langan,  oyog‘iga  og ‘ir   kishan  u rilg an  
Namoz  shoshm asdan  o ‘rn id a n   tu rib ,  qora  k u rsig a 
kelib  o ‘tird i.
Sudya  jan o b lari  yana  so ‘radi:
240

—  Sudga  javob  b erishga  tayyorm isiz?
—  Tayyor  em asm an.
—  Sabab?
—  H ar  kungidek  bugun  ham  qo‘lim ni  yechib 
qo‘y ish larin i  talab   qilam an.
—  Qo‘li  yechilsin,  —  shoshm asdan,  salobatli  b ir 
ovoz  bilan  davom  e td i  sudya  jan o b lari,  —  buyuk 
R ossiya 
im p e riy a sin in g  
fa x riy  
fu q a ro si 
H am dam boy  A kram boy  o‘g ‘li,  Siz  sud  m ajlisida 
ish tiro k   etishga  tayyorm isiz?
Qiziq, ju d a qiziq bo‘ldi-ku!  H ali  k a tta q o ‘r g ‘onlik 
d a ’v o g a r 
b o y v a ch c h a larn in g  
d a ’v o la ri 
isbot- 
langanicha  yo‘q  edi-ku.  Namoz  u la rn in g   ko‘pini 
ra d   qilgan  edi-ku!  P ay sh an b alik ,  jum abozorlik 
to ‘ra la rn in g   d a ’v o larin i  ham   sudya  jan o b lari  hali 
ajrim   qilib  b erg an lari  yo‘q  edi-ku.  Asossiz  d a ’vo- 
la r  isbotsiz  ham   inobatga  o ‘tib   ketaberarkan-da. 
N avbat  allaqachon  dahbedlik  d a ’v og arlarg a  kelib 
qolibdi-da.  Sudya  janoblari  buncha  shoshm asalar 
endi!
Namoz  bu  y erda  yuz  berayotgan  va  yana  yuz 
k a rra   ta k ro rla n ish i  an iq  bo ‘lgan  nohaqlikka  garchi 
o‘zini  ru h a n   tay y o r  tu rish g a   qayta-qayta  undagan 
bo‘lsa  ham ,  b ari b ir u n in g  jism i nohaqlik  va  adolat- 
sizlikni  o‘ziga  sin g d ira  olm asdi.  Sudya  jan o b lari­
nin g   d a ’v o g a rla r  ta ra fig a   tam om an  o ‘tib   olib, 
ayblanuvchining  isb o tlarin i  esh itish n i  istam ay  ish 
ko‘rish i  N am ozning  v u ju d id a  xo ‘rlik k a  o ‘xshash 
b ir  h issiy o tn i  u y g ‘otib   y u b o rd i,  bad an -b ad an i 
m uzlab  ketd i  unin g .  V ujudida  g ‘a la ti  b ir  qaltiroq 
tu rd i.
Hamdamboy  boshida  chaqm oqi  telpak,  egnida 
qora  po‘s tin ,  shoshm asdan  o 'rn id a n   tu rd i.  Avval 
x o n a n in g   q uyi  q ism id a  o ‘tir g a n la rg a , 
so‘ng 
to ‘rd ag i  sud  h a y ’a tig a   b u rg u t  qarash  qilib  oldi:
—  Tayyorm an,  janobi  sudya!
Namoz  bilan  H am dam boyning  nigohlari  duch 
kelib  qoldi.  Yo‘q,  g ‘azab  to ‘la  ko ‘zlarn in g   tasodifiy 
u ch rash u v i  emas  edi  bu.  Ikkovi  ham   bunday  uch- 
rash u v n i  allaqachondan  buyon  k u tib ,  tayy o rg arlik
241

ко‘rib   yu rg an  ed i...  Nam ozboyning  qarash larid a: 
«Oyog‘imga  kishan  u rg an   bo‘lsang  ham ,  b u tu n  
m a’m u riy atn i  yoningga  olib,  ham la  qilayotgan 
bo‘lsan g   ham ,  yo ‘q,  h a li  ta slim   bo ‘lm aym an, 
olisham an.  A g ar  bu  dunyoda  o‘chim ni  ololm asam , 
n arig i  dunyoda  ham   olisham an  sen  bilan»,  degan- 
dek  b ir  ifoda  bor  edi.  H am dam boyning  h a r  b itta si 
chinni  piyolaning  og ‘zidek  ochilgan  k a tta   k o 'zlari- 
da shu  paytda o ‘ljasini oyog‘i o stiga olgan y irtq icli­
ning  eh tiro si  yonmoqda  edi.  O lisha-olisha  yenggan 
o‘ljasin i  tilk a-po ra  qilgisi,  go‘s h tla rin i  titib ,  qonla- 
rin i  sim irib  ichgisi  kelayapti  unin g .  Qani  endi, 
qo‘yib  b ersalar-u   N am ozning  su y ak larin i  mayda- 
mayda  qilib  chaynasa!
—  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li,  —  hissiz  rasm iy  b ir 
ovoz  bilan  dedi  sudya  jan o b lari.  —  Siz  o ‘tg an   yil- 
ning  o 'n in ch i  ok tab rid a,  kechasi  H am dam boy  A k­
ram boy  o ‘g ‘lin in g   u y ig a  b o s tirib   k irg a n s iz , 
to ‘g ‘rim i?
—  To‘g ‘ri,  —  dedi  Namoz  neg adir  nigohini  hali- 
gacha  Ham dam boydan  uzolm ay,  —  ammo,  nim a 
uchun  bo stirib   kirg anim   ham   odil  sud  uchun 
m uhim   bo‘Isa  kerak?
—  Bu  it  em gan  m ening  besh  yuz  m ing  tan g alik  
boyligim ni  talab   ketgan  o‘sha  kechasi.
—  Y olg‘on!  —  q a ltira b   k e td i  N am oz.  — 
X udodan  qo‘rqsangiz-chi,  Boybuva.
—  Y igirm ata  otim ni  ham   o ‘g ‘irlag an .
—  Yolg‘on!
—  C horakor-u  q arollarim ni  yo‘ldan  u rib ,  b ir 
m illion  ta n g a   z a ra r  k e ltird i  u  menga.
—  Sudya  janoblari,  —  iltim os  qilm oqchi  bo ‘ldi 
Namoz.  Ammo,  sudya  jano b larin in g   yapaloq  yuzi 
tu n d ,  ko‘zlarida  sovuq  q a t’iy atd an   boshqa  hech 
qanday  ifoda  yo‘q  edi.  A w a lg id e k   rasm iy  b ir 
ohangda  so‘rad i  yana:
—  0 ‘sha  kechasi  H am dam boyning  qo‘l-oyog‘ini 
bog‘laganm idingiz?
—  B o g iag anm an .
—  Og‘ziga  la tta   tiqqanm idingiz?
—  Tiqqanm an.
242

—  S h erik larin giz  ham   borm idi?  Yoki  b ir  o ‘zin- 
giz  bajardingizm i?
—  Biz  d a ’vo g ar  edik,  su dya  jan o b lari,  — 
so‘zim ni  bo‘lib  qo‘ym asin  deb  shoshilib  gapira 
boshladi  Namoz.  —  Bizdan  boy  jan o b lari  qarz  edi. 
B iz...
—  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li,  o‘sha  tu n d a   siz 
bosqinchilik  qilgansiz,  —  hukm ni  e’lon  qilayotgan- 
dek,  q a t’iy b ir ohang bilan   dedi  sudya jan o b lari.  — 
Da’vo g ar  M irza  H am id  M irza  Usmon  o‘g ‘li,  sud 
m ajlisida  ish tiro k   etish g a  tayyorm isiz?
D ahbedning  qam chisidan  qon  tom gan  sobiq 
hokim i  M irza  H am id  shoshm asdan  o‘rn id a n   tu rib , 
po‘stin in in g   uzu n   yengiga  b ir  yo‘talib   oldi:
—  Tayyorm an.
— A yblanuvchi Namoz  P irim q u l  o‘g ‘liga qanday 
d a ’voingiz  bor?
—  Hech  qanday  d a ’voyim  yo‘q.
Sudya  jan o b lari  ko‘zoynagini  olib,  avval  M irza 
H am idning  oyog‘iga,  keyin  k a tta   po‘stin   o ‘rab  t u r ­
g an 
q o rn ig a , 
en g 
o x irid a  
y u z ig a  
tik ild i. 
Yonboshida  o ‘tirg a n   m aslah atch ilarig a  ham   bir-b ir 
boqib  chiqdi.  B irovidan  n im an id ir  so‘rab ,  yelkasini 
qisib  b ir  oz  jim   tu rd i.
— 
Siz 
M irza 
H am id 
ja n o b la ri, 
o b last 
p o litsm e y ste ri  nom iga  b itg a n   a riz a n g iz d a ,  — 
so‘zlarin i  dona-dona  qilib  dedi  sudya  jan o b lari,  — 
qaroqchi  Namoz  P irim q u l o ‘g ‘liga d a ’vogarm an  deb 
yozgansiz,  shundaym i?
—  Keyin  о ra n i  ochiq  qilib  olganm iz.
—  Sudga  ay tad ig an   boshqa  gapingiz  yo‘qmi?
—  H ozircha  yo‘q.
—  Siz  terg o v d ag i  so ‘zingizdan  qaytayapsizm i?
—  Meni  terg o v g a  ch aq irg an lari  yo‘q.
—  P o litsiy ag a  n o to ‘g ‘ri  axborot  berib,  un i  chal- 
g ‘itg an in g iz  uch un   qonun  oldida  javobgarsiz.
—  Peshonada  bo rin i  ko‘raveram iz.
—  0 ‘tirin g !  —  zarda bilan  dedi  sudya janoblari.
Bu 
q a n aq a si 
b o ‘ld i, 
k o ‘n g lid a n  
o ‘td i
N am ozning,  bu   o‘sha  M irza  H am idm i  yoki  boshqa 
birovm i?  A x ir,  N am ozning  ashaddiy dushm ani  edi-
243

ku  u?  Namoz  bosh  ko ‘ta rib   chiqqandan  buyon 
qo‘lin i  m u sh t  qilib,  u n in g   o rtid a n   quvib  y u rg an  
edi-ku:  N am ozning  ochiqda  qolgan  y ig itla ri  o ‘chi- 
dan  qo‘rq ay ap tim ik an   yoki  m udrab  y o tgan  vijdoni 
uyg'onib  k etdim ikan?  A x ir,  nim a  b o 'lg an d a  ham   u 
N am ozni  o t  o‘g ‘irlad in g ,  deb  nohaq qam agan,  qam- 
ch ila g an ,  y ig itn in g   q alb id a  qasos  a la n g a s in i 
yoqqanlardan  b iri  ham   shu  M irza  H am id  edi-ku 
yoki  sh uning  uchun  o ‘zini  aybdor  hisoblay  bosh- 
lad im ikan ...  Tavba,  nega bunday qildi  u  yoki  rah m i 
keldim ikan?  Namoz  uning   sadaqasiga  m uhtoj  emas 
edi-ku.  Itn in g   og ‘zidan  suyak  olib  kem irgandan 
k o ‘ra , 
och  q o lg an i 
m a ’q u l 
ed i-k u  
u n in g ... 
N am ozning  v u ju did ag i  halig i  q a ltiro q   yana  x u ru j 
qila  boshladi,  k o 'zla rid a   g ‘ilqillab  yosh  aylanib 
qoldi.  Qiziq,  H am dam boyning  osh k o r  tu h m a ti 
u n in g   g 'azab in i  qo‘zg ‘agan  edi-yu,  ammo  qalbini 
bunchalik  o‘rtam ag an   edi.
Namoz  e n tik d i,  ko ‘zlarid a  yosh  qalqdi.
Odam lar  o rasid an  qozikalon  Shodixon  to ‘ram - 
ning  sallali  boshi  ko ‘rin d i.  Namoz  un i  anchadan 
buyon  ko‘rm agan  edi.  To‘ram   b a tta r  sem irib,  il- 
g ari  qo‘ziqoringa  o 'x sh a sala r,  endi  u stig a   salla 
qo‘yilgan  dum -dum aloq  ta rv u z n in g   o ‘zginasi  bo Tib 
qolibdilar.
—  G apiring!  —  dedi  sudya.
—  N im ani  gap iray ,  janobi  sudya?  —  ik k i  qoTini 
k o 'k sig a  qo‘yib  t a ’zim  q ild ilar  qozikalon.
—  Qaroqchi  Namoz  P irim q u l  o‘gTiga  qanday 
d a ’voyingiz  bor?
—  Im p erato r  oliy  h a z ra tla rin in g   soyayi  davlati- 
da,  —  deya  gap  b o sh lad ilar  to ‘ram .  —  Fuqa- 
ro p arv ar  G esket  to ‘ra   jan o b larinin g   p an o h larid a...
—  A yblanuvchiga  qanday  d a ’voyingiz  bor?  — 
so‘zini  boTdi  sudya  janoblari.
— 
...V a  m a rh a m a tli  H am d am b o y n in g   va 
adolatli  su d y alarn ing   va  jam ik i  in so fli  to ‘ralar- 
nin g ...
—  D a’voyingiz  borm i,  deyapm an?
—  ...V a  zoti  oliy  m irsh ab larn in g   va  su lh p arv ar 
so ld atlarn in g ...  —
244

—  Uh!  —  boshini  chayqadi  sudya  janoblari.
—  ...H im o y atid a  Dahbed  bo‘lisida  istiqom at 
q ilu v c h i  m an k im , 
qozik alo n   Shodixon  to ‘ra  
a y tad u rm an k im ...
—  N im ani  aytm oqchisan  o‘zi?  —  senlab  yubor­
di  sudya  janoblari.
—  H am m alaringizni  y a ra tg an   egam   o‘z  panohi- 
ga  olib,  m artab an g izn i  u  dunyo-yu  bu  dunyo  kam 
qilm agay,  iloyo  omin!  —  to ‘satd an   uyn in g   sh iftig a  
qarab  qo‘lla rin i  fo tih ag a  cho‘zdi  Shodixon  to ‘- 
ram , —  ad o latli  sudyam izning  m arta b alari  bundan 
ham   u lu g ‘  bo‘lg ‘ay,  ko‘h n a   bisot  H am dam boyning 
d av latig a  d a v lat  qo‘sh ilgay   v a  jam iki  to ‘rala rn in g  
va  jam ik i  m irsh a b la rn in g ...
—  E,  o ‘tir-e ,  —  o‘rn id a n   tu rib   ketdi  sudya 
janoblari.
—  ...v a   yan a...
—  M irshabl  —  b aq ird i  sudya  jano b lari.  — 
Ovozini  o‘ch ir  buning!
Namoz  hibsga  olingandan  buyon  hech  kulma- 
gandi,  kulgu li  sh aro itn in g   o ‘zi  ham   bo‘lm agandi. 
Q ozikalonning  fik rin i  ochiq  aytm aslik  uchun  o ‘zini 
ovsar-u  anqov  ko ‘rsa tib ,  gapni  ataylab  cho‘zishi 
N am ozning  k u lg isin i  q ista td i.  Og‘zini  yum gancha, 
ovozini  ichiga  y u tib ,  b ir-ik k i  kulib  oldi  u ...  Pul 
olm aguncha  fik rin i  ochiq aytm aslik k a o‘rganib  qol­
gan  ed ilar  qozikalon.  H a tto ,  shu  p aytda  sudyadan 
ham   n im ad ir  tam a  qilayotgan  edilar.
—  Sudya  jan o b lari,  m en,  —  yana  gap  boshlab 
q oldilar  Shodixon  to ‘ra.
—  Olib  chiqing  ta sh q a rig a   uni!  —  buy u rd i 
sudya.
—  Men  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘liga  d a ’vo g ar­
man! —  eshik  oldiga  yetganda  orqaga  o ‘g irild ila r 
qozikalon.
—  A y tin g ,  d a ’voyingizni!  —  b ir  oz  sh ax tid an  
tu sh ib   dedi  sudya  janoblari.
—  B ugungi  arav a  k ira   haqqim ni  bu  bosqinchi- 
d an  u n d irib   bergaysiz!  M en...
—  Yo‘qol!!!
245

V II I  b o b
«DO S T L A R I M S I Z   YORUG‘  DUNY O  YO Q 
MENGA!»
S u d   m ajlislari  to ‘satd an   to ‘x tab   qoldi.  Nim a 
sababdan  to ‘x tag an lig ig a  Namoz  tushunolm asdi. 
Uch  kundan  buyon  qorong‘1  zindon-u,  u ndan  ham 
qorong‘iroq  lahim dan  boshqasini  ko‘rm agan  y ig it 
tash q arid a  n im alar bo‘layotganidan  m utlaqo  xabar- 
siz  edi.  O krug  sudi  Namoz  boshliq  o‘n   y e tti  isyon- 
korni  qatl  etish g a,  o‘n  besh  k ish in i  um rbod  sur- 
gunga  jo 'n a tish g a   hukm   ch iq arib ,  ta sd iq la tish  
u ch u n   T u rk isto n   g en eral  g u b e rn a to ri  N ikolay 
Grodekovga  yuborganini  hali  Namoz  ham ,  unin g  
zindonlar  tu b id a  yotgan  jo ‘ra la ri  ham   bilishm asdi.
Namoz  q o ro n g 'i  tu sh ish i  bilan  lahim ga  kirib  
tu p ro q   kavlashga  k irish ad i.  Q u w a ti  ketib   qolgan 
uning,  tesh an i  aran g   ko‘ta ra d i.  B uning  u stig a  
lahim da  havo  yo‘q  hisobi,  b ir  n afas  o‘ta r-o ‘tm as 
v u ju d in i  te r  bosib,  boshi  aylanadi.  Ikki-uch  bor 
o‘zidan  ketib  qoldi.  Lahim   zindon  o stidan  uzoq- 
lash g an  s a ri  k irib -ch iq ish   ham   m u sh k u llash ib  
borayapti.  Em aklab  kirad i-y u ,  qo rn in i  yerg a  berib 
surg alib  chiqadi.  Qop  toT a  tu p ro q n i  to rtib   chiqish­
ga endi darm oni  ham  yetm ay qolgan.  Lekin,  boshqa 
iloji  yo‘q:  sochining  b iro n   tolasidam i,  tirn o q lari- 
ning  uchidam i,  qay eridad ir,  hali  ozginagina  boTsa 
ham   q u w a ti  bor  ekan,  lahim ni  teshib  chiqishi 
kerak.  Do‘stla rin i  q u tq arm o g ‘i  d ark o r.  N asibasi, 
suyuklisi  in tiz o r  k u ta y ap ti  un i.  Opajoni  U lu g ‘oy, 
jiy an lari  bilan  k o 'rish ish i  kerak!  Keyin  to gT arg a 
bosh  olib  ch iq ib   k e ta d i.  A rc h a z o rla r  o ra sid a  
do‘stla ri  bilan  sh irin   su h b atlar  q u rad i,  su v larn in g  
mayin  jild ira sh i,  m uzdekkina  esgan  xush b o ‘y  to g ‘ 
shabbodasi  ta n la rg a   orom   b ag‘ishlaydi  o ‘shanda. 
Uyog‘i  esa  xuddi  ja n n atd ag i  kabi  ro h a t-fa ro g ‘a t 
bo‘ladi,  h ur-u  g ‘ilm onlar  xizm at  qiladi  unga,  fa- 
ris h ta la r  yelkasiga  o‘tqazib,  olis  sa fa rla rg a   olib 
ch iq ad i...  Namoz  b u tu n   v u ju d id an   y u rag i  tomon
246

allaqanday  iliq,  m ast  qiluvchi  b ir  n arsa  oqib  kela­
yotg an in i  sezib  tu rib d i,  qo‘l-oyog‘i  uvishib,  boshi 
og ‘i r   to rtib   bo ray ap ti.  K o‘z  o ‘ngidagi  haligi  aniq, 
yorqin  m an zaralar  aralash -q u ralash   bo‘lib  ketdi. 
Poyoni  yo‘q,  tu m a n li  k e n g lik la r  ichida  o ‘zini 
yo‘qotg an d ek   b o‘ldi.  Hech  n a rsa n i  ko ‘rm aydi, 
esh itm ay d i...  o ‘zi  ham   yo‘qdek.  01am  fa q a t  cheksiz 
bo‘sh lig ‘-u  tubsiz  qorong‘ilikdan  ib o ratd ek ...  Bir 
m ahal  tubsiz  ja rlik la r  qa’rid an   devlardek  о‘kirib 
H am dam boy chiqib  kela boshladi,  b ir qo‘lida qilich, 
boshqasida  ityaloq  to ‘la  yuvindi.
—  Ichasan,  ichsang  qo‘yib  yuboram an!
—  Yo‘q,  yo‘qol!!  —  о ‘kirib   yubordi  N am oz... 
o ‘zin in g   ovozidan  o‘zi  cho‘chib  ketd i.  Shoshilib 
boshini  ko ‘ta rd i.  U xlabdim i,  o‘zidan  ketibdim i 
bilolm adi.  A ncha  m ahal  yotganga  o‘xshaydi  — 
sham   yona-yona  o ‘chay  deb  qolibdi.  Shoshilib 
ko ‘zachadan  suv  ichdi,  b etin i  yuvdi.  Boshidagi 
g aran g lik   sal  tarq alg an d ek   bo ‘ldi.  0 ‘tk ir   tesh an i 
qo‘liga  olib  lahim ni  yana  o ‘ya  boshladi.
«Yo‘q»  yo‘q!  —  fik rid an   o‘tk azd i  Namoz,  — 
men  o‘zim dan  ketm asligim   kerak.  E  xudo,  o‘zing- 
ga  tavallo  qilam an,  m enga  y an a  ozgina  kuch  ato 
qil,  bilak larim g a  q u vvat  ber!  Q arshim dagi  devor 
em as,  bizni  xo ‘rlag an ,  haqq-u  huquqim izni  to rtib  
olgan,  izzat-n afsim izn i  oyoqosti  qilgan  zolim lar 
dun y o sid ir  bu!  Men  sh u larg a   tesh a  uryapm an, 
kuchim   ko‘p,  q u w a tim   y e tarli,  ham m asini  yenga- 
m an,  teshib  chiqam an...»  Yo‘q,  yana  bo‘lmadi. 
N am ozning  v u ju d in i  yana  sovuq  te r  bosdi.  Qo‘l- 
oyog‘i  bo‘sh ash a  boshladi.  Boshi  og‘irlash ib ,  lahim  
ichi  g ir  aylanib  ketgandek  b o ‘ldi,  qo‘lidagi  tesha 
tu sh ib   k e td i...  tezro q   zindon  tu b ig a  qaytib  to ‘yib- 
to ‘yib  n afas  olish  um idida  yarim   qop  tu p ro q n i 
su d rab   zindon  tom on  su rg alib   ketd i.  X onasiga 
chiqib,  to ‘sh ak k a  cho‘zildi.  Bosh  aylanishi  asta- 
sekin  bosilib  kelayotgandek.  Uyqu  elita  boshladi. 
Yo‘q,  hali  u n in g   allasi  bo r  xolos.  A na  shu  uyqu 
bilan   u y g ‘oqlik  o‘rta sid a g i  alia  N am ozning  v u ju d i­
ni  sh irin   ch ay q altirib ,  ko‘nglini  b eh u zu r  qila  bosh­
ladi.
247

Tuproqni  olib  k etish  uchun  To‘xtashvoy  tu sh d i. 
P a la -p a rtis h   qadam   ta sh la b ,  an d ak   boTm asa 
zinadan  qulab  ketayozdi.  «Shuyam  zindon  boTdi- 
yu,  hech  boTm asa  zinasini  tu z a tib   qo‘yishm aydi», 
deb  qo‘ydi.  «Bu  —  To‘x ta sh ,  dem ak  uxlaganim  
yo‘q,  —  xayolidan  o‘ta y a p ti  N am ozning,  —  qiziq, 
nega  javob 
b ero lm ay ap m an , 
n ega 
b o shim ni 
ko‘tarolm ayapm an».
—  Uxlab  qoldingizm i?  —  sh iv irla d i  To‘xtash- 
voy.
«Uxlab  qoldim m ikan  yo?  N ega  oyoqlarim ni  sez- 
m ayapm an,  qoTlarim -chi,  qoTlarim   ham   yo‘qdek. 
Qiziq,  men  o ‘zi  hozir  borm anm i  yoki  yo‘qlikka  ket- 
d im m i?.. 
U xlay ap m an  
s h e k illi... 
nim a 
u? 
N im alard ir  m o‘r-u   m alaxdek  o 'rm alab   kelay otg an ­
dek ...  ko‘kish  tu m a n lik la r  b u lu t  bo Tib  bosib  k ela­
yotgandek.  Uyqu,  orom  kelayotganga  o‘xshaydi. 
Uyqu,  o rom ...».
To‘x tash   shoshilib  Namoz  ak asin in g   boshini 
ko‘ta rd i,  m isdek  qizib  tu rg a n   boshi  b ir  tom onga 
shilq  etib  og‘ib  tu sh d i.  Q uloqlarini  cho‘z g ‘ilab 
ko‘rd i,  yarasi  b itay   deb  qolgan  y u zlarin i  avaylab 
ishqaladi:
—  K o‘zingizni  oching!
—  To‘xtashm isan?  —  nih o y at  sekingina  ovoz 
berdi  Namozboy.
—  X uddi  o‘sha  shaqildoqm an.
—  Boshim ga  suv  quy,  kuyib  ketayotgandekm an.
—  M ana  hozir.  X ay riy at  ko ‘zani  toT d irib  kel- 
ganim .  Mana,  boTdimi?
—  OyogTmni  uqala,  qoT larim ni  bos.
—  Charchabsiz-da?
—  Q oTlaring  biram   nim jonki.  OyogTng  bilan 
bosa  qol.  Bos,  ana  sh u n d ay ...  charchadim   shekilli.
—  C harcham ang,  charchaydigan  zam onlar  emas 
hozir.  Og‘rim ay ap tim i?  A y tg an d ek ,  m ang  yeb 
oling,  qovoq  somsa,  N asiba  opam  o ‘z  qoTi  bilan 
yopgan.  Eshonpochchaga  dam   sold irg an d an   buyon 
ancha  tu zu k   bo Tib  qoldi.  Q oshlarida  o‘sm a,  gajak- 
la r  b ir  qarich,  peshonaga  shohi  d u rra n i  ta ra n g  
o‘rab,  qars-qurs  saqich  chaynab  y u rib d ilar.
248

Namoz  behol  kulib  qo‘ydi:
—  U kaginam -ey,  b iram   sergapsanki.
—  A ytuvdim -ku,  to ‘rqovoqda  k a tta   bo‘lganm an 
deb.  B edanadek  sayrab   tu rm asam   bo ‘lm aydi... 
B osaveraym i?
—  Bos,  q attiq ro q   bos.
—  Namoz  aka,  sizga  zo‘r   sovg‘a  bor.  Mana, 
qopga  o ‘rab   ju d a  eh tiy o tlab   olib  tushd im .  M ang.
—  X an jar-k u   bu!  —  sh iv irlad i  Namoz.  So‘ng 
qo‘lla rig a   tayan ib   sekin  o ‘rn id an   tu r a   boshladi.
—  U rg u tlik   b ir  pichoqchi  jo 'ra n g iz   yasabdi. 
B etid a   —  «Ilg im d in   k e lg u n ch a   zolim   t i g ‘in  
ush o tib ,  m azlum   ja ro h a tig ‘a  intiqom   m alham in 
qo‘ydim»  degan  yozuv  ham   bor.  E rtag a   o‘qirsiz. 
N a za r  akam   b ila n   J a v lo n q u l  am ak im   o ‘sha 
yoqlarga  borishgan  edi,  o‘sh ala r  olib  kelishdi... 
Sekin  qulo g ‘in g izg a  aytib  qo‘yay,  boshqa  ish larn i 
ham   qoyillatib  kelishibdi.
—  Qanaqa  ishlar?
—  0 ‘n ta   o t  olib  kelishdi.  H a r  o tla rk i,  chu  de- 
sang  qanot  b o g ia b   uchadi.  K eling  endi,  yelkan- 
gizni  ham   uqalab  qo‘yay,  sal  egiling.  Devona 
bobom  odam ning joni  yelkasida bo‘ladi,  ik k ita   siqib 
q o ‘y san g  
q u sh d ek  
y en g il 
to rta d i 
d e y d ila r. 
Choyxonaga  qadam   bosgan  odam  bo rk i,  yelkasini 
uqalam asdan  chiqarm aydilar.
—  N asiba  opangga  m endan  salom  ay t.
—  A ytam an.
—  Y ana  som sa  yopib  bersin.
—  Endi  men  ketdim .  H ali boshqa  xonalarga ham 
k irish im   kerak.  A navi  eshikning  yonida  yotadigan 
b itta si,  tav b a  qildim -ey,  k u n b o 'y i  ta rv u z   yeydimi 
deym an,  ko‘z  yum ib  ochguncha  chelakni  to ‘ldirib 
qo‘yadi-ya!..  Qop  qani?!  lya,  hali  yarim   ham 
bo‘lm apti-ku?
—  Bu  gal  to ‘ld irib   qo‘yam an.
—  Namoz  aka,  b ir  iltim os  bor.  Hadeb  belini 
arav a  bosgan  odamdek  cho‘zilib  yotaverm asdan 
q attiq ro q   ish lan g,  xo ‘pmi?
—  X o‘p,  endi  q a ttiq   ishlaym an.
Namoz  issiq  o‘ra lg an id an   x am irlari  bir-biriga
249

yopishib  ketgan  yum shoq,  x u s h ta ’m  som salarni 
yeb,  ko‘zadan  q u ltillatib   suv  ichib,  neg ad ir  bola- 
ligini  eslab  anchagacha behol  o‘tird i.  X an jarn i  kim 
berib  yuborgan  ekan,  deb  harchand  o ‘ylasa  ham  
topolm adi.  V ujudiga  q ay erd an d ir  kuch  quyulib  ke­
layotgandek  seza  boshladi  o 'zin i.  H aligi  behollikni 
kim dir  qo‘li  bilan  sid irib   olgandek.  «Hay,  —  sekin 
o‘rn id an   tu rd i  Namoz,  —  donishm and  To‘xtashvoy 
aytganidek  cho‘zilib  yotadigan  zamon  emas  hozir».
Qopni  olib  yana  lahim   etagiga  em aklab  bordi. 
T uynuk  ja r   bo‘yiga  ochilishiga  oz  qolgan.  Bir 
arsh in ,  ehtim ol,  ikki  arsh in   qolgandir.  Tuproq  ham 
bo‘shab  qoldi.  Loppa-loppa  ko‘chib  tu sh ay a p ti. 
Xudo  ko‘rsatm asin ,  bosib  qolishi  ham   m u m k in... 
b ir  m ahal  tesh a  tuproqqa  yum shoqqina  tegdi-yu, 
lahim   ichiga  g u rk irab   m uzdek  shabboda  urgandek 
boTdi.  N ahotki,  y o ru g ‘  dunyodan  esayotgan  sh ab ­
boda  boTsa  bu,  nah o tk i,  Namoz  salkam   ik k i  oydan 
buyon  tirn a b ,  yalab-yulqab  ochayotgan  lahim   o x iri­
ga  yetgan  bo‘lsa!!
P astlik d an   sh ald irab   oqayotgan  suv n in g   ovozi 
esh itild i.  M oxovxona  m ahallasi  tom onida  xo ‘roz 
qichqirdi.  Demak,  ish  bitibdi!  Y o ru g ‘  dunyo  b ir 
qadam  endi!  Shu  p aytda  Namoz  t a ’riflab   bo‘lmay- 
digan  b ir  ru h iy   ho latn i  boshidan  kechirm oqda  edi: 
yigT ayaptim i,  kulayaptim i  bilib  b o ‘lm asdi.  Qiziq, 
tan id ag i  og ‘riq   ham  xuddi  qoT  bilan  sid irib   olgan­
dek  yo‘q  bo‘ldi,  vuju d ig a  allaqay erd an d ir  kuch, 
quvvat  oqib  kelayotgandek...  ko‘zachadagi  oxirgi 
suvini  to ‘kib  loy  qordi-yu,  tesh ik   og ‘zini  b er k it ib, 
orqasiga  qaytdi.
P y o tr  Zaglada  tu p ro q n i  olgani  keldi.
—  B eri  kel,  do‘stim ,  meni  o ‘p!  —  dedi  Namoz 
entikib.
—  Tinchlikm i?
—  N ihoyat,  do‘stla rim   oldida  yuzim   y o ru g ‘ 
boTadigan  kun   ham   keldi!
—  N im a  bo‘ldi,  ayt?
—  Lahim ni  teshib  chiqdim .
—  T uynuk  ochildimi?!
—  Ochildi!