M. T. Ir is q u L o V


Download 33.62 Kb.

bet1/29
Sana12.11.2017
Hajmi33.62 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   29

0 ‘ZBEKIST0N DAVLAT JAHON TILLARI  UNIVERSITETI
M .T .  IR IS Q U L O V
T
I
L
S
H
U
N
O
S
L
I
K
K
A
 
K
I
R
I
S
H
I K K IN C H I  N A S H R I
5220100 -  filologiya:  xorijiy  tillar;  5 2 2 0 6 0 0 -  tarjima  nazariyasi  va 
am aliyoti  bo ‘yicha  oliy  ta
 
’lim  muassasalari filologiya faku ltetlari 
talabalari  uchun  darslik sifatida  tavsiya  etiladi
Toshkent 
«Yangi asr avlodi» 
2009

Darslikda  til  va  uning  ijtimoiy  hodisa  sifatidagi  o ‘rni,  tilning  barcha  egallagan 
bilimlarimizning  asosi  ekanligi  va  u  orqali  tariximiz,  o ‘tmishimiz  haqida  tasawurga 
ega  bo‘lishimiz,  xullas,  uning  barcha xususiyatlari,  ahamiyati  hamda  boshqa jihatlar 
haqida so‘z boradi. Kitob filologiya fakultetlari talabalari uchun darslik sifatida tavsiya 
etilgan.
M as’ul muharrir:
G.  H.  BOQIYEVA,  professor
Muharrir:
N.  I.  SHARIPOVA
Taqrizchilar:
R.  ALIM ARDONOV, dotsent 
G \   SOTIMOV,  dotsent
ISBN  978-9943-08-436-0
О  M.T.  Irisqulov.  «Tilshunoslikka  kirish».  «Yangi  asr  avlodi»,  2009-yil

Dunyoda  rivojlanmaydigan  narsaning  o ‘zi  y o ‘q,  tilshunoslik  ham 
bundan  m ustasno  emas.  Bir  tom ondan  til  ijtim oiy  hodisa  va  tizim 
sifa tid a   k u n d a n -k u n g a   o 'zg a rib   ta k o m illa sh ib   b o rsa ,  ik k in ch i 
tom ondan  bu  hodisani  o'rganuvchi  fan  ham   katta  odim lar  bilan 
ilgarilab  ketm oqd a.  R espub likam iz  to m o n id a n   q o 'lg a   kiritilgan 
m ustaqillik  globallashuv  jarayonini  nafaqat  kuzatishim izga,  balki 
vurtimiz fan va texnikasi bu jarayonning bevosita ishtirokchisi bo'lish 
b a x tig a   m u y a ssa r   q ild i.  Bu  h o la t  k ito b ,  d a rslik   y o z u v c h i 
mutaxassislarga  katta  vazifalar у uklaydi.  Birinchidan,  yaratilayotgan 
adab iyotlar  o 'z   ichiga  dun yoga  tan ilgan ,  qadim dan  dunyo  fani 
ta ra q q iy o tig a ,  shu  ju m la d a n ,  tilsh u n o slik   fa n in in g   rivojla n ish  
istiqboliga salmoqli  hissa qo'shgan olimlarimizning fikrlarini  keltirish 
bo'lsa, ikkinchidan, hozirgi kunda yashab ijod etayotgan olimlarimizni 
dunyo  tilsh u n o slik   faniga  q o 'sh a y o tg a n   h issalarin i  o 'q u v c h ig a  
yetkazish  ham da,  uchinchidan  xorijiy  tilshunoslam ing  tilshunoslik 
faniga  qo'shgan  va  qo'shayotgan  hissalarini  ham  qog'ozga  tushirib, 
Vatanim iz  o 'q u vch i-yosh lariga  m azkur  fan  yutuqlarini  obyektiv  
ravishda  yetkazishdir.
Tilshunoslik  fanining  obyekti  bo'lmish  til  naqadar  murakkab  va 
shu bilan birga qiymati yo'q bir hodisa ekanligini tushuntirib o'tirishga 
hojat  bo'lm asa  kerak.  Chunki  barcha  bilim larim izning  asosida  til 
y o ta d i.  O 'tm ish ,  ta rixim izn i  til  o rq ali,  til  to m o n id a n   berilgan 
im koniyat  darajasida  bilishim iz  m umkin.  Tilda  o 'z   aksini  topgan 
v o q ea -h od isa larg in a  barcha  soh alard agi  b ilim im izni  b elgilayd i. 
Istiqbolni  ko'rish,  u  to'g'risida  boshqalam i  xabardor  etish  ham  til 
deb  ataluvchi  hodisa  orqali  amalga  oshiriladi.  O'zligimizni  anglash, 
ichki  hissiyotlarim izni  tushunish,  ulam i  ifoda  etish  ham  tilim izga, 
uning bizga bergan imkoniyatlariga bog'liq.  Jamiyatni jam iyat,  uning 
rivojini,  gullab-yashnashini,  taraqqiyotin^ ta ’m inlovchi  vosita  bu  -  
tildir.

Shunday  bir  оЧа  muhim  ahamiyatga  ega  b o ‘lgan  tilni  tushunish, 
uning  ham ma  tom on in i  hisobga  olib  t a ’riflash  m asalasi  ham  o ‘z 
yechimini  kutm oqda.  Qator  k o ‘zga  k o ‘ringan  olimlar,  y o ‘nalishlar, 
maktablar  bir  necha  asrdan  beri  bu  muammo  ustida  talaygina  ishlar 
qilishdi,  lekin  uning  uzil-kesil  yechim iga  ham on  erishilgani  y o ‘q. 
Buning  о ‘ziga  xos  bir  nechta  sabablari  bor.
Inson  borki,  unga  til  m ansub.  Insonlarning  gapirish  uslubiga, 
nutqini  tashkil  etuvchi  elementlarga  qarab,  bu  insonga  baho  berish 
odat  tusiga  kirgan,  chunki  insonni  nutqiga  qarab  biz  uning  kimligini, 
qaysi sohaga mansubligini, jamiyatning tabaqalanishida uning o ‘m ini 
payqaym iz.  U n in g   jam iya td a g i  m avqei,  in tellek tu a l  darajasini, 
ijtimoiy  m aqomini,  bilim  darajasini,  qaysi  kasb  egasi  ekanligini  ayta 
olamiz.
Bir  tom ondan,  til  insoniyat  tom onidan  yaratilgan  оЧа  murakkab 
hodisa sifatida nam oyon b o 6 lib, bir til ikkinchi boshqa bir tilga o ‘zining 
tuzilishi  bilan  o ‘xsham asa,  bir  narsa  (fikr)ni  ular  har  xil  yoMlar 
(vositalar)  bilan  ifoda  etsa,  ikkinchi  tom ondan  dunyodagi  mavjud 
tillam ing  barchasi  bir  narsaga  xizmat  qiladi,  u  ham  boMsa,  insonlar 
orasida kommunikatsiya asosi, fikr almashish quroli sifatida nam oyon 
b o ‘ladi.  Til  jam iyat  a ’zolari  orasidagi  aloqa  vositasi  va  shu  bilan 
birga jamiyatning  mahsulidir.  Til  t o ‘g ‘risida  fikr  yuritayotganimizda 
turli  millat  va  elatlar tili  o ‘rtasidagi  o ‘xshashlik  va  farqlar,  tafovutlar 
qayd  etilsa,  bir millatga mansub b o ‘lgan bir tilda gaplashuvchi jam oa 
tom onidan  o ‘zaro  fikr  almashish  uchun  ishlatiladigan  yagona  tildan 
fo y d a la n is h d a   ham   n u tq n in g   ijtim o iy   gu ru h la r  to m o n id a n  
q o ‘llanishidagi  umumiylik  va  farqlar  t o ‘g ‘risida  gapirmay  ilojimiz 
y o ‘q.  Dem ak  til,  ham  makonda,  ham  zamonda  o ‘zgarib,  rivojlanib, 
takomillashib boruvchi  оЧа murakkab bir hodisaki,  uning t o ‘g ‘risida 
gapirish,  yozish  muallifdan  katta  javobgarlikni  talab  qiladi.
Q o ‘lingizdagi  dasturul-am al  insonlar  orasidagi  aloqa  vositasi 
b o ‘lmish  til  haqidagi  m a’lumotni  imkon  darajasida soddalashtirilgan 
tarzda  o ‘quvchiga  yetkazishga  qaratilgan  bir  urinishdir.  Bu  masalani 
biz  qay  darajada  amalga  oshira  olganimizni  baholash  Siz,  hurmatli 
o ‘quvchilarga  va  hamkasblarimizga  havola.

TILSHUNOSLIK  FANINING  ORGANILISH  SOHASI 
VA  MAVZUSI
Tilshunoslik  tilning  paydo  b o ‘lishi  va  rivojlanishi,  til  va  tafakkur, 
til  va  jam iyat  o ‘rtasidagi  m unosabatlar,  tilning jam iyatdagi  o ‘rni, 
ichki  tuzilishi  -   tilning  tasnifi,  uni  tahlil  qilish  usullari  va  shu  kabi 
m asalalam i  o ‘rganadigan  fandir.
Tilni  tilshunoslikdan  tashqari  falsafa,  mantiq  kabi  boshqa  fanlar 
ham   o ‘rganadi.  M a ’lum ki,  tafakkurga  daxldor  m asalalar  m antiq 
ilmining mavzusidir.  Shu tufayli  mantiqchilar tafakkur qonuniyatlari 
bilan birga,  fikrning tilda aks etishini o ‘rganmasliklari mumkin  emas. 
Undan  tashqari,  til  va  tafakkur  bir-biri  bilan  uzviy  bog‘langan,  biri
-  ikkinchisisiz yashay  olmaydigan  hodisadir,  tafakkur tilda yashaydi, 
har  qanday  nutq  asosida  esa  tafakkur  yotadi.  Mantiq  tilni  ana  shu 
y o ‘nalishda  o ‘rganadi.
Tilning  paydo  b o ‘lishi  va  rivojlanishi  jamiyat  taraqqiyoti  bilan 
b o g‘liqligi tufayli til  sotsiologlar tom onidan ham o ‘rganiladi.  Jamiyat 
tarixiy  taraqqiyoti jarayonida  sodir  b o ‘Igan  voqea  va  hodisalar  tilda 
aks etmay qolmaydi. Shunga ko‘ra, tarixchilar til tarixiga, tilshunoslar 
esa  o ‘z  navbatida  tarix  faniga  murojaat  qilmay  ilojlari  y o ‘q.  Dem ak, 
tilshunoslar tilga oid m asalalami hal qilishda etnografiya, psixologiya, 
antropologiya,  m atem atika,  geografiya,  fizika  va  boshqa  fanlarga 
oid  materiallar  va  xulosalardan  foydalanadilar.
Shunday qilib, til faqat tilshunoslik emas, balki boshqa fanlar uchun 
ham  o ‘rganish  sohasi  sifatida  nam oyon  b o ‘ladi.  Bu  sohadan  har  bir 
fan  o ‘z  m avzusini  ajratib  oladi.  0 ‘rganilish  sohasini  ajratib  olish 
nuqtai  nazaridan  tilshunoslik  ikki  turga: 
m ik ro lin g vistik a
  fkichik 
tilshunoslik)  va 
m akrolingvistikci
  (katta  tilshunoslik)ga  ajratiladi.
M ik ro lin g v is tik a  
  tilning  faqat  ichki,  y a ’ni  fonetik,  leksik  va 
grammatik  tuzilishini, 
m akrolin gvistika
  esa,  tilni  boshqa  fanlar  bilan 
q o ‘shilib  o ‘rganadi.

M a k r o lin g v is tik a
  -   tilning  paydo  b o ‘lishi  va  uning  taraqqiyot 
q o n u n la r i,  tiln in g   ijtim o iy   m o h iy a tin i:  u n in g   ta fa k k u r   b ila n  
m unosabatini,  til  va  boshqa  signal  sistemalari  orasidagi  o ‘xshashlik 
va  farqlam i,  tilning  tarqalishi  -   idialekt  (shaxsiy  sheva),  yangi  til 
masalalari  kabi  m uam m olam i  o ‘z  ichiga  oladi.
H ozirgi  kunda  til  nim a  degan  savolga  olim lar  turlicha  ja v ob  
beradilar.  Xususan:

« T il  ta f a k k u r n i  ifo d a   q ilu v c h i  is h o r a la r   m a jm u id ir »   (F .d e  
S o s s y u r).

«T il -   odam   ongining  ishtirokisiz,  uning  tashqi  dunyoga  nisbatan 
b o'lga n   m ex a n ik   h arak a tid ir» .

« T il f i k r n i  ifo d a   q ilish g a   m o 'lja lla n g a n

ta la ffu z   q ilin a d ig a n , 
chegaralangan  tovushlar majmuidir»  (B. Grosse),
  degan  fikrlar mavjud.
Bu fikrlam ing birortasi, ular garchi bir-birini t o ‘ldirsa ham, tilning 
t o i i q   t a ’rifi  em as,  chunki  ular  tilning  ijtim oiy  m ohiyatini  ochib 
berolmaydi.
Olimlar  tilning  kishilik  jam iyatida  tutgan  o ‘m i  naqadar  muhim 
ekanini  k o ‘rsatib, 
«
til  kishilam ing  eng  muhim  aloqa  vositasidir
»,  deb 
ta’riflaydilar.  Til  yakkayu yagona  aloqa vositasi  emas.  A loqa  boshqa 
vositalar  orqali  ham  o ‘m atilishi  mumkin.  M asalan,  M orze  alfaviti, 
im o -ish o r a la r ,  A frik a d a  u zoq   m a so fag a   axb oro t  berish  uchun 
q o ‘llaniladigan  n o g ‘ora  tovushlari,  Kanar  orollarida  ishlatiladigan 
« H u sh tak -tili»  shular  jum lasidandir.  Lekin  bular  tilga  nisbatan 
yord a m ch i,  ik k in ch i  darajali  vositalard ir.  Til  va  b o sh q a   aloqa 
vositalari  orasida  o ‘xshashlik  va  farqlar  mavjud.  Bu  vositalam i  bir- 
biri  bilan  birlashtiradigan  xususiyatlar  quyidagilar:

f i k r   va  h issiyo tla rn i  ifodalaydi;

ijtim oiy,  chunki ja m iy a t  tom onidan  yaratilib,  unga  x izm a t  qiladi;

m od diy  ( tovush  t o 'Iqinlari,  g ra fik  chizm alar  va  boshqa  vositalar 
orqali  a m a lg a   o sh irila d i);

o b y e k tiv   borliqni  aks  ettiradi.
U lar  orasidagi  farq  esa  quyidagilarda  nam oyon  b o ‘ladi:
1. 
Til  fikr  va  hissiyotlarni  ifoda  qiluvchi  vosita.  Inson  uni  barcha 
faoliyatida  q o ‘llaydi.  Boshqa  aloqa  vositalarining  ishlatilish  k o ‘lami 
c h e k la n g a n , 
m a sa la n , 
k o ‘cha 
h a ra k a ti 
b e lg ila r i 
a so sa n  
haydovchilarga  xizmat  qiladi,  boshqa  yerda  ishlatilmaydi.

2.  Til  quruq  axborotning  o ‘zinigina  bir shaxsdan  ikkinchi  shaxsga 
'etkazm asdan,  balki  gapiruvchining  bu  axborotga  m unosabatini, 
ining  xohish-istagi  va  bahosi,  ruhiy  holotini  aks  ettiradi.
3.  Tildan  boshqa barcha signal  sistemalari  sun’iydir.1  Ular odamlar 
omonidan yaratiladi va sharoitga  ko‘ra o^zgartirilishi mumkin.  Sun’iy 
vositalaming  yaratilishida  odamlarning  hammasi  emas.  balki  mazkur 
oh an i  yaxshi  b ilu vch i  kichik  bir  guruh  ish tirok   etad i.  Til  esa 
)damlaming istak-xohishlariga bog‘liq  b o ‘lmaydi,  uni jamiyat  a ’zolari 
)‘z  ixtiyorlari  bilan  o ‘zgartira  olmaydi.  Til  asrlar  davomida jamiyatga 
izm at  qiladi,  ulaming  ehtiyojlarini  to ‘la-to‘kis  bajaradi,  garchand  til 
)‘zgaruvchan  hodisa  b o ‘lsa-da,  u  faqat  o ‘zining  ichki  obyektiv 
(onunlari  asosida  rivojlanadi.  Shu  bilan  birga  shuni  ham  qayd  qilish 
:erakki, jamiyat b o ‘lmasa, til b o ‘lmaydi; jamiyat tilni kundalik hayotida 
[o‘llamasa,  u  (til)  rivojlanmaydi.  Dem ak,  til  va  jamiyat  doim o  bir- 
>irini  taqozo  etadi.  Boshqa  signal  tizimlari  tilga  nisbatan  ikkilamchi, 
inga  q o ‘shimcha  vosita  sifatida  namoyon  b o‘ladi,  tilni  to ‘ldiradi.
Shunday  qilib,  til  o ‘ziga  xos  semiologik  sistema  (ya’ni,  ishoralar 
istemasi)  bo‘lib, jamiyatda  asosiy  va  eng  muhim  fikr  almashish  quroli, 
amiyat  tafakkurining  rivojlanishini  ta ’minlovchi,  avloddan-avlodga 
nadaniy-tarixiy meros va an’analami yetkazuvchi vosita xizmatini o ‘taydi.
Til  -   ijtimoiy  hodisa
Tilning paydo b o ‘lishi va uning taraqqiyot y o ‘lini o ‘rganish tilning 
landay  hodisa  ekanligini  tasavvur  qilish  imkonini  beradi.
Tilshunoslik  tarixida  qadimdan  qarama-qarshi  ikki  fikr  o ‘rtasida 
:urash  boradi.  Quyida  shular  t o ‘g ‘risida  fikr  yuritamiz.
S h u la rd a n   biri  X I X   asrda  G er m a n iy a d a   A v g u st  S h le y x e r  
omonidan asos solingan tilning tabiiy hodisa ekanligi haqidagi fikrdir. 
Jhleyxer u yoki bu hodisaning tabiiy yoki ijtimoiyligini xalqning irodasi 
hu  h o d isa g a   t a ’sir  k o ‘rsata  o lis h -o lm a s lig i  n u q ta i  n a zarid an  
miqlaydi.  U ning  fikricha,  tilning  rivojlanishi  xalq  istagiga  b o g ‘liq 
>o‘lm aydi,  u  o ‘z  qonunlari  asosida  rivojlanadi,  dem ak,  til  tabiiy
1  Hayvonot  dunyosi  va,  shu jumladan,  parrandalar  «tili»  bundan  mustasnodir.

tiodisalar qatoridan  o ‘rin  olishi  kerak.  Bundan  til  dunyodagi  boshqa 
tabiiy  hodisalar  singari  o ‘z -o ‘zicha  paydo  bo'ladi,  rivojlanadi,  kezi 
kelganda, yo'q bo'ladi, o'ladi degan m a’no kelib chiqadi. Til kishining 
tabiiy  xususiyatlari  (m asalan,  yurish,  nafas  olish,  ovqatlan ish  va 
boshqalar)ga  xos  narsadir.  Olma  daraxti  m a ’lum  vaqt  o'tishi  bilan 
э1та hosili  berganidek,  odam  bolasi  m a’lum yoshga  yetganda  gapira 
boshlashi kerak.  Bunday fikrni ilgari surgan olimlarda ba’zi «dalillar» 
ham  bor  edi.  U lar lotin,  sankrit  (qadimgi  hind  tili)  kabi  o'lik  tillam i 
misol  qilib  ko'rsatishadi.  Mazkur  fikr  tarafdorlari  o'z  nazariyalarini 
asoslashda  nem is  fa y la su f  olim i  G egeln in g  a b solyu t  g 'o y a sid a n  
foydalanadilar.  T ilning  paydo  b o 'lish i  va  rivojlanishini  ana  shu 
absolyut  g'oyaning  harakati  deb  bilishdi.
Aslida tilning paydo bo'lishi va taraqqiyoti insoniyat jamiyati bilan 
uzviy  bog'langan.  Til  jamiyat  mahsuli,  jamiyat  bor joyda  til  paydo 
bo'ladi.
J a m iy a td an   ta sh q a rid a   y a sh a g a n   in so n   b o la si  q a n ch a   umr 
ko'rm asin,  u  gapirm aydi.  C hunki  til  nasldan-naslga,  a v lod d an - 
avlodga  o'tm aydi,  y a ’ni  uning  irsiyatga  hech  qanday  aloqasi  yo'q. 
Irsiyat qonuniga binoan, bolaning biologik, antropologik xususiyatlari 
'tanasining va  sochining  rangi,  yuz  tuzilishi  va  boshqalar)  avloddan- 
avlodga o'tadi, lekin o'zbek oilasida tug'ilgan bola faqat o'zbek tilida 
gapiradi,  deyish  noto'g'ridir.  U   qaysi  tilda  gapira  boshlashi,  qaysi 
aila,  qaysi  ijtimoiy  muhitda  tarbiyalanishiga  bog'liq:  agar  chaqaloq 
rus  tilida  gaplashuvchi  jam oa  ichida  tarbiyalansa,  ruscha,  tojiklar 
ichida  tarbiyalansa,  tojikcha  gapiradi.
X X   asr  boshlarida  H indistonda  ro'y  bergan  voqea  bu  mavzuga 
/axshi dalil bo'la  oladi.  U yerda bo'rilar to'dasi orasida ikki  qizchaga 
iu ch   kelingan.  Qizchalardan  biri -  2,  boshqasi  -   7-8  yashar bo'lgan. 
Ular  b o'rila rga  x os  x a tti-h arak atlar  q ilish gan ,  lekin  gap irish n i 
bilishmagan.  H indistonlik  psixolog  olim   bu  ikki  go'dakni  dastlab 
uyda, keyinchalik kattasini (kichigi ko'p vaqt o'tm ay, kasallanib vafot 
stgan)  bolalar  uyida  tarbiyalagan.  Bu  qiz  yana  10  yil  atrofida  umr 
ko'rdi,  ammo  til  va  yurish-turishda  aytarlik  m uvaffaqiyatga  erisha 
Mmadi.  Bu  yillar  m obaynida  u  45  ga  yaqin  so'zni  o'rgandi,  lekin 
ulardan gap tuza olmadi.  Bu voqeani chuqur tahlil qilgan psixologlar, 
sotsiologlar,  tilshunoslar  shunday  xulosaga  kelishgan:

1.  Til  tabiiy  hodisa  emas.
2.
  Tilning  paydo  b o ‘lishi  uchun  kishilik jamiyati  b o ‘lishi  shart.
3.  Til  -   nutq  m uhiti  b o la n in g   ch a q a lo q lig id a   y a ratilish i  va 
chaqaloqqa  bir tom onlam a  til  ta ’siri  o4kazish  muhim,  u  hal  qiluvchi 
aham iyatga  ega.
4.  Til  va  tafakkur bir vaqtda  paydo  b o ‘ladi,  birga  rivojlanadi,  biri 
ikkinchisisiz  yashay  olmaydi.
Shunday  q ilib,  til  ijtim oiy  xarakterga  ega,  chunki  u  jam iyat 
taraqqiyoti,  m ehnat  faoliyati  jarayonida  yuzaga  keladi.  Til  faqat 
jam iyatda,  odam lar  orasida  mavjud  b o ‘ladigan  ijtimoiy  quroldir. 
T iln in g   ta q d iri  u n in g  y a sh a sh i,  r iv o jla n ish i  faq at  sh u   tild a  
gaplashuvchi jamiyatga  b og ‘liq.  Til jamiyat  bilan paydo  b o ‘lganidek, 
jamiyat  bilan  birga  o ‘ladi.  Yuqorida  lotin,  sanskrit  tillari  esga  olinib 
o ‘lik  tillar  deb  aytilgandi,  chunki  bu  tillarda  gaplashadigan,  uni  o ‘z 
ona tili deb hisoblaydigan xalq y o ‘q, hozirgi kunda bu tillam ing lug‘at 
tarkibi,  tovushlar  majmui,  gramm atikasi  bor,  ular  t o ‘g ‘risida  fikr 
yuritish,  boshqa  tillar  bilan  qiyoslash  mumkin.  Am m o  bu  tillarda 
rivojlanish  y o ‘q,  qadim dan  qanday  b o ‘lsa,  hozir  ham  shunday  va 
shundayligicha  qolaverdi.
Amaliy darslarda muhokama qilish hamda mustaqil ishlash uchun 
savol va  topshiriqlar
1.  Tilshunoslik fani qanday  masalalar bilan  shug‘ullanadi?
2.  Tilga  berilgan  qaysi  ta ’rif sizga  m a’qulroq?  Nima  uchun? 
Tilning  boshqa  ta ’riflarini  bilasizmi?  Guruhingizda  ularni 
muhokama qiling.
3. Nima uchun tilshunoslik fanining o ‘rganilish sohasi va mavzusi 
bir-biridan farqlanadi?
4. Tilni tilshunoslikdan tashqari yana qanday fanlar o‘rganadi?
5.  Mikrolingvistika  va  makrolingvistika  nima  va  u  qanday 
masalalar  bilan  shug‘ullanadi?
6. Til va til to ‘g‘risidagi tushunchalarni ta ’riflang.
7. Til va boshqa aloqa vositalari o‘rtasidagi o‘xshashlik va farqni 
tushuntiring.
8.  Til  tabiiy  hodisami  yoki  ijtimoiymi?
9.  Til va jamiyat  orasidagi  bog‘liqlikni  asoslang.
10. Til to ‘g‘risida o‘z fikringiz bo‘lsa, uni asoslang.

Tilning  paydo  boMishi  masalasi  -   til  qachon  va  qayerda  paydo 
boMgan,  dastlab  nechta til  boMgan,  u yoki  bu  tillar qanday boMgan  va 
shu  kabi  savollarga  hali  ilmiy  asoslangan  mukammal javob  topilgani 
y o ‘q.  Bu  xususda  ilmiy  taxminlar  mavjud,  xolos.  Ba’zi  olimlarning 
fikricha,  til  taxminan  besh  yuz  ming  yillar  ilgari  paydo  boMgan.
M a’lumki,  til  boshqa  narsa  va  hodisalar  singari  o ‘zgaruvchandir. 
Shunday  ekan,  besh  yuz  ming  yil  ichida  tillarda  qanday  o'zgarishlar 
sodir  bo'lganini  tasavvur  qilish,  uni  ilmiy,  ham  amaliy,  ham  nazariy 
nuqtai  nazardan  o'rganish  mumkin  emas.  Til  taraqqiyotining  yozuv 
paydo  bo'lishidan  avvalgi  holati  biz  uchun  qorong'idir.  Biz  faqat 
yozuv  paydo  bo'lgandan  keyingi  davrda  ro'y  bergan  til  taraqqiyoti 
to 'g 'r isid a   yozm a  y o d gorlik lard an   fo y d a lan ib   fikr  yuritishim iz 
mumkin. Lekin yozuv paydo bo'lgandan keyingi tilni o'rganish tilning 
paydo  bo'lishi  to'g'risidagi  muammoni  yoritishga  imkon  bermaydi. 
S h u n d ay   b o 'ls a   h am ,  b a ’zi  o lim la r   bu  m a sa la g a   o id   o 'z  
munosabatlarini,  fikrlarini  aytib  o'tishgan.
Q a d im g i  Y u n o n is to n d a   fa y la s u fla r   tiln i  qay  ta rz d a   k elib  
chiqqanligi  ustida  uzoq  davr  qizg'in  bahs  yuritganlar.
Tilshunoslik  tarixidan  m a’lumki,  bu  masalada  grek  faylasuflari 
b ir-b iriga  zid   ik k i  xil  farazni  o 'r ta g a   ta sh la g a n .  D e m o k r it  va 
boshqalar  (asrim izgacha  b o'lgan   460-370-yillar)  tilda  narsa  nom i 
bilan  narsa  orasida hech  qanday  bog'lanish yo'q,  bu  nomlar mazkur 
tilda  gaplashuvchi  odamlar  tom onidan  yaratilgan,  demak,  til inson 
tom onidan yaratilgan,  degan fikrni ilgari  surishgan.  Bu guruh olimlar 
anomalistlar deb nom  olgan.  Platon boshliq boshqa bir guruh olimlar 
(asrimizgacha  bo'lgan 427-347-yillar) narsa  bilan  uning nom i  orasida 
m u a y y a n  
b o g 'la n is h  
b o r. 
Bu 
b o g 'la n is h  
n a r sa la r n in g  
xususiyatlaridan,  tabiatidan  kelib  chiqqan  va  bu  bog'lanish  ilohiy 


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   29


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling