M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet27/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   29

A m a liy   d arslard a m u h o k a m a  qilish h am d a m u staq il ish la sh  uchun 
sa v o l  v a   top sh iriq lar
1.  Til  bilan  tafakkur  orasidagi  b o g ian ish   qanday  m asalalam i 
o ‘z ichiga  oladi?

2.  P redm et  tafa k k u ri  va  m avhum   tafa k k u r  orasidagi  farq ni 
tushuntiring.
3. Nim a uchun tilsiz tafakkur va tafakkursiz til b o ‘lmaydi? U lar 
bir-biriga tengmi? 0 ‘z hayot  tajribangizdan dalillar keltiring.
4. O braz tafakkuri, texnika tafakkuri va m antiq tafakkuri nima? 
Tafakkum ing shunday turlarga b o ‘linishiga o‘z munosabatingizni 
bildiring.

XVIII BOB 
PSIXOLOGIK  TILSHUNOSLIK
Tilshunoslikning  bu  b oiim ini  barcha  tillarda 
«psixolingvistika» 
deb  yuritishadi.
Har bir fanning o ‘z predmeti boiganidek, psixolingvistikaning ham 
o ‘zi  o ‘rganadigan  predmeti  bor.
Psixologik  tilshunoslik  fanining  predm etini  2  qismga  b o iis h  
maqsadga  muvofiqdir:

hozirgacha  ko ‘rilgan  tilga  oid  masalalami psixologiya  nuqtai 
nazardan  qayta  ko ‘rib  chiqish;

sof psixologik  tilshunoslik  masalalari.
Har  qanday  ilmiy  ishda  o ‘rganilayotgan  predmetning  mavhum 
m odelini  yaratm ay  kutilgan  natijalarga  erishish  m um kin  emas. 
Tilshunoslikda  ham  til  va  til  birliklarining  о ‘ziga  xos  modeli  ishlab 
chiqilgan  va  shu  model  asosida  ish  yuritiladi.  Tilshunoslar  yaratgan 
modelning  psixolog  yaratgan  til  modeliga  to ‘g‘ri  kelish-kelmasligini 
e’tiborga olishmaydi. Bu modellar bir-biridan farq qiladi. Chunki tilni 
psixologiya  nuqtai  nazaridan  o ‘rganayotgan  olimlar  gapiruvchining 
nutq  faoliyatini  hisobga  olishlari  lozim:  nutq  faoliyati  natijasida 
yuzaga  keladigan  matn  m a’lum jarayonni,  sistemani  tashkil  qiladi: 
yaratilgan matn jamiyatning boshqa a ’zosi (yoki  a’zolari) tomonidan 
qabul qilinadi; qabul qilishning o‘zi ham m a’lum jarayonni, sistemani 
ta sh k il 
etadi.  Bu 
ja r a y o n la r   in s o n   p six ik asi,  u n in g  on g i  b ila n   uzviy 
bog‘langan.
Tilshunoslikni  tayyor  m atn(lar)  qiziqtiradi.  U  bu  m ahsulotni 
imkoni  boricha  to iiq ,  har  tom onlam a  tahlil  qilish  yo ‘lida  uning 
taxm iniy  (faraz  qilish  y o ‘li  bilan)  m odelini  chizadi.  Tekshirish 
nihoyasiga  yetganda  (nisbiy  nihoya  nazarda  tutiladi),  tilshunos 
dastlabki modelga yana qaytib,  uni  erishilgan natija bilan  qiyoslaydi; 
natijada  uni  (modelni)  avvalgi  shaklida  qoldirishi  m umkin  yoki 
qo iid ag i  yangi  tadqiqiy  dalillar  asosida  dastlabki  modelni  tubdan 
o ‘zgartishi  yoxud  b a ’zi  tuzatishlar,  o ‘zgartishlar  kiritishi  mumkin.
Psixolog  tilshunoslar  modeli  o ‘zining  o ‘ta  mavhumligi  bilan 
tilshunoslamikidan  farq  qiladi.  Chunki  psixolog  tilshunoslar  inson

bosh miyasida sodir bo ‘ladigan nutqni yaratish jarayoni hamda uning 
qabul  qilinish jarayonini  ishlab  chiqishlari  lozim.  Demak,  psixolog 
tilshunoslar tomonidan yaratiladigan modelda ana shu bosh miyadagi 
matnni yaratish va uni qabul qilish tizimi o ‘z aksini topishi kerak.  Bu 
modellaming to ‘g‘riligi, hayotiyligining birdan-bir ko‘rsatgichi -  ular 
har jihatdan (fonetik, grammatik, leksik va mantiqan) to ‘g‘ri matnlar 
^aratishi  va  bu  m atnlar  tinglovchi  tom onidan  to ‘g‘ri,  gapiruvchi 
tom onidan  b elg ilan g an ,  ifo d a la n g an   ta rz d a   tu sh u n ilish id ir. 
Tilshunoslik bilan psixologiya chegarasidagi masalaning tafsilotlariga 
D 'tishdan  oldin  eng  m ukam m al  m o d ellar  ham   gapiruvchi  va 
linglovchining  ongida  sodir  bo iad ig an   jarayonni  har  tom onlam a 
lisobga  olishdan  ojizligini  aytib  o'tish  lozim.  Insonning  bevosita 
lazandan yashiringan bosh miyaning bu faoliyati doimo ilmiy taxmin 
bilan bogiangan bo iib , ilmu fan taraqqiyoti bu sistemaning chuqurroq 
^‘rganilishiga yordam beradi, lekin uni tamomila bilib olish imkonini 
oermaydi,  chunki  bosh  miya  tizimining  izchil  faoliyatini  uzil-kesil 
nodellashtirishning  iloji  yo 'q .  A gar  L.Blum fild  aytganidek,  til 
insonning  tashqi  muhitga  nisbatan  b o ig an   mexanik  reaksiyasi  deb 
tushunilganda,  nutqning  sodir  b o iish   jarayonini  modelga  tushirish 
birm uncha  yengillashardi.  Lekin  bu  «m exanik  reaksiya»  faq at 
nutqning  tug'ilishi  va  uning  zikr  qilinish  zanjirining  b ir  kichik 
tialqasidir.  Mavhum  tafakkur  egasi  bo'lm ish  insonda  yana  xotira 
degan  bir  narsa  borki,  u  nutqning  paydo  bo'lishi  va  tushunilishida 
tial  qiluvchi  aham iyatga  egadir.  Inson  tu g 'ilg an id an   to  voyaga 
/etguncha  b o 'lg an   davrda  k o 'rg a n ,  eshitgan,  his  qilgan  narsa- 
lodisalami xotirasida saqlash xususiyatiga ega. Zaruriyat tug'ilganda 
a  o'zining  bu  bitmas-tuganmas  manbaidan  keng  foydalanadi.  Qisqa 
qilib  aytganda,  xotira  -   insonning  hayot  tajribasidir,  uning  hayot 
tajribasi to 'g 'ri  nutqiy matnlami  barpo  qilishda va  uni  idrok  etishda 
insonga  bebaho  durdona  sifatida  xizmat  qiladi.  X otira  mavjudligi 
tufayli  insonlar  b a ’zi  voqea  va  hodisalaming  natijasidan  u  qanday 
qilib sodi^boiganini tasaw ur qilishlari mumkin. Shuni ham ta ’kidlash 
kerakki,  inson  hamma vaqt  ham  bo'lib o'tgan  voqealarning tafsiloti 
bilan  qiziqib  o'tirm aydi;  kishi  hayotida  k o 'p   voqealar  qaytarilishi 
tabiiydir.  Ular  odam  ongida,  uning  xotirasida  o'z  in’ikosini  saqlab 
qoladi. Fanda bunday hodisa 
evristika
 deb yuritiladi. Demak, evristika

-   bu  inson  xotirasida  saqlanadigan  hayot  tajribalari  asosida  bizni 
o ‘rab  turgan  m uhitda  ro ‘y  beradigan  voqea  va  hodisalarga  baho 
berish  va  ularga  nisbatan  xoh jismoniy,  xoh  aqliy  (ruhiy) javobdir. 
M antiqda  evristikaga  aks  uslub  sifatida 
algoritmlar1
  nam oyon 
boiadi. Algoritmlar qunt bilan amalga oshiriladigan mantiqiy jarayon 
b o iib ,  uning  yordamida  odamlar  voqea  va  hodisalami  ketma-ket, 
izchillik bilan tadqiqotlar yordamida  o ‘rganishadi.  Bu y o i  odamdan 
ko‘p  kuch va vaqtni talab  qiladi.  Uning natijasi sarflangan mehnatni 
odatda  oqlaydi,  u  aniq,  ishonchli  b o ia d i.  Evristikaga  asoslangan 
xulosa  ko'pincha  yuzaki,  taxminiy,  noaniq  bo'ladi.  Odam  kundalik 
hayotida  kuchni  va  vaqtni  tejash  prinsipiga  amal  qiladi.  Shuning 
natijasi  bo'lsa  kerak,  u  ko'proq  evristikaga  murojaat  qiladi  va  b a’zi 
xatoliklarga  yo'l  qo'yadi.
Evristik va  algoritmik  uslublar biz ko'rayotgan masalaga bevosita 
aloqador.  Tilshunoslik  tom onidan  ishlab  chiqilgan  m odellar  o 'z 
xususiyatlari  bilan  algoritmik  modellardir,  chunki  ular  odamning 
gapirish,  nutqiy  faoliyatini  ko'zda  tutadi.  Psixolingvistik  modellar 
esa  o'z  mohiyati  bilan  evristikdir,  chunki  psixolingvistika  insonning 
nutq  faoliyatini  uning  boshqa  aqliy  va  ruhiy  qobiliyatlari  bilan  bir 
qatorda  o'rganadi.
Psixologik  tilshunoslik  uchta  bir-biri  bilan  uzviy  bo g 'lan g an  
jarayonlar  modelini,  ya’ni  «matn  til  tizimi»,  «mazmun  m atn»  va 
«matn  mazmun», jarayonlarini  tushuntirib  berishi  kerak.  Shulardan 
birinchisining  tilni  o'zlashtirishga  bevosita  aloqasi  bor.
Tilni  o‘zlashtirish
Til  tizim in i  o 'z la s h tiris h   m asalasig a  d o ir  a d a b iy o tla rd a  
go'daklarda nutqning paydo bo'lishiga yondashish bir xil emas. Ba’zi 
olimlarning  fikricha,  odam  paydo  bo'lgan  vaqtdan  boshlab  til  ham
1
 “Algoritm deganda muayyan tipdagi barcha vazifalami hal qilishga olib boradigan 
operatsiyalarning  biron  sistemasini  ma’lum  tartibda  bajarish  haqidagi  aniq  buyruq 
tushuniladi. Qo'shuv,  ayiruv, ko'paytiruv va bo'luv kabi arifmetik qoidalar, kvadrat 
ildiz chiqarish qoidalari, har qanday  ikki natural son uchun eng umumiy bo‘luvchini 
topish usuli algoritmning eng oddiy misollaridir”. Filosofiya lug'ati. -Toshkent:  1976, 
18-bet.

aydo  b o ‘lgan.  U  avloddan-avlodga  o 'tib ,  takom illashib  bordi. 
Jatijada  insonning  gapirish  qobiliyati  odam  ruhiga  shuncha  chuqur 
Dylashganki,  u  nasldan-naslga  o'tish  xususiyatiga  ega  bo'lgan,  har 
ir  yangi  tu g 'ilg an   g o 'd ak   tilni  yangidan  o 'rg an m asd an ,  balki 
rganizm  balog'atga  yetishi  bilan  uning  til  qobiliyati  ham  organizm 
ilan  birga  taraqqiy  etadi.  Demak,  inson  zoti  gapirishni  uni  o'rab 
lx
rgan jamiyat  a ’zolari  tomonidan  o'rganmay,  ular yordamida  bosh 
liyasiga joylashgan mavjud tizimni tiklaydi, aks holda, bu olimlarning 
ikricha,  bolalar  tildek  m urakkab  bir  hodisani  bunchalik  tez  va 
lukammal  o'rganib  olishlari  mumkin  bo'lmasdi.  Bu  fikr  qanchalik 
o'g 'ri  ekanini  hozir  aytish  qiyin,  lekin  jonli  m avjudotlar  ichida 
lavhum  tafakkur  egasi  bo'lmish  insonlar  tilni  m a’lum  bir jamiyat 
’zosi  sifatida  o'zlashtirishi  va  undan  foydalanish  qobiliyatiga  ega 
kani hech qanday isbot talab qilmaydigan haqiqatdir.  Turli  millatga 
lan su b   b o 'lg a n   g o ‘d ak lard a  til  tizim ini  o 'zla sh tirish d a   talay 
m u m iy lik lar  bor:  g o 'd a k la r  n u tq   to v u sh la rd an   u rg 'u   olgan 
isminigina  talaffuz  qila  boshlaydilar,  dastlab  ochiq  b o 'g 'in la r 
alaffuzi  o'rganiladi.  Yoshi  ulg'aygan  sari  bolaning  til  tajribasi  osha 
oradi  va  takomillashadi.1
Nutqning  yaratilishi
N utqning  yaratilishi  o ‘z  ichiga  bir  qancha  m urakkab  ruhiy  va 
smoniy jarayonlarni  oladi.  Demak,  nutq -   faoliyatdir.  H ar  qanday 
aoliyat  biror  ehtiyoj,  niyat  (motiv)  bilan  bog‘liq.  Niyatni  amalga 
shirish yo'lida inson harakat qiladi.  H ar bir harakat o‘z oldiga biror 
laqsadni qo'yadi: bir yoki bir necha maqsadning bajarilishi niyatning 
shalishiga  olib  keladi.  B irorta  m aqsadni  am alga  oshirish  o ‘z 
avbatida  bir  qancha  tadbirlarni  o ‘z  ichiga  qamrab  oladi.  Qisqasi, 
iy atn in g   u sh alish i  b irin -k etin   m a ’lum   ta rtib d a   jo y la sh g an  
osqichlardagi  faoliyatlar  yig'indisi  bilan  bog‘liq.
Faoliyatning  ikkita  yetakchi  va  yordam chi  turlari  farqlanadi. 
'eta k c h i  fao liy atn in g   b ajarilish i  ong  ish tiro k id a ,  yordam chi 
loliyatning  bajarilishi  ong  ishtirokisiz  amalga  oshiriladi.
1  B olalar  a,  pa,  m a  k ab i  b o ‘g ‘inlarni  ilk  b o r  talaffu z qilishi  hech  kim ga  sir  em as.

N utqning yaratilishi yuqorida keltirilgan m odellardan ikkinchisiga 
« m azm u n   m a tn » g a   t o 'g 'r i   k e la d i.  N u tq   p a y d o   b o 'lis h in in g  
boshlang'ich  nuqtasi  ruhiy,  yakuniy  nuqtasi  jism oniydir,  chunki  u 
nutq  organlarining  h arakati  natijasida  sodir  bo'ladi.  A na  shu  ikki 
n u q ta  orasidagi  ja ra y o n   psixologik  tilsh u n oslik n i  q iziq tirad ig an  
masaladir.  Y uqorida  t a ’kidlanganidek,  nutq  faoliyati  bir-biri  bilan 
uzviy bog'langan jarayonlar natijasidir.  H ar bir bosqich o 'z vazifasini 
to 'la -to 'k is  m ustaqil  bajarishi  to 'g 'r i  m atn lam in g   yaratilishi  bilan 
yakunlanadi.  Bu jarayonda m azmun yetakchi bo'lib, uning maqsadga 
muvofiq chiqishi yordamchi  bosqichlam ing avtom atlashgan  faoliyati 
bilan  b o g 'liq .  B iror  m azm unni  n u tq   shakliga  keltirishda  birinchi 
bosqich  xotiradagi  so'z  boyligidan  zaru r  so'zni  tanlaydi,  ikkinchi 
bosqich  t o ‘g ‘ri  sintak tik  qurilm ani  aniqlaydi,  uchinchisi  -   so'zni 
kerakli  m orfologik  shakllar  bilan  jihozlaydi.  M azkur  bosqichlarda 
tayyorlangan «mahsulotning» to 'g 'ri yoki noto'g'riligini nazorat qilib 
turuvchi m oslashm alar bo'lib,  ular o'zlaridan  oldin joylashgan ishlab 
chiqarish  bosqichlariga  aks-sado  sifatida  signallar jo 'n a tib   turadi, 
lozim  b o 'lg an d a  tuzatishlar  kiritilishini  talab   qiladi.  Endi  ana  shu 
jarayonni, y a ’ni «mazmun - m atn»ni modellashtirishga o'tam iz. N utq 
sodir  bo'lishi  uchun  biror  niyat  bo'lishi  kerak,  y a’ni  gapiruvchining 
bo shq a  b ir  kishiga  (eshituvchiga)  b iro r  x ab ar  yetkazish  ehtiyoji 
tug'ildi,  deylik.  N iyatning  tug'ilishi  n utqqa  kirmaydi.  N iyat  paydo 
b o 'lg an d an   keyin  inson  uni  am alga  oshirishga  h araqat  qiladi:  shu 
m aqsadda  m azkur  niyatning  m azm uni  shakllantiriladi;  bu  jarayon 
o 'z  ichiga  ikki  bosqichni  oladi.
U ning birinchi bosqichida m atnning temasi  va  bu tema to 'g 'risid a 
nima  deyilishi,  y a’ni  rema  aniqlanadi.
P six o lo g ik   tils h u n o slik   m a ’no  va  m a zm u n   a ta m a la rin i  b ir- 
b irid a n   a jra tis h n i  ta la b   q ila d i,  c h u n k i  u la rn in g   a s o s id a   tu rli 
tu sh u n c h a la r  yo tad i.  S haklning  m a ’nosi  bu  shaklning  sistem ada 
tu tg an  o ‘m id an  aniqlansa, uning m azm uni k o ‘proq insonning hayot 
ta jr ib a s id a n ,  a tro f - te v a r a k n i  u n in g   o n g id a   qay  d a r a ja d a   aks 
etganligi,  qisqasi,  uning  bilim  darajasi  bilan  belgilanadi.  M asalan, 
alo q ad a  ishlatiladigan  m ark a  k o ‘pchilik  uchun  xatni  aloqa  tizimi 
o rq ali  b iro r  m anzilg a  y u b o rish   vositasi  sifatid a  qab u l  qilinad i. 
L ek in   m a rk a   y ig ‘u v c h ila r  (fila te lis tla r)  u ch u n   u n in g   q iy m a ti

oshqacha,  ular  m ark alarn i  qachon  aloqaga  chiqarilganligi,  nim a 
lu n o s a b a t  b ila n   t a ’sis  e tilg a n lig i,  n a s h m in g   m iq d o ri  k a b i 
m salalar  bilan  qiziqadilar.  Shunday  ekan,  biz  m a ’noni  ijtim oiy 
m um lashgan tushuncha, m azm unni esa m antiqiy-hissiy tu sh u n ch a 
eb  ajratishim iz  m um kin,  ularning  birinchisi  ijtim oiy,  ikkinchisi 
ak k a  ta rtib d a g i  shaxsiydir.
N iy atni  am alga  oshirishdagi  urinishning  birinchi  bosqichdagi 
lakli  m azm un  tushunchasi  bilan  bog'liq,  y a ’ni  bunda  aytilmoqchi 
o ig a n   axborotning  shaxsiy  ko'rinishi  aniqlanadi.  Bu  ko'rinish  ham  
utq q a  kirm aydi,  gapiruvchi  uni  o ‘zi  uchun  an iq lab  oladi.  Buni 
limlar  chuqur  semantik  bosqich  deb  yuritishadi.
Niyatni  amalga  oshirishning  ikkinchi  bosqichi  nutqning  dastlabki 
o'rinishidir.  Bu  bosqichda  so'zlovchi  mazmunning  egasi  -   subyekti 
a  obyekti  kabi  qismlami  ajrata  boshlaydi.  A gar  birinchi  bosqichda 
ir  b u tu n   niyatni  s o ‘zlovchining  shaxsiy  h ay o t  tajrib asi  asosida 
lakllangan mazmuni  ham da  uning tema va remasi  aniqlangan  b o isa , 
ckinchi  bosqichda  ana  shu  mazmunni  jam iyat  a ’zolariga  umumiy 
o 'lg an ,  ular  tu shuna  oladigan  qismlarga  ajratib ,  h ar  bir  tarkibiy 
ismning o'z tema va remalari, subyekt, obyektlari aniqlanadi.  Demak, 
lazmun  bosqichi  o'z  o ‘mini  m a’no  bosqichiga  b o ‘shatib  beradi.
G apirilayotgan  fik rlam ing  qanchalik  h aq iq atg a  to 'g 'r i  kelishi, 
iso n   bosh  m iyasida  ro 'y   b eray otg an   bu  ja ra y o n la rn i  uzil-kesil 
:>‘g‘riligini  isbotlovchi  dalillar  yo'q.  Lekin  tibbiyot  o 'z  tarixida,  shu 
lm ladan  hozirgi  kunda  ham   b a ’zi  shaxslam ing  m avjud  fikrlarini 
■odalay  o lm ay o tg an larid an   shikoyat  qilishlari  m a ’lum .  B unday 
o llard a  ham m a  b em o rla rn in g   kasali  bir  xil  em asligi  tab iiy d ir: 
a ’zilari  o'z  xotiralaridagi  so'z  boyliklaridan  kerakli  so‘zlam i  topa 
lm ay d ila r,  b o s h q a la ri  s o ‘zlarn i  a jra tib   o ls a la r  h am ,  u la rn in g  
lorfologik shakllarini aniqlashda qiyinchiliklar sezadilar, uchinchilari 
intaktik  qurilmani  tanlashda  ojizlik  qiladilar  va  hokazo.
Hozirgacha biz ikki bosqich to'g'isida fikr yuritdik. Olimlar birinchi 
ya’ni  m azm u n   b o sq ich i)  b o sq ich n i  ch u q u r-sem a n tik   b o sq ic h 
ckinchisini  (m a’no bosqichi)  tashqi  semantik  bosqich  deb  yuritishadi. 
h u n d a n   keyin  n iy a tn i  am alg a   o sh irish n in g   u ch in ch i  b o sq ich i 
oshlanadi.  Bu  bosqich  chuqur-sintaktik  bosqich  deb  nom   olgan. 
4azkur  bosqichda  subyekt,  obyekt  va  p red ikatlam i  ifodalaydigan

so‘zlar  ham da  ushbu  modelning  sintaktik  qurilmasi  tanlanadi.  Lekin 
bu  so‘zlar  va  sintaktik  qurilmalar,  bevosita  m uloqotga  m oijallangan 
yakuniy  m a h su lo t  b o ‘lm ay  ularn in g  u m um lashgan  o b razlarid ir: 
n aza rd a  tu tilg a n   subyekt,  obyekt  va  h o k azo larn in g   ifo d alan ish i 
mumkin b o ‘lgan so'zlar yig‘indisi -  mazkur xabam i ifoda qila oladigan 
sintaktik qurilmalar majmuasi sifatida nam oyon boiishidir. K o ‘pchilik 
olimlarning fikricha, bu bosqichdagi jarayon ichki nutqqa to 'g 'ri keladi. 
S o'zlovchi  x a b a m i  bevosita  m u lo q o tg a  ch iq arish d an   oldin  u  bu 
mahsulotni ovozning ishtirokisiz, ichki nutq yordam ida qaytarib oladi. 
Bu  narsa  yosh  b olalam in g  o ‘y nayotganda  qilayotgan  ishini  ovoz 
chiqarib  bajarishi  bilan  teng;  m ana  shu  nutq  ichki  nutqning  m anbai 
h iso b la n ad i;  b o la la r  uni  yo sh lig id a  ovoz  ch iq arib   t a ’k id lash sa, 
kattalarda  bu  ovozning  ishtirokisiz  amalga  oshiriladi.  N utqning  bu 
bosqichi eng oddiy sintaktik qurilmadan tashkil topgan bo'lishiga hech 
qanday shubha yo'q. Bundan keyingi bosqich tashqi sintaksisdir; bunda 
so‘zlovchi tom onidan sintaktik qurilmaning uzil-kesil shakli aniqlanadi.
Sintaktik  qurilma hal  bo'lgach,  navbatdagi  bosqich boshlanadi.  Bu 
chuqur morfologik bosqich
 deb yuritiladi. C huqur morfologik bosqichda 
tan lan g an   sin taktik   qurilm aga  mos  keluvchi  so 'zlarn in g   um um iy 
morfologik  shakli aniqlanadi.  Shundan so'ng model keyingi bosqichga 
tashqi-morfologik bosqichga o'tkaziladi. Bu yerda dastlabki mazmunni 
ifoda  qiluvchi  so'zlarning morfologik  shakli  uzil-kesil  aniqlanib,  uning 
tarkibiy  qismini  tashkil  etuvchi  gaplardagi  so'zlarning  m orfologik 
shakllari  ham   ravshanlashadi.  Nihoyat,  fonologik  va  fonetik  bosqich 
ish  boshlaydi:  fonologik  bosqichda  m azkur  m azm unni  ifoda  qila 
oladigan  fonem alar  ajratiladi;  fonem alam ing  o'zi  bevosita  n u tq d a 
ishtirok etmaydi;  ular nutq tovushlarining umumlashgan  k o ‘rinishidir. 
Shuning  uchun  m azm un  bevosita  nu tq d a  nam oyon  bo'lishi  uchun 
konkret  nutq  tovushlari  fonema  (til  tovush)  larining  о ‘mini  egallaydi. 
Endi ko'zda tutilgan mazmun bevosita m uloqotga chiqishi va tinglovchi 
e’tiboriga  havola  qilinishi  mumkin.
N ih oy at,  n u tqning  yaratilish  m odelini  k o'rsatish im iz  m um kin: 
niyat  (m otiv)
  -»  chuqur  semantik  bosqich  -»  tashqi  semantik  bosqich 
->  chuqur  sin ta k tik   bosqich  ->  tashqi  sin ta k tik   bosqich  ->  chuqur 
m orfologik  bosqich
  ->  tashqi  m orfologik  bosqich  chuqur  tovushlar 
bosqichi  y o k i fon ologik  bosqich  va  nihoyat fo n etik   bosqich.

Turli  eksperim entlar y o ii  bilan zam onaviy  psixologik tilshunoslik 
avsiya  etadigan  model  ana  shu.  Tabiiyki,  ilm-fanning  rivojlanishi 
>ilan  bu  model  kelajakda  yanada  takomillashishi  mumkin.
K eltirilgan nazariyani bir niyat (motiv) m isolida k o ‘rib chiqaylik. 
vlasalan,  E rtaga  biz  toqqa  chiqam iz,  degan  xabarni  tinglovchiga 
retkazish  niyati  tu g 'ild i,  deylik.  C h u q u r  sem antik  bosqichda  hali 
arkibiy  qism larga  ajratilm agan  umum iy  m azm un  paydo  boMadi. 
kkinchi  bosqichda  endi  so'zlovchi  um um iy  m azm undan  til  bilan 
>og‘liq  b o 'lg a n   « su b y e k t» ,  « o b y ek t»   k a b i  ta rk ib iy   q is m la rn i 
ijratadi.  Bu  tushu n ch alarni  tilga  oid  deyishimizga  sabab,  ular  til 
ro rd a m id a   a jra tila d i.  U ch in ch i  b o sq ic h d a   ik k in ch i  b o s q ic h d a  
in iq lan g an   su b y ek t,  o b y ek t,  p r e d ik a tla r  x o tira d a g i  s o 'z la r   va 
nazm unni  ifodalashga  mos  keladigan  umumiy  m avhum   sin taktik  
[u rilm a la r  ta n la n a d i.  S o 'z   va  s in ta k tik   k o n s tru k s iy a   k o n k re t 
)lmasdan, balki subyekt, obyekt va hokazolam i ifoda qila oladigan 
il  vositalari  yig'indisi,  m azkur  m azm unga  mos  keladigan  b arch a 
intaktik  qurilm alar  aniqlanadi.  T o 'rtin ch i  bosqichda  esa  konkret 
o ‘zlar  va  konkret  sintaktik  qurilm a  ajratib   olinadi  (sodda  yoyiq 
;ap  va  bu  gapni  tashkil  etuvchi  biz,  t o g \   erta,  chiqmoq  so 'zlari). 
C eyingi  b o s q ic h d a   s o ‘z la r n in g   u m u m iy   m o r f o lo g ik   s h a k li 
iniqlanadi  (biz so'zi  bosh  kelishikda,  tog ‘  so'zi j o ‘nalish  kelishikda, 
:hiqmoq fe’li hozirgi-kelasi zam on shaklida va hokazo).  O ltinchisida 
:sa  m o rfo lo g ik   s h a k lla rn in g   ta n la n g a n   s o 'z la r g a   m os  k elg an  
vositalari  b elg ilan a d i  (biz,  n oi  q o ‘sh im c h a   b ilan ,  t o g ‘  s o 'z ig a  
o 'nalish  kelishigidagi  -ga,  -ka,  -qa  qo'shim chalarida  oxirgisi,  y a ’ni 
qa
  ta n la b   olinib,  to g '  so 'zid ag i  oxirgi  « g ‘»  tovushini  «q»  bilan 
ilmashtirib  qo'shim cha  tayyorlaniladi  va  hokazo).  S hundan  so 'n g  
ovushlar  bosqichiga  o ‘tilib,  dastlab  fonem alar,  keyin  esa  konkret 
lutq  tovushlari  va  m o rflar  yordam ida  E rtaga  biz  toqqa  chiqam iz 
legan gapni ovoz ham da nutq organlari ishtirokida talaffuz qilamiz.
Qayd  etilgan  jaray on da  evristik  va  algoritm ik  hodisalar  k o ‘plab 
ichrashiga  hech  q an d ay   sh u bh a  y o ‘q;  b u n d ay   h o d isalar  h a r  b ir 
>osqichda  o'z  aksini topib, barcha talablarga javob beradigan to ‘g‘ri 
natn  yaratilishiga  o 'z   hissalarini  q o ‘shishadi.
Evristik  va  algoritm ik  ja ra y o n la r  t o ‘g ‘ri  m a tn lar  yaratilish ig a 
:izmat  qiladi.  Y aratilg an   m atn n in g   t o ‘g‘rilik  k o ‘rsatkichi  ushbu

m a tn n i  tin g lo v c h i  to m o n id a n   s o ‘zlo v ch i  n a z a r d a   tu tg a n id e k  
tu s h u n ilis h id ir.  B a ’zan   s o ‘zlo v ch i  to m o n id a n   fik r  y ax sh i 
ifo d a la n m a g a n   h am   b o 'lis h i  m u m k in ,  b u n d a y   h o lla r   tu r li 
bosqichlardagi evristika va algoritm lam ing y o ‘l q o ‘ygan kam chiliklari 
natijasi  deb  q aralad i.  S hunday  voqea  sodir  b o 'lg a n d a   tinglovchi 
qo'shim cha savollar bilan bu  kamchiliklarni b artafar qilishi mumkin.
Endi nutqning tinglovchi tom onidan tushunilishi yoki idrok qilinishi 
m asalasiga  o ‘tamiz.
Nutqning  idrok  qilinishi
So'zlovchi  tom onidan  yaratilgan  m atn  talaffuz  qilingach,  havo 
to'lqinlari orqali tinglovchining qulog'iga yetib keladi. A na shu ondan 
b o s h la b   n u tq   to v u s h la r i  b irik m a s id a n   ta s h k il  to p g a n   m a tn  
so‘zlovchining jam iyatdoshi tom onidan idrok  qilina boshlaydi.  Idrok 
qilish  ham   uzund an-uzoq   bir  m u rak k a b   ja ray o n n i  tashkil  qiladi. 
Tinglovchining oldida turgan vazifa bir to 'd a  tovushlar birikm asidan 
uning  asosida  yotgan  m azm unni  chiqarib  olib,  unga  yo  nutqiy,  yo 
jismoniy javob qaytarish, yoxud m urojaatni e’tiborga olib q o ‘yishdir. 
D em ak,  bu  yerda  gap  «m atn  m azm un»  m odelining  ta fsilo tlarin i 
aniqlash  to ‘g ‘risida  boradi.
M atnni  idrok  etish  masalasiga  yondashishda  olimlarning  fikri  bir 
xil  emas.  S hulardan  eng  keng  tarq alg an i  ikkita:  birinchisi  -   n u tq  
yaratilishining  aks jarayoni  (ya’ni:  m atn  ->  fonetik-fonologik  bosqich 
->
  m orfologik  bosqich  ->  sintaktik  bosqich  ->  semantik  bosqich  -> 
mazmun);  ikkinchisi  -   sintez  orqali  tahlilga  o 'tish.  Bu  fikrlam ing 
birinchisi  to 'g 'risid a  gap  borganda  ham   tilshunos,  ham   psixologlar 
uning  ijobiy  tom onlarini  ham da  izchilligini  ta ’kidlash  bilan  birga,  uni 
haqiq atd an   ancha  uzoq  b o 'lg an   ilmiy  faraz  deb  bilishadi.  C hunki 
m uloqot  vaqtida  paydo  bo'ladigan  m atn  asrab,  saqlab  q o ‘yiladigan 
mulk  b o im ay ,  u  odatda  amaliy nuqtai  nazardan  hoziijavoblikni  talab 
qiladi (bu narsa yuqorida aytganimizdek, yo jismoniy, yo nutqiy bo'lishi 
mumkin). Shunday ekan, nazarda tutilgan yo'l bilan m atnni idrok etish 
talay  vaqtni  talab  etadi.  Agar  tinglovchining  m azkur  signalga javob 
qaytarishi  hisobga  olinsa,  unda  bunday  m uloqot  g'ayritabiiy  bo'lib 
qolishi xavfi tug'iladi. A w al ta ’kidlanganidek, inson kundalik hayotida

kuchini,  vaqtini  doimo  tejamli  sarf  qiladi.  Bu  jihatdan  ham   birinchi 
fikr  to 'g 'ri  emasligi  k o ‘rinib  turibdi.  U  tejamlilik  prinsipiga  ziddir.1 
Shuning  uchun  ko'pchilik  olimlar  ikkinchi  fikrni  m aqsadga  muvofiq 
deb  topishdi.  Bu  nazariya  qator  tadqiqotlar  asosida  yuzaga  kelgan. 
M azkur nazariyaga ko'ra so'zlovchi talaffuz qilgan tovushlar birikmasi 
tin g lo v ch in in g   eshitish  o rg an lari  to m o n id a n   q abul  qilingach,  u 
butunligicha  idrok  qilish  jarayonining  semantik  bosqichiga  tushadi. 
M a ’lum ki,  inson  o 'z   hayot  tajrib asid a  m inglab  b unday  m atn  va 
mazmunlami eshitgan, ular xotirada umrbod saqlanadi. Shunday ekan, 
eshitilgan  tovushlar birikmasini  idrok  etishda  evristik jarayonlar  ishga 
tushadi.  Inson  o'ziga  yo'naltirilgan  m atnning  har  bir  ishtirokchisini 
ayrim-ayrim  idrok  etmay,  undagi  asosiy  g'oyalam i  ajratib  olib,  ulami 
bir-biriga  bog'laydi  va  yagona  mazmun  yaratadi.  Shuni  ham   aytish 
kerakki,  ham ma  vaqt  bu jarayon  bir  xil  osonlikda  ko'chm ay,  b a ’zida 
sintez boshqa bosqichlardagi chuqur tahlil y o ii bilan amalga oshiriladi. 
Bu  n arsa  so 'zlo v ch i  va  tin g lo v ch in in g   ja m iy a td a   tu tg a n   o 'r n i, 
mutaxassislik  sohasi,  yoshi  kabi  bir  qancha jihatlarga  bogiiqdir.  G ap 
shundaki,  h ar  qanday  m a tn d a  q ayta-qay ta  ta k ro rlan ib   keladigan 
birliklar  bo 'ladi.  Bunday  birliklar  nutqda  qancha  k o 'p   b o is a ,  uni 
tushunish shuncha oson va, aksincha, ulaming soni qancha kam  b o isa , 
bu m atnni  tushunish  shuncha  qiyin  kechadi.  H ayot  tajribasi  natijasida 
yig'ilgan va xotirada saqlanadigan axborotni yaxlit bir m atn deb bilsak, 
ana shu m atnda, tabiiyki, b a ’zi tarkibiy qismlar bir necha yuz m artalab 
qaytarilgan bo'ladi.  Yangidan  eshitilgan m atnda ana shular qaytarilsa, 
idrok  etishning  semantik  bosqichining  o'zida  biz  yakuniy  mazmunni 
chiqarib olishimiz mumkin, unda boshqa bosqichlarga m urojaat qilishga 
to 'g 'ri  kelmaydi.  Lekin  suhbatdosh  aytgan  m atnda  «...Glaciers  are 
receding.  Oceans  are  rising.  Alaska  is  thawing»
  («USA  Today»)  kabi 
gap  uchrasa,  unda  tinglovchining  meteorologiya  va  astronomiya  kabi 
fanlardan  xabari  b o im asa,  bu  gapning  mazmunini  u  har  bir  bosqich 
tahlilidan  o'tkazishga  m ajbur  b o ia d i,  unga  evristik  tadbirlar  yordam

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   21   22   23   24   25   26   27   28   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling