J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I

197

y ig it  haqidagi  b a ’zi  b ir  g ap larn i  so‘rab  bildim . 
Chakki  emas!  M enga  u n in g   qam alganini  kecha 
ay tish d i.  Shuning u chun ham   seni kecha kutu v d im . 
T a sh v ish lan m a , 
u n i 
q u tq a ra m iz . 
B a ’zi 
b ir 
ch o ralarn i  ko‘ra   boshladik  ham .  Qamoqxonaga 
d o 'x tir  yubordik.  A y tish larich a,  hibsga  olinayot- 
g an larn in g   ко‘pi  y arad o r  em ish...  M uhim i,  bu 
h a ra k a t 
p a ro k a n d a lik k a  
u c h ra m a slig i 
k e ra k . 
U m idsizlik  yomon  n arsa.  X abaring  bor,  ko‘p  joy- 
larn i  kezdim ,  lekin  Sam arqand  boshqacha  o‘lka. 
Odam lari  m ag‘ru r ,  h am iy ati  baland  bu  y u rtn in g ... 
x u d d i  u y q u d a  y o tg a n   p a h lav o n g a   o‘x sh ay d i. 
U yg‘otib  yuborsang  sherdek  о ‘kirib,  k ish an larn i 
parchalab  tash lash g a  qodir  bu  o‘lka.  M adaniy  boy- 
lik la ri,  m a’naviy  x azin alari  ko‘pligin i  aytm aysan- 
mi!  Bolaligimdayoq  bu  o 'lk an i  sevib  qolganm an. 
M uallim dan  Sam arqand  h aqida  g a p irib   b erin g  
deganim da,  Sam arqand  haqida  gap irib   bo‘lm aydi, 
un i  borib  ко‘rish   kerak,  degani  hali-hali  esim da. 
U ning  d u rd o n alari  fa q a t  obidalarigina  em as,  azi- 
zim ,  K o n stan tin ich,  odam larining  m a’naviy dunyo- 
si  boy  ekan.  Did  baland,  t a ’b  nozik,  xuddi  balchiq- 
da qolgan  g av harga o‘xshaydi-ya.  Biz  ana shu jaho- 
la t  balchig‘ini  yuvib  tashlashim iz  k e ra k ...  Lekin 
o‘zbek  tilin i  o‘rg an ish ga  k irish ib ,  yaxshi  ish  qil- 
ding-da.  Yo  to ‘x ta tib   qo‘ydingm i?
—  To‘x ta tg a n im   yo‘q.
—  Y axshi  qilasan,  to ‘xtam a.  K a tta   xazinaning 
k a liti  bu  til.  A fsu sk i,  m en in g   v a q tim   yo ‘q, 
bo‘lm asa,  men  ham   o ‘rg anib ,  N avoiyning  sh e'rla - 
rin i  o‘z  tilid a   o‘qib  chiqqan  b o 'lard im ...  H a,  m ayli, 
hozircha  a fsu sla rn i  qo‘yib  tu ra y lik ,  m ening  qaro- 
rim   shu:  Namoz  P irim q ul  o ‘g ‘lin i  q u tq arish   kerak. 
Bo‘lm asa  m a’m u riy at  och bo‘ridek  qonsirab  tu rib d i 
hozir,  uni  qatl  qilishadi.  Vodiydagi  dehqonlarning 
ozodlik  h a ra k atig a   og‘ir   zarba  bo‘ladi  bu.  Men 
senga  O tam urod  Sherm uham m ad  o ‘g ‘li  degan  b ir 
y ig itn i  qo‘shib  beram an.  U ni  ko‘rg an san ,  to ‘garak- 
ka  q a tn a sh ib   y u ra d i.  A q lli,  ta d b irk o r  y ig it. 
N am ozning  qam alganini  esh itib   b ag‘r i  ezilib  y u rib ­
d i...  K im nikiga  tu sh d in g ?
198

—  «Panohi  sag ‘iron»ga  to ‘x tadik.
—  Choyxonachi  ish o n arli  odammi?
—  N am ozning  tu tin g a n   o tasi  u.
—  H ozircha  xayrlasham iz,  —  b ir  n arsa  to ‘sat- 
dan  yodiga  tu sh ib   qolgandek  sak rab   o‘rn id an   tu rd i 
M ixail  Morozov,  —  e rta g a   kechqurun  kutubxonaga 
kel.  E ser  a m a k ila rin g ,  lib e ra l  t o ‘ra la r   b ilan  
m unozaram iz  bor.  D ehqonlarning  k ay fiy ati  haqida 
so ‘zlab b e ra sa n ...  O tam urod choyxonaga kechqurun 
boradi.  X o‘p,  xayr!
I I   b  o b
M I R S H A B   Z A G L A D A   YO‘L  0 ‘R G A T A D I
« P a n o h i  s a g ‘iro n»   cho y x o n asi  b ir  v a q tla r 
m ahallaning  q ari-q artan g lari-y u   yetim -yesirlardan 
boshqa  hech  kim qadam  bosm aydigan xarobadek b ir 
hilvatgoh  edi.  Namoz  Devona  boboni  bir-ik k i  bor 
k o ‘rg an i  kelib,  had y alar  qoldirib  ketgandan  so‘ng 
hilvatgohga  son  k ird i.  Choyxonaning  n u ray   deb 
tu r g a n   to m o n i  q a y ta   y o p ild i. 
O g‘ay i  kulol 
d o 'k o n id an   g u ld o r  choynak-piyolalar  k e ltirild i, 
paloslar  yangilandi.  Devona  bobo  o ‘zi  yotib  yurgan 
kulba  ham  to r,  ham   shuvoqlari  to ‘kilib,  n u rab   qol­
gan  edi.  G‘arib-u  g ‘urobolarni  h ash arg a  chorlab, 
o ‘rn ig a   ju d a  h ash am atli  bo‘lm asa  ham ,  b ir  yo‘la 
yigirm a-o‘ttiz   kish i  sig ‘sa  bo‘laveradigan  dahlizli 
uy  qu rib   oldi.
Bu m anzilgohda endi h a fta n in g  ju m a, yakshanba 
k u n la ri  y etim -y esirlarg a  xudoyi  oshi  ulash ilad i, 
b a ’zilarig a goho yangi kiyim -boshlar hadya qilinadi.
Uch  kund an   buyon  Sergey  tabib  shu  yerda 
tu rib d i.  K u n d u z lari  a llaq ay erlarg a  yo ‘q  bo ‘lib 
ketad i.  K echqurun  D em urov bosm axonasining  h a rf 
teru v ch isi  O tam urod  K o rg ar  bilan  uzoq  su h b atlar 
q u rad i.
...  Namoz  y ig itla ri  u stid a n   terg o v   allaqachon 
boshlanib  ketgan.  Toshkent  ok ru g   sudi  palatasidan
199

m axsus  terg o v ch ilar  chaqirilibdi.  Namoz  betobligi 
sababli  u n in g   u stid a n   hali  terg o v   boshlanm abdi. 
Eng  yomoni  terg o v   qam oqxonaning  o‘zida  olib 
bo rily ap ti.  Oqlovchi  N.  Bolotin:  «H ozir  b ir  n arsa 
deyishga  ojizm an»,  debdi...
Ammo,  O tam urod  K o rg ar  bug u n   kalavaning 
uchini  topgandek  b o ‘ldi.  M irshabxona  n o zirlarid an  
b iri  Zaglada  degan  m o'ylovdor  y ig it  K o rg arg a 
qo‘sh ni,  uch  hovli  n a rid a   yashaydi.  X o tin i  su t- 
qatiqqa  chiqib  tu ra d i.  Zaglada  ho zir  qamoqxona- 
dagi  qorovullar  to ‘dasidan  b irig a   boshliq.  0 ‘zi 
poshsholik  tu zu m in i  uncha  yoqtirm aydi.  Siyob 
bo‘yida mayovka bo‘lganda ish ch ilarn i x av fd an  shu 
ogohlan tirib   qo‘ygan.  B ugun  ertalab   K o rg arga  o‘zi 
dil  yorib  qoldi.  «Moxovxona  a tro f in i  aylanib  qol- 
ding,  qo‘sh n i,  biro n   ilin jin g   b o r m i,  a y t,  yordam  
b eram an...»  deb  o ‘z  o g ‘zi  bilan  ay td i.  K orgar 
bosm axonada  M ixail  M orozovni  u c h ra tib ,  Zaglada 
yordam   b eram an ,  d e y ap ti,  deg an  edi,  M ixail 
Morozov  «M irshablar  orasida  bizn in g   ishim izga 
hayrixoh  bo ‘lgani  sh u.  Lekin,  harqalay  eh tiy o t 
bo‘b ,   deb  m aslah at  berdi.
H ozir  shu  odam ning  kelishini  k u tish y ap ti.
—  Bordi-yu  bu  Zaglada  deganing  bizn i  aldab 
qo‘ysa-chi? — ishonqiram ay so‘ra d i Sergey tab ib , — 
tuzoq qo‘yish u chun sh u n d ay  degan bo‘lsa-chi?
—  E h tim o l,— un in g   fik rig a   qo‘sh ild i  K o rg a r,— 
lekin,  o‘ris   oshno,  biz  bunga  d arro v   qulfi-dilim izni 
ochmaym iz,  sinab  ko ‘ram iz.
—  A slini  olganda-ku,  tav ak k al  qilishdan  boshqa 
ilojim iz  ham   qolmadi-ya!  —  deb  qo‘ydi  Sergey 
tabib.
Devona  bobo  ra n g i-q u ti  o ‘chgan  b ir  ahvolda 
choy  olib  k ird i.  Choynakni  qo‘yayotib,  K o rg arn in g  
qulog‘ig a,  «m irshab  keldi,  ko‘zi  bejo»,  deb  sh iv ir­
ladi  vahim a  ichida.
—  C haqiring  buyoqqa,  —  dedi  K o rg ar  Devona 
boboni  hayron  qoldirib,  biz  u n i  k u tib   o‘tirib m iz.
P y o tr  Zaglada  ko‘zida  m ehrigiyosi  b o r  y ig itlar- 
dan  ekan.  Sergey  tabib  b ir  qarashdayoq  «Yo‘q, 
bundan  yom onlik  chiqm aydi»,  deb  o 'ylad i  va:
200

—  A sli  qayerlik  bo‘lasiz?  —  deb  so‘rad i  omon- 
lashib  bo ‘lishgach.
—  M oskvalikm an,— tu s h u n tird i  Zaglada  qay- 
noq-qaynoq  choy  xo ‘plab.  —  Menga  q aran g lar, 
janoblar,  m endan  unaqa  to rtin ib ,  x av fsirab   o‘tir- 
m anglar.  Q ayerliksan,  о ta n g   kim -u  onang  kim ,  deb 
s u r is h tiris h la rin i  ham   y o q tirm ay m a n ...  G archi 
vazifam   sh u n i  taqozo  qilsa  ham ,  lekin  men  sotqin 
em asm an.  Sotqinni  ko‘rsam   joyida  bo‘g ‘ib,  u stig a  
to ‘n  yopib  ketav eram an .  Gap  shu.  Men  sizlarn i 
y axshi  tanim aym an.  E htim ol,  o‘zlarin g   sotqindir- 
siz la r...  Lekin,  sizlar,  M ixail  Morozov  gruppasidan 
ek an lik larin g n i  yurag im   sezib  . tu rib d i.  X udoga 
s h u k u rk i,  hozircha  u la rn in g   o rasid a  sotqin  yo‘q.
Biz  m irshab lar  bo‘lsak,  im p erato r  oliy  h azrat- 
la rin in g   qopag‘on  itim iz.  Lekin,  itla r   ham   h a r  xil 
bo‘ladi.  B ir  x ili  siylaganni  biladi,  b ir  x ili  siylagan- 
siylam aganni  aralash   qopaveradi.  X udoga  sh u k u r, 
v ijdonim ni  sh ay to n g a  sotganim cha  yo‘q  h a li... 
Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li  qam algan  kun d an   buyon, 
h u rm a tli  q o 'sh n i,  siz  o‘sha  atro fd a   paydo  bo‘lib 
qoldingiz,  to ‘g ‘rim i?
—  To‘g ‘ri,  —  ochiq  iq ro r  bo ‘ldi  K orgar.
—  A g ar  m enga  ish o n san g lar  sizlarg a  yordam im  
te g is h i 
m u m k in . 
B o 'lm asa, 
u n i 
o tis h a d i... 
Shunaqangi  ajoyib  y ig it  ekanki,  ru s  tilin i  suvdek 
ic h a d i...  Y a ra s in i  ik k i  m a rta   o ‘zim   b o g ‘lab 
qo'ydim!  Ochiqda  bo‘lganim da  senga  o t  sovg‘a 
q ilardim ,  deydi.  Qalbi  k a tta   y ig it  ekan,  xuddi 
P ugachevning  o‘zi  deysiz.  U ning  ovozasini  ilg a ri 
eshitib  y u rard im -u   o ‘lay  ag ar,  bunaqangi  ochiq- 
ko ‘ngil  y ig itlig in i  ta s a w u r   qilm agan  ekanm an. 
«Namoz,  nega  seni  so‘roqlab  orqangdan  hech  kim 
kelm aydi?»  —  desam ,  hozircha sendan boshqa  hech 
kim im  yo‘q,  deydi.  A chinib  ketdim .  O vqatiga o ‘zim 
qarab  tu rib m an .  X o‘sh,  janoblar,  o ‘zlari  unga  kim 
bo‘ladilar?
—  Biz  ham   senga  o‘xshab,  u n in g   taq d irig a 
ach in ib   k e ld ik ,  —  d edi  S ergey  tab ib   ham on 
Zagladadan  ko‘zini  uzolm ay.
—  Y axshi odam ga  ham m a achinadi.  X o‘sh,  men-
201

dan  qanday  yordam   k erak ,  to rtin m a y   aytave- 
rin g lar.
—  U ni  qochirish  kerak!  —  tav ak k al  qilib  fik rin i 
ochiq  ay td i  K orgar.
P y o tr  Zaglada  anchagacha  javob  q ay tarm ad i, 
a ftid a n   u  fik ran   ko ‘p  n a rsa la rn i  o‘ylab,  cham alab 
ko‘rm oqda  edi.  B uralib-buralib  borib,  q u lo g 'in in g  
o rtig a   o ‘tib   k e tg an   m o‘ylo v in i  te z -te z   silab  
qo‘yyapti  u.
—  Mumkin!  —  dedi  nih o y at  o ‘ziga  kelib,  — 
lekin,  bu  ishdan  qam oqxona  b o sh lig ‘i  Pankov 
janoblarini  xab ard or  qilib  qo‘yish  kerak.
—  Yo‘g ‘-a!  —  barobariga  deyishdi  ham suhbat- 
lar.
—  Qo‘rq m an g lar.  0 ‘lardek  pulga  o‘ch  odam  u. 
Qo‘yib  bersang  m ah b u slarn in g   ham m asini  Siyob 
bozoriga  olib  chiqib,  pullashdan  ham   toym aydi. 
H ozir  ahvoli  juda  tan g ,  qim orga  boy  berib  qo‘ydi. 
U yi-joyi  kim osharga  so tilish   a rafasid a  tu rib d i... 
Pul  ta k lif  qilish  kerak  u n g a...
—  E htim ol,  o‘zingni  ham   ul-bul  n arsag a  m uh- 
to jlig in g   b o rd ir,  —  o‘sm oqchilab  dedi  Ко;  a r.
—  To‘g ‘ri,  pul  ham m aga  kerak.  K o‘p  n arsag a 
m uhtoj  ham m a.  Lekin  m en  odam purush  ablahlar- 
dan  em asm an,  bu ni  esingdan  chiqarm a  qo‘shni! 
X ullas,  janoblar,  Pankov  to ‘ra n i  bu  ishga  to rtis h  
k e ra k . 
Q o ro v u lla rn i 
o 's h a  
a lm a s h tira d i. 
Z in d o n larn in g   k a liti  ham   o ‘sha  qim orbozning 
qo‘lida.  M ahbuslar bilan bemalol  gaplashish  huquqi 
berilgan  u n g a ...  Lekin,  tash q a rid a n   hujum   qilib, 
q u tq arib   bo‘lm aydi  un i.  Buni  N am ozning  y ig itlari- 
ga  yetkazib  qo‘yin g lar.  Tepada  harbiy   garnizon 
tu rib d i  —  qirib  tash lash ad i.  D evorlardan  ham 
oshib  o‘tish   qiyin.  Nemis  m u tax assislari  devor 
orasiga  ko‘mma  qo‘n g ‘iro q   qo‘ygan,  sal  qo‘ling 
tegishi  bilan  jirin g lab ,  b u tu n   Sam arqandni  oyoqqa 
tu r g ‘azadi.  B irdan-bir  yo‘l  —  zindonning  ostini 
teshib  chiqish...
—  Bu  ju d a  m ushkul  bo‘lsa  kerak?  —  so‘rad i 
Sergey  tabib.
—  Sergey  K onstantinovich,  ko‘rin ish in g izd an
202

ziyoli  odam ga  o‘xshaysiz,  demak  aqlni  birovdan 
qarzga  oladigan  joyingiz  yo‘q.  0 ‘ylab  к о ‘rin g ,  oson 
y o 'lin i  ta n la s a k ,  ish   barb o d   b o ‘la d i...  L ekin, 
m ening  bu  rejalarim   hozircha  b ir  xom  xayol.  A niq 
rejan i  P ankov  jan o b lari  p ulni  ja ra q latib   sanab  ol- 
g a n la rid a n   key in  tu z a m iz .  Q am oqxona  bilan  
bog‘lanib  o lish larin g ,  y a ’ni  aytm oqchim anki,  o‘sha 
yerga  o ‘z  odam laringni  k iritib   olish larin g   uchun 
ho zir  yaxshi  im koniyat  bor.
—  Qanaqa  im koniyat  ekan?  —  so‘rad i  K orgar.
—  Q am oqxonaning  ch iq in d i-y u ,  a x la tla rin i 
chiqarib  tash lash ,  ta sh q a rid a n   suv-o‘tin   tash ish  
uchun  odam  a x tarish y a p ti.
—  K o‘ta rib  tash ilad im i?  —  so‘rad i Sergey tabib.
—  Yo‘q,  eshak  a ra v ala ri  bor.
—  Yosh  y ig itch a  bo‘lsa  ham   bo‘laveradim i?
—  Men  tav siy a  qilsam ,  bo‘laveradi.
—  M ening  saqlab  olgan  o‘g ‘illarim   bor.
—  0 ‘zbekmi?  Ishqilib,  ru s  b o 'lm asin ,  qora  ish- 
larg a  u la rn i  olishm aydi.
—  B iri  to jik ,  b iri  o ‘zbek.  Lekin,  ikkovi  ham   ru s 
tilin i  yaxshi  biladi.
—  A yni  m uddao,  —  x u rsan d   bo‘lib  dedi  P y o tr 
Zaglada,  —  ru s  tilin i  b ilish la rin i  hozircha  hech 
kim ga  sezdirishm asin.
—  Tayinlab  qo‘yam an,  —  ish  to ‘satd an   yaxshi 
tom onga  y u rish ib   borayotgani  uchun  o ‘zida  yo‘q 
sevinib  ketd i  Sergey  tabib,  —  endi  so‘rag an nin g  
aybi  yo‘q,  P ankov  janoblariga  qancha  pul  k eltirsak  
b o ‘lark in ?
—  H ar  qalay  oz-ozdan  berib  borgan  m a’qul  deb 
o‘ylaym an,  —  m aslah at  berdi  P y o tr  Zaglada,  — 
aroqxo‘r   b ir  odam  u.  P u ln i  olgandan  keyin  tonib 
yuborishi  ham   hech  gap  em as...
—  R ah m at  sizga,  siz  chinakam   olijanob  y ig it 
ekansiz,  —  bug u n g i  uch rash u vd an   m am nun  edi 
S ergey  tab ib .  S u h b atd o sh in in g   ko ‘ng lin i  nim a 
b ila n d ir  ovlagisi  kelib  qoldi  unin g   shu  paytda.  — 
Lekin,  x afa  bo‘lm aysiz,  sizga  ham   kichikroq  b ir 
sovg‘a  qilish  niy atim   bor.  Yo‘q  desangiz,  astoydil 
x afa  bo‘laman!
203

— Obbo siz-ey,  hech qo‘ym adingiz-da,  — neg ad ir 
d a rro v   k o ‘na  q oldi  P y o tr  Z ag lad a.  —  M ayli 
bo‘lm asa,  lekin  pul  berm ang  —  ichib  qo'yam an. 
X otinim ga b itta  tik u v  m ashinasi olib bera olasizm i?
—  * Z inger »danmi?
—  H a,  ishqilib  o ‘sha  oyoq  bilan   tik ad ig an id an  
bo‘lsin.  X otinim   yolg‘iz  o‘zim  uyda  zerikam an, 
m ashina  olib  b erasan ,  deb  g ‘in sh ig an i-g ‘inshigan. 
P u ln i  qayerdan  olam an  desam ,  ham m a  qayerdan 
olsa,  sen  ham   o ‘sha  yerdan  olasan,  deydi.  Lekin, 
hozir  em as,  keyinroq.  Ish  yu rish m ay   qolsa  vijdo- 
nim   azobda  qoladi...  N egad ir  o‘zingizni  ta n is h tir- 
m ayapsiz,  g u b ern ato r jan o b larin in g  kanselyariyasi- 
da  ishlaysizm i  deym an,  ju d a  sipo  o‘tirib siz .  Ism i 
sh arifin g iz  haqiqiym i  yoki  inqilobchilarga  o ‘xshab 
siz  ham   o 'z g a rtirib   olganm isiz?
—  Yo‘g ‘-e,  —  xijo lat  bo‘lgannam o  dedi  Sergey 
tabib,  —  aslida  ham   Sergey  K onstantinovichm an.
—  Fam iliyangiz-chi?
—  Ryabov.
—  K asbingiz?
—  D oktorm an.
—  Tergovni  boshlab  yubording-ku,  qo‘shni!  — 
xandon  otib  kuldi  O tam urod  K o rg ar,  —  bas  qil, 
mehm onni  x ijo la t  qilm a.
—  D oktorm an  deng?  —  x u rsan d   bo‘lib  ketdi 
P y o tr  Zaglada.  —  Nega  halidan  buyon  indam aysiz? 
Iltim os  qilam an,  m ening  xotin im n i  ко‘rib   qo‘ysan- 
giz,  kasalm and bechora.  H om ilasi tu rm ay d i.  Uch oy 
bo‘lar-bo‘lm as  tu shad i-q o lad i...  E rtalab   kelib  olib 
ketam an  sizni.  N o n u sh tan i,  xudo  xohlasa biznikida 
qilam iz.  U kraincha  piro g n i  hech  yeganm isiz?
—  U krain   qizini  opqochib  kelganm an,  deng?
—  0 ‘zim   ham   u k ra in m a n ,  S erg ey   K o n s­
tan tin o v ich .  To‘g ‘riro g ‘i,  u   m eni  opqochib  kelgan. 
M oskvaning  havosi  nam ,  T u rk isto n g a  ketam iz,  deb 
tu rib   oldi.
—  X o tin in g izn ing   yo ‘ta li  borm i?
—  Ko‘proq  qishda  yo‘ta la d i...  X o‘p,  endi  men 
tu ra y .  N avbat  alm ashadigan  v a q t  ham   bo‘lib  qoldi. 
Demak,  kelishdik.  E rtalab   sizn i  olib  ketam an.
204

I l l   b  o b  
A R A V A L A R   S A M A R Q A N D G A   BORAYAPTI
N a z a rm a tv e y   N am ozning  to p sh irig ‘in i  bajarib , 
U rg u t  ta ra fla rd a g i  ru s  qish lo q larin i  oralab  kuzda 
bo‘ladigan  k a tta   qo‘zg ‘olonga  o ‘zicha  tay y o rg arlik  
k o 'ra y o tg an   edi.  U ning chekiga  ko‘plab  m iltiq,  o ‘q- 
d o ri  ja m g ‘a rish   tu sh d i.  Namoz  qo‘lga  olinganligi 
haqidagi  shum   xab arni  o‘sha  y erd a  esh itd i.  Tuni 
b ila n   o t  qo ‘yib  to n g o ta rg a   y aq in   J a rq is h lo q  
a tro fid a g i qam ishzorga kelib qo‘ndi-yu,  quv g ‘inlar- 
dan  omon  qolgan  qozoq  jo ‘ra si  Eshbo‘ri,  h a r  ehti- 
m olga  q arsh i  qurollanib  o ‘zlarin i  panaga  olgan 
Jav lo nq u l,  Xolbek  v a  Om onlar  bilan  topishib  oldi.
N am ozni  q u tq a rish   uchun  ishn i  nim adan  bosh- 
lash n i  bilm ay,  o‘ylay-o‘ylay  o x iri  M oxovxonaga 
h u ju m   u y u sh tirish g a   q aro r  qilib,  Sam arqandga 
y ash irin ch a  jo ‘nash   ta y y o rg arlig in i  к о ‘rib   o‘tirish - 
gan  edi.  X uddi  sh u   paytda  cho‘lga  Jav lo n q u ln i 
so‘roqlab To‘xtashvoy  kelib  qoldi.  U ni  pul  k eltirish  
u chun  Sergey  tab ib   yuborgan  edi.
—  Y axshi,  yaxshi  yo‘l  topishibdi,  —  sevinib 
ketd i  pahlavon  Jav lo n q u l.  —  Lekin,  o ‘ris  am aking 
q an ch a  p u l  olib  b o rish im iz   k e ra k lig in i  an iq  
aytm apti-da?
—  Qancha  ko ‘p  bo‘lsa,  sh un cha  yaxshi,  —  deb 
qo‘ydi  gapga  chechan  To‘xtashvoy,  —  sh u n i  ham 
bilm aysizm i?
—  P u ln i  kim ga  olib  borib  beram iz?
—  Devona boboga dedim-ku!  Voybo‘y,  soqolingiz 
buncha  о ‘sib  ketibdi,  oldirsangiz  bo‘lm aydim i?  — 
bolalarcha  soddadillik  bilan  tan b eh   b ergan  bo‘ldi 
To‘xtashvoy.
—  Devona  bobong  N am ozboyning  tu tin g a n  
otasim idi?
—  H a,  o‘sha!  —  chinakam iga  jah li  chiqdi  beto- 
q a t  To‘xtashvoyning,  —  tezro q   qo‘zg ‘olsangiz-chi, 
uyoqda  Namoz  akam   qiynalib  yotibdi.  Siz  bo‘lsan- 
giz  hadeb  su rish tira siz .  B ir  x u rju n   pul  kerak, 
bildingizm i!
205

Ikki  arav a  tong  sah ard a  Sam arqandga  yo‘l  oldi. 
A taylab  bozor  to n g o ta rin i  ta n la d ilar.  C hunki,  yak- 
shanba  to n g o tarid a  Dabbed  Sam arqand  yo‘li  g ‘oyat 
gavjum   bo‘ladi.  Y arim   kechadanoq  h a ra k a t  bosh- 
lanib  ketadi  bu  yerda.  O tliqlar,  a rav ak ash lar,  piyo- 
d a la r...  Birovi  arav asig a  qop-qop  b u g 'd o y   yuklab 
olad i,  b iro v i  esh a g ig a   g u ru c h   o rta d i,  p a ra n ji- 
chachvon  yopingan  ayollar,  qop  orqalagan  y ig itla r, 
x u rju n   ko‘ta rg a n   chollar,  qo‘y  haydagan  cho‘pon- 
cho‘liq lar,  о ‘tin  olib borayotgan tu y a k a sh la r...  Bar- 
chasi  Siyob  bozoriga  oshiqadi.  Bozorim  b aro rid an  
kelsin,  deb yo‘l bo‘ylab nazr-niyoz  qilib borishadi.
Kechasi  yupqa  qor  yog‘ib  o‘tg an .  Havo  sovuq, 
yengil  iz g ‘ir in   esib  tu rib d i.  O ldingi  a ra v a g a  
T o'xtashvoy  m inib  olgan.  A ravada  U lu g‘oy  bilan 
N asiba  yonma-yon  o 'tirib ,  somon  tiq ilg an   k a tta  
qanor  qopga  suyanib  k etish ay ap ti.  Q anor  ichiga 
besh  m iltiq,  b ir x a lta   tillo   ta n g a  b e rk itilg a n .  Sovuq 
qotib  qolm asliklari  uchun  b ir-b irla rin in g   pinjiga 
tiqilib  olishgan.  B oshlarida  p a ra n ji,oyoqlarini  cho- 
pon bilan  o‘rab  olishgan.  M ahm adona  To‘xtashvoy, 
g arch i  o ti  To‘x ta sh   b o ‘lsa  to ‘x ta sh   nim alig in i  b il­
may,  tin m ay   jav rab   borayapti.
Sergey  tab ibn in g  uyida  ko ‘rgan -k ech irg an lari, 
M ujik  qishloq  bolalari  qanaqa  о‘yin  o‘ynashi  — 
ishqilib,  esiga  nim a  kelsa,  sh u n i  gapirib   boryapti.
To‘xtashvoy,  to ‘satd an   orqasiga  o‘g irilib ,  sekin 
shivirladi:
—  Tunov  ku n i  Namoz  akam ni  ham  ko‘rdim!
—  Voy,  tilin g g a   sh ak ar,  ak an g n i  ko‘rdin g m i,  — 
yuzidagi  chachvonni  xiyol  k o‘ta rib   oldinga  engash- 
di  U lu g ‘oy,  —  qani  b ir  boshdan  gapir-chi,  qanday 
qilib  k o 'rd in g   uni?
—  K o‘rd im ,  xolajon,  —  shavq-zavq bilan  g ap ira 
boshladi  To‘xtashvoy.  —  Xudo  u rsin   ag ar,  m ana 
shu  ko‘zlarim   bilan  k o 'rdim .  Sergey  am akim ning 
m aslahati  bilan  H ay it  ikkalam iz  a w a lg id e k   gadoy 
b o la la rg a   o ‘xshab   e sk i-tu sk i  kiyib   o ld ik -d a, 
M oxovxona  yoniga  tilan ch ilik k a  bordik.  U  yerda 
gadoylar  ko‘p,  kunbo‘yi  qo‘lla rin i  cho‘zib  xudo 
yo‘liga  sadaqa  so‘rab  o 'tiris h a d i.  Bolalik  x o tin la r
206

ham   bor,  xudo  u rs in   ag ar,  ro st  aytayapm an. 
A w a lg i  yilichi,  xolajon,  b itta   xo tin  bolasini  emizib 
yotib  о ‘lib  qoldi  o ‘sha  yerda.  Q arang,  o‘zi  о ‘lib 
qolibdi-yu,  bolasi  bo ‘lsa  un i  cho‘lp-cho‘lp  emib 
y o tib d i...  0 ‘lgandan  keyin  ham  em chagidan  s u t 
kelaveradim i?
—  Qaydam,  —  deb  qo‘ydi  U lug'oy.
—  0 ‘sha  yerda  tilan ch ilik   qilib  o‘tiru v d ik ,  b ir 
m ahal  u s ti  berk  sakkiz  g ‘ild irak li  fo y tu n   aravada 
m ah b u slarn i  olib  kelib  qolishdi.  Y ugurib  borsam , 
Namoz  akam   ham   tu sh ib   kelyapti.  Men  unga 
qaradim ,  u   m enga  q arad i,  keyin  ikkovim iz  ham  
y ig ‘lab  yubordik.
—  Voy  xudoyim ,  Namoz  akang  y ig ‘ladim i?  — 
yu rak -b ag ‘ri  ezilib  so 'ra d i  U lu g ‘oy.
—  0 ‘sha  Namoz  akam m idi,  boshqam idi,  ishqilib 
ju d a  o‘xshardi-da.
—  K eyin-chi,  keyin  nim a  bo‘ldi?
—  Keyin  M oxovxona  m ahallasidagi  tepalikka 
qarab  yugu rd im .  Namoz  aka,  bu  m enm an,  ukangiz 
T V x tash   polvon  bo‘lam an,  hech  n arsad an   kam- 
chiligingiz  yo‘qm i,  deb baqirdim .  Namoz  akam   qo‘l 
silk itib   N asiba opang bilan U lu g ‘oy xolangga salom 
a y t,  dedi.
—  E  xudoyim ,  shunday  dedim i,  a?
—  E htim ol  sh u n d ay   deg an d ir,  ehtim ol  shunday 
dem agandir.  Ishqilib,  m ening  qulog‘im ga  shunga 
o ‘x sh ash ro q   b ir  gap  eshitilgandek  bo‘ldi-da...
S hu yo‘sin To‘xtashvoy  tin m ay  so‘zlab boryapti: 
to ‘g ‘ri,  uch  kun  a w a l  u  M oxovxona  qamoqxonasi 
oldida  biron  x ab ar  topib  kelish  um idida  tilan ch ilik  
qilib  o ‘tirg a n d i.  Ammo,  Namoz  akasini  ko‘rolm adi. 
K o‘rsam   shunday  gaplashardim   deb,  orzu  qilgandi. 
O rzu larin i  haq iq atg a  a y lan tirib   so‘zlab,  U lu g ‘oy 
x olasini  o v u n tirib   bory apti  u.
—  A shula  aytib  beraym i?  —  to ‘satd an   jonlanib 
so‘rad i  To‘xtashvoy.
—  A y tsan g ,  ay ta  qol,  —  istam aygina  dedi 
U lu g ‘oy.  U ning  iztiro b   to ‘la  qalbiga  Namozdan 
o ‘zga  hech  n a rsa   sig ‘m aydi  hozir.  G ‘a la ti  ekan  o‘zi 
b u   dunyo!  Shu  u k asi  tu g ‘ilibdiki,  boshi  baxtsizlik-